Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-145-2023.pdf
PDF · 114.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/145/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-2- 17Csp/145/2023
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpeného: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX A., o zaplatenie 313 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
-2- 17Csp/145/2023
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 EUR od 01.01.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
-9- 17Csp/145/2023
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 313 EUR spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 313 EUR od 01.01.2021 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná mu neuhradila faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 25 EUR a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 288 EUR a s úhradou sumy 313 EUR je v omeškaní. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 14.11.2019 zmluvu o nájme zariadenia, predmetom ktorej bol nájom ohrievača vody EURO 151 IN v počte kusov 1. Doba nájmu bola v rozsahu 36 mesiacov. Žalobca sa uvedenou zmluvou zaviazal prenechať žalovanej do užívania uvedené zariadenie a žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi cenu za prenájom zariadenia v zmysle Cenníka na prenájom a predaj zariadení. V zmysle cenníka bolo mesačné nájomné za uvedené zariadenia vo výške 12 EUR s DPH. Žalobca vystavil žalovanej dňa 18.11.2022 faktúru č. XXXXXXXXXX za nájom zariadenia v období od 01.07.2020 do 13.11.2020. Žalovaná sa s úhradou dostávala do omeškania, preto jej žalobca vystavil upomienku. Čiastka bola vo výške 75 EUR s DPH a tvorila ju cena nájmu ohrievača vody vo výške 50 EUR (5 mesiacov x 1 ks x 10 EUR), DPH vo výške 10 EUR a poplatok za upomienky vo výške 15 EUR. Splatnosť faktúry bola ku dňu 31.12.2020. Dňa 19.11.2020 žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX za náhradu pri nevrátení zariadenia v stanovenom termíne v celkovej výške 288 EUR. S úhradou sa žalovaná dostávala do omeškania, preto jej žalobca vystavil
a zaslal upomienky Cena bola tvorená náhradou za ohrievač vody vo výške 288 EUR (24 ks x 12 EUR), a to so splatnosťou faktúry ku dňu 31.12.2020. Čo sa týka náhrady nákladov za upomienky, tieto sú vo výške 3 EUR za prvú upomienku alebo 5 EUR za každú osobitne, tak ako je uvedené v Cenníku služieb. Štandardná upomienka je pre žalobcu nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 EUR, tlač upomienky vo výške 0,052 EUR, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 EUR, preprava vo výške 0,13 EUR, obálka 0,014 EUR, režijné náklady (administratívne, personálne náklady, materiálne zabezpečenie a IT software – generovanie) vo výške 1,638 EUR (za prvú upomienku) alebo vo výške 3,638 EUR. Zaslaním upomienky, resp. výzvy na úhradu sa žalobca len domáha svojho práva, keď žalovaná neplní svoje záväzky. Náhradu nákladov za nevrátené prenajaté zariadenie žalobca odôvodnil poukazom na bod 7. Obchodných podmienok pre nájom zariadení. Náhrada za nevrátený ohrievač bola v zmysle cenníka pre nájom a predaj zariadení účinného od 01.04.2018 vyčíslená ako súčin mesiacov do uplynutia dohodnutej doby nájmu a mesačného nájomného (Y x 36 – dovtedy faktúrované nájomné). Žalovaná uskutočnila celkovo platby vo výške 50 EUR, ktoré následne žalobca odrátal z celkového dlhu, a tak voči žalovanej žalobca eviduje pohľadávku vo výške 313 EUR. Žalobca si uplatnil tiež zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne vypočítané v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Súd doručil žalovanej dňa 15.12.2023 žalobu s prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b) CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
4. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 23.01.2023.
5. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaná uzavrela dňa 14.11.2019 so žalobcom Zmluvu o nájme zariadenia, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania zariadenia – ohrievač vody EURO 151 IN a žalovaná sa zaviazal platiť žalobcovi cenu za prenájom zariadenia v zmysle Cenníka pre nájom a predaj zariadení. Zmluva bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov. V rámci Osobitných ustanovení zmluvy sa strany sporu dojednali, že ceny dohodnuté v zmluve platí žalovaná v rámci preddavkových platieb za dodávku elektriny a ostatných služieb do odberného miesta a vyfaktúrovanie nájmu zariadenia bude súčasťou vyúčtovacej faktúry za elektrinu. Nájom zariadenia sa riadi Obchodnými podmienkymi pre nájom zariadení a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V prípade zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu je nájomca povinný vrátiť zariadenie prenajímateľovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia, a to najneskôr do dňa zániku zmluvy, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody uvedenú v Cenníku, ak nie je v zmluve uvedené inak.
6.1. Odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 19.10.2020 adresovaným žalovanej žalobca odstúpil od Zmluvy o nájme zariadenia zo dňa 01.07.2020 a zároveň ju informoval, že odstúpenie nadobudne účinnosť po uplynutí 14 dní od doručenia odstúpenia v prípade, ak žalovaná neuhradí sumu 24 EUR a zároveň, že žalobca bude nútený jej účtovať zmluvnú pokutu. Zároveň žalovanú požiadal o vrátenie prenajatého zariadenia – Ohrievač C – NÁJOM (36m) do 14 dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia. Záverom ju upozornil, že v prípade nevrátenia prenajatého zariadenia v požadovanej lehote budú porušené zmluvné podmienky, ktoré ho oprávňujú uplatniť si voči žalovanej zmluvnú pokutu podľa aktuálneho Cenníka pre nájom a predaj zariadení. Ak by žalovaná dlžnú sumu uhradila, tak by naďalej ostala ich zákazníkom s platnou zmluvou.
6.2. Dňa 18.11.2020 žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 75 EUR, ktorá bola splatná dňa 31.12.2020. Účtovaná suma 75 EUR v zmysle faktúry predstavuje Fakturované produkty a služby 60 EUR s DPH a Náhradu škody za produkty a služby 15 EUR s DPH. V rozpise položiek, ktorý bol súčasťou faktúry, je uvedené, že Fakturované položky za produkty a služby pozostávajú z nájmu ohrievača typ 303 (36m), a to za obdobie od 01.07.2020 do 30.11.2020, a teda 5 mesiacov x 10 EUR, t.j. 50 EUR bez DPH.Z predmetného rozpisu položiek taktiež vyplýva, že Náhrady škôd, zmluvné pokuty predstavujú tri poplatky za upomienku po 5 EUR bez DPH (3 x 5 EUR).
6.3. Dňa 19.11.2020 žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 288 EUR, ktorá bola splatná dňa 31.12.2020. Účtovaná suma 288 EUR s DPH v zmysle faktúry predstavuje „Zmluvnú pokutu za ukončenie prenájmu zariadenia“. Suma 288 EUR bola pritom vypočítaná ako 24 x 12 EUR.
6.4. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 313 EUR aj predžalobnou upomienkou zo dňa 07.04.2021, a to v dodatočnej lehote do 19.04.2021.
6.5. Žalovaná žalovanú sumu doposiaľ neuhradila.
6.6. Podľa druhého a tretieho odstavca bodu 7. Obchodných podmienok pre nájom zariadení – ohrievač vody: Prenajímateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Nájomca je povinný vrátiť zariadenia prenajímateľovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia, a to najneskôr do dňa zániku zmluvy na adresu žalobcu; v prípade porušenia tejto povinnosti má prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody vo výške uvedenej v Cenníku NZ, ak nie je v zmluve uvedené inak.
6.7. Podľa bodu 8. Obchodných podmienok pre nájom zariadení - ohrievač vody: V prípade, že nájomca pri ukončení zmluvy nevráti predmet nájmu, prípadne ho vráti poškodený, má prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody podľa Cenníka (alebo zmluvy o prenájme) aktuálne platného pri ukončení zmluvy.
6.8. Podľa Cenníka pre nájom zariadení pre fyzické osoby nepodnikateľov s účinnosťou od 01.07.2016 cena nájmu ohrievača vody EURO 151 IN - 36 mesiacov je 12 EUR s DPH. Náhrada škody v prípade vrátenia poškodeného prenajímaného ohrievača vody alebo jeho nevrátenia (jednorazovo) je súčin poštu mesiacov do ukončenia nájmu a mesačného nájmu. Mernou jednotkou pri všetkých položkách cenníka je jeden kus (1ks).
6.9. Podľa Cenníka služieb platného od 01.05.2019 náhrada nákladov za upomienku je 3 EUR (za odoslanie prvej upomienky za posledných 12 mesiacov) a náhrada nákladov za opakovanú upomienku je 5 EUR (za odoslanie druhej a ďalšej upomienky za posledných 12 mesiacov).
7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
13. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
14. Podľa § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani
do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a v) Občianskeho zákonníka a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi na základe zisteného skutkového stavu mal s poukazom na citovanú právnu úpravu za to, že žaloba je dôvodná iba v časti istiny vo výške 10 EUR, ktorá vychádzajúc z jednotlivých faktúr predstavuje neuhradenú časť nájomného za prenajaté zariadenie za obdobie 5 mesiacov – od 01.07.2020 do 30.11.2020 (vyúčtované v celkovej sume 60 EUR). Nárok uplatnený na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2020 vo výške 15 EUR a nárok uplatnený na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2020 vo výške 288 EUR, ktoré majú predstavovať náhrady škody za produkty a služby – fakticky poplatky za upomienku, resp. náhradu za zariadenie – fakticky zmluvnú pokutu, súd nepovažoval za preukázané a dôvodne uplatnené nároky.
26. Skôr než súd pristúpi k objasneniu dôvodov, pre ktoré v časti vyhovel žalobe a v časti nárok žalobcu zamietol, žiada sa stručne objasniť, že vzhľadom na povahu strán zmluvy o nájme zariadenia, je predmetný zmluvný vzťah potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, pretože žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva aj z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia). Uzatváraná zmluva predstavuje zjavne formulárovú – typizovanú zmluvu – uzatváranú opakovane s viacerými spotrebiteľmi, pričom v jej obsahu sa menia iba identifikačné údaje spotrebiteľov a zvolený typ prenajímaného zariadenia.
27. Ako už súd uviedol, za dôvodný považoval nárok žalobcu na sumu 10 EUR, ktorá má predstavovať zostatok neuhradenej ceny nájmu prenajatej veci. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, a tak nepoprela žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa toho, že jej bol prenechaný do užívania ohrievač vody, za ktorý sa zaviazala hradiť nájomné. V zmysle zmluvy a cenníka bolo nájomné vo výške 12 EUR mesačne s DPH. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi po vyúčtovaní predmetných faktúr sumu 50 EUR, žalobcom vyúčtovaná cena nájmu za obdobie od 01.07.2020 do 13.11.2020 spolu vo výške 60 EUR bola už čiastočne uhradená a jej zostatok predstavuje práve uvedená suma 10 EUR.
28. Nárok na poplatky za upomienky – trikrát po 5 EUR z faktúry č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2020 (žalobcom označený ako nárok na náhrada nákladov za upomienky) a zmluvnú pokutu za nevrátené zariadenie vo výške 288 EUR (žalobcom označená ako nárok na náhradu pri nevrátení zariadenia) súd s akcentom na princípy ochrany spotrebiteľa vyhodnotil ako nárok nepreukázaný a zároveň vychádzajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. z neplatného zmluvného dojednania. Poplatky za upomienky sa s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k) a v) Občianskeho zákonníka javia ako sankcie za nesplnenie záväzku, ktorých výška nie je primeraná k poskytovanej službe, resp. za vyúčtovanú sumu spotrebiteľ reálne nedostal žiadne protiplnenie, ani nevyžadoval opakované upomínanie. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov pritom nevyplýva, že by tieto boli vôbec realizované a v akých termínoch boli realizované.
29. Čo sa týka zmluvnej pokuty (ktorú tak žalobca označil aj v samotnej faktúre), žalobca ju síce aktuálne, i v cenníku, označuje ako náhradu škody v prípade nevrátenia poškodeného prenajímaného ohrievača vody alebo jeho nevrátenia, avšak v skutočnosti sa jedná o paušalizovanú náhradu škody, t.j. zmluvnú pokutu. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmluvné strany si v zmluve dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom v prípade nezaplatenia nájomného žalovanou a povinnosť žalovanej v takomto prípade vrátiť prenajaté zariadenie v nepoškodenom stave a v nepoškodenom originálnom balení, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti bola zakotvená aj povinnosť žalovanej zaplatiť peňažnú čiastku uvedenú v cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Naformulované ustanovenia zmluvy podľa názoru súdu je potrebné vyhodnotiť ako dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute. Aj keď zmluvné strany v čl. 8 obchodných podmienok, či v cenníku použili pojem náhrada škody, podľa obsahu daného právneho
úkonu je nutné ho vyložiť napriek svojmu jazykovému vyjadreniu tak, že ide o dojednanie o zmluvnej pokute ako o paušalizovanej náhrade škody. V danom prípade nejde o náhradu škody, nakoľko škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Zmluvné strany si však nedojednali zaplatenie toho, o čo sa zníži majetok žalobcu v prípade nevrátenia prenajatých zariadení, ale určitú paušálnu čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť bez ohľadu na to, aká bola v čase porušenia zmluvných povinností – nevrátenia prenajatého zariadenia – jeho hodnota. Zmluvné dojednanie v čl. 7 a 8 obchodných podmienok spĺňa všetky znaky zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka - ide o dojednanie zmluvných strán o povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku pre prípad porušenia zmluvných povinností, pričom je špecifikované, pre prípad akého porušenia sa táto čiastka má zaplatiť i výška čiastky, ktorá sa má zaplatiť, resp. spôsob jej určenia. Vzhľadom na uvedené súd posúdil uplatnené právo ako zmluvnú pokutu.
30. Dojednanie zmluvnej pokuty súd považoval za absolútne neplatné, a to z viacerých dôvodov. Neplatnosť uvedeného dojednania by nebolo možné odvrátiť, ani prípadným doplnením skutkových tvrdení žalobcu, preto súd z hľadiska procesnej ekonómie ani nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie svojich skutkových tvrdení.
31. Predovšetkým súd považuje uvedené ustanovenie v zmluve za netransparentné, zavádzajúce a nenapĺňajúce písomný charakter zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Zmluva ako taká odkazuje i čo sa týka výšky nájomného i čo sa týka samotnej zmluvnej pokuty – označenej ako náhrada škody – na cenník. Dojednanie v cenníku je však značne neurčité. Výška zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadenia bola naformulovaná nasledovne: súčin počtu mesiacov do ukončenia nájmu a mesačného nájmu. Z tejto formulácie nie je jasné, akým počtom mesiacov sa má mesačné nájomné násobiť. Aby sa výška zmluvnej pokuty dala určiť, musí byť jasný začiatok a koniec obdobia, ktorého mesiace sú relevantné pre určenie zmluvnej pokuty. Uvedený začiatok a koniec – a teda počet mesiacov, ktorý sa má použiť pri výpočte zmluvnej pokuty sa však bližšie v zmluve nešpecifikuje. V prvom rade nie je zrejmé, odkedy sa toto obdobie počíta a zároveň je mätúce, že koniec tohto obdobia je ohraničený „do ukončenia nájmu“, čo v konečnom dôsledku by mal predstavovať deň účinnosti odstúpenia od zmluvy (k samotnému odstúpeniu od zmluvy by sa tiež žiadalo dodať, že žalobca listom zo dňa 19.10.2020, ktorý nevedno či sa dostal do dispozičnej sféry žalovanej) jednak odstupuje od zmluvy, ale zároveň vyzýva žalovanú na úhradu dlžnej sumy 24 EUR s dovetkom, že žalovaná ostane naďalej jeho zákazníčkou s platnou zmluvou). Z faktúry č. XXXXXXXXXX je však vyplýva, že žalobca (zrejme) považoval za koniec tohto obdobia ukončenie nájmu v zmysle pôvodne dojednanej doby trvania nájmu (zmluvne dojednaná bola doba nájmu 36 mesiacov, t.j. pri uzatvorení zmluvy a prevzatí zariadenia v zmysle zmluvy dňa 14.11.2019 mal nájom trvať do 14.11.2022 – preto zrejme žalobca vypočítaval zmluvnú pokutu za obdobie zostávajúcich 24 mesiacov, hoci ale v rozpore s týmto z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že nájom vo výške 50 EUR bez DPH bol účtovaný až do dňa 30.11.2020). Zo zmluvy, resp. cenníka ale jednoznačne nevyplýva to, ako si zmluvnú pokutu vyúčtoval žalobca, a teda, že by mala táto predstavovať súčin výšky mesačného nájomného a počtu mesiacov od účinnosti odstúpenia od zmluvy, prípadne odo dňa povinnosti vrátiť zariadenie až do dňa pôvodne dojednanej doby trvania nájmu.
32. Žiada sa tiež dodať, že s poukazom na § 126 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka sa žalobca ako vlastník veci mohol a aj domáhal ochrany svojho vlastníctva – vrátenia veci. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad nevrátenia prenajatej veci síce je teoreticky prípustným nástrojom pre posilnenie práv vlastníka prenajímanej veci, avšak vzhľadom na zachovanie práva vlastníka k prenajímanej veci (a teda, že uvedené vlastnícke právo žalobcu uhradením prípadnej zmluvnej pokuty ani nezaniká a spotrebiteľ sa uhradením zmluvnej pokuty nestáva vlastníkom prenajatej veci), súd považoval predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za nevrátenie zariadenia za nesúladné s dobrými mravmi a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
33. Zmluvnú pokutu v stanovenej výške súd navyše považoval za neprimeranú, nakoľko nie je možné verifikovať jej adekvátnosť k hodnote prenajímaného zariadenia, a to predovšetkým s ohľadom na hodnotu prenajímaného zariadenia po uplynutí určitej doby jeho používania. V danom prípade dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadenia skôr navodzuje dojem, že skutočným záujmom žalobcu nie je opätovne získať držbu nad prenajatou vecou, ale instantne získať náhradu za prenajímanú vec cestou zmluvnej pokuty, pričom je však potrebné opätovne zdôrazniť, že vyúčtovaním
zmluvnej pokuty sa na spotrebiteľa neprenáša vlastníctvo k prenajímanej veci. Žalobca sa tak napriek vyúčtovaniu zmluvnej pokuty môžu ďalej domáhať aj vrátenia vecí, keďže žalovaná sa nestala vlastníčkou predmetného zariadenia. Vo svetle uvedených záverov súd považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za nevrátenie zariadenia s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatné zmluvné dojednanie.
34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 10 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti – časti predstavujúcej sumu poplatkov za upomienky a zmluvnej pokuty za nevrátené zariadenie – žalobu zamietol.
35. Keďže žalovaná je s úhradou dlžnej sumy v omeškaní, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania vo výške súladnej s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti dotknutej faktúry bola vo výške 0,00 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne), a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry až do zaplatenia.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že hoci by úspešnejšej žalovanej prináležal pomerný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, keďže už pri rozhodovaní vo veci samej zo spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovanej, nakoľko táto bola v konaní pasívna.
Poučenie:
-2- 17Csp/145/2023
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.