Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Ps-1-2024.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Subarea
28Ps/1/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci spôsobilosti na právne úkony P.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, B., o návrhu navrhovateľky: L. Q.A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, B., zastúpená: Mgr. Ivana Polivková, advokátka so sídlom Kláštorská 9, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 28Ps/10/2023 ustanovuje P.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, B. opatrovníčku L. Q., narodenú XX.XXXXXX, trvalé bytom A. X, B., ktorá je oprávnená a povinná P.. A. O. zastupovať pri právnych úkonoch súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej a sociálnej starostlivosti menovaného a pri nakladaní s jeho majetkom, majetkovými právami a financiami v hodnote vyššej ako 500 EUR mesačne
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023, sa navrhovateľka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej otca P.. A. O., nakoľko trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a ustanovil mu navrhovateľku ako jeho opatrovníčku.
2. Súčasne s návrhom vo veci samej žiada navrhovateľka aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej ustanovil navrhovateľku za opatrovníčku P.. A. O., nar. XX.XX.XXXX.
3. Otec nie je spôsobilý sám spravovať svoje záležitosti ani uspokojovať svoje základné životné potreby. Jeho zdravotný stav je závažný, vyžadujúci si užívanie pravidelnej predpísanej medikácie, pričom absencia týchto úkonov môže byť až život ohrozujúca. Otec potrebuje byť pod neustálou opaterou a dohľadom. Vzhľadom na skutočnosť, že Dcéra Ľ. sa opakovane dňa 11.12.2023 a dňa 19.12.2023 pokúsila získať pre seba a svojho údajného druha J. N. získať prístup k bankovým účtom Otca, aby s nimi mohla svojvoľne manipulovať a dňa 08.12.2023 ho svojvoľne, v rozpore s odporúčaním lekára a opatrovateľov zobrala zo sociálneho zariadenia a nechala ho viac ako 24 hodín samého bez opatery a dozoru, spôsobujú riziko, že dôjde k opakovanému ohrozeniu zdravia Otca Navrhovateľky, ktoré môžu mať fatálne následky. Navrhovateľka z uvedeného dôvodu považuje za nevyhnutné, aby došlo k dočasnému obmedzeniu spôsobilosti v rozsahu, že súdom ustanovený opatrovník, v tomto prípade Navrhovateľka, bude oprávnená a povinná zastupovať Otca vo všetkých úkonov tykajúcich sa jeho zdravotného stavu, umiestnenia a/alebo odchodu zo sociálneho zariadenia, zmene miesta jeho pobytu, prípadne akékoľvek nakladanie s jeho majetkom, majetkovými právami a financiami v hodnote vyššej ako 500 EUR mesačne, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. V správe Psychiatrickej ambulancie, C. F. Z..H.., F. XX, B., vystavenej dňa 24.11.2023 F.. V. J. je v závere uvedené: Pacient trpí na chronické progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych, nekognitívnych funkcií, celkovej funkčnosti a autonómie. Pacient je nesebestačný, vyžaduje 24-hodinovú pomoc druhej osoby pri bežných denných činnostiach, vrátane zaobstarávania a prípravy' jedla, stravovania, dodržiavania pitného režimu, vyžaduje pomoc pri obliekaní, výbere vhodného oblečenia, pri hygiene, neschopnosť samostatne cestovať, navštevovať lekárov, užívať predpísané lieky, samostatne narábať s financiami, obsluhovať technické zariadenia. Je pokojný, bez porúch správania, ktoré by narúšali kolektívne súžitie. Aktuálne je stav natoľko vážny, že nie je schopný samostatne si vybavovať vlastné záležitosti a sama požiadať o odkázanosť na sociálnu službu. Pacient neschopný podpisu a porozumieť dokumentom. Zlepšenie sa nedá očakávať. Vhodné je vybavenie žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu príbuznými, vhodné umiestnenie v zariadení sociálnych služieb.
5. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
6. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka je možné fyzickej osobe ustanoviť súdom opatrovníka v prípade, ak je to potrebné k ochrane jeho záujmov, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
7. Podľa § 231 písm. a) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
8. Podľa § 243 CMP ods. 1 súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
9. Podľa § 243 CMP ods. 2 súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
10. Podľa § 244 CMP súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
11. Podľa § 246 CMP ods. 1 od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.
12. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
13. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, uvedenia a preukázania akým konaním sú ohrozené právom chránené záujmy, v čom toto ohrozenie spočíva a aká ujma reálne hrozí.
20. Súd konštatuje, že ustanovenie § 10 ods. 2 OZ nemožno vykladať izolovane od právnej úpravy upravujúcej postavenie fyzickej osoby vo všeobecnosti, ale najmä s akcentom na dodržiavanie jej základných práv a slobôd, a to najmä dodržiavanie práva založeného na spôsobilosti každého mať práva, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, osobnej slobody, na zachovaní ľudskej dôstojnosti a na súdnej a inej právnej ochrane. Všetky tieto základné práva sú vystavené riziku pri akomkoľvek rozhodnutí súdu, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 OZ je preto treba vždy brať na zreteľ nielen naplnenie tam uvedených predpokladov, ale aj to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného ľudského práva alebo slobody totiž musí byť uskutočnené nielen v súlade s vnútroštátnym právom, ale aj v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 154c ods. 1 Ústavy SR). Tieto východiská plne podporuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť rešpektovania ústavného rozmeru pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti na právne úkony, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti, vnímanie tohto prostriedku len ako celkom výnimočného pri primárnom zohľadnení záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to aj v prípadoch, ak spôsobilosť dispozilibity je len v zanedbateľných sférach života. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do základných ľudských práv, a to spôsobilosti na práva podľa článku 14 Ústavy SR, na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým korešpondujú články 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súkromný a rodinný život, ako aj právo na rovnosť pred zákonom podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, t.j. dôkaz výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná a znalecký dôkaz o duševnom stave tejto osoby. V tomto konaní je dokazovanie zamerané v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie. Samotný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je závislý od dôsledkov, ktoré majú skutočnosti odôvodňujúce obmedzenie spôsobilosti dotknutej
osoby na správanie tejto osoby, pričom je nutné vykonanie psychologicko-psychiatrického vyšetrenia. V zmysle ustanovení CMP (§ 244) má zásadný význam znalecké dokazovanie, ktoré je obligatórne. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu, si totiž vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Akýkoľvek zásah do spôsobilosti na právne úkony by totiž mal byť konfrontovaný nielen s rešpektovaním fyzickej osoby ako ľudskej bytosti v jej komplexnosti, ale mal by mu predchádzať aj test proporcionality medzi odôvodnenosťou zásahu a dosahovaným cieľom. Uvedený postup ale nie je možný bez vykonania riadneho dokazovania, ktoré však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neodkladným opatrením je neprípustné. Ustanovenie § 243 CMP súdu ukladá povinnosť osobu o ktorej spôsobilosti sa koná vyslúchnuť a ak by to bolo na ujmu jej zdravotného stavu, musí túto osobu aspoň vzhliadnuť, rovnako je povinný súd vyslúchnuť znalca, prípadne ošetrujúceho lekára. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, preto súd vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré však pre rozhodnutie o osobnom stave posudzovanej osoby, teda osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, nemôžu náležite osvedčiť všetky okolnosti odôvodňujúce potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol návrh v časti na obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony. Zároveň sa súd zaoberal potrebou ustanoviť opatrovníka P.. A. O., nie však v zmysle § 248 CMP ale v zmysle § 29 Občianskeho zákonníka, pričom opatrovníka ustanovil pre oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti a v majetkovej oblasti. Aktuálny zdravotný stav bráni p. O. zodpovedne vykonávať právne úkony v oblastiach ako zdravotná, sociálna starostlivosť a v majetkovej oblasti vo vyšších sumách, tento nepriaznivý zdravotný stav je vážnym dôvodom na ustanovenie opatrovníka. Za opatrovníka súd ustanovil blízku osobu p. O. a to jeho dcéru, ktorá s ustanovením súhlasila a ktorá spĺňa predpoklady, že výkon tejto funkcie bude vykonávať v záujme otca.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.