Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-51-2018.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky, L. Q., Š. I. L. C., M. F. C., M.. Č.. F. Š. N. X, Q. T. a otca, F. V., Š. I. L. C., F. L. XXX, právne zastúpeného LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o. so sídlom M. XX, C., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Otcovi dieťaťa s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k maloletému F. V. z doterajších 40,- Eur mesačne na 80,- Eur mesačne, ktoré j e p o v i n n ý prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2018.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2018 do 31.10.2019 vo výške 560,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 10,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/105/2013-42 zo dňa 11.06.2013. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojím návrhom zo dňa 15.11.2017 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/105/2013-42 bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 40,- Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo súhlasu otca, keďže bol nezamestnaný a pracoval iba na základe dohody o vykonaní prác a dosahoval nízky príjem. Matka s dieťaťom sa z dôvodu výkonu práce presťahovala do obvodu tunajšieho súdu. Spolu so synom a priateľom bývajú v prenajatom byte, kde náklady na bývanie predstavujú 320,- Eur. Maloletý navštevuje 2. ročník základnej školy, s čím sú zvýšené náklady na pokrytie jeho potrieb. Aktuálna výška výživného tak nepokryje ani časť výdavkov na maloletého. Od posledného rozhodovania matka nemá aktuálne informácie o pomeroch otca, keďže otec sa vyjadruje rôzne, raz tvrdí, že je sociálny prípad, lebo je nezamestnaný, inokedy je schopný kúpiť maloletému aj niečo navyše.
2. Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že so zvýšením výživného rozhodne nesúhlasí, z dôvodu, že jeho príjem tvoria iba finančné prostriedky získavané z brigád na stavbách, ktoré sa mu však vyskytujú iba sporadicky. Otec býva u svojho otca, ktorý za neho aj platí výživné, pretože on na to
nemá. Vzhľadom na to, že nemá dostatočné vzdelanie, nemá si ako zarobiť. Nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné ako 40,- Eur, napriek tomu sa snaží a prácu si hľadá, avšak bezvýsledne. Poukázal na to, že jeho nezamestnanosť určite nevyplýva z jeho vypočítavosti, ale z nedostatku jeho pracovných skúseností, vedomostí a kvalifikácie.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o nákladoch matky na bývanie, potvrdenie o platbe za tábor, potvrdenie športového klubu o členstve a výdavkoch, žiadosť otca o prijatie do zamestnania zo dňa 10.11.2017, dohodu o vykonaní práce zo dňa 10.09.2019, čestné prehlásenie Š. V., ďalšiu žiadosť o prijatie do zamestnania zo dňa 10.08.2018, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, detail platby - 4x, doklady preukazujúce náklady na maloletého, lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, poskytnutie súčinnosti Sociálnou poisťovňou, potvrdenie o príjme matky, správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o poberaní prídavku matkou dieťaťa, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, vyjadrenie otca dieťaťa, potvrdenie o nájomnej zmluve, čestné prehlásenie športového klubu, faktúru číslo XXVZFXXXX, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poverenie, žiadosti o prijatie do zamestnania, rozhodnutie o starobnom dôchodku, ako aj obsah spisu tunajšieho súdu spisovej značky 31P/51/2018.
4. Takto bolo súdom zistené, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/105/2013-42 zo dňa 11.06.2013 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 40,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2013. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2013. V tom čase bol maloletý vo veku troch rokov, navštevoval materskú školu za poplatok 30,- až 40,- Eur mesačne. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Matka v tom čase bola po rodičovskej dovolenke nezamestnaná, hľadala si prácu. Dávky v hmotnej núdzi nepoberala. Nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec dieťaťa v tom čase bol nezamestnaný, pracoval na základe dohody o vykonaní práce a dosahoval nízky príjem. Bol ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 40,- Eur mesačne. Nemal iné vyživovacie povinnosti.
5. Matka dieťaťa je slobodná, žije spolu s maloletým synom a priateľom v trojizbovom prenajatom byte, kde náklady bývania predstavujú sumu 320,- Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako obchodná asistentka v N. Z. V. K. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 09-12/2016 vo výške 669,43 Eur, za rok 2017 vo výške 783,50 Eur, za rok 2018 vo výške 867,40 Eur a za obdobie 01-03/2019 vo výške 969,41 Eur. Matka tiež poberá rodinný prídavok, iný príjem nemá. Matka s priateľom spoločne nehospodária, náklady na bývanie hradia s priateľom na polovicu. So svojím zdravotným stavom nemá mimoriadne výdavky. Otec výživné platí riadne, o syna sa zaujíma, kupuje mu veci aj nad rámec výživného podľa usmernenia matky, pričom nad rámec prispieva vo výške najviac cca 40,- Eur. Matka uviedla, že otcovi našla prácu u jej zamestnávateľa, kde je aj ubytovňa s tým, že by zarobil cca 870,- Eur brutto nástupný plat, z čoho by si platil ubytovňu. Na to otec uviedol, že nemá ako prísť, že mu matka má zaplatiť vlak, ktorým príde na pracovný pohovor. Matka uviedla, že otec jej po prvom pojednávaní v tejto veci telefonoval a uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na 100,- Eur s tým, že už nebude prispievať nad rámec výživného. Matka uviedla, že ak by otec súhlasil s výživným 100,- Eur, ona by súhlasila s účinnosťou zvýšenia výživného od právoplatnosti rozhodnutia. Matka tiež uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného na 80,- Eur s účinnosťou od 01.09.2018 s tým, že otec by dlh splácal po 20,- Eur mesačne.
6. Otec dieťaťa je slobodný, nemá iné vyživovacie povinnosti. Je od roku 2013 dobrovoľne nezamestnaný, na úrade práce nie je evidovaný. Brigáduje, aby synovi mohol dať peniaze a postarať sa takto o neho. Vykonáva práce podľa toho, čo príde. Takto si zarobí od 20,- do 50,- Eur mesačne. Býva u otca, ktorý je dôchodca a ktorý mu finančne vypomáha. Ale nevie uviesť, aký má dôchodok. U otca žije v trojizbovom byte, ktorý patrí otcovi, pričom na náklady na bývanie mu neprispieva, otec ho aj stravuje. Otec má dosiahnuté vzdelanie stredné bez maturity v odbore automechanik. Prácu si hľadá, ale nevie to preukázať a nevie ani preukázať výšku príjmu z brigádnickej činnosti. Na úrade práce nie je evidovaný, pretože ho vyradili pre nespoluprácu v roku 2016. Hoci má vedomosť o tom, že po 6 mesiacoch sa mohol znova na úrade práce zaevidovať, neurobil tak, nevie uviesť prečo. Zákonné odvody mu platí jeho otec. Otec dieťaťa je zdravý. Oblečenie má po bratovi. Finančne mu vypomáha aj jeho matka. Prispel synovi aj nad rámec výživného na tábor. Vždy, keď matka povie, pošle jej peniaze, resp. pošle to jeho otec alebo priateľka, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. K možnosti zamestnania
sa u zamestnávateľa matky dieťaťa, otec uviedol, že v Rožňave má celú rodinu, a prečo by on mal odchádzať od svojej rodiny. Syn k nemu chodí v lete na dva mesiace a vtedy tiež platí výživné. Otec dňom 11.09.2019 nastúpil na základe dohody o vykonaní práce k zamestnávateľovi O. L..C..I.. V., kde má dojednanú odmenu vo výške 3,60 Eur na hodinu. Otec súhlasil so zvýšením výživného na 60,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019 s tým, že dlh by splácal po 10,- Eur. Otec nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného na 100,- prípadne 80,- Eur. Otec nevedel preukázať svoje náklady na bývanie a takisto nevedel preukázať ani to, že finančne ho podporuje otec či jeho priateľka.
7. Maloletý F. má 9 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy. Navštevuje alergologickú ambulanciu, užíva lieky s mesačným doplatkom 10,- až 15,- Eur. V rámci školy navštevuje bezplatné krúžky. Hrá florbal, je členom športového klubu, kde je členský poplatok 15,- Eur mesačne. Matka mu dáva peniaze na cestovné a tiež ho vozí na tréningy a zápasy. V júli 2019 bol v tábore za poplatok 152,- Eur.
8. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018 s poukazom na to, že na strane maloletého došlo k podstatným zmenám. V čase posledného rozhodnutia maloletý navštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 4. ročníka základnej školy s čím teda súvisia zvýšené výdavky. Taktiež je vekovo starší a vyspelejší.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
13. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
14. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého. Možno konštatovať, že návrh matky bol podaný dôvodne, výživné nebolo upravené dlhšie časové obdobie, za ktoré nastala na strane maloletého výrazná zmena pomerov. Maloletý je na prvom stupni základnej školy, má záujmovú činnosť, čiže výdavky na pokrytie jeho odôvodnených potrieb sú nesporne vyššie ako oproti predošlému obdobiu, kedy bolo výživné upravené na sumu 40,- Eur. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bol maloletý vo veku 3 rokov a navštevoval materskú školu, v
súčasnosti je vo veku 9 rokov je žiakom 4. ročníka základnej školy. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bola po skončení rodičovskej dovolenky nezamestnaná, prácu si aktívne hľadala. V súčasnosti je matka zamestnaná a dosahuje príjem vo výške cca 822,- Eur netto. Otec bol v tom čase nezamestnaný, pracoval na základe dohody o vykonaní práce a dosahoval nízky príjem. Otec je nezamestnaný doposiaľ, vlastnou vinou nie je evidovaný na úrade práce, t. č. pracuje na základe dohody o vykonaní práce s dojednanou odmenou 3,60 Eur na hodinu. Ani jeden z rodičov nemal v tom čase inú vyživovaciu povinnosť, a nemá ju ani v súčasnosti. Poukazujúc na možnosti a schopnosti otca, možno skonštatovať, že od roku 2013 riadne nepracuje, je dlhodobo nezamestnaný, z úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu. V súčasnosti sa zamestnal len na dohodu o vykonaní práce. Sám otec pred súdom priznal, že brigáduje, tieto príjmy však nevedel preukázať, čiže pri určení výživného je možné zohľadňovať a vychádzať z potencionálneho príjmu, ktorý by dosahoval, keby bol zamestnaný a riadne pracoval. Dokonca matka dieťaťa vyvinula aktivitu a našla otcovi prácu, na túto prácu však nebol ochotný pristúpiť. I keby nepracoval vo svojom odbore, resp. by sa mu v tomto odbore nenaskytla práca, má otec možnosť rekvalifikácie alebo možnosť robiť inú prácu, z ktorej by mal oveľa väčší príjem ako má za súčasnej situácie. Otec sa spolieha na finančnú výpomoc svojho otca a ostatného príbuzenstva, čo súd považuje za veľmi nezodpovedný prístup k plneniu si svojich rodičovských povinností a teda tej najzákladnejšej povinnosti, ktorou je plnenie vyživovacej povinnosti. Otec je zdravý, má dosiahnuté riadne stredoškolské vzdelanie, súd teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere a dosahovať riadny príjem na to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k synovi. Prácu mu dokonca našla matka dieťaťa, do ktorej však odmietol nastúpiť s odôvodnením, že táto práca je mimo miesta jeho bydliska, v ktorom mieste má on svoju rodinu a nevidí dôvod, prečo by mal od nej odchádzať. Vzhľadom k tomu súd s poukazom na tieto okolnosti, poukazujúc na § 78 Zákona o rodine, zvýšil výživné na sumu 80,- Eur, čím v podstate vyhovel návrhu matky, ktorá navrhovala určiť výživné buď sumou 80,- Eur s účinnosťou od 01.09.2018 alebo na sumu 100,- Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Okrem toho matka sama uviedla, že cca vo výške do 40,- Eur otec prispieva synovi nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, takže v podstate o túto sumu súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému.
15. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
16. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2018 do 31.10.2019 vo výške 560,- Eur (14 mesiacov á 40,- Eur), ktorú sumu povolil súd otcovi splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v jednom vyhotovení). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona číslo 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona číslo 233/1995 Z. z.).