Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-165-2019.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/165/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpená STEHURA & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, o zaplatenie 476,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8Csp/178/2017-80 zo dňa 13.05.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 476,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,44 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od 04.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 93,59 Eur od 06.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 524, § 526 Občianskeho zákonníka, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení uviedol, že žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvu o pripojení, z ktorých vyplynulo, že právny predchodca žalobcu poskytne v zmluve vymedzené služby, za čo bude žalovaná uhrádzať odplatu, čo bolo spojené s užívaním 2 kusov SIM kariet s pridelenými telefónnymi číslami. Žalovaná však svoje povinnosti neplnila a žalovaná suma predstavuje úhradu za poskytnuté služby žalobcom spolu s príslušenstvom. Obranu žalovanej, ktorá uviedla, že zmluvu o poskytovaní služieb s právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) neuzatvárala a že podpis na zmluve nie je jej a pravdepodobne došlo k zneužitiu jej osobných údajov, považoval súd za nepreukázanú a rozhodol tak, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a žalovaná nepreukázala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech účastníkov v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, nezrozumiteľné, v rozpore s princípom právnej istoty a za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. V odvolaní uviedla, že od počiatku popiera pravosť jej podpisu na žalobcom predložených zmluvách a dodatkoch. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú v priebehu konania zástupca žalovanej poukazoval. Rozhodnutie je v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, nakoľko pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať pravidlo, že neexistencia (niečoho), majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V rozpore s týmto princípom je potom to, aby preukazovala, že nepodpísala predložené zmluvy, resp. že neprevzala SIM karty a telefóny. Opakovane poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré vyslovili správnosť ňou tvrdenej teórie o dôkaznom bremene. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz súkromné listiny, z ktorých pre seba vyvodzuje právo, ktorého sa v konaní dovoláva, pričom pravosť týchto súkromných listín žalovaná poprela. Je teda na ňom preukázať ich pravosť a správnosť a mal by teda preukázať pravosť jej podpisu na tejto súkromnej listine. Žalobca k podanej žalobe pripojil len kópie zmlúv a dodatkov, pričom podpis klienta na uvedených zmluvách, resp. dodatkoch nie je jej. Už voľným okom je zrejmé, že ide o rôzne podpisy a o napodobeniny. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanoveniach § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania súd prvej inštancie mal posúdiť, či medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom so žalovanou boli platne uzatvorené zmluvy v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Podľa obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa Slovak Telekom zaviazal poskytovať elektronické služby za úhradu a v zmysle dodatku na základe zmluvy boli poskytnuté SIM karty a mobilný telefón. Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu zmluvy o poskytovaní služieb neuzatvorila. Podpis na zmluvách, resp. predložených kópiách a dodatkoch nie je jej, taktiež neobdržala žiadne SIM karty ani telefóny a nevyužívala žiadne služby v zmysle obsahu predmetných zmlúv. Podľa nej došlo k zneužitiu osobných údajov a k sfalšovaniu podpisu.
6. V zmysle § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomocí, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie s princípmi uvedenými v týchto zákonných ustanoveniach nepostupoval. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. Listiny, ktoré majú preukazovať vznik právneho vzťahu, sú v tomto prípade listinami súkromnými a pre posúdenie ako dôkazného prostriedku je významná ich pravosť a pravdivosť. V tomto prípade pravosť listiny namietaná nebola. Nebolo spochybnené, že právny predchodca žalobcu vyhotovil zmluvy s určitým obsahom a prípadne jeho zástupca ich podpísal. V konaní teda nebola spochybňovaná pravdivosť súkromnej listiny. Popretá však bola jej pravosť, a to v tom zmysle, že právny vzťah v nej upravený nevznikol tak, aby zaväzoval v tomto konaní označenú žalovanú. Tá tvrdí, že listiny nepodpísala. Takéto tvrdenie je preto dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť listiny vo vzťahu k nej musela byť dokazovaná. V tomto prípade bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba dovodzuje priaznivé právne následky. Ak teda žalobca tvrdí, že vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu a má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z toho dôvodu, že žalovaná uzatvorila zmluvu, avšak z nej vyplývajúce povinnosti nesplnila, je na ňom, aby preukázal, pokiaľ žalovaná popiera pravosť listiny, resp. svojho podpisu na uvedených zmluvách, že skutočne zmluvný vzťah uzatvoril s ním označenou osobou (so žalovanou). Odvolací súd sa v tomto prípade stotožnil s odvolateľom, ktorý poukazoval pri hodnotení dôkazov na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Hlavnou myšlienkou je téza, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú, nositeľom dôkazného bremena pri dôslednom uplatňovaní tejto zásady je vždy procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Z logiky potom vyplýva, že nemožno preukázať trvajúcu negatívnu skutočnosť, ale rovnako ako inú negatívnu skutočnosť je možné ju preukázať inou pozitívnou skutočnosťou, ktorá negatívnu skutočnosť vylúči. V tomto prípade žalovaná tvrdí, že zmluvu nepodpísala, je teda na žalobcovi, aby pozitívne preukázal, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou, a preto sa na ňu vzťahuje aj obsah zmluvy a je povinná v prípade
preukázania neplnenia si svojich povinností za poskytnuté služby zaplatiť. Žalovaný v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, kde bola riešená otázka dôkazného bremena a dokazovania, avšak súd sa nie dostatočným spôsobom v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, prečo došlo k odklonu od výkladu jednotlivých právnych ustanovení. Žalovaná v tomto prípade vôbec na obranu netvrdila, že jej bol odcudzený občiansky preukaz a že týmto došlo k zneužitiu jej osobných údajov. Naopak, toto tvrdenie prezentoval žalobca, avšak nijakým spôsobom to nepreukazuje, že žalovaná je tou osobou, ktorá mala uzatvoriť zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb.
8. Odvolací súd tak odvolanie považoval za dôvodné, z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 191 a § 205 CSP vyhodnotí jednotlivé dôkazy s prihliadnutím na procesnú teóriu o dôkaznom bremene a až potom bude môcť dôjsť k záveru, či žalobcom predložené dôkazy sú postačujúce k tomu, aby bol prijatý záver, že označená žalovaná je tou osobou, ktorej vznikli práva a povinnosti vo vzťahu k žalobcovi z ním tvrdených dôvodov (že teda bola účastníkom zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala riadne vykonávať úhrady za poskytované služby).
9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).