Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-306-2019.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/306/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. R., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice I z 10. mája 2019, č. k. 23C/107/2018
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom pre zmeškanie rozhodol, že darovacia zmluva uzatvorená medzi dlžníkom JUDr. Miroslavom Zahorjanom ako darcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 6, nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na ulici L. XX, na parcele č. XXX vedenom na N. úrade v Q., katastrálny odbor na LV č. XXXXX, k. ú. T. mesto a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku o veľkosti podielu XXXX/XXXXX, ktorej vklad bol povolený T. katastra Q. pod č. V-XXXXX/XXXX z 18.9.2018 je voči žalobcovi právne neúčinná (I). Ďalším výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že darovacia zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti špecifikované vyššie vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, uzatvorená medzi dlžníkom JUDr. R. O. ako darcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, je voči žalobcovi právne neúčinná. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 10. mája 2019. Žalovanému v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené 20. marca 2019 a žalovanému v 1. rade súd doručil predvolanie v zmysle ust. § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v platnom znení (ďalej len „CSP“). Žalovaní v 1. a 2. rade sa na nariadené pojednávanie nedostavili, neúčasť neospravedlnili. V predvolaní na pojednávanie boli poučení o tom, že ak sa sporová strana na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní na návrh druhej strany súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Po poukázaní na ust. § 274 CSP, súd prvej inštancie na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na pojednávanie nedostavili, boli riadne a včas predvolaní, v predvolaní boli poučení o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie mal za to, že nedostatok procesnej aktivity žalovaného možno vzhľadom na splnené podmienky ust. § 274 CSP sankcionovať tzv. kontumačným rozsudkom. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a navrhli, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zdôraznili, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných neboli splnené zákonné podmienky. Poukázali na ust. § 274 CSP a zdôraznili, že právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych ža1ôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu. Jedným z kategorizačných kritérií je aj tzv. petit, či žalobný návrh. Na základe petitu členíme žaloby na plnenie (splnenie povinnosti) a žaloby určovacie. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať, dodať, či vypratať (dare), niečo vykonať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati). Právo uplatňovaní žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Touto žalobou sa žiada vydanie rozsudku s deklaratórnym charakterom. Vlastnosťou rozsudku, ktorým sa žalobe na plnenie vyhovelo, je vykonateľnosť. Rozsudok môže slúžiť ako exekučný titul a môže byť vykonaný postupom podľa exekučného poriadku. Žalovaní majú za to, že v danom prípade podal žalobca žalobu odporovaciu, a teda nie žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP. Pokiaľ ustálime záver, že žalobca nepodal žalobu na plnenie, tak nemohol ani súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ak tak súd učinil, stalo sa tak v rozpore so zámerom zákonodarcu uvedenom v ust. § 274 CSP, čím je daný jeden z dôvodov pre podanie odvolania voči takémuto rozsudku. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod pojmom ,,neboli splnené podmienky" je potrebné rozumieť a) osobitné podmienky, ako aj b) procesné podmienky. Osobitné podmienky predstavujú základ v žalobe na plnenie. O inom druhu žaloby (okrem na plnenie) nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Medzi osobitné podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného patrí aj riadne predvolanie na pojednávanie a poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie. Žalovaný nie je riadne predvolaným, ak v predvolaní chýba niektorý z údajov ako označenie súdu, miestnosti alebo termínu pojednávania. Žalovaný v 2. rude obdržal ,,predvolanie“ na pojednávanie v podobe, ktorá nespĺňa žiadny z náležitostí. Neobsahuje označenie miestnosti, ale ani konkrétneho termínu (času) pojednávania. Vyššie uvedená osobitná podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musí byť splnená u oboch žalovaných, nakoľko títo tvoria nerozlučné spoločenstvo. Žalovaní tak majú za to, že okrem nesplnenia podmienky podania žaloby na plnenie, nebola splnená ani podmienka riadneho predvolania na pojednávanie. Ak však nebola splnená podmienka na riadne predvolanie žalovaných, tak títo nemohli byť ani riadne poučení o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vo forme sankcie, a to vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaných. Povinnosť súdu poučiť žalovaného o následkoch nedostavenia sa na pojednávame je povinnosť, ktorá musí byť súčasťou každého predvolania, na každé pojednávanie osobitne, a každého zo žalovaných osobitne. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie nesprávne vydal rozsudok pre zmeškane žalovaných, a preto navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozsudok pre zmeškanie žalovaných zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho vydanie a zároveň, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.
6. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa vzťahuje na situáciu, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou ESĽP, ktorá predpokladá, že v tomto prípade sa jedná o porušenie procesných práv, a nie hmotnoprávnych nárokov strán.
7. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoci aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a
i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.
8. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k takým pochybeniam, ktoré viedli nesprávne k vydaniu rozsudku pre zmeškanie bez splnenia zákonných predpokladov na jeho vydanie, čím došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces.
9. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa § 274 CSP, keď mal za to, že boli splnené podmienky na takýto postup, nakoľko žalovaní sa nedostavili na pojednávanie vo veci, hoci boli naň podľa názoru súdu prvej inštancie riadne a včas predvolaní a v predvolaní na pojednávanie boli žalovaní poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom žalovaní neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
10. Rozsudok pre zmeškanie alebo kontumačný rozsudok je jednou z foriem skráteného rozhodnutia upraveného v prvej hlave tretej časti CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o formu osobitného rozhodnutia, ktoré je výsledkom pasivity jednej alebo druhej procesnej strany. Vzhľadom na jeho následky sú však súdy oprávnené pristúpiť k vydaniu takejto formy rozhodnutia len v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované zákonom. Z hľadiska štádia konania, v ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vydaný pred pojednávaním (resp. kontumačný rozsudok bez nariadenia pojednávania) a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní na návrh sporovej strany.
11. V preskúmavanej veci si súd prvej inštancie neuvedomil, že aj napriek splneným podmienkam pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, spočívajúcim v pasivite žalovanej strany, zákon v určitých prípadoch použitie kontumačného rozsudku vylučuje. Z ust. § 274 CSP totiž jednoznačne vyplýva, že na pojednávaní rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (za splnenia zákonných podmienok) iba o žalobe podľa § 137 písm. a), teda o žalobe na splnenie povinnosti, nie aj o žalobách o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu [§ 137 písm. b) až d) CSP].
12. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že darovacia zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, uzatvorená medzi dlžníkom JUDr. Miroslavom Zahorjanom ako darcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, je voči žalobcovi právne neúčinná. Niet pochýb, že sa jedná o žalobu určovaciu, nie o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, o ktorej jedine môže súd rozhodnúť aj rozsudkom pre zmeškanie, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonné predpoklady. Preto, ak súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie o nároku žalobcu na určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy, rozhodol tak v spore, v ktorom zákon vydanie rozsudku pre zmeškanie neumožňuje.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd preskúmavaný rozsudok pre zmeškanie zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.