Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29CoE-51-2019.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Area
Subarea
29CoE/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. O. č. XXX, o vymoženie 248,95 eur s prísl. a trov exekúcie EX 12842/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 9Er/551/2017-32 zo dňa 12.11.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie odôvodnil tým, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj pri požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konanie pred nimi. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnych predpisov, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Oprávnený uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie prečo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy vo formulárovej podobe je pre súd problematické. Takýmto výkladom by boli neplatné všetky zmluvy, ktoré hromadne využívajú štátne aj neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod., pretože tieto rovnako využívajú predpripravenú zmluvnú dokumentáciu. Poukázal na to, že podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo aj formálne oddelené do dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebol nijako podmienené poskytnutie úveru ani inej služby. Listina s názvom „rozhodcovská zmluva“ neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by zákonodarca samostatný zákon na jeho úpravu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa zákona, a teda nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul. V súvislosti s úvahami o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený spĺňal všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený má podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Rozhodnutie je nepresvedčivé bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už uzatvorenie samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
4. S účinnosťou od 01.01.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to v závislosti od strán sporu. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zakotvil novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v správnom poriadku SR. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená pred účinnosťou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda podľa § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa táto rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením veci súdom prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v čase dojednania rozhodcovskej zmluvy bola nielen rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ale aj taká rozhodcovská doložka, ktorá reálne znemožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojho práva na inom ako na rozhodcovskom súde. Takouto je aj rozhodcovská doložka v danom prípade. V prípade podania žaloby dodávateľom je vo veci daná len právomoc rozhodcovského súdu (ktorého právomoc dodávateľ sám navrhol založiť). Spotrebiteľ teda nemá efektívnu možnosť ako dosiahnuť, aby žaloba o plnenie zmluvy bola prejednávaná iným ako rozhodcovským súdom. Samotný fakt, že rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa všetky spory riešiť v rozhodcovskom konaní, zakladá neprijateľnosť takéhoto dojednania (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Na závere o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v čase jej dojedania nemení nič ani to, že podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Neprijateľnosť dojednania spôsobuje jeho neplatnosť, ktorú nie je možné prehliadnuť.
6. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie uvádza, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013, s. 27-31).
7. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012)
8. V danom prípade súd prvej inštancie správne zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom. Následkom neprijateľnosti je
neplatnosť tejto zmluvy. Pokiaľ rozhodcovská zmluva nie je platná, nemôže účastníkov rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe zaväzovať. Správne preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade nedochádzalo k preskúmavaniu exekučného titulu po materiálnej stránke.
9. Odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.