Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-5-2016.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10C/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci žalobcov: X.A. W., nar.X.X.XXXX, T. O., W. XXX/XX a 2. B. W., nar.X.XX.XXXX, T. O., O. XXX/XX, zast.: BUKNA ak s.r.o., Jánoškova 1545, Dolný Kubín, proti žalovanej: X. El O., nar.XX.X.XXXX, J. XXX, XXXX CR Q. N., N., o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e . II. Náhradu trov konania súd žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Podanou žalobou dňa 24.8.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,XXX,XXX nachádzajúcim sa v k.ú. Y. a LV č. XXX a XXX nachádzajúcim sa v k.ú. T. O..
2.V predmetnom konaní je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1215/2012 oddielu 6 článku 24 bod 1, daná výlučná právomoc súdu SR.
3. V priebehu konania podaním zo dňa 4.7.2018 doručeným súdu dňa 6.7.2018 žalobcovia žalobu zobrali v celom rozsahu späť.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4.Súd vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, ktorým tento prejavil vôľu, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo z dôvodu, že podanou žalobou sa majú usporiadať vzťahy medzi sporovými stranami podľa § 142 Občianskeho zákonníka, predmetné späťvzatie žaloby doručoval žalovanej na vyjadrenie podľa § 146 ods.1,2 CSP a to prostredníctvom doručovateľa príslušného pre Holandský súd aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
5.Dňa 13.9.2019 bolo prostredníctvom spoločnosti Flanderijn Incasso Gerechtsdeurwaarders (Flanderijn Incasso exekútori) doručené osvedčenie, z ktorého vyplýva, že žalovaná odmietla prevziať písomnosti (žiadosť o vyjadrenie k späťvzatiu žaloby a späťvzatie žaloby) z dôvodu použitého jazyka. Predmetné písomnosti boli súdu vrátené ( č.l. 409-421 spisu).
6.Dňa 5.9.2019 žalovaná doručila súdu podanie označené ako podnet, obsahom ktorého bolo vyjadrenie žalovanej v znení „dostala som Váš list prostredníctvom holandského súdu 16. augusta 2019, v ktorom sa žiada, aby bol súdny prípad vzatý späť. Namietať proti tomuto rozhodnutiu je možné do 20 dní od dňa doručenia. Dôrazne protestujem proti rozhodnutiu o späťvzatí prípadu. 1 - GDPR European Law, ktorý bol podpísaný Slovenskou republikou 27. apríla 2016, výslovne uvádza prenos osobných údajov tretej strane bez jasného súhlasu, ktorý je uvedený dole, priamo podľa zákona, trest môže dosiahnuť 20 miliónov EURO, trest odňatia slobody a prepustenie z funkcie práce. (EU) 2016/680 2- v§§ 105 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 3- Zákon č. 211/2000 Z. z. odôvodnenie: W. D., ktorá patrí do okresného súdu v Ružomberku, ktorej e-mail je: a@b.c, poslala e-mail na môj súkromný e-mail bez môjho súhlasu, čo je v rozpore so všetkými zákonmi na Slovensku a európskym právom, ktoré boli podpísané Slovenskou Republikou 27. apríla 2016. Spôsobujúca mi týmto právnu, sociálnu a ekonomickú škodu osobne a celej mojej rodine v N., ktorá trpí touto škodou spôsobenou pani W. D.. Pani W. D. pracujúca so svojím pracovným tímom na Okresnom súde v Ružomberku, nemá žiadne právne oprávnenie na to, aby to urobila, napriek úplným vedomostiam, ktoré ma poškodia, moju osobnosť a celú moju rodinu v N. a postaví ma pod zákon bez akéhokoľvek oprávnenia. Faktom ostáva, že sa špecializuje prácou na Okresnom súde v Ružomberku“
7.K uvedenému podaniu sa vyjadrili žalovaní dňa 29.10.2019 s návrhom na pokračovanie v konaní.
Podľa Čl. 11 základných princípov CSP ods.: 1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
8.Z obsahu uvedeného podania súd vyvodil, že žalovaná sa nevyjadrovala k späťvzatiu žaloby vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale k podanému trestnému oznámeniu na pracovníčku tunajšieho súdu p. D., nakoľko podanie rovnakého obsahu doručila aj dňa 7.3.2019 na Okresnú prokuratúru v Ružomberku (č.l. 336-344 spisu), kde vyslovila nesúhlas proti uzneseniu vydaného okresnou prokuratúrou 1Pn/124/18-5508-10 zo dňa 10.9.2018 a tiež súdu dňa 8.7.2019. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaná sa domáha trestného konania proti pracovníčke súdu za úkony, ktoré táto urobila v súlade s príslušnými ustanovenia CSP.
Podľa § 113, ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.
9.K bezdôvodnému odopretiu prijatia písomnosti môže dôjsť tak pri jednoduchom doručovaní, ako aj pri doručovaní písomností súdu do vlastných rúk, pričom odoprieť prijatie písomnosti s následkom vzniku fikcie doručenia môže nielen adresát písomnosti, ale aj príjemca písomnosti, teda osoba oprávnená písomnosť prijať, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená. Aby mohlo dôjsť k naplneniu fikcie podľa tohto ustanovenia, musí ísť o odopretie bezdôvodné.
10.V prípadoch doručovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch ("doručovanie písomností") a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 sa aplikuje, navyše, k vnútroštátnej úprave aj čl. 8 tohto nariadenia, podľa ktorého prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II tohto nariadenia informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov: a) jazyk, ktorému adresát rozumie, alebo b) úradný jazyk prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.
11.Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol takto prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.
12.Nakoľko zo strany holandského doručovateľa bol súd informovaný predpísaným spôsobom, že žalovaná odmietla prevziať písomnosť z dôvodu jazyka, súd sa zaoberal otázkou o dôvodnosti odopretia prevzatia písomností. Súd má za to, že žalovaná odmietla prevziať písomnosti bez relevantného dôvodu, nakoľko tieto jej boli doručované v jazyku, ktorému bezpochyby rozumie, a to slovenčine, o čom svedčí aj to, že s Okresným súdom Ružomberok komunikuje v slovenskom jazyku (č.l. 61, 401,402,403,400 spisu).
13.V tejto súvislosti súd ešte poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu v rade 1 na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018, ktorý uviedol, že žalovaná je jeho sestra, narodila sa na území SR, žila tu 20 rokov, bez problémov komunikuje v slovenskom jazyku a rozumie písomnostiam, ktoré jej mali byť prostredníctvom súdu doručované.
14.S poukazom na článok 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007 sa písomnosť považuje za doručenú žalovanej dňom 6.9.2019 (č.l. 411) , nakoľko táto nespĺňa predpoklady odmietnutia písomnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia, keďže slovenskému jazyku rozumie.
15.Súd vzhľadom na prejav vôle žalobcov, potom konanie zastavil.
16.Žalovaní dňa 29.10.2019 navrhli pokračovanie v konaní, vzhľadom na stanovisko žalovanej. Nakoľko súd, ako vyššie uviedol, jej stanovisko nepovažoval za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, nebolo možné pokračovať v konaní.
17.Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009).
18.Súd ešte záverom uvádza, že v predmetnom spore ide o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje (§ 100 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ust. § 142 Občianskeho zákonníka nestanovuje žiadnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto sporové strany - tak žalobcovia ako aj žalovaná sa tohto práva môžu kedykoľvek domáhať.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19.Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby voči žalovanej bolo z vôle žalobcov bez uvedenia dôvodu, z čoho potom vyplýva, že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znášajú žalobcovia s následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane.
20.Zo spisového materiálu však žalovanej, ako úspešnému účastníkovi, žiadne trovy konania nevyplývajú, preto jej ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.