Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-9-2019.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, v zastúpení Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického ul. čl. 30, proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S. XX, o zaplatenie 2.656,53 EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 15C/188/2015-70 zo dňa 24. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o trovách konania (III.) p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.766,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.766,34 eura od 21.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 52 ods. 1,2,3,4, § 100 ods. 1, § 101, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané , že dňa 17.07.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu ( Consumer Finance Holding , a.s., so sídlom Hlavné nám.12 Kežmarok) so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.140,02 EUR. Súd tiež považoval za nesporné, že tieto finančné prostriedky boli žalovanou čerpané, pričom tá vykonala úhrady v prospech právneho predchodcu žalobcu len vo výške 226,78 EUR. Vzhľadom na charakter ako aj podmienky poskytnutej pôžičky dospel súd k názoru, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., pričom s prihliadnutím na charakter a formu uzavretej zmluvy o pôžičke má právny predchodca žalobcu postavenie veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože konal pri poskytnutí pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná má postavenie spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 takéhoto právneho predpisu, pretože tej takáto pôžička bola poskytnutá na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto skutočnosť vyplýva tiež zo samotnej zmluvy o pôžičke z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky boli použité na vykonanie úhrad iných peňažných záväzkov žalovanej. Uvedená zmluva bola uzavretá ako formulárová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy ale musela ju bezvýhradne prijať alebo odmietnuť ako celok. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah.
1.2 Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako právny nástupca pôvodného veriteľa, od ktorého nadobudol žalovanú pohľadávku voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal tým, či je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore a dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom spore nakoľko preukázal uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávok, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom. Okrem toho právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej na adresu, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke, oznámenie o postúpení pohľadávky čo vyplýva aj z predloženého podacieho hárku. Aj v prípade, ak by žalovaná z akéhokoľvek dôvodu si neprevzala takéto oznámenie o postúpení pohľadávky, tak dňom doručenia žaloby spolu s jej prílohami nahrádza takéto doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Zároveň súd sa má za to, že nedoručenie takéhoto oznámenia o postúpení pohľadávky nemá vplyv na aktívnu legitimáciu ale má vplyv s poukazom na ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka len na subjekt, ktorému má dlžník plniť svoj dlh. Takýmto oprávneným subjektom je postupca - právny predchodca žalobcu, avšak žalovaná ani právnemu predchodcovi žalobcu neplnila svoj dlh. Preto neobstojí obrana žalovanej , že žalobca nemá nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej sumy, nakoľko jej nebolo doručené upovedomenie o postúpení pohľadávky. 1.3 Keďže išlo o spotrebiteľský úver súd sa následne zaoberal tým, či zmluva o uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 17.7.2009 obsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. Súd následne dospel k názoru, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti tak ako to vyžaduje uvedený právny predpis a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zistil, že zmluva nespĺňa podmienku ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. a to, že splátka spotrebiteľské úveru nebola rozčlenená na istinu, úroky a iné poplatky. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška a počet jednotlivých mesačných splátok, avšak pre určenie práv a povinností žalovanej je nevyhnutné zistiť z takejto zmluvy koľko má žalovaná ako dlžník v jednotlivej splátke splácať istinu, úrok ako aj ďalšie poplatky. Žalobca tak nerozčlenil v mesačnej splátke aká časť tejto splátky ide na istinu, úrok resp. iné poplatky s tým, že predmetná zmluva takýto splátkový kalendár neobsahovala. Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečná splatnosť úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., pretože údaj o konečnej splatnosti, ktorý bol obsiahnutý v zmluve o pôžičke "48 mesiacov" nie je dostatočne jasný a zrozumiteľný pre bežného spotrebiteľa. Súd preto nemohol prihliadnuť na takýto údaj a mal za to, že v zmluve nebola uvedená zákonná podmienka ust. § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zákona. Okrem toho v zmluve nebola uvedená ani výška priemernej RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Keďže spotrebiteľský úver bol žalovanou čerpaný, čo žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, tak je takýto úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí predmetnej zmluvy a preto žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bola poskytnutá suma 3.140,02 eura, ktorú celú čerpala, z nej zaplatila len sumu 226,78 eura, a tak zostalo neuhradených 2. 913,24 eura . Žalobca podaním doručeným súdu 7.4.2015 čiastočne zobral žalobu späť a to v časti istiny 1118,41 eura s príslušenstvom ( 21 premlčaných splátok ), preto súd uznesením zo dňa 13.04.2015 č.k. 15C/188/2015-36 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti zaplatenia sumy 1118,41 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 13.06.2013 do zaplatenia zastavil. Následne rozhodol už len o zvyšku žalovanej sumy 2.656,53 eura ( 27 nepremlčaných splátok) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 13.06.2013 do zaplatenia tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1766,34 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 21.07.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. 1.4 Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, tak súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v zmysle písomného podania, ktorým zobral čiastočne svoju žalobu späť, uplatňoval len nároky na zaplatenie 27 nepremlčaných splátok v celkovej výške 2.656,53 EUR, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 30.04.2014. Keďže žalovaná mala splácať spotrebiteľský úver v 48 mesačných splátkach tak je zrejmé, že nárok žalobcu ktorý si uplatňuje nie je premlčaný, pretože dvadsiata prvá mesačná splátka bola splatná 20.04.2014 a dvadsiata druhá splátka bola splatná dňa 20.05.2011, pričom žalobu žalobca podal na tunajší súd dňa 30.04.2014, a preto má nárok na zaplatenie splátok č. 22 až č. 48, čo predstavuje 27 splátok, ktoré nie sú premlčané, nakoľko svoj nárok žalobca uplatnil pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty /premlčané boli splátky, ktorých splatnosť nastala pred 30.04.2011/. V konaní nebolo preukázané a žalobca to ani netvrdil, že by pre neplanenie povinností žalovanou predčasne ukončil zmluvu t.j. nevypovedal ju ani nevyhlásil jej predčasnú splatnosť, preto má nárok na zaplatenie jednotlivých nepremlčaných splátok. Z uvedených dôvodov tak súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.766,34 eura, ktorá predstavuje 27 nezaplatených nepremlčaných splátok, pričom výška mesačnej splátky je 65,42 eura, pretože žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie dlhu len v rozsahu poskytnutého spotrebiteľského úveru nakoľko ten bol bezúročný a bezpoplatkový. Výška mesačnej splátky tak predstavovala sumu 65,42 eura ( sumu 3.140,02 eura ako poskytnutý spotrebiteľský úver vydelil súd 48 mesačnými splátkami s tým, že výška mesačnej splátky po takomto prepočte predstavuje po zaokrúhlení sumu 65,42 eura) a tak neuhradená istina je 1766,34 eura ( 27x65,42) , ktorú je žalovaná spolu so zákonným úrokom z omeškania ( 517 ods. 2 OZ) od 21.07.2013 do zaplatenia , povinná žalobcovi zaplatiť. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. 1.5 O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP nakoľko žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, pretože zobral čiastočne žalobu späť a to čo do sumy 1.118,41 EUR spolu s úrokom z omeškania a zároveň nemal úspech v časti uplatnenej žaloby v rozsahu presahujúcom sumu 1.766,34 EUR s príslušenstvom, nakoľko v tejto časti súd žalobu čiastočne zamietol. Z uvedených dôvodov tak žalobca aj žalovaná boli len čiastočne úspešný v konaní, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá v odvolaní namietala, že žalobcu nepozná, nie je jej takáto spoločnosť známa, pretože jej nikdy neposkytla žiadne financie . Podľa jej názoru žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky, pretože nedošlo jej bolo doručené upovedomenie o postúpení pohľadávky ako dlžníkovi v zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ a zmluva nebola uzatvorená v eurách ale v slovenských korunách. Namietla aj nesprávne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie majúc za to, že žalovaný nárok je premlčaný , lebo premlčacia 3-ročná doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz ( § 101, § 103 OZ). Záverom spochybnila existenciu zmluvy o pôžičke , pretože v spise takáto zmluva neexistuje a v napadnutom rozsudku nie je uvedené jej číslo, dátum uzavretia , jej výška, čo je sporné a je v rozpore s dobrými mravmi. 3.K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca si v tejto súvislosti uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd dostatočným spôsobom uviedol, ktoré skutkové tvrdenia a právne okolnosti vyhodnotil v rámci rozhodovania o uplatnenom nároku. Žalobca je toho názoru, že súd pri rozhodovaní vychádzal z dostupných listinných dôkazov, ako aj vyjadrení žalovanej, a preto vydal rozsudok, ktorý je zákonný, opierajúci sa o všetky vykonané dôkazy. 4.K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná a uviedla, aby odvolací súd prihliadal na všetky jej zákonné práva a zamietol nezákonné požiadavky žalobcu - zaplatenie 2.656,53 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Je toho názoru, že zákony platia pre každého rovnako - nielen na papieri, ale aj v praxi, pretože všetci sme si rovní. Žalovaná opätovne uviedla, že spoločnosť ako je uvedená v napadnutom rozsudku jej neposkytla žiadne finančné prostriedky vo forme pôžičky. Žiadna zmluva nebola uzatvorená v eurách a postupník nepreukázal postúpenie pohľadávky. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( výrok o zamietnutí časti žaloby nebol odvolaním napadnutý, pretože v zmysle ust. § 359 CSP žalobca v neprospech ktorého bolo rozhodnuté o zamietnutí časti žaloby voči nemu odvolanie nepodal) , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( § 364, § 365 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné . Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. 6. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 30.04.2014, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3774,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 13.6.2013 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s, (právny predchodca žalobcu) uzatvorila dňa 17.07.2009 zmluvu o pôžičke č. 5003026, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve, v celkovej sume 4.722,72 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 48. mesačných splátkach po 98,39 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 žalobca nadobudol voči žalovanej pohľadávku, ktorá predstavovala ku dňu podania žaloby sumu 3774,94 eura. Žalobca v priebehu konania čiastočne zobral žalobu späť a uplatňoval si si iba splátky neuhradené a nepremlčané ku dňu podania žaloby, t.j. 27 splátok v celkovej výške 2656,53 eura. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretú dňa 17.07.2009 medzi žalovanou a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s, Kežmarok a Všeobecné obchodné podmienky k zmluve , žalobnú upomienku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s, zo
dňa 02.12.2009 o neuhradení predpísaných splátok vo výške 206,78 eura v lehote do 5 dní., prehľad splátok a úhrad žalovanou na poskytnutú pôžičku, z ktorých vyplýva, že žalovaná boal v omeškaní už so zaplatením druhej splátky , keď zaplatila len prvú a štvrtú splátku po 98,39 eura a raz úhradu 30 eur. Ďalej žalobca pripojil vo fotokópii Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi ním a veriteľom žalovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s, Kežmarok zo dňa 07.03.2013, predmetom ktorej bola aj pohľadávka žalovanej zo zmluvy o pôžičke č. 5003026 poskytnutej vo výške 3774,94 eura a pripojil aj oznámenie spoločnosti Consumer Finance Holding a.s, zo dňa 22.03.2013 , ktorým žalovanej ako postupca oznamuje, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2009 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20.07.2009 na žalobcu ako postupníka, ktorý splnomocnil na vymáhanie dlhu spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Lomnického 1705/7, Praha 4 s tým, že doručením tohto oznámenia je žalovaná povinná plniť zo zmluvy výhradne postupníkovi t.j. žalobcovi. Doručenie tohto oznámenia žalobca preukazoval podacím hárkom zo dňa 27.03.2013 č. G na podávacej pošte Slovenská pošta a.s., v Banskej Bystrici, v ktorom pod pol. č. RR XXXXXXXXXSK je doručovaná zásielka žalovanej na adresu F., S. XX. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej sa najskôr zaoberal namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto spore a dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, vyplývajúcu z platnej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi veriteľom žalovanej (Consumer Finance Holding a.s.) a žalobcom v zmysle ust. § 524 ods. 1,2 OZ, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V danom prípade ide o postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení, ktorú uzatvára doterajší veriteľ( postupca) a nový veriteľ ( postupník), ktorá zmluva má všetky náležitosti OZ ( § 37 a nasl. OZ) pre tento právny úkon a nejde o pohľadávku, ktorú by vylučoval zákon alebo osobitný právny predpis( § 525 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení sa nevyžaduje dokonca ani to, aby dlžník o nej vedel. Oznamovacia povinnosť postupcu je upravená v § 526 ods. 1,2 OZ . Podľa cit. ustanovenia „ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení“. Z uvedeného vyplýva, že v § 526 ods. 1 OZ je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená situácia, keď táto informácia sa k dlžníkovi nedostane. V prejednávanej veci postupca (Consumer Finance Holding a.s.) žalovanej listom zo dňa 22.03.2013 ( čo je po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok) oznamoval postúpenie pohľadávky a zároveň podacím hárkom preukázal odoslanie tohto oznámenia na adresu žalovanej prostredníctvom pošty , čím si postupca splnil svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 526 ods. 1 OZ a tým došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvorila a že neexistuje ani žiadna iná zmluva, ktorá by ju zaväzovala na plnenie. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o pôžičke i zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorých je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke, ktorú neplnila riadne a včas a jej veriteľ(Consumer Finance Holding a.s.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaná nesúhlasila v odvolaní ani s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu čo do sumy 1766,34 eura nie je premlčaný, ale bližšie neuviedla prečo, hoci súd prvej inštancie podrobne uviedol, prečo nepovažuje uvedenú sumu za premlčanú a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil. 8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľke, a preto neuznal opodstatnenosť jej argumentácii, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). 10.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).