Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-7-2019.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v spore žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, zastúpená: JUDr. Michal Murina, advokát so sídlom Nižná, Nová Doba 497, proti žalovanému: U. X.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, Podbiel 177, v konaní o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 14.02.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia písomne sa jej ospravedlniť na jej poštovú adresu v nasledovnom znení: „Ospravedlňujem sa p. U. U. rod. W., bytom E. F. XX, XXX XX za útok, ktorý som vykonal dňa 04.07.2017 v obci E. F. a ktorým som jej zasiahol do ochrany osobnosti“. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť sumu 3.000,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnila tým, že sú so žalovaným susedmi v obci E. F.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX dňa 04.07.2017 v čase okolo 13:00 hod. v obci E. F. pri plote rodinného domu č. XX vulgárne nadával U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX slovami piča a kurva. Následne vošiel do rodinného domu č. XX a pokračoval vo svojom predchádzajúcom chovaní, kde so slovami ty piča zabijem ťa, vošiel do rodinného domu. Za tento skutok bol žalovaný v konaní OU -NO-OVVS-2018/001555-28- P-D právoplatne uznaný za priestupok. Skutkom, ktorý spáchal žalovaný voči žalobkyni, bolo okrem iného zasiahnuté aj do ochrany jej osobnosti. Medzi žalobkyňou a žalovaným neboli ideálne susedské vzťahy, ktoré sa ale zhoršili práve skutkom, za ktorý bol žalovaný uznaný za vinného. Tento skutok násilnej povahy potvrdzuje zásahy do ochrany osobnosti žalobkyne a to tak, že žalobkyňa ešte teraz týmito zásahmi trpí na svojich právach takým spôsobom, že jej deti a vnúčatá nechcú tak často ako pred skutkom navštevovať žalobkyňu na adrese jej trvalého pobytu, kde sa aj reálne zdržiava. Keď sa žalobkyňa chce stretnúť so svojimi deťmi a vnúčatami, stretáva sa s nimi v ich rodinných domoch. V minulosti sa vyskytli aj rôzne iné fyzické útoky voči žalobkyni zo strany žalovaného. Hoci žalobkyňa tvrdí, že sa stali, žalovaný nebol za ne potrestaný. Tým, že žalovaný rôznym spôsobom útočí na žalobkyňu, spôsobuje jej tak ujmu na jej osobnostných právach. Žalobkyňa po danom ataku užívala aj lieky na ukľudnenie. Od daného ataku sa zdráha chodiť vonku po zotmení.
3. Na pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to so žalobným návrhom, s rozhodnutím o priestupku zo dňa 05.01.2018, s plnomocenstvom, so záznamom o zložení súdneho poplatku, s plnomocenstvom, s vyjadreniami žalobkyne a žalovaného a s opravedlnením sa zástupcu žalobkyne.
4. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že chce, aby sa tak žalovaný ako aj jeho deti naučili, ako sa majú správať k staršej žene. Od roku 2017 už k nej do domu nevošiel, ale jeho súrodenci, keď ide po ceste jej ukazujú rôzne dehonestujúce gestá, smejú sa jej do tváre. Nie raz sa stane, že žalovaný keď je opitý, zhodí jej smetný kôš. Tieto spory medzi nimi sú spôsobené spormi o nehnuteľnosť a trvajú už viac ako 25 rokov. Uviedla, že je dôchodkyňa, žije len pre svoju rodinu a touto žalobou chce, aby sa jej aspoň trochu bál a nedovoľoval si voči nej. Sumu 3.000,- eur požaduje kvôli tomu, že má z neho strach. Nechce ich pre seba, má ich kde dať, len chce, aby mal predo ňou rešpekt. Tieto spory boli medzi nimi a aj medzi jeho rodičmi. Čo sa týka jeho správania voči nej, nikdy sa nestalo, žeby jej niečo povedal na mieste kde bolo viac ľudí, trebárs v kostole. Nechodí ani do toho istého obchodu ako on. V podstate svedkami toho sú len jeho súrodenci. Vyjadrila sa, že je dôchodkyňa už 6 alebo 7 rokov a nezastáva žiadnu funkciu v obci, na ktorú by malo negatívny dopad správanie sa žalovaného. V dôsledku jeho konania nebola znevážená v dôsledku konania v očiach ostatných obyvateľov v obci.
5. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa vyjadril, že je toho názoru, že žaloba nie je dôvodná a to s poukazom na to, že žalovaný svoje konanie oľutoval, čo je zrejmé aj z priestupkového spisu. Okrem toho sa druhej strane aj v rámci tohto ospravedlnil. Rovnako je toho názoru, že skutok nebol spáchaný na mieste verejnosti prístupnom a skutočnosť, že príbuzní odmietajú chodiť k žalobkyni, nemá nijakú súvislosť so skutkom, ktorý bol prejednávaný v rámci priestupkového konania. Rovnako je toho názoru, že žaloba je nedôvodná aj v časti nemajetkovej ujmy, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 3.000,- eur. Preto navrhol žalobu zamietnuť.
6. Podľa § 10 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
7. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
8. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že U. X. bol rozhodnutím o priestupku č. OU-NO-OVVS-2018/001555-28-P-D zo dňa 05.01.2018 uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 04.07.2017 na tom skutkovom základe, že dňa 04.07.2017 v čase okolo 13:00 hod. v obci E. F. pri plote rodinného domu č. XX vulgárne nadával U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX slovami ,,piča a kurva“, za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie. Priestupkové konanie proti žalovanému zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 04.07.2017 v čase okolo 13:00 hod. v obci E. F. pri plote rodinného domu č. XX sa mal vyhrážať U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Oravská Polhora č. XX, so slovami, že ju zabije, teda mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný svoje konanie oľutoval. Súd je toho názoru, že v danom prípade ide o bežný susedský spor, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa, keď sa vyjadrila, že spor trvá už 25 rokov a týka sa nehnuteľnosti. Aj napriek tomu, že žalobkyňa sa vyjadrovala, že užívala lieky na upokojenie a po zotmení sa bojí ísť von, táto skutočnosť podľa názoru súdu nie je opodstatnená, nakoľko hoci žalobkyňa strach odôvodňovala tým, že sa jej mal žalovaný vyhrážať zabitím, súd dáva do pozornosti vyššie citované rozhodnutie o priestupku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že konanie v časti, kde sa mal žalovaný vyhrážať žalobkyni zabitím bolo zastavené, nakoľko takéto konanie nebolo preukázané. Súd nevidí opodstatnenosť nároku žalobkyne, ktorým sa domáha písomného ospravedlnenia zo strany žalovaného, nakoľko tento už bol za svoje konanie priestupkovo postihnutý práve vyššie spomínaným rozhodnutím, ktorá sankcia je podľa názoru súdu vzhľadom na intenzitu konania žalovaného adekvátna. Čo sa týka nároku žalobkyne, ktorý sa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur z dôvodu, že má zo žalovaného strach, je súd toho názoru, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na
ochranu osobnosti. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia (ospravedlnenie) ako rýdzo osobné právo, nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V danom prípade súd opätovne poukazuje na rozhodnutie o priestupku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovaného nešlo o také konanie, ktoré by si v ďalšom štádiu vyžadovalo nielen písomné ospravedlnenia, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy.
9. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspešnosti a keďže žalovaný bol v konaní úspešný, priznal mu náhradu trov konania podľa § 255 Civilného sporového poriadku v pomere 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.