Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/25/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D., P. XX, proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. D., P. XX, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní osoby podľa návrhu povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.

- 204 zo dňa 22. marca 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe výživou povinnej O. X., nar. XX. XX. XXXX povinnosť platiť navrhovateľke A. K., nar. XX. XX. XXXX manželské výživné za obdobie od 12. 02. 2018 do 30. 04. 2018 v sume 350,- Eur a od 01. 05. 2018 do 24. 09. 2018 v sume 40,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (I. výrok); zročné výživné za obdobie od 12. 02. 2018 do 24. 09. 2018 v sume 1 104,50 Eur povolil O. X., nar. XX. XX. XXXX splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu na výživnom (II. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia manželského výživného v sume 350,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu (12. 02. 2018).

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 25. 04. 1998. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -50 zo dňa 04. 09. 2018, právoplatným dňa 24. 09. 2018. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť od 01. 01. 2018, kedy sa z nej výživou povinná osoba odsťahovala.

4. Pri posudzovaní príjmov účastníkov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obaja sú v dôchodkovom veku (72 a 65 rokov), obaja poberajú starobný dôchodok približne v rovnakej výške pohybujúcej sa okolo sumy 400,- Eur mesačne. Výživou povinná osoba okrem tohto poberá aj dôchodok z doplnkového dôchodkového sporenia v sume 38,28 Eur mesačne a do konca apríla 2018 mala aj príjmy zo živnosti na základe zmluvy o dielo so spoločnosťou T. - J.. s. r. o., ktoré podľa samotnej výpovede povinnej osoby dosahovali sumu 1 100,- Eur mesačne. V tomto smere súd prvej inštancie poznamenal, že je rozhodujúci skutočný príjem zo živnosti, ktorý bol reálne vyplácaný, teda peňažné prostriedky, ktoré mala povinná osoba k dispozícii, nie je určujúci základ dane uvedený v daňovom priznaní, ktorý sa vypočítava podľa predpisov daňového práva na účely určenia výšky dane, nakoľko tento nepredstavuje reálny príjem. Práve tento príjem spôsobuje rozdiel v životnej úrovni účastníkov, a preto mal súd prvej inštancie za to,

že na dorovnanie životnej úrovne je potrebné povinnú osobu zaviazať, aby platila manželské výživné navrhovateľke.

5. Od 01. 01. 2018 hospodári každý z účastníkov samostatne. Preukázané mesačné výdavky navrhovateľky spojené s užívaním bytu, platbou za telefón, platením poistného pre prípad smrti a doplácaním na lieky a vitamíny súd prvej inštancie ustálil na sume mierne prevyšujúcej 270,- Eur mesačne. Preukázané mesačné výdavky výživou povinnej osoby pozostávajúce zo stravných lístkov, cestovného, kúrenia na chate, ktorú obýva a na telefón súd prvej inštancie taktiež ustálil na sume v priemere približne 270,- Eur mesačne. Z nepreukázaných avšak odôvodnených výdavkov súd ustálil stravné pre oboch účastníkov po 240,- Eur mesačne (u výživou povinnej osoby mimo uvedených stravných lístkov, ktoré zabezpečujú len jeho stravovanie v rámci výkonu živnosti). Súd prvej inštancie poznamenal, že taktiež musia mať účastníci aj výdavky na oblečenie, pričom z dokazovania nevyplynulo, že by ich niektorý z nich mal výrazne vyššie. Okrem toho navrhovateľka absolvuje jedenkrát ročne kúpeľnú liečbu, kde podľa jej tvrdení vychádzajú výdavky s touto liečbou na sumu 400,- Eur ročne, čo predstavuje v priemere 33,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie považoval tento výdavok za odôvodnený, pretože podľa neho nie je rozhodujúce, či túto liečbu navrhovateľka každý rok skutočne aj absolvuje (napr. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov), ale to, či ide v jej prípade o oprávnenú potrebu. Vzhľadom na absolvované operácie srdca navrhovateľky súd prvej inštancie tieto výdavky za oprávnenú potrebu považoval. Opodstatnené priemerné mesačné výdavky navrhovateľky tak súd prvej inštancie ustálil na sume cca 543,- Eur a výživou povinnej osoby na sume cca 510,- Eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“). Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení určil rozhodujúce obdobie pre určenie manželského výživného od podania návrhu (12. 02. 2018) do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (24. 09. 2018), pretože týmto dňom manželstvo zaniklo, a tým aj zanikla povinnosť manžela poskytovať navrhovateľke manželské výživné. Preto na uvedené obdobie obmedzil aj dokazovanie ohľadne príjmov, výdavkov a životnej úrovne manželov, ktorá má byť v zásade rovnaká.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadne tvrdení a dôkazmi predložených účastníkmi - listom E. I. S., zmluvou o komisionálnom predaji a kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností, ďalej ohľadom predaja motorového vozidla výživou povinnou osobou na jeseň v roku 2017 za sumu 5 300,- Eur, vydaním bezdôvodného obohatenia od spoločnosti T. L. G.., a.s. v sume 1 400,- Eur v prospech povinnej osoby v apríli alebo máji roku 2017, zaslania preplatku zo zdravotného poistenia v prospech výživou povinnej osoby za obdobie roku 2017 v sume 350,- Eur, ohľadom hotovosti v sume 4 000,- Eur, ktorú výživou povinná osoba mala nájsť v byte navrhovateľky, nakoľko k tomuto muselo dôjsť ešte pred 01. 01. 2018, keďže od tohto dňa účastníci už nevedú spoločnú domácnosť. Súd taktiež neprihliadol na príjmy navrhovateľky z účtovníctva, ktoré robila pre výživou povinnú osobu na základe dohody o vykonaní práce, podľa ktorej jej mala byť vyplatená suma 1 800,- Eur, nakoľko táto dohoda bola uzavretá 01. 04. 2016 a pracovná úloha mala byť vykonaná do 31. 03. 2017.

8. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie nezabezpečil a nevykonal dôkaz navrhovaný výživou povinnou osobou, a to výpis z účtu navrhovateľky od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2017. Súd si tento výpis zabezpečil len za relevantné obdobie rokov 2017 a 2018. K podmieňovaniu účasti výživou povinnej osoby na pojednávaní zaslaním jej tohto výpisu súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že výživou povinná osoba nežiadala pojednávanie odročiť, preto mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania aj v jej neprítomnosti a v druhom rade poznamenal, že v zmysle a je každý povinný súdu (nie účastníkovi) vydať vec alebo oznámiť skutočnosti potrebné na zistenie skutkového stavu a rozhodnutie. Túto povinnosť súd uložil Z. I., a.s., v ktorej mala navrhovateľka v rozhodnom období vedený bežný účet, pričom táto súdu požadovaný výpis z účtu predložila. Súd potom takto predložený dôkaz vykonal ako listinu oboznámením s jej obsahom na pojednávaní v súlade s ustanovením . Podľa súdu prvej inštancie neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby súd túto listinu zasielal účastníkom.

9. Na základe vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu mal súd prvej inštancie za to, že zatiaľ čo povinná osoba dokáže zo svojho príjmu (dôchodku, doplnkového sporenia a podnikania) všetky svoje vyššie uvedené mesačné výdavky pokryť, v prípade navrhovateľky tieto prevyšujú sumu jej

jediného príjmu (dôchodku v sume 400,- Eur) o niečo viac ako 140,- Eur mesačne. Tento rozdiel hradí navrhovateľka z pôžičky od jej rodiny (syna a vnuka). Takéto hradenie výdavkov jednému z manželov je však neprípustné, nakoľko v zmysle vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Preto musí byť navrhovateľke zo strany povinnej osoby poskytovaná na výživu minimálne suma 140,- Eur na úhradu jej bežných mesačných výdavkov. Výživné v rozsahu 140,- Eur mesačne by však pokrylo len základné výdavky navrhovateľky. Pokiaľ by povinný manžel uhrádzal navrhovateľke takéto výživné, zostala by mu z jeho celého príjmu (dôchodky 430,70 Eur a 38,28 Eur a príjem zo živnosti 1 100,- Eur) po úhrade vlastných výdavkov (510,- Eur) suma prevyšujúca 900,- Eur mesačne. Keďže v zmysle má byť životná úroveň manželov rovnaká, musí byť vyživovacia povinnosť, ktorú súd určí povinnému manželovi, vyššia ako suma, ktorá pokryje len zistené mesačné výdavky. Pokiaľ by povinnej osobe zostala celá vyššie uvedená suma bola by jeho životná úroveň neporovnateľne vyššia ako úroveň navrhovateľky. Povinná osoba by mala navrhovateľke za účelom vyrovnania životnej úrovne manželov poskytovať v zásade polovicu zostatku jej príjmu po uhradení všetkých výdavkov. Preto mal súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav pri tak veľkom rozdiele v príjme účastníkov za to, že suma požadovaná navrhovateľkou 350,- Eur mesačne je vzhľadom na tieto majetkové pomery povinného manžela na dorovnanie životnej úrovne primeraná. Aj po uhradení takto určeného výživného a po uhradení všetkých vlastných výdavkov zostane výživou povinnej osobe z jej príjmu suma približne 700,- Eur. Príjem z podnikania však mala výživou povinná osoba len do konca apríla 2018, čo vyplýva z predloženej dohody o ukončení zmluvy o dielo a taktiež z výpisu zo živnostenského registra, podľa ktorého povinný manžel ukončil podnikateľskú činnosť ku koncu mesiaca apríl 2018, pričom zmluva o dielo bola viazaná na jeho podnikateľské oprávnenie. Preto súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť výživou povinného manžela voči navrhovateľke v rozsahu 350,- Eur mesačne len za obdobie od podania návrhu 12. 02. 2018 do 30. 04. 2018.

10. Pokiaľ ide o zvyšné obdobie od 01. 05. 2018 až do zániku manželstva rozvodom dňa 24. 09. 2018, povinný manžel už nedosahoval príjem z podnikania v sume 1 100,- Eur, ale len príjem na základe dohody o pracovnej činnosti v sume približne 100,- Eur mesačne brutto. Z uvedeného je zrejmé, že pre znížený príjem povinnej osoby už nie je jeho životná úroveň na tak vysokej úrovni, ako v predošlom období, aby mohol navrhovateľke prispievať výživným v sume 350,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie bol názoru, že vzhľadom na to, že povinná osoba je (podobne ako navrhovateľka) v dôchodkovom veku, nemožno od nej v súčasnosti spravodlivo požadovať, aby naďalej podnikala, prípadne sa zamestnala vo výhodnejšom zamestnaní s vyšším príjmom, aby tak mohla hradiť manželské výživné vo vyššej výške. Príjem povinnej osoby je však stále vyšší ako príjem navrhovateľky, ktorá okrem starobného dôchodku iný príjem nemá. Preto mal súd prvej inštancie za to, že zo mzdy povinnej osoby plynúcej z dohody o pracovnej činnosti je povinná osoba povinná na vyrovnanie životnej úrovne účastníkov prispievať navrhovateľke výživným približne vo výške polovice z takto získaného čistého príjmu po odrátaní odvodov a dane. Čistý príjem z uzavretej dohody sa vzhľadom na uvedené môže pohybovať niekde na úrovni 80,- Eur mesačne, z čoho polovica predstavuje sumu 40,- Eur mesačne. Preto súd prvej inštancie za obdobie od 01. 05. 2018 do 24. 09. 2018 určil manželské výživné vo výške 40,- Eur mesačne.

11. Vzhľadom na takto určené manželské výživné vznikol za posudzované obdobie od 12. 02. 2018 do 24. 09. 2018 výživou povinnej osobe dlh na zročnom výživnom v sume spolu 1 104,50 Eur (alikvotná časť zo sumy 350,- Eur za mesiac február 2018 od 12. do 28. dňa vo výške 212,50 Eur, 2-krát po 350,- Eur za mesiace marec a apríl 2018, 4-krát po 40,- Eur za mesiace máj, jún, júl a august 2018 a alikvotná časť zo sumy 40,- Eur za mesiac september 2018 od 01. do 24. dňa vo výške 32,- Eur). Do opustenia spoločnej domácnosti manželom navrhovateľky jej prispieval na nájomné sumou 100,- Eur mesačne a taktiež sumou po 50,- Eur raz za dva týždne na nákup potravín. Z dokazovania však podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by povinná osoba od 01. 01. 2018, teda za celé rozhodné obdobie, navrhovateľke prispela na jej výživu akoukoľvek sumou. Preto súd prvej inštancie zaviazal povinnú osobu, aby nahradila celý dlh vzniknutý na zročnom výživnom. Vzhľadom na výšku tejto sumy a na aktuálny príjem povinnej osoby jej súd prvej inštancie neuložil zaplatiť túto sumu naraz, ale povolil ju splácať po 60,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Takto určenou splátkou splatí povinná osoba zročné výživné za obdobie 19 mesiacov, čo súd prvej inštancie považoval za primeranú dobu aj z pohľadu navrhovateľky.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „C. m. p.“).

13. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení manželského výživného podala v zákonnej lehote odvolanie výživou povinná osoba. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v C. m. p. a v , , a , t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítala, že nevyžiadaním si výpisov z účtov navrhovateľky aj za obdobie pred 01. 01. 2018 nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav veci. Výživou povinná soba tvrdila, že navrhovateľka je/bola majiteľkou viacerých účtov, kam si ukladala peniaze a z ktorých za posledných 5 rokov nič neplatila. Sama v konaní tvrdila, že dôchodok je iba jej a že sa musí postarať o svoje deti. K obdobiu fungovania spoločnej domácnosti výživou povinná osoba ďalej uviedla, že navrhovateľka zo svojho príjmu hradila len sumu 90,- Eur na byt a svoje lieky. On chodil raz za dva týždne domov a všetky nákupy hradil on, v komore tak bolo dostatok všetkých potravín na viac ako dva týždne. Taktiež nákupy v Maďarsku hradil on. Preto výživou povinná osoba nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, ktoré si osvojil súd prvej inštancie, že výživou povinná osoba prispievala na stravu raz za dva týždne len sumou 50,- Eur. Taktiež sa nestotožnila s ustálením príjmu z podnikania súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že z tohto príjmu musel zaplatiť aj odvody, čo súd prvej inštancie nezvážil. Je to uvedené vo výpise za január 2018.

14. Ďalej výživou povinná osoba v odvolaní namietala, že dňa 29. 10. 2018 podala predsedovi súdu prvej inštancie sťažnosť voči JUDr. C. Z. (pôvodnej zákonnej sudkyni prejednávajúcej vec - poznámka odvolacieho súdu), pričom doposiaľ nedostala vyrozumenie. Dňa 13. 02. 2019 dostala predvolanie na pojednávanie na deň 22. 03. 2019 už od Mgr. W. A. (sudcu v súčasnosti prejednávajúceho a rozhodujúceho vec - poznámka odvolacieho súdu). Výživou povinná osoba uviedla, že sa pojednávania nezúčastnila, nakoľko jej neboli doručené ňou požadované výpisy z účtov navrhovateľky.

15. Výživou povinná osoba preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec „presunul“ na iný okresný súd v pôsobnosti kraja, nakoľko vo Veľkom Krtíši rozhodujú ľudia, ktorí sa na rozsudok v mene Slovenskej republiky nedokážu ani podpísať.

16. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu popierala tvrdenia výživou povinnej osoby o tom, že v období vedenia spoločnej domácnosti nemala výdavky na chod domácnosti a stravu, nikdy netvrdila, že dôchodok je iba jej, uhrádzala z neho do roku 2016 aj nákup oblečenia pre výživou povinnú osobu. Deťom nemusela pomáhať, keď sa zoznámili, boli už obaja synovia zárobkovo činní a ich príjmy boli nadpriemerné. Práve naopak, oni prispievali im. Ďalej podala podrobný prehľad výdavkov na domácnosť, ako aj o príjmoch výživou povinnej osoby za rok 2017 a poukázala na to, že odvody za započítavajú do výdavkov v daňovom priznaní. Žiadala preveriť enormné výdavky v daňovom priznaní za rok 2017.

17. Výživou povinná osoba v replike trvala na zabezpečení výpisov z účtov navrhovateľky.

18. Navrhovateľka v duplike spochybňovala vierohodnosť repliky, nakoľko výživou povinná osoba sa vo Veľkom Krtíši nezdržuje vyše roka, tak asi nepríde do Veľkého Krtíša napísať list. Naďalej popierala tvrdenia výživou povinnej osoby, že si peniaze len odkladala a okrem nájomného na byt a lieky na nič neprispievala.

19. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa (ďalej aj „“), avšak nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle (ďalej aj „C. m. p.“) prihliadajúc v zmysle C. m . p. aj na vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie výživou povinnej osoby je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

20. V prvom rade odvolací súd podotýka, že postupom súdu prvej inštancie, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti výživou povinnej osoby nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Ak správne podotkol súdu prvej inštancie, nakoľko výživou povinná osoba len ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, avšak zároveň nežiadala o odročenie pojednávania, boli splnené podmienky na prejednanie veci v jej neprítomnosti. Účasť na pojednávaní je v konaní podľa C. m. p. právom, nie povinnosťou účastníka konania.

21. Taktiež nie je dôvodný odvolací dôvod podľa - rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Z obsahu spisu vyplýva, že po dôjdení návrhu na určenie manželského výživného bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. C. Z.. Dňa 05. 11. 2018 bola predsedovi súdu prvej inštancie adresované podanie výživou povinnej osoby označené ako sťažnosť, ktoré však podľa obsahu bolo námietkou zaujatosti voči zákonnej sudkyni. V zmysle opatrenia č. 4 uvedeného v dodatku č. 12 k rozvrhu práce súdu prvej inštancie na rok 2018, účinného od 01. 12. 2018 bola okrem iného v dôsledku príchodu dvoch nových sudcov (z toho jedným z nich bol práve Mgr. W. A.) a teda zmeny personálneho obsadenia súdu prvej inštancie vec, ako jedna z množstva iných vecí náhodným prerozdelením pomocou technických a programových prostriedkov pridelená novému zákonnému sudcovi Mgr. W. A. (č. l. 171 spisu). Takýto postup je v súlade s ust. , a a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, nakoľko zmenu v osobe zákonného sudcu možno v takom prípade vykonať. Súd nemá povinnosť o takomto postupe osobitne informovať účastníkov konania. Títo mohli uvedenú informáciu získať nahliadnutím do verejnosti prístupného rozvrhu práce a do spisu. Preto už nebolo potrebné rozhodovať o námietke zaujatosti voči pôvodnej zákonnej sudkyni, ktorá už neprejednávala danú vec.

22. Na druhej strane odvolací súd pre náležité a úplné zistenie skutočného stavu na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje za nutné vykonať dokazovanie aj výpismi z účtov účastníkov konania, prípadne inými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania aj spred 01. 01. 2018. Len takto vykonaným dokazovaním totiž možno dospieť k skutkovému zisteniu, či navrhovateľka mala, resp. mohla mať dostatočné úspory zabezpečujúce jej aj v rozhodnom období od 01. 01. 2018 do 23. 09. 2018 (24. 09. 2018 už manželstvo neexistovalo) približne rovnakú, ak nie vyššiu životnú úroveň, akú mala výživou povinná osoba. Tvrdenia výživou povinnej osoby o týchto úsporách a tvrdenia navrhovateľky ich popierajúce je potrebné dokázať pre účely úplného zistenia skutočného stavu veci.

23. Taktiež je potrebné ustáliť zisk výživou povinnej osoby z jej podnikania po odpočítaní odôvodnených výdavkov od príjmu z podnikania. Odvody medzi ne nepochybne patria, lebo sa musia zaplatiť, jedná sa teda o reálne výdavky. To, že sa o ne v zmysle daňového práva znižuje základ dane, nie je preto rozhodujúce.

24. Len na základe doplnenia dokazovania v naznačenom smere, prípadne aj ďalšími dôkazmi, ktorých potreba vyplynie z okolností prípadu bude potrebné vykonané dokazovanie znova zhodnotiť a vec znova právne posúdiť.

25. Aj keď možno dať súdu prvej inštancie za pravdu v tom, že mu žiadne zákonné ustanovenie neukladá (mimo štádia doručovania návrhu na začatie konania na vyjadrenie druhému účastníkovi konania) povinnosť doručovať predložené, resp. zabezpečené (listinné) dôkazy účastníkom konania pred pojednávaním, nakoľko sa účastníci môžu s nimi oboznámiť priamo na pojednávaní, na druhej strane mu to zákon ani nezakazuje, ba priam s takouto možnosťou počíta v ust. Takýto postup by bol aj v súlade s princípom hospodárnosti konania (procesnej ekonómie) vyjadreným v základných princípov , pretože doručením listinných dôkazov účastníkom pred pojednávaním by nemusel často pracne s ich podstatným obsahom oboznamovať účastníkov priamo na pojednávaní (za predpokladu, že žiaden z účastníkov nespochybňuje obsah doručených listín).

26. Preto ako dôvodné uznal odvolací súd odvolacie dôvody podľa C. m. p. a a , rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o určení manželského výživného a v zmysle aj v ostatných závislých výrokoch - II. výroku o zročnom výživnom a III. výroku o náhrade trov konania v zmysle zrušil, nakoľko vzhľadom na rozsahu dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, v zmysle C.

s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v zmysle uviedol v odsekoch 20. až 22. tohto rozhodnutia, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

27. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s v novom rozhodnutí.

28. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vec nebolo možné odňať súdu prvej inštancie a prikázať inému okresnému súdu v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici, nakoľko platné a účinné procesné kódexy ( a C. m. p.) vzťahujúce sa na toto konanie takýto postup nepoznajú, neumožňujú. Zákonný sudca v zásade rovnopis rozsudku nepodpisuje, podpisuje len jeho prvopis založený v súdnom spise. Rovnopis rozhodnutia podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia ( vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v platnom znení).

29. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).