Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7Csp-21-2019.pdf
PDF · 114.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 82990 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: V. Ž.S., X.. XX.X.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 206,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2019 sa obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 266,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.10.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaním doručeným 24.7.2019 vzal žalobu späť pred jej doručením žalovanej v rozsahu sumy 60,- Eur vrátane ich príslušenstva, nadväzne na čo sa žalobou domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 206,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy za obdobie od 1.10.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.10.2015 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX vo výške 363,- Eur. Kúpna cena tovaru bola 416,97 Eur, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu v sume 53,97 Eur a na zvyšok kúpnej ceny jej žalobca poskytol pôžičku, ktorej účelom bolo poskytnutie financií na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovanej. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splatiť pôžičku v pravidelných 14-tich mesačných splátkach v sume po 30,- Eur, a to až do celkovej sumy vo výške 420,- Eur. Žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy uhradila bez akontácie sumu 150,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 6.7.2016 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.9.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 25.9.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje podľa žalobcu sumu 266,51 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania od 1.10.2016 do zaplatenia. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 28,59 Eur, si žalobca v konaní neuplatnil.
3. V podaní doručenom súdu 24.7.2019 žalobca doplnil, že žalovaný nárok bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Poukázal na právny názor JUDr. F. Sedlačka PhD. podľa ktorého: „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.“ S poukazom na čl. 8 bod 8.2 zmluvných podmienok a § 565 Občianskeho zákonníka uvádzal, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú) a že žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. Odkázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.8.2017, či Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.8.2017. Tvrdil, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z §§ 101 a 103 Občianskeho zákonníka, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky a preto právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 20.7.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Považoval tak za neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Mal za to, že právnym posúdením súdu by tak došlo k skráteniu zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby, čo by malo podľa názoru žalobcu za následok porušenie ústavnoprávneho princípu právnej istoty.
4. Žalovaná sa k žalobe, jej doplneniu doručenému spolu s jej čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré jej boli doručené do vlastných rúk 8.8.2019, písomne nevyjadrila. 5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie. 6. Vo veci súd vykonal dokazovanie obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo 16.10.2015, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou z 26.6.2016 s dôkazom o jej doručovaní, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25.9.2016, zmluvou o poskytovaní služieb zo 16.10.2015 a ostatným spisovým materiálom.
7. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015 (ďalej len „zmluva“) vzal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 363,- Eur. Na základe tejto zmluvy sa dlžník zaviazal uhrádzať pôžičku v 14-tich mesačných splátkach á 30,- Eur. Zmluva uvádza celkové náklady spotrebiteľa v sume 57,- Eur, celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 420 Eur, výšku RPMN 26,93 %, ročnú úrokovú sadzbu 26,93 %, odplatu 26,93 %, priemernú RPMN 33,96 %, prvú splátku splatnú 20.11.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti: 12/2016 a dobu trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. V časti údajov týkajúcich sa pomerov žalovanej je uvedený jej čistý mesačný príjem v sume 344,- Eur, zamestnaná od júna 2015 u zamestnávateľa S. Ú. K., P. XXX/XXX, XXX XX K., pracovný pomer na dobu neurčitú, rodinný stav: vydatá, počet vyživovaných osôb: 0. Túto zmluvu súd vyhodnotil za platne uzavretú a to s prihliadnutím na obsah následne doloženej Zmluvy o poskytovaní služieb zo 16.10.2015 (č.l.42-43), predmetom ktorej bola dohoda o spôsobe uzatvárania zmlúv pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsobe identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne pridelených klientovi, ako aj nespornosť jej uzavretia stranami sporu.
8. Z bodu 2 ostatných zmluvných podmienok a dojednaní zmluvy obsahujúceho definíciu pojmov, sprostredkovateľ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe zmluvy so Spoločnosťou vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu Zmluvy alebo uzatvára Zmluvy za a v mene Spoločnosti. Pri viazaných spotrebiteľských úveroch určených na financovanie výrobku Klientom je Sprostredkovateľ zároveň vo vzťahu ku Klientovi Predávajúcim a tovar znamená výrobok, ktorý na základe kúpnej zmluvy medzi Klientom ako kupujúcim a Sprostredkovateľom ako predávajúcim bol odovzdaný
Sprostredkovateľom a prevzatý Klientom. V bode 6. ostatných podmienok a dojednaní uvedených v zmluve sú uvedené údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania. Podľa bodov 5.4 ostatných zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch uvedených v Zmluve. V zmysle bodu 8.2 ostatných zmluvných podmienok a dojednaní zmluvy Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať Klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky Spoločnosti uvedené v tejto Zmluve. Podľa bodu 10.2 ostatných podmienok a dojednaní zmluvy Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží. Bod 13. Označenej zmluvy obsahoval splátkový kalendár, obsahujúci prehľad o započítaní jednotlivých splátok na istinu a úrok počas celého zmluvného vzťahu.
9. Z predžalobnej upomienky, ktorú žalobca doručil súdu ako prílohu k podanej žalobe vyplýva, že dňa 26.6.2016 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil nedoplatok na omeškaných splátkach v sume 90,- Eur a ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2016 (čl. 14 druhá strana spisu). Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená do vlastných rúk 1.7.2016. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25.9.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru „v celom rozsahu naraz“ a žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 266,63 Eur.
10. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanej splátky v sume po 30,- Eur mesačne, pričom žalovaná zaplatila splátky splatné 20.11.2015, 20.12.2015, 20.1.2016, 20.2.2015 a 20.3.2015, spolu v sume 150,- Eur. Do omeškania sa pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky dostala žalovaná splátkami splatnými 20.4.2016, 20.5.2016, 20.6.2016, 20.7.2016 a 20.8.2016.
11. Zo žalobcom predloženej notárskej zápisnice súd ďalej zistil, že žalobca a obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako aj obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045 notárskou zápisnicou sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017 uzavreli projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa žalobca stal nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 s výnimkou produktov splátkového predaja QCar a Triangel-splátkový predaj.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
23. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku zlúčenia s právnym predchodcom žalobcu v zmluvnom vzťahu nastúpil na jeho miesto a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné osobitne aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. tak aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie začalo podaním žaloby doručenej 27.6.2019, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika má oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
25. Z bodu 8.2 zmluvy vyplýva žalobcovi (a pred ním jeho právnemu predchodcovi) právo žiadať od žalovanej ako klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace. Opísaná dohoda zmluvných strán o práve dodávateľa predčasne zosplatniť poskytovaný spotrebiteľský úver podľa názoru súdu rešpektuje limity dané v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré aj priamo odkazuje. Žiada sa uviesť, že ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je na zosplatnenie spotrebiteľského úveru aplikovateľné v intenciách § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex specialis v tom zmysle, že veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (teda pre ktorú k zosplatneniu dochádza). Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Zo skutkových okolností prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k spotrebiteľskému úveru poskytnutému žalovanej) vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 20.4.2016 a rovnako tak aj s nasledujúcimi splátkami splatnými 20.5.2016, 20.6.2016, 20.7.2016 a 20.8.2016. Žalovanej bola 1.7.2016 právnym predchodcom žalobcu doručená výzva - predžalobná upomienka na zaplatenie 3 omeškaných splátok. V zmysle vyššie uvedeného zmluvného dojednania ako aj citovanej právnej úpravy bol tak žalobca oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti s prvou omeškanou splátkou splatnou 20.4.2016 a po doručení upozornenia, t.j. počnúc dňom 21.7.2016 najneskôr do 20.8.2016 a po tomto dátume zase s nasledujúcou omeškanou splátkou splatnou 20.5.2016 v lehote od 21.8.2016 do 20.9.2016. V danom prípade nebolo žalovanou spochybnené tvrdenie žalobcu, že k zosplatneniu spotrebiteľského úveru právny zástupca žalobcu pristúpil 19.9.2016, teda v lehote vyplývajúcej z § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k omeškanej splátke splatnej 20.5.2016. Súd preto uzatvára, že v danom prípade došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru dňom 19.9.2016, o čom
bola žalovaná informovaná listovou zásielkou z 25.9.2016, čo malo vplyv aj na ustálenie počiatku plynutia premlčania uplatneného nároku.
26. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné zosplatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Nedôvodené sú námietky žalobcu, že tým súd v rozpore so zákonom skracuje zákonnú trojročnú premlčaciu dobu. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka však začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v danom prípade od 21.5.2016 a uplynula 20.5.2019. Pokiaľ žalobca podal žalobu až 27.6.2019, potom je súd nútený konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho nemožno priznať. Uvedený právny názor je súladný aj s právnym názorom ustáleným Krajským súdom v Prešove v rozsudku č.k. 3Co/84/2019-124 z 3.9.2019. Vzhľadom na tento záver súdu bola žaloba v rozsahu po jej čiastočnom späťvzatí zamietnutá pre jej nedôvodnosť.
27. V zmysle § 145 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. S ohľadom na uvedené súd v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby konanie v tejto časti samostatným výrokom rozsudku nezastavoval a konal len o tej časti žaloby, ktorej sa čiastočné späťvzatie nedotklo.
28. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc zo záveru, že žalovaná bola v pomere k žalobcovi procesne plne úspešná, avšak v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli a ani jej zo spisu nevyplývajú. Preto súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol tak, že úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.