Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tuniskej republiky, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., A. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, so sídlom Rázusova 7, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-4826-027/2023-AV zo 07.12.2023 vo veci predlženia zaistenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tuniskej republiky, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., A. XX, XXX XX C., bezodkladne prepustený zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo 16.01.2024, žalovanému elektronicky doručenou 17.01.2024 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručenou 26.01.2024, sa žalobca, ktorý bol pôvodne zaistený rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-4826-026/2023-AV z 08.09.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pre účely výkonu jeho administratívneho vyhostenia, domáhal v zastúpení jemu ustanoveným právnym zástupcom, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA11-4826-027/2023-AV zo 07.12.2023, ktorým žalovaný podľa rozhodol o predlžení zaistenia žalobcovi na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.03.2024, aby bol žalobca zo zaistenia prepustený na slobodu a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 07.09.2023 bol žalobca spolu s ďalšími 35 osobami cudzej štátnej príslušnosti (migranti), zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Šahy v obci Vyškovce nad Ipľom a keďže migranti nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť ani oprávnenie k pobytu na území Slovenskej republiky, boli 07.09.2023 predvedené pred žalovaného za účelom ďalších procesných úkonov. Lustráciou v informačných systémoch (IS) ZOP, INO a CSDAP nebol o žalobcovi zistený žiadny záznam, avšak v IS CLK, ECU a MIGRA bol o žalobcovi zistený záznam. V SIS 2 bol zistený záznam vložený

23.07.2022 v Taliansku s dobou jeho exspirácie 23.07.2025 v znení cit. „Dôvod pátrania: Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore...(nečitateľné, pozn.)“; Opatrenie, ktoré sa má vykonať: Na vonkajšej hranici: Odoprieť osobe vstup do krajiny. Kontaktovať útvar SIRENE, Vo vnútrozemí: Odovzdať osobu orgánu cudzineckej polície za účelom ..(nečitateľné, pozn.) ...územia schengenského priestoru. Kontaktovať útvar SIRENE.“ Žalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-4826-004/2023-AV zo 07.09.2023 ustanovený tlmočník z a do arabského jazyka; bol poučený o jeho právach a povinnostiach v administratívnom konaní o vyhostení, ako aj ohľadne spracovania jeho údajov v IS Ministerstva vnútra SR a v IS EURODAC; ako aj o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu).

3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA11-4826-010/2023-AV zo 07.09.2023 žalobca za prítomnosti do konania pribratého tlmočníka, na kladené otázky uviedol, že tlmočníkovi rozumie; nemá splnomocnenú osobu ani právneho zástupcu, ktorých by chcel na svoje zastupovanie v konaní splnomocniť; nemá žiadne zdravotné ťažkosti; je slobodný a bezdetný; pochádza z Tuniskej republiky a narodil sa v meste Gebes; jeho rodným jazykom je arabčina a dohovorí sa aj po francúzsky; je moslimského vyznania a aktívne sa nezúčastňuje na náboženských obradoch; nebol členom žiadnej politickej strany; nezúčastnil sa vojenského výcviku, nezdržiaval sa v zónach vojnového konfliktu a nevie strieľať; nebol mu uložený ani mu nehrozí trest smrti ani neľudské zaobchádzanie; z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a rodinných dôvodov; za lepším životom chce ísť do Nemecka kde má bratrancov a rodinu; je si vedomý, že na území Slovenskej republiky kde prišiel 07.09.2023 sa zdržiava neoprávnene, prišiel tu za pomoci prevádzača, ktorý ho s inými migrantami autom priviezol k hranici (podľa záznamu policajnej hliadky boli migranti zadržaní vo vzdialenosti kratšej ako 10 km od hranice s Maďarskom, pozn.), kde ich prevádzač vysadil a hraničný priechod prekročili cez most ponad rieku vedľa ktorej bolo aj železničné priecestie; prevádzačom zaplatil, pričom peniaze dal svojmu známemu v Turecku, ktorý ich uložil na meno žalobcu do depozitu pre prevádzačov, pričom to boli sumy 4 500,- Eur na cestu do Srbska a 1 000,- Eur na cestu do Rakúska; v domovskej krajine ani so sebou nemá žiadny majetok, keďže peniaze aj mobilný telefón a aj iné veci mu zobrali v BGR, mal cestovný pas Tuniskej republiky; do schengenského priestoru nepricestoval legálne, pretože keby žiadal o víza určite by ich nedostal, ako sa to stalo aj v minulosti keď žiadal bezúspešne víza BEL, Anglicka a Francúzska; na území Slovenskej republiky ani v inom štáte EÚ nepracoval; v minulosti žiadal o azyl v Taliansku, nevie ako bola jeho žiadosť vybavená, ale z Talianska bol vyhostený, rozhodnutie mu bolo vydané a bol deportovaný na hranicu krajiny, nevie o tom, žeby mal aj zákaz vstupu; na území Slovenskej republiky o azyl nežiada; nechce sa vrátiť do domovskej krajiny ani vyrozumieť rodinných príslušníkov, ani mimovládne organizácie ani právneho zástupcu; keby bol prepustený išiel by do Nemecka.

4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-4826-011/2023-AV z 08.09.2023 žalovaný takto rozhodol cit. „zaisťuje účastníka konania dňa 08.09.2023 v čase o 11.00 h podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. (...) Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 08.12.2023. Podľa sa účastník konania umiestňuje do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.“ Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu s tým, že žalobca bol zaistený na účel výkonu rozhodnutia o jeho vyhostení vydaného Talianskou republikou o čom bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme z dôvodu cit. „odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín“ s opatrením cit. „KONTAKTOVAŤ ÚTVAR SIRENE. Odovzdať osobu orgánu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru.“ V ďalšom žalovaný sumarizoval vyjadrenia žalobcu podané do zápisnice o podaní vyjadrenia s tým, že žalobca uviedol, že nevedel, že ma uložený zákaz vstupu do Schengenu. Žalovaný uviedol, že postupuje v súlade so smernicou Rady 2001/40/ES z 28.05.2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, za účelom zvýšenia efektívnosti pri uznávaní a vykonávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu za účelné a efektívne, pretože ohľadne jeho vyhostenia je v Schengenskom informačnom systéme vytvorený Talianskou republikou od 23.07.2022 pozitívny záznam a keďže žalobca nerešpektoval uvedené rozhodnutie Talianskej republiky a v čase zákazu

vstupu sa bez povolenia k pobytu nachádza na území Slovenskej republiky, je podľa žalobcu daný reálny predpoklad jeho vyhostenia, keďže napriek zákazu sa nachádza v schengenskom priestore čím cit. „... existuje miera ohrozenia účelu zaistenia...“ (?, správne malo byť zrejme „ohrozenie účelu vyhostenia“, pozn. súdu). Zaistením žalobu bude zamedzené ďalšie marenie rozhodnutia Talianska, riziko marenia ktorého je u žalobu vysoké cit. „... keďže nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt a bolo mu vydané rozhodnutie o vyhostení iným členským štátom.“ Podľa žalobu v prípade žalobcu nie je možné postupovať podľa čl. 7 smernice Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území a podľa ktorého, ak hrozí riziko úteku alebo žiadosť o pobyt bola ako nedôvodná zamietnutá alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, môže byť upustené od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môže byť poskytnutá lehota kratšia ako sedem dní. Žalovaný uviedol, že skúmal aj možnosť uloženia žalobcovi miernejších alternatív ako je obmedzenie jeho osobnej slobody zaistením, avšak zistil, že v prípade žalobcu neprichádzajú tieto alternatívy podľa a do úvahy a to s týmto odôvodnením cit. „Účastník konania v zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BA11-4826-010/2023-AV uviedol, účastník konania nedisponuje cestovným dokladom. Účastník konania nerešpektoval zákaz vstupu vydaný Talianskou republikou a opätovne vstúpil na územie schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania“ Pokiaľ ide o dobu zaistenia, ktorú žalovaný určil najviac do 08.12.2023 túto žalovaný určil s ohľadom na potrebu technicko-personálneho zabezpečenia návratu žalobcu (bez uvedenia návratu kam, pozn. súdu) s tým, že počas tejto doby Útvar policajného zaistenia pre cudzincov si naštuduje spisový materiál; vykoná vstupný pohovor so žalobcom; zašle žiadosť o lustráciu žalobcu cez zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a cez Interpol a rozhodne o spôsobe návratu buď pozemnou cestou alebo letecky.

5. Dňom 08.09.2023 bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Listom zo 06.12.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove (ďalej len „Útvar v Medveďove“) žiadal žalovaného o stanovisko k ďalšiemu zaisteniu žalobcu, keďže toto zaistenie malo trvať iba do 08.12.2023 s tým, že žalobca pri vstupnom pohovore uviedol, že sa nechce vrátiť do Tuniskej republiky a Útvar v Medveďove vykonal po zaistení tieto úkony – dňa 22.09.2023 poslal na Kriminalisticko-expertízny útvar Policajného zboru v Bratislave žiadosť o zaslanie daktyloskopickej karty žalobcu; dňa 16.10.2023 zaslal NÚ Interpolu v Bratislave žiadosť o lustráciu žalobcu a dňa 10.11.2023 bola elektronicky zaslaná žiadosť Veľvyslanectvu Tuniskej republiky so sídlom v Budapešti za účelom stotožnenia žalobcu a následného vystavenia mu náhradného cestovného dokladu, pričom do dňa písania tohto listu, Útvar v Medveďove neevidoval žiadnu odpoveď od Interpolu ani od veľvyslanectva.

6. Počas podania vyjadrenia do zápisnice č. PPZ-HCP-BA11-4826-026/2023-AV zo 07.12.2023, žalobca v prítomnosti tlmočníka z a do arabského jazyka, sa odmietol k čomukoľvek vyjadrovať a čokoľvek podpísať. Zápisnica je bez podpisu žalobcu.

7. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-4826-027/2023-AV zo 07.12.2023 žalovaný takto rozhodol cit. „predlžuje zaistenie účastníka konania dňa 07.12.2023 podľa a ponecháva ho umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.03.2024.“ Žalovaný po opise skutkových okolností sprevádzajúcich obmedzenie osobnej slobody žalobcu identicky ako v rozhodnutí o zaistení, poukázal, že v zmysle informácie od Útvaru v Medveďove, do dňa rozhodovania tento Útvar nedisponuje odpoveďami na svoje dopyty ohľadne stotožnenia osoby žalobcu a vystavenia mu náhradného cestovného dokladu Veľvyslanectvom Tuniskej republiky, v ktorom dôsledku tak cit. „.... do stanovenej lehoty zaistenia, t.j. do 08.12.2023 nebude možné realizovať transfer na územie Tuniskej republiky“, preto má žalovaný za to, že na strane žalobcu dôvody zaistenia trvajú a teda toto zaistenie je účelné a efektívne s tým, že cit. „Zaistenie účastníka konania je taktiež potrebné na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania na území štátov schengenského priestoru. Vykonaným šetrením bolo zistené, že účastník konania sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so

zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou nakoľko má platné vyhostenie vydané Talianskou republikou zo dňa 23.07.2022 s exspiráciou do 23.07.2025.“ Žalovaný tiež uviedol, že keďže žalobca podľa jeho vyjadrenia do zápisnice nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené žiadne ubytovanie a nemá ani žiadnu finančnú hotovosť, preto žalovaný nemohol pristúpiť k uloženiu mu povinnosti hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky v zmysle a , ako miernejších alternatív k obmedzeniu jeho osobnej slobody zaistením a navyše v prípade žalobcu sa jedná o cit. „... osobu, ktorá porušuje všeobecne platné právne predpisy, ale je potrebné účastníka konania zaistiť a zo zaistenia vykonať za účasti štátu výkon trestu vyhostenia. (...) Zaistenie je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby účastník konania, ktorý sa nachádza na neoprávnenom pobyte a zaistením zabezpečiť úspešnú prípravu a organizáciu návratovej operácie.“ Napokon žalovaný uviedol, že dobu zaistenia určil v súlade so zákonom na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.03.2024 s tým, že počas tejto doby Útvar policajného zaistenia pre cudzincov si naštuduje spisový materiál; vykoná vstupný pohovor so žalobcom; zašle žiadosť o lustráciu žalobcu cez zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a cez Interpol a rozhodne o spôsobe návratu buď pozemnou cestou alebo letecky (opísané z rozhodnutia o zaistení, pozn. súdu). Žalovaný sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že tieto nie sú žalobcovi upierané, nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii. Žalobca odmietol prevziať a podpísať toto rozhodnutie žalovaného.

8. Listom č. PPZ-HCP-BA11-5-30/2024-AV z 02.01.2024 žalovaný žiadal SIRENE, aby mu o žalobcovi, o ktorom bolo lustráciou v IS CLK (Centrálna lustračná konzola) a lustráciou odtlačkov v IS EURODAC zistené, že na žalobcu bol 23.07.2022 Talianskou republikou vytvorený záznam, aby boli žalobcovi zaslané tieto informácie o žalobcovi – či sa žalobca dopustil na území Talianskej republiky nejakého trestného činu a ak áno, tak akého; či sa na území Talianskej republiky vedie voči žalobcovi trestné stíhania alebo či tam bol právoplatne odsúdený a ak áno žiadali o zaslanie rozsudku súdu; či bol žalobca z územia Talianskej republiky administratívne vyhostený a ak áno žiadali zaslať rozhodnutie; či bol žalobcovi uložený zákaz vstupu a ak áno žiadali o oznámenie či je tento zákaz platný v celom schengenskom priestore alebo bol ponechaný iba na národnej úrovni. Na výzvu správneho súdu, žalovaný 01.02.2024 oznámil, že na svoj dopyt dostal z Talianska odpoveď, že žalobca má na ich území neoprávnený pobyt a nemá iný záznam v registri trestov.

9. Dňa 20.12.2023 bol žalobca premiestnený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

Súdne konanie

10. Žalobca prostredníctvom jemu ustanoveného Centra právnej pomoci [konanie o ustanovenie právneho zástupcu trvalo od 12.12.2023 do 11.01.2024], svoju správnu žalobu o prepustenie z zaistenia, podanú podľa (ďalej len „“), ktorú žalobu je žalobca podľa oprávnený podať kedykoľvek počas trvania zaistenia, odôvodnil argumentáciou o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP- BA11-4826-011/2023-AV z 08.09.2023, ako aj naň nadväzujúceho rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BA11-4826-027/2023-AV zo 07.12.2023 a to z pohľadu účelnosti a efektivity svojho zaistenia a taktiež zisťovania prekážok svojho vyhostenia, v ktorom dôsledku je rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nepreskúmateľným, preto s ním nesúhlasí v celom rozsahu z nasledovných dôvodov Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keďže sa v konaní a ani v rozhodnutiach o jeho zaistení vôbec nezaoberal aktuálnou bezpečnostnou situáciou na území Tuniskej republiky a to z hľadiska zachovávania ľudských práv podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“, pozn. súdu) a v tej spojitosti ani z hľadiska účelnosti zaistenia pre existenciu či neexistenciu prekážok vyhostenia žalobcu. Žalovaný nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny, v ktorej súvislosti žalobca aj pri predbežnej konzultácii so svojim právnym zástupcom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v C. uviedol, že do domovskej krajiny sa nemôže vrátiť, pretože mu hrozí prenasledovanie.

Žalovaný si nezabezpečil žiadne informácie či správy o bezpečnostnej situácii v Tunisku, prípadne iné dôkazy, aby bolo možné dospieť k záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi, ako to má vyplývať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. l z 02.09.2014, podľa ktorého cit. „... správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený.“ V uvedenej súvislosti žalobca ohľadne nepriaznivej bezpečnostnej situácie argumentačne podporne poukázal na informácie publikované na internetovom portály Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky podľa ktorých cit. «V Tunisku stále platí výnimočný stav vyhlásený 24. novembra 2015, teraz predĺžený do konca roka 2022. Všeobecne sa neodporúča cestovať do oblastí okolo hraníc s Alžírskom a Líbyou, do horských oblastí guvernátov Kasserine a Kef, v ktorých pravidelne prebiehajú vojenské antiteroristické akcie. Ďalej neodporúčame cestovať do oblasti miest C., D. a D., do púštnej zóny južne od línie Bir Rijm E. - A. A. - A. F. a do horskej oblasti na severozápade Tuniska. Pohyb v pohraničných a púštnych oblastiach je formálne zakázaný. V prípade cestnej kontroly sa vždy riaďte odporúčaním miestnych bezpečnostných síl. Podobne ako v iných krajinách aj v Tunisku existuje bežná kriminalita preto pripomíname potrebu dodržiavať bežné preventívne opatrenia. Najmä v oblastiach s malým počtom výskytu cudzincov odporúčame vyvarovať sa prejavov, konaní a oblečenia, ktoré by mohli v konzervatívnom a islamskom prostredí provokovať. Tunisku sa teraz nevyhýbajú ani prípady zneužitia kreditných kariet (nedovolené kopírovanie, nedovolená manipulácia a následný výber hotovosti pri kartách uložených v hoteli a pod.). V obehu sa v poslednej dobe vo zvýšenej miere vyskytujú falšované bankovky.“ (zdroj: B., dostupné online dňa 16.01.2024).» Žalobca taktiež podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11.11.2016, podľa ktorého cit. „Je povinnosťou správneho orgánu v konaní o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c ZOP C skúmať účel zaistenia - najmä či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky.“ Podľa žalobcu vzhľadom na doteraz vykonané úkony smerujúce k jeho vyhosteniu je dĺžka obmedzenia jeho osobnej slobody nedôvodnou a aj neúčelnou cit. „... nakoľko inštitútom zaistenia u Žalobcu nie je predpoklad reálnosti vyhostenia vzhľadom na pasivitu Veľvyslanectva Tuniskej republiky ako aj INTERPOL-u smerom k vydaniu náhradného cestovného dokladu.“ Žalobca v žalobe tiež uviedol cit. „Žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Irackej republike. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení ...“ Okrem toho žalobca podotkol, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezisťoval ani alternatívne možnosti k zaisteniu žalobcu a vo svojom odôvodnení uvádza iba, že vychádzal zo zápisnice, čím prezumoval správnosť vydaného rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľným aj z dôvodu, že žalovaný neuvádza aké ďalšie úkony bude realizovať, t.j. aké ďalšie aktivity z dôvodu absencie odpovedí veľvyslanectva ako aj INTERPOLU bude ešte realizovať. Podľa žalobcu cit. „Žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so , pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia...“

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom pre jeho rozhodovanie bola preukázaná existencia záznamu v schengenskom informačnom systéme vytvorenom Talianskou republikou, ktorého účelom je zabezpečenie vyhostenia žalobcu z územia schengenského priestoru. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným informáciám o situácii v Tunisku podotkol, že toto odporúčanie sa nevzťahuje na celé územie Tuniska s tým, že žalobca pochádza z mesta Gebes, ktoré je známou prímorskou dovolenkovou destináciou, kde je z dôvodu prílivu turistov stabilnejšia a prívetivejšia bezpečnostná a ekonomická situácia, ako v iných častiach krajiny a aktuálne nie je v krajine vyhlásený ani predĺžený žiadny výnimočný stav. V súvislosti s jedným zo žalobcom v žalobe citovaných rozhodnutí, žalovaný podotkol, že žalobca nemá byť vyhostený do Pakistanskej islamskej republiky. K zaisteniu žalobcu bolo nevyhnutným pristúpiť z dôvodu potreby zabezpečenia mu náhradného cestovného dokladu a to iba na nevyhnutne potrebný čas, na čo žalovaného oprávňuje zákon s tým, že žalovaný si je vedomý svojej povinnosti počas celej doby trvania zaistenia žalobcu skúmať jeho účelnosť a ak dospeje k zisteniu, že úkony, ktorý vykonal so žalobcom nesmerujú k naplneniu účelu zaistenia, bude žalobca prepustený. Podľa žalovaného, zaistenie žalobcu bolo jediným možným spôsobom ako zákonne dosiahnuť výkon trestu vyhostenia žalobcu zo schengenského priestoru, keďže žalobca porušuje právne predpisy ktoréhokoľvek štátu tohto priestoru. Žalovaný považuje svoje rozhodnutie za súladné so zákonom, preto navrhol žalobu zamietnuť.

12. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 02.02.2024, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, t.j. na strane žalobcu Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom keďže tak Centrum právnej pomoci už v žalobe, ako aj žalovaný samostatným podaním doručeným správnemu súdu 01.02.2024, ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom podľa vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Právne východiská

13. Podľa (ďalej len „“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

14. Podľa „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“

15. Podľa „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa až f) a až k).“

16. Podľa „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“

17. Podľa „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“

18. Podľa prvej vety „Správna žaloba podľa môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane.“

19. Podľa a o pobyte cudzincov (ďalej len „“) „Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. (4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“

20. Podľa , a „(1) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. (2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. (4) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.“

21. Podľa , a „(1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej len „“), ak (c) štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny. (2) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie a členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny povolený pobyt. (3) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.“

22. Podľa „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny (b/) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.“

23. Podľa „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“

24. Podľa prvej vety „Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.“

25. Podľa „Policajný útvar je povinný (d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“

26. Podľa „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“

27. Podľa druhej vety „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

28. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom (f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“

29. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

30. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

31. Žalobná argumentácia žalobcu je založená na tvrdení o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý svoje rozhodnutia o zaistení a predlžení zaistenia založil iba na konštatovaní o formálnom splnení zákonnej podmienky pre zaistenie žalobcu a ktorou podmienkou je Talianskou republikou v schengenskom informačnom systéme vytvorený záznam o vyhostení žalobcu zo schengenského priestoru. Žalovaný však neskúmal účelnosť zaistenia žalobcu z hľadiska jeho možnej vyhostiteľnosti, či už do jeho domovskej alebo inej krajiny, čím opomenul skúmať účelnosť zaistenia žalobcu a to aj s ohľadom na neprimerane dlhú dobu zaistenia žalobcu.

32. Keďže v danom prípade je v zmysle cit. splnený formálny predpoklad zákonnosti zaistenia žalobcu, spočívajúci v existencii záznamu v schengenskom informačnom systéme o administratívnom vyhostení žalobcu zo schengenského priestoru Talianskou republikou, správny súd sa v intenciách relevantných žalobných bodov sústredil na posúdenie splnenia aj materiálnych zákonných požiadaviek zaistenia a to jeho účelnosti a efektívnosti, ako kritéria zákonnosti

rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo 07.12.2023, ako aj celkovej doby zaistenia žalobcu trvajúceho už od 08.09.2023 doposiaľ.

33. Skôr však, než by sa správny súd zaoberal splnením materiálnych predpokladov zákonnosti rozhodnutia o zaistení, je nutné mať na zreteli, že v danom prípade si žalovaný pred rozhodnutím o zaistení žalobcu nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť podľa cit. , keďže pred zaistením žalobcu nekontaktoval Taliansku republiku ako o podanie vyjadrenia a v tomto smere sa žalovaný neriadil ani obsahom záznamu v schengenskom informačnom systéme a nekontaktoval pred zaistením príslušný útvar SIRENE vo veci vyhostenia žalobcu, ohľadne podania bližších informácií či získania rozhodnutia o vyhostení žalobcu od Talianskej republiky, ale bez znalosti obsahu tohto rozhodnutia, významného minimálne z dôvodu zistenia do akej krajiny bol žalobca Talianskou republikou vyhostený, prípadne prečo takáto krajina už Talianskou stranou nebola určená, sa žalovaný uspokojil iba so záznamom o vyhostení žalobcu a paradoxne o toto rozhodnutie o vyhostení žalobcu a o okolnosti jeho vyhostenia Talianskom sa žalovaný začal zaujímať dopytom na SIRENE až listom č. PPZ-HCP-BA11-5-30/2024-AV z 02.01.2024, t.j. až potom, ako nielenže žalobcu 08.09.2023 zaistil, ale ako napadnutým rozhodnutím žalobcovi toto zaistenie 07.12.2023 predĺžil, t.j. až po uplynutí viac ako troch mesiacov trvajúceho obmedzenia osobnej slobody žalobcu.

34. Materiálnymi predpokladmi zákonnosti pozbavenia osobnej slobody cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia je jeho účelnosť a efektívnosť. Pričom esenciálnou požiadavkou účelnosti a efektívnosti zaistenia je, (1) aby vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo reálne možné (reálna vyhostiteľnosť cudzinca), aby (2) na dosiahnutie účelu zaistenia nebolo možné využiť iné, menej invazívne prostriedky zásahu do osobnej slobody cudzinca a aby (3) zo strany správneho orgánu boli vykonané efektívne úkony smerujúce k naplneniu účelu zaistenia. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody cudzinca v zmysle cit. čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru zákonné, tieto materiálne predpoklady zákonnosti zaistenia cudzinca na účel výkonu vyhostenia, musia byť splnené súčasne (kumulatívne), t.j. pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody cudzinca a súčasne musia byť splnené tak v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ako aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného vyjadrená v cit. , skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či účel zaistenia trvá. Z uvedeného vyplýva požiadavka, aby žalovaný náležite a dostatočne odôvodnil splnenie všetkých týchto materiálnych predpokladov už v samotnom rozhodnutí o zaistení cudzinca.

35. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu zo 07.12.2023 správny súd dospel k záveru, že tak, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie o zaistení žalobcu z 08.09.2023, trpí vadou nenáležitého (nedostatočného) odôvodnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, a to osobitne v rovine neodôvodnenia reálnej vyhostiteľnosti žalobcu prípadne (ne)existencie prekážok jeho vyhostenia a teda či obmedzenie jeho osobnej slobody zaistením je účelným a potrebným. Z rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu, ani z rozhodnutia o zaistení žalobcu nevyplýva, žeby sa žalovaný bol zaoberal reálnou možnosťou vyhostenia žalobcu či už do jeho domovskej krajiny, o ktorej žalovaný ustálil, že je to Tuniská republika, prípadne do niektorej z iných krajín, do ktorej by žalobca mohol byť vyhostený, t.j. žalovaný nemal ustálené či by bol žalobca vyhostiteľným či už do krajiny jeho pôvodu, do krajiny tranzitu, či do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej by sa žalobca chcel dobrovoľne vrátiť a ktorá by ho prijala a do ktorej by mal byť vyhosteným, ktoré adekvátne odôvodnenie by si však vyžadovalo samozrejme aj predchádzajúcu znalosť, resp. vedomosť žalovaného o rozsahu či účinkoch rozhodnutia Talianskej republiky o vyhostení žalobcu, na účely výkonu ktorého žalovaný žalobcu zaistil (t.j. či žalobcovi okrem vyhostenia bol uložený aj zákaz vstupu a ak áno či bol tento zákaz v celom schengenskom priestore alebo bol ponechaný iba na národnej úrovni a pod.), ktorá vedomosť žalovaného pred jeho rozhodovaním, však ako už bolo vyššie uvedené, z dôvodu nesplnenia si jeho zákonnej povinnosti, v tomto prípade absentovala.

36. Pokiaľ ide o odôvodnenie reálnej vyhostiteľnosti žalobcu do Tuniskej republiky ustálenej ako domovská krajina žalobcu, v tomto smere bol žalovaný neospravedlniteľne pasívnym, keďže žalovaný sa absolútne opomenul zaoberať aktuálnou bezpečnostnou a ľudsko-právnou situáciou v Tunisku a to nie len vo všeobecnej rovine tejto situácie z hľadiska existencie možných objektívnych prekážok reálnej vyhostiteľnosti žalobcu (napr. vojnový konflikt; prenasledovanie a pod.) a v interakcii prípadného zdôvodnenia konkrétnej skutkovej okolnosti na strane žalobcu, pre ktorú by to v jeho prípade malo

byť inak (napr. prečo by mohol byť práve konkrétny cudzinec vyhostiteľným do krajiny, kde bolo inak indikované napr. prenasledovanie a pod.), ale žalovaný sa uvedeným nezaoberal ani v konkrétnej rovine vyjadrenia žalobcu, že do domovskej krajiny sa nechce vrátiť, pričom v tomto smere žalovaný žalobcu ani nedopytoval na konkretizáciu dôvodov tohto jeho postoja v záujme odôvodnenia jeho opodstatnenosti či neopodstatnenosti, či iba prípadnej účelnosti zo strany žalobcu s cieľom nebyť vyhostený do domovskej krajiny. V tomto smere nepostačuje ani vo vyjadrení k žalobe uvedené stanovisko žalovaného, že žalobca pochádza z oblasti, ktorá je známym letoviskom, kde je vďaka turistom priaznivejšia a vľúdnejšia situácia, ako vo zvyšku krajiny, a to jednako z dôvodu, že mesto ktoré žalovaný uvádza, žalobca pri podaní vysvetlenia do zápisnice označil iba v súvislosti s otázkou dátumu jeho narodenia a keďže žalovaný žalobcu ďalej nedopytoval, či sa jedná o miesto jeho narodenia alebo o miesto jeho bydliska, ani nie je možné ustáliť, v akej oblasti Tuniska žalobca žije a teda kde by sa mal v prípade vyhostenia vrátiť a jednako z dôvodu, že argumentácia žalovaného o neaktuálnosti žalobcom uvádzaných informácii o výnimočnom stave, ešte nie je odpoveďou na otázku, aká je situácia v Tuniskej republike aktuálne, t.j. žalovaný nedisponuje správami o aktuálnej situácii v Tunisku z hľadiska posúdenia možnej vyhostiteľnosti žalobcu. Žalovaný sa tiež opomenul zaoberať vyhodnotením správania Tuniskej republiky pri poskytovaní súčinnosti pri zabezpečovaní náhradných cestovných dokladov a to najmä s ohľadom na stanovenie primeranej doby zaistenia potrebnej na ich zabezpečenie.

37. V rozhodnutí o predlžení zaistenia žalobcu, ako aj v jemu predchádzajúcom rozhodnutí o jeho zaistení absentuje aj odôvodnenie žalovaného o reálnej vyhostiteľnosti žalobcu prípadne do inej ako domovskej krajiny, v tomto smere žalovaný ani len nemal ustálený diapazón (rozptyl) krajín, do ktorých by potencionálne mohol byť žalobca vyhostiteľným, ako základný predpoklad pre vyhodnotenie možnosti vyhostenia žalobcu do takej krajiny aspoň na úrovni prijateľnej miery pravdepodobnosti, vo vzťahu ku krajinám ktorým by tak žalovaný bol povinný skúmať (overovať) možnosť tejto vyhostiteľnosti žalobcu a v interakcii na to aby mohol pre účel tohto overovania obmedziť žalobcu na osobnej slobode a určiť aj lehotu nevyhnutnú na toto overovanie, ktorá lehota by tak logicky bola lehotou doby zaistenia. Žalovaný opomenul ustáliť tieto krajiny, keď opomenul ustáliť minimálne krajiny tranzitu žalobcu či už vyťažením žalobcu pri podaní vysvetlenia (poskytnutím možnosti spontánneho opisu priebeh skutkového deja jeho odchodu z domovskej krajiny a cesty až na územie Slovenskej republiky, alebo/aj položením priamych otázok v tomto smere) alebo z vlastnej skúsenostnej vedomosti, s jej náležitým odôvodnením, o frekventovaných tranzitných krajinách štátnych príslušníkov domovskej krajiny žalobcu, eventuálne o krajinách prijímajúcich migrujúcich cudzincov na svoje územie. Žalovaný sa v tomto kontexte nevysporiadal a nezisťoval ani to, či žalobca mal povolený pobyt na územiach štátov, cez ktoré tranzitoval a teda či tieto krajiny by mohli mať eventuálne vedomosť o pohybe žalobcu na ich území, z ktorého dôvodu by mohli súhlasiť s jeho návratom a žalovaný nezaujal stanovisko ani k situácii v krajinách do ktorých by žalobca mohol byť takto vyhostený z hľadiska, či by žalobcovi v týchto krajinách nehrozilo napokon vyhostenie do domovskej krajiny v zmysle cit. , t.j. z hľadiska dodržiavania medzinárodných záväzkov na poli ochrany ľudských práv týmito krajinami.

38. Okrem uvedeného zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, ktorý spis je žalovaný povinný predložiť kompletný, nie je zrejmým ani to, aby bola splnená aj ďalšia z materiálnych zákonných podmienok účelnosti zaistenia žalobcu, t.j. aby zo strany správneho orgánu boli vykonané efektívne úkony smerujúce k včasnému naplneniu účelu zaistenia. Už v rozhodnutí žalovaného o zaistení žalobcu z 08.09.2023 nie je uvedená identifikácia konkrétnych úkonov, za účelom vykonania ktorých mal žalovaný vyvinúť aktivitu (napr. ktorý štát bude dopytovaný a za akým účelom a pod.), aby mohol byť žalobca vyhostený a z dôvodu vykonania ktorých bolo nevyhnutným obmedzenie osobnej slobody žalobcu. Taktiež po vydaní rozhodnutia o zaistení žalobcu z 08.09.2023 vo veci materiálno-technického zabezpečenia reálnej vyhostiteľnosti žalobcu, vykonal správny orgán dopyt na veľvyslanectvo Tuniskej republiky (opakujem, bez predchádzajúceho zdôvodnenia o reálnej vyhostiteľnosti žalobcu do tejto krajiny, pozn.) vo veci vydania náhradného cestovného dokladu, až po viac ako dvoch mesiacoch od zaistenia žalobcu a to 10.11.2023. Napokon ani v rozhodnutí o predĺžení zaistenia zo 07.12.2023, nie je vzhľadom na aktuálnu skutkovú situáciu vo veci vyhostenia žalobcu identifikované, aké ďalšie aktivity z dôvodu absencie odpovedí veľvyslanectva ako aj INTERPOLU, bude ešte správny orgán realizovať (napr. urgencia dopytu do Tuniska alebo dopyt do inej krajiny a pod.) na to, aby bolo zdôvodniteľné ďalšie trojmesačné obmedzenie osobnej slobody žalobcu, ktoré už v tomto okamihu trvá okolnostiam veci neprimerane dlhú dobu takmer piatich mesiacov

(od 08.09.2023) a to s výsledkom iba jedného neúspešného dopytu veľvyslanectvu Tuniska, ohľadne vydania náhradného cestovného dokladu bez vedomosti vôbec o možnej vyhostiteľnosti žalobcu do Tuniska. V tomto smere žalovaný v rozhodnutí o predlžení zaistenia iba mechanicky opísal z rozhodnutia o zaistení úkony, ktoré by mali byť vykonané správnym orgánom aj počas doby ďalšieho predĺženého obmedzenia osobnej slobody žalobcu, t.j. bez zohľadnenia rozdielnosti skutkovej situácie v čase zaistenia a v čase jeho predĺženia, pričom paradoxne jedným z týchto úkonov bolo naštudovanie si spisového materiálu správnym orgánom, ktorý úkon môže len ťažko zdôvodňovať potrebu predlženia ďalšieho trojmesačného obmedzenia osobnej slobody žalobcu. Vzhľadom k uvedenému, správny súd považuje postupy a rozhodnutia žalovaného za účelové a nie účelné, ktoré nesvedčia o tom, žeby pri výkone administratívneho vyhostenia žalobcu bolo konané s náležitou starostlivosťou, keďže doposiaľ počas takmer (bez siedmich dní) piatich mesiacov od zaistenia žalobcu neprebiehali efektívne prípravy na jeho odsun a preto rozhodnutie o predlžení zaistenia žalobcu správny súd považuje za formálne, neúčelné a neefektívne, ktorým, vzhľadom k okolnostiam veci, došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcu na osobnú slobodu.

39. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zaistenia zákonným, musí byť efektívne a účelné po celú jeho dobu. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

40. V uvedených súvislostiach, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.01.2020 podľa ktorého cit. „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“

41. Vzhľadom k uvedenému tak možno podľa správneho súdu sumarizovať, že aj keď nevyžaduje, aby už v rozhodnutí o vyhostení cudzinca musela byť uvedená konkrétna krajina do ktorej má byť cudzinec vyhostený, avšak aspoň na účely zabezpečenia vykonania takéhoto rozhodnutia o vyhostení je potrebné, aby v následnom rozhodnutí o zaistení, prijatom na účel vykonania rozhodnutia o vyhostení, správny orgán rozvinul svoje úvahy o reálne možnej vyhostiteľnosti tohto cudzinca minimálne do krajiny jeho pôvodu z hľadiska situácie v tejto krajine v interakcii na cudzincom tvrdený jeho status v tejto krajine, či prípadne na neho tam číhajúce hrozby a ak to nie je možné, napr. pre ohrozenie života či zdravia v domovskej krajine, je nutné, aby správny orgán (žalovaný) v rozhodnutí o zaistení uviedol aj úvahy o prípadne možnej vyhostiteľnosti cudzinca do inej krajiny, pretože nadväzne tieto úvahy súvisia aj s určením doby trvania zaistenia, ktorej určenie závisí napr. od toho, ako zložitá (technicky či vecne) je komunikácia s príslušnou, pre vyhostenie zvažovanou krajinou, resp. aké materiálno-technické podmienky musia byť splnené na vyhostenie do tej ktorej krajiny (napr. aké cestovné doklady musí cudzinec mať) a pod..

42. Obmedzenie osobnej slobody má byť iba výnimočným a preto je nevyhnuté mať náležite a žalovaným proaktívne zistený skutkový stav, čo sa v danom prípade nastalo. Na podporu vyššie uvedeného, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 05.04.2016 podľa ktorého „Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto odporca musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. Nakoľko v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určenie krajiny, kam má byt' navrhovateľ vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnost' a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na

účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného, je z pohľadu odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.“

43. Správny súd na základe uvedených záverov, zohľadňujúc závažný zásah do osobnej slobody žalobcu ďalším trvaním jeho zaistenia, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa , nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

44. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

45. Podľa „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

46. Podľa a „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.