Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/138/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: A.. A. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. P. X, I., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Brančská 7, Bratislava, proti žalovanému: X. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXXX/XX, Z., zast. SODOMA VULGAN, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, o zaplatenie 26.400 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. februára 2017, č.k. -212 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. marca 2017, č.k. -238, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.945,64 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a 5,75 % ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 62 %. Opravným uznesením č.k. -238 zo dňa 27.03.2017 opravil výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52 %. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2017.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.02.2011, od žalovaného domáhal zaplatenia 12.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to rodinného domu S.. Č.. XXX, Z. na Z. Z.. Č.. XXX, W. Z. Z. Č.. XXX F. K. XXX A.X, D.. Ú.. Z., F. Z., F. Z., E. S. na Q. S. XX K. Z. (ďalej len „nehnuteľnosti“), za obdobie 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.02.2014 pripustil rozšírenie žaloby na základe návrhu žalobcu, doručeného na súd dňa 29.04.2013, o sumu 14.400 eur za ďalšie obdobie neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným, za dva roky dozadu od podania návrhu na rozšírenie žaloby, teda za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov). Zmenenou žalobou sa žalobca od žalovaného potom domáhal zaplatenia 26.400 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.400 eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Žalobca argumentoval tým, že nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou od žalovaného s právoplatne povoleným vkladom dňa 22.06.2009 pod č. V 144/2009, avšak

žalovaný tieto nehnuteľnosti bez jeho súhlasu a teda bez právneho dôvodu užíval celé žalované obdobie. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného ustálil na 600 eur mesačne a preukazoval ju priemernou hodnotou nájmu v danej lokalite bez služieb spojených s nájmom. Žalovaného vyzval listom zo dňa 19.07.2010 na zaplatenie 7.800 eur predstavujúcich bezdôvodné obohatenie za obdobie od júla 2009 do júla 2010, avšak žalovaný mu odmietol uhradiť akúkoľvek náhradu za užívanie jeho nehnuteľností. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel, že sporné nehnuteľnosti užíva, poukázal však na to, že pri ich predaji došlo k spáchaniu trestného činu, o čom je vedené trestné konanie. V konaní namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, argumentujúc tým, že tento nehnuteľnosti už v r. 2009 predal Z. Y.. Namietol tiež premlčanie nároku žalobcu ako i cenu určenú počas konania v znaleckom posudku, považujúc ju za neadekvátnu.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca nadobudol od žalovaného nehnuteľnosti kúpnou zmluvou a jeho vlastnícke právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností dňom 22.06.2009 pod Č.. K. XXX/XXXX. Za nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti žalobcovi nevydal, čo žalovaný v konaní ani nenamietal, keď len poukazoval na to, že pri ich predaji došlo k spáchaniu trestného činu. Ustálil, že žalovaný toto tvrdenie nepreukázal, keďže uznesením ORPZ Pezinok, odbor kriminálnej polície Č.. F.-Z.-XXXX zo dňa 17.02.2013 bolo trestné konanie v tejto veci právoplatne zastavené dňom 05.03.2013. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože nehnuteľnosti predal Z.. Y., vyhodnotil, že túto skutočnosť, žalovaný v konaní nepreukázal a nenavrhol vykonať ani žiadny dôkaz. Vysvetlil, že ak by došlo k predaju nehnuteľností, tak dôkazom by mohla byť jedine kúpna alebo iná zmluva, ktorá by musela byť zavkladovaná v katastri nehnuteľností, a takúto skutočnosť by nemohol potvrdiť ani Z.. Y., ktorého žalovaný navrhol v priebehu konania vypočuť. Dôvodil, že k platnému prevodu nehnuteľností by nestačilo iba podpísať kúpnu zmluvu, keďže vecnoprávny charakter by táto zmluva nadobudla až vkladom do katastra nehnuteľností, a teda jediným dôkazom, ako by bolo možné preukázať prevod nehnuteľností zo žalobcu na Z.. Y., by bolo oboznámenie sa s vkladovým spisom katastra, avšak takýto návrh žalovaný nepodal. Ďalej poukázal na to, že žalobca zaplatil za nehnuteľnosti v rokoch 2009, 2010 a 2011 daň z nehnuteľnosti, čo vyhodnotil za nepravdepodobné v prípade, že by ich predal. Konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný v nehnuteľnostiach podnikal a mal tu zapísané miesto podnikania, vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, v ktorom mal zapísané miesto podnikania a prevádzku na Q.. S. XX, Z., až do 19.06.2014, a žalovaný ju ani nenamietal. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že čiastočne uznal námietku žalovaného, že výška bezdôvodného obohatenia v sume 600 eur za mesiac je zrejme neprimeraná a nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Marcel Michta v znaleckom posudku č. 131/2016 ustálil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností na sumu 5.439,74 eur, čo mesačne predstavuje sumu 453,31 eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, § 45 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vyhodnotil, že žalovaný užíval nehnuteľnosti, na ktoré nemal žiadne právo, keďže ich predal žalobcovi, a toto užívanie posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Výšku bezdôvodného obohatenia ustálil vychádzajúc zo súdnej praxe ako všeobecnú hodnotu nájmu, za ktorú by si takúto nehnuteľnosť mohol prenajať, pričom výšku všeobecného nájmu predmetných nehnuteľností v sume 453,31 eur za mesiac mal za preukázanú znaleckým posudkom. Keďže bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo na úkor žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, zaviazal žalovaného na poskytnutie peňažnej náhrady celkovo v sume 19.945,64 eur, pozostávajúcej z ceny za užívanie nehnuteľností 453,31 eur za mesiac za obdobie od júla 2009 do februára 2011 (za 20 mesiacov) a za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov). Celkovo tak priznal peňažnú náhradu za užívanie 44 mesiacov (44 x 453,31 eur = 19857,64 eur). Vo zvyšku žalovanej peňažnej náhrady žalobu zamietol.

5. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 vysvetlil, že plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia je splatné na druhý deň po tom, čo je dlžník na plnenie vyzvaný. Mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie jednostranným právnym úkonom, a to listom zo dňa 19.07.2010, ktorý doručoval na adresu prevádzky žalovaného na Q. S. XX, ktorú v tom čase užíval. Konštatoval, že pošta bola doručovaná na uvedenú adresu žalovanému dňa 21.07.2010 a dňom 12.08.2010 bola uložená na pošte. Mal potom za preukázané, že výzva sa dostala do sféry vplyvu žalovaného dňom 21.07.2010, kedy mu bola poštou doručovaná na jeho adresu a týmto nadobudol právny úkon účinnosť. Vyhodnotil, že skutočnosť, že žalovaný si výzvu neprevzal, nemá vplyv na účinnosť tohto právneho úkonu, ktorý mal za následok splatnosť sumy, ktorú bol dlžný za obdobie od júla 2009 do júla 2010 vrátane, teda za obdobie 13 mesiacov, čo predstavuje sumu 5.867,03 eur. Preto

žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa ust. Obč. zák. v spojení s nar. vl. č. vo výške 9 % zo sumy 5.867,03 eur od 01.08.2010. Konštatoval, že žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 01.05.2013 do zaplatenia zo sumy 14.400 eur, teda zo sumy, ktorá bola splatná titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013. Uviedol, že skúmal, kedy žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy, pričom zo spisu mal za preukázané, že táto výzva bola doručená až 27.02.2014, kedy bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené doplnenie a rozšírenie žalobného návrhu. Preto priznal úrok z omeškania od 01.03.2014 zo sumy 10.831,44 eur (453,31 x 24 mesiacov). Nad rámec takto priznaného úroku z omeškania žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu vo výške 52 %, vychádzajúc z porovnania úspechu a neúspechu v spore.

7. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a proti rozhodnutiu o trovách konania podal žalovaný včas odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a celú žalobu zamietnuť a priznať mu 100 % nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore s poukazom na to, že nehnuteľnosti, za užívanie ktorých od neho žalobca žiadal bezdôvodné obohatenie, žalobca previedol v r. 2009 na Z.. Y.. V tejto súvislosti k odvolaniu priložil kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzavretú dňa 26.10.2009 medzi žalobcom a A. Y. a návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 27.10.2009. Poukázal tiež na to, že ku dňu spísania odvolania boli nehnuteľnosti následne prevedené aspoň trikrát na osoby odlišné od žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že si napriek judikatúre najvyšších súdnych autorít nesplnil svoju povinnosť skúmať ex offo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za týmto účelom neskúmal prevody nehnuteľností v katastrálnom spise, hoci mal k týmto publikovaným informáciám prístup v katastri nehnuteľností, a teda tieto skutočnosti on ani nie je povinný preukazovať, keďže sú známe. Namietal tiež, že súd prvej inštancie ním tvrdené skutočnosti nevyhodnotil ako pravdivé, hoci ich žalobca nikdy v zmysle ust. nepoprel a ani nevyvrátil, a preto sa mali považovať za nesporné. Za neakceptovateľný považoval súdom prvej inštancie prezentovaný názor k ním navrhnutému dôkazu výsluchom Z.. Y., keď sa nestotožnil s tým, že jeho výpoveďou by nemohli byť potvrdené jeho tvrdenia o prevode nehnuteľností. I keď sa prevod nehnuteľností skladá z právneho titulu (zmluvy) a z modusu, ktorým je zavkladovanie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, neznamená to, že výpoveďou daného svedka pred súdom by tieto skutočnosti nemohli byť potvrdené alebo objasnené. Nevykonanie tohto ním navrhovaného dôkazu považoval za jeden z odvolacích dôvodov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie o platení dane za predmetné nehnuteľnosti považoval len za nepriamy dôkaz, svedčiaci o tom kto platil za nehnuteľnosti daň, tento však nemôže byť dostatočným dôkazom na overenie vlastníka nehnuteľností. Zopakoval, že žalobca nebol od novembra 2009 aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých mu bol priznaný nárok z bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia bolo možné žalobcovi prisúdiť len za obdobie od júla 2009 do októbra 2009, teda za 4 mesiace, v celkovej výške 1.813,24 eur (4 x 453,31 eur). Zvyšok nároku žalobcu mal byť z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie, ktorú mal súd prvej inštancie skúmať z úradnej povinnosti, zamietnutý. Zotrval tiež na názore, že rozšírený nárok zo dňa 17.02.2014 je premlčaný, keďže tento nárok si žalobca uplatnil až v r. 2014 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

8. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu je výlučne vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie (a závislý výrok o trovách konania), pretože proti jeho zamietajúcej časti nebolo odvolanie žiadnou zo strán sporu podané, a teda v zamietajúcej časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

11. Z predloženého spisu ako i z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.02.2011, od žalovaného domáhal zaplatenia 12.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, odôvodňujúc uplatnený nárok tým, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože od júla 2009 do februára 2011 užíval bez právneho dôvodu vyššie špecifikované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Žalobou si od žalovaného uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie 20 mesiacov v celkovej výške 12.000 eur (s príslušenstvom), keď výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného ustálil na 600 eur mesačne. Dňa 29.04.2013 doručil žalobca súdu rozšírenie žaloby o sumu 14.400 eur (s príslušenstvom) za ďalšie obdobie neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným, a to za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov). Zmenenou žalobou sa žalobca od žalovaného potom domáhal zaplatenia 26.400 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.400 eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v zásade vyhovel, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca nadobudol dňa 22.06.2009 vkladom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a že žalovaný tieto žalobcove nehnuteľnosti v žalovanom období (teda od júla 2009 do februára 2011 a od 29.04.2011 do 29.04.2013) neoprávnene užíval, keď užívanie nehnuteľností žalovaným bolo preukázané listinnými dôkazmi a nebolo ani sporné. Užívanie nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku určil znaleckým posudkom na sumu 453,31 eur mesačne. Žalovanému potom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19.945,64 eur (ako bezdôvodné obohatenie za užívanie žalobcových nehnuteľností za obdobie 44 mesiacov vychádzajúc z výšky bezdôvodného obohatenia 453,31 eur mesačne, stanovenej znaleckým posudkom) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a 5,75 % ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, keď omeškanie žalovaného ustálil a zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je potom namieste vyvodiť, že súd prvej inštancie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú. Vo zvyšku, teda nad rámec priznanej istiny a úroku z omeškania, žalobu zamietol (ako už bolo uvedené vyššie, v tejto zamietajúcej časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný).

12. Z odvolania žalovaného vyplýva, že namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keď poukázal na to, že túto námietku vzniesol už v základnom konaní, zároveň nesúhlasil s jej posúdením súdom prvej inštancie, pričom zotrval na tvrdení, že žalobca nebol od novembra 2009 aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľností, keďže tieto predal Z.. Y.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom A. Y.. Vo vzťahu k rozšírenému nároku, uplatnenému žalobcom dňa 17.02.2014, namietal premlčanie. Iné odvolacie námietky žalovaný nevzniesol a žiadne ďalšie závery súdu prvej inštancie nenamietal. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, potom nepovažoval za sporný skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval predmetné nehnuteľnosti od júla 2009 do februára 2011 a od 29.04.2011 do 29.04.2013, ani právny záver, že žalovaný sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, ani z vykonania znaleckého dokazovania prijatý záver, že výška bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac neoprávneného užívania nehnuteľností predstavuje 453,31 eur (žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobcovi bolo možné prisúdiť nárok len za obdobie od júla 2009 do októbra 2009 v celkovej výške 1.813,24 eur, teda 4 x 453,31 eur, z čoho je zrejmé, že s mesačnou výškou bezdôvodného obohatenia ustálenou súdom prvej inštancie súhlasí - poznámka odvolacieho súdu).

13. S poukazom na odvolacie námietky žalovaného preskúmal odvolací súd vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že jeho rozsudok je v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalobcovi vydať za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 (vo výške 20 x 453,31 eur) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur (teda zo sumy bezdôvodného obohatenia za 13 mesiacov, 13 x 453,31 eur) od 01.08.2010 do zaplatenia, vecne správny, a preto ho v tejto časti potvrdil, keď odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil za nedôvodné.

14. V prvom rade sa zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že žalobca nehnuteľnosti predal v roku 2009 A. Y.. Na vysvetlenie problematiky odvolací súd uvádza, že vecnou legitimáciou treba vo všeobecnosti rozumieť stav vyplývajúci z

hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal žalobcom netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu. Či však bude v spore úspešný, závisí od toho, či je v spore aktívne vecne legitimovaný, teda či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V posudzovanej veci bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatnený nárok, a teda dokázať, že na jeho úkor bolo žalovaným získané bezdôvodné obohatenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu (súladným s právnym názorom súdu prvej inštancie) si žalobca v časti žalobou uplatneného nároku proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 svoju dôkaznú povinnosť splnil.

15. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ust. § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 45 ods. 1 Obč. zák., prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1), pričom bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2). Právo domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia odôvodňoval žalobca v tejto časti posudzovanej veci tým, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 bez právneho dôvodu (čo vyplýva z jeho žaloby doručenej súdu dňa 25.02.2011). Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné vysvetliť, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané, teda v posudzovanej veci žalobca. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zák.. Toto ustanovenie totiž určuje, kto je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie oprávneným. Je ním ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, teda ten, u koho došlo v majetkovej sfére k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

17. V danom prípade sa žalobca práva na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhal ako vlastník nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval od júla 2009 do februára 2011 bez právneho dôvodu, a tým sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Svoje vlastníctvo nehnuteľností v žalobe jednak tvrdil, a zároveň preukazoval listinnými dôkazmi, keď k žalobe pripojil list vlastníctva č. 807 zo dňa 22.02.2011 (z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo nadobudol vkladom dňa 22.06.2009), a počas konania aj kúpnu zmluvu zo dňa 04.06.2009 o kúpe predmetných nehnuteľností od žalovaného a návrh na vklad jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 04.06.2009. Následne v konaní predložil aj potvrdenie o zaplatení

dane z nehnuteľnosti za predmetné nehnuteľnosti za roky 2009, 2010 a 2011. Súd prvej inštancie mal z týchto žalobcom produkovaných dôkazov za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a že je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd so záverom o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získal užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu od júla 2009 do februára 2011 súhlasí. I keď žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu spochybňoval s tým, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, pretože ich predal A. Y., neprodukoval žiadny relevantný dôkaz, ktorým by aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, riadne preukázanú listom vlastníctva č. 807 zo dňa 22.02.2011 vyvrátil. Len samotné jeho tvrdenie, prípadne výsluch A. Y. (ktorý navrhol, ale súd prvej inštancie ho nevykonal), nie sú procesnými prostriedkami, spôsobilými preukázať vlastníctvo A. Y. k nehnuteľnostiam, pretože vlastníctvo sa nadobúda jeho vkladom do katastra nehnuteľností a preukazuje sa listom vlastníctva (ako správne uviedol súd prvej inštancie). Z listu vlastníctva Č.. XXX zo dňa 22.02.2011 jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v žalovanom období od júla 2009 do februára 2011 vlastníkom nehnuteľností.

18. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tejto časti odvolací súd uvádza, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania sám uvádza, že sa po neúspešnej snahe žalovaného vypratať rozhodol dňa 26.11.2009 nehnuteľnosti predať (č.l. 31), a z uznesenia OR PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, č. F. XX/OJP- Z.-XXXX zo dňa 17.02.2013 vyplýva, že žalobca sa stal dňom 22.06.2009 vlastníkom nehnuteľností, že nehnuteľnosti síce ďalej predal A. Y., avšak vzhľadom na plombu na LV v katastri nehnuteľností pre podozrenie z trestného činu, nebolo možné s nehnuteľnosťami právne nakladať, a teda zostal de jure ich vlastníkom. Z uznesenia polície ďalej vyplýva, že A. Y. potvrdil, že nehnuteľnosti od žalobcu kúpil, ale nič z nich nemá, pretože v nich žalovaný ďalej podniká. Tieto skutočnosti korešpondujú so žalobcom predloženým listom vlastníctva Č.. XXX zo dňa 22.02.2011, na ktorom je žalobca uvedený ako vlastník nehnuteľností, sú však na ňom vyznačené dve plomby (na základe X-3/2011 a , tu ide o neukončené vkladové konanie v prospech A. Y. - poznámka odvolacieho súdu). Možno potom zhrnúť, že niet pochýb o tom, že žalobca nehnuteľnosti A.F. Y. predal, avšak zároveň niet ani žiadnych pochýb o tom, že vlastnícke právo A. Y. nebolo minimálne do 22.02.2011 vložené do katastra nehnuteľností, a ich vlastníkom v čase podania žaloby bol stále žalobca. Keďže túto preukázanú skutočnosť nie je možné vyvrátiť výsluchom A. Y., súd prvej inštancie nepochybil, keď ho napriek návrhu žalovaného nevypočul, pričom nevykonanie dôkazu jeho výsluchom aj riadne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky žalovaného z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

19. Vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré neboli žalovaným v odvolaní nijak spochybnené, dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol v tom čase žalobca, na úkor ktorého sa tým bezdôvodne obohatil, a je preto povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, predstavuje celkovú sumu 9.066,20 eur (453,31 eur za mesiac užívania nehnuteľností x 20 mesiacov). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, vecne správne, založené na správnom hodnotení dôkazov, dostatočne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci. Keďže žalovaný v odvolaní okrem námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žiadne výhrady voči záverom súdu prvej inštancie v tejto časti nemal, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie prisúdenej istiny a súvisiaceho úroku z omeškania v tejto časti, ktoré považuje za správne a vyčerpávajúce, a so závermi v ňom uvedenými sa stotožňuje.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

21. Ohľadom zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti dospel odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu a napadnutého rozsudku k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,879,44 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, v odvolacom konaní nepreskúmateľné,

keď ani jeho odôvodnenie nedáva žiadnu odpoveď na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o rozšírenej žalobe. Je potrebné si uvedomiť, že i keď žalobca k žalobe pripojeným listom vlastníctva Č.. XXX zo dňa 22.02.2011 preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní ohľadne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu za „prvé“ žalované obdobie od júla 2009 do februára 2011, pretože týmto listom vlastníctva preukázal jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam ku dňu podaniu žaloby (25.02.2011), z tohto listu vlastníctva zo dňa 22.02.2011 nie je možné v žiadnom prípade odvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o rozšírenej žalobe, teda o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.400 eur s príslušenstvom za ďalšie obdobie 24 mesiacov neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným (od 29.04.2011 do 29.04.2013), ktorú súdu doručil dňa 29.04.2013 bez aktuálneho listu vlastníctva. Ak súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za dôvodnú s poukazom na list vlastníctva zo dňa 22.02.2011 a na skutočnosť, že žalobca preukázal platenie dane z nehnuteľností za uvedené nehnuteľnosti v rokoch 2009, 2010 a 2011, odvolací súd sa s jeho závermi nemohol stotožniť a ani ich preskúmať. Ak totiž napriek skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu, uvedeným v bode 18. tohto rozhodnutia (prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na A. Y.) a za stavu, keď žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že bol od 29.04.2011 do 29.04.2013 vlastníkom predmetných nehnuteľností, a teda aktívne legitimovaný na uplatnenie si nároku z bezdôvodného obohatenia voči žalovaného, ktorý tieto nehnuteľnosti v uvedenom období užíval, neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, je odvolacia námietka žalovaného dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné a predčasné. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie bol povinný sa zaoberať vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu skúma vždy, teda aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (pričom v posudzovanej veci naviac žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu namietal). Prihliadnuc ku skutočnosti, že vlastníctvo nehnuteľností mal preukazovať žalobca a súd prvej inštancie bol sám povinný ex offo skúmať jeho aktívnu vecnú legitimáciu, vyhodnotil odvolací súd jeho v napadnutom rozsudku uvedený záver, že žalovaný žiadnymi dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, za absurdný. Súd prvej inštancie totiž úplne neprípustne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, hoci v konaní ešte ani neboli dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu. Ak potom súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel, rozhodol predčasne. Bude preto jeho povinnosťou vysporiadať sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore a o „druhom“ žalovanom období, za ktoré si žalobca uplatňuje žalované nároky, opätovne rozhodnúť.

22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že námietka premlčania, vznesená žalovaným v odvolaní, nie je dôvodná. Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak žalovaný tvrdil, že rozšírený nárok zo dňa 17.02.2014 je premlčaný, pretože bol uplatnený až v r. 2014 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, tieto tvrdenia nie sú správne. Žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov) na súde uplatnil podaním, doručeným súdu dňa 29.04.2013, teda včas. Týmto podaním si uplatnil nárok za dva roky priamo predchádzajúce jeho podaniu, a teda jeho nárok premlčaný nie je.

23. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie došlo vo vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,879,44 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, k vydaniu arbitrárneho a nepreskúmateľného rozhodnutia, a tým k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže mu bola odňatá možnosť skutkovo a právne argumentovať proti (absentujúcim) záverom súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu vo vzťahu k nároku uplatnenému za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013.

24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti (teda v časti nad rámec povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia) a v závislej časti o trovách konania podľa ust. v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. O trovách konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( a ), v ktorom bude tiež povinný rozhodnúť o trovách štátu, čo v napadnutom rozsudku opomenul. Odvolací súd zároveň pripomína, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol ani o zaplatení znaleckej odmeny, ktorú znalcovi priznal v zmysle uznesenia č.k. -196 zo dňa 16.09.2016 (pozri bod 21. predmetného uznesenia).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).