Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-62-2016.pdf
PDF · 135.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, v zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. G. Q., X. Q. XX, o zaplatenie 7.193,80 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa na tunajšom súde domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 7.193,80 EUR. Takúto žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Tatra Banka, a.s., Bratislava, poskytla na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXX zo dňa 13.04.2012 žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000 EUR, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať formou sedemdesiatich dvoch pravidelných mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 156,26 EUR so splatnosťou k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2012. Následne žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas poskytnutý úver nesplácal, a preto právny predchodca žalobcu ku dňu 21.12.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s článkom 6 bod 1 úverovej zmluvy. Žalovaný bol tiež vyzvaný na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to v súlade s ustanovením článku 6 bod 2 úverovej zmluvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo podľa tvrdení žalobcu realizované v súlade s článkom 4 bod 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), pričom bolo doručené žalovanému dňa 30.12.2012, kedy aj nastala splatnosť pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoj dlh nesplnil riadne a včas tak od 31.12.2012 sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 7.193,80 EUR, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 6.705,98 EUR a zmluvných úrokov vo výške 487,82 EUR spolu s príslušenstvom. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra Banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 06.10.2015 pohľadávka voči žalovanému postúpená v celosti vo výške 7.288,60 EUR na žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny vo výške 6.705,98 EUR a zmluvných úrokov vo výške 487,82 EUR spolu s príslušenstvom.
2. Následne tunajší súd rozhodol o podanej žalobe platobným rozkazom zo dňa 21.03.2016, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz uznesením zo dňa 26.05.2017 zrušil. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk a to dňa 18.10.2017, pričom ho vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril v zmysle § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k nej nevyjadril, a preto súd nariadil na deň 12.02.2018 pojednávanie.
3. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože mu bola neplatným spôsobom postúpená pohľadávka voči žalovanému. Následne v zákonnej lehote podal proti takémuto rozsudku odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože aktívnu legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v zmluve o úvere Z. S. XXX, a ktorá je zároveň aj adresou jeho trvalého pobytu a to listovou zásielkou doporučene dňa 08.10.2015, čo je preukázané aj predloženým podacím hárkom zo dňa 08.10.2015. Okrem toho za účelom aktívnej legitimácie predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky a keďže predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky tak predložil aj výzvu právneho predchodcu, banky, zo dňa 27.12.2012, ktorá preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu predloženou výzvou zo dňa 27.12.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok ako aj predčasne zosplatnenej časti úverovej pohľadávky, pričom takúto výzvu zasielal formou doporučenej poštovej zásielky. Odoslanie takejto výzvy preukazuje podací hárok č. XXXXXXXX U. XXXXXXXX zo dňa 27.12.2012. Podľa názoru žalobcu tak jeho právny predchodca vykonal všetko pre doručenie výzvy banky pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Okrem toho podľa názoru žalobcu je potrebné nevyhnutne preferovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie a vyhovel podanej žalobe. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd uznesením zo dňa 16.05.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 CSP, pretože absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, a preto ho možno považovať za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal vo veci rozhodujúcou skutočnosťou, a to či boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, či sa jednalo sa o postúpenie v súlade alebo v rozpore so zákonom (so zákonom o bankách) a teda či išlo o platný, resp. neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 5. Súd následne doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a vytýčil termín pojednávania dňa 31.10.2019, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa takéto pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, pričom žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, a preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. 6. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to žalobu, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 27.12.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2015, poštový podací hárok č.l. 8, VOP Tatra banky, a.s., č.l. 9-13, platobný rozkaz zo dňa 21.03.2016, potvrdenie č.l. 43, úradný záznam č.l. 44, uznesenie zo dňa 26.05.2017 o zrušení platobného rozkazu, písomné podanie žalobcu zo dňa 12.01.2018 č.l. 78, zmluvu o postúpení pohľadávok č.l. 79-81, podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.02.2018 vrátane príloh, ktorými sú poštový podací hárok, tlačová informácia č. 9/2018, listinný doklad týkajúci sa vykonaných úhrad, rozsudok tunajšieho súdu z čl. 96, odvolanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.05.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z čl. 112-117, uznesenie Krajského súdu v Nitre z čl. 146, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 162-165, upozornenie zo dňa 02.11.2012 z čl. 166, výzva pred mimoriadnou splatnosťou z čl. 167, posledná výzva z čl. 168, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.10.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 a po oboznámení sa s obsahom ostatného spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu - Tatra banka, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 13.04.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000 EUR, pričom výška úrokovej sadzby bola 16,90 %. Výška RPMN bola určená 20,41 % a výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 12,45 %. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dohodnutá do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky s tým, že termín splatnosti pravidelných mesačných splátok bol dojednaný k 25. dňu príslušného mesiaca a počet mesačných splátok bol dohodnutý 72. Výška mesačnej splátky bola dojednaná vo výške 156,25 EUR. Výška celkovej čiastky, ktorú mal dlžník zaplatiť bola dojednaná 11.606 EUR s tým, že adresa na doručovanie písomností dlžníka bola určená Z. S. XXX. Z článku 6 bod 1 uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru tiež vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak okrem iného existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru, pričom dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku veriteľovi dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 1 tohto článku a v lehote určenom veriteľom v tomto oznámení. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť a to listom zo dňa 27.12.2012 z dôvodu, že v nadväznosti na predchádzajúcu výzvu banka ku dňu 21.12.2012 vyhlásila mimoriadnu splatnosť v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť predčasne splatiť pohľadávku v celosti vo výške 7.268,56 EUR a to ku dňu 21.12.2012. Táto pohľadávka pozostávala jednak z istiny vo výške 6.705,98 EUR, riadneho úroku vo výške 487,82 EUR, úroku z omeškania vo výške 11,76 EUR ako aj poplatku vo výške 63 EUR. Z poštového podacieho hárku č.l. 90 zo dňa 27.12.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému na adresu Z. S. poštovú zásielku. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu uzavretej zmluvy vo výške 7.288,60 EUR s príslušenstvom. Z poštového podacieho hárku č.l. 8 vyplýva, že mala byť na poštovú prepravu podaná dňa 08.10.2015 listová zásielka adresovaná žalovanému. Zo VOP Tatra banky, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy a to predovšetkým článku 4.5.5 vyplýva, že pri doručovaní písomností poštou sa písomnosť považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín poručenia. Z článku 4.5.2 tiež vyplýva, že banka doručuje písomnosti osobne, kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu, alebo na banke poslednú známu adresu klienta. Z potvrdenia z č.l. 43 v spojení s úradným záznamom z č.l. 44 vyplýva, že predmetná vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi a to v zmysle dodatku č. 7/2017 Rozvrhu práce OS Levice pre rok 2017. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Tatra banka, a.s., postúpila žalobcovi pohľadávky a to vrátane pohľadávky, ktorá je uplatňovaná v konaní voči žalovanému. Ide o pohľadávku z titulu zmluvy č. XX- XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2012, pričom výška poskytnutého úveru bola 7.000 EUR a postúpená pohľadávka predstavuje sumu 7.288,60 EUR. Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.02.2018 vyplýva, že žalobca trvá na podanej žalobe, pričom žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu do postúpenia pohľadávky dňa 12.04.2012 sumu 116,82 EUR a 01.08.2012 sumu 177,20 EUR. Celkovo tak počas trvania úverového vzťahu zaplatil sumu 294,02 EUR. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US11/2016, kde Ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Právny zástupca žalobu tiež uviedol, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti s výzvou na zaplatenie bolo odoslané dňa 27.12.2012, čo preukazuje podacím hárkom a doručené v zmysle článku 4 bod 4.5.5, pričom od 31.12.2012 bol žalovaný v omeškaní, pretože takéto doručenie bolo účinné k 30.12.2012. Z listinného dokladu č.l. 89 vyplýva prehľad čerpania úveru a vykonaných úhrad ako aj spôsob zápočtu týchto vykonaných úhrad. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že dňa 13.04.2012 bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 7.000 EUR, pričom bol odpočítaný poplatok vo výške 140 EUR. Okrem toho dňa 25.04.2012 bola vykonaná úhrada žalovaného vo výške 116,82 EUR a dňa 01.08.2012 úhrada vo výške 177,20 EUR. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu spĺňa úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere všetky náležitosti zákona § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 s tým, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka, ktorej výška istiny predstavuje sumu 6.705,98 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 7.000 EUR a splátkami na istinu vo výške 294,02 EUR počas trvania záväzkovo-právneho vzťahu. Z listinného dokladu označeného ako tlačová informácia č. 9/2018 Ústavný súd SR vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn. PL.US11/2016 bolo prijaté rozhodnutie Ústavného súdu, z ktorého je zrejmé, že súd vyhlásil nesúlad ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods. 1 spojeným s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. V elektronickom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.09.2019 právny zástupca žalobcu uviedol,
že predkladá listinné dôkazy, ktoré preukazujú splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníku v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Poslednou výzvou zo dňa 11.10.2012 /čl. 168/ právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu neuhradených splátok úveru, ktoré k 10.10.2012 sú vo výške 368,52 Eur a to v lehote 7 kalendárnych dní, pričom upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu listom označeným ako „ Upozornenie“ zo dňa 02.11.2012 vyzval žalovaného okrem iného na úhradu dlžnej sumy vo výške 532,94 Eur z titulu spotrebiteľského úveru a to v lehote 7 dní od odoslania tohto listu. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 26.11.2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu omeškaných splátok z titulu spotrebiteľského úveru vo výške 697,17 Eur. Právny zástupca žalobcu v elektronickom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.10.2019 uviedol, že žalovaný svoj záväzok neuhradil, a preto trvá na podanej žalobe.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523565'&ucin-k-dni='30.%209.2013'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
12. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='31.12.2012'> 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252315'&ucin-k- dni='31.12.2012'> a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252316'&ucin-k- dni='31.12.2012'>,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z. %252313'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252323'&ucin-k-dni='31.12.2012'>,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252321'&ucin-k-dni='31.12.2012'> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k- dni='31.12.2012'>, r) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'> a y) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'> a § 10 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%252310'&ucin-k-dni='31.12.2012'>,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzavretá vyššie uvedená úverová zmluva na základe ktorej vznikol úverový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Takýto právny vzťah má charakter spotrebiteľského úveru tak ako ho definuje ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaný mal podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v takomto právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu - Tatra banka a. s. poskytoval úver žalovanému v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako finančná inštitúcia - banka a v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky z úveru boli poskytnuté žalovanému na výkon povolania alebo podnikateľskú činnosť. Súd tiež podotýka, že návrh zmluvy o úvere pripravoval právny predchodca žalobcu s tým, že žalovaný musel prijať podmienky uvedené v predmetnej zmluve bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorá má formulárový charakter. Medzi stranami sporu nebolo tiež sporné, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z titulu poskytnutého úveru, pričom súd najskôr preskúmal či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Vyššie citovaný zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 nad rámec ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávky z bánk na iné subjekty. Pokiaľ je postupovaná banková pohľadávka z bankového produktu tak osobitný predpis a to zákon o bankách vyžaduje pre platné postúpenie, aby banková pohľadávka bola postúpená iba po tom, ako banka písomne vyzve klienta na splnenie jeho záväzku a omeškania klienta trvá viac ako 90 dní. Takýto osobitný predpis tak určuje podmienky, za ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na nebankový subjekt s tým, že takáto právna úprava postúpenia pohľadávky slúži na ochranu klienta banky, nakoľko ten vstupoval do právneho vzťahu s bankou, nad ktorej činnosťou dohliada Národná banka Slovensko a postúpením pohľadávky nemôže dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia. Z uvedených dôvodov tak podľa takéhoto zákonného ustanovenia, je možné postúpiť pohľadávku banky len ak je klient banky napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splácaním svojho peňažného záväzku, pričom banka je povinná doručiť mu výzvu, aby mohol splatiť takýto dlh. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia: pohľadávka banky musí byť splatná a predchádza jej výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach spôsobuje, že takéto postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom. Žalobca v spore tvrdil, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to oznámením zo dňa 27.12.2012 v zmysle článku 4 bod. 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a. s. s tým, že v zmysle článku 6 bodu 2 úverovej zmluvy nastala splatnosť takejto pohľadávky. Z článku 6 bod. 1 písm. b/ úverovej zmluvy okrem iného vyplýva, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiaci alebo dvoch splátok úveru. Z uvedeného zmluvného dojednania tak vyplýva, že veriteľ si v úverovej zmluve v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dohodol právo predčasne zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného a to ak je ten v omeškaní so splácaním jednotlivých mesačných splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah tak veriteľ má právo predčasne zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka ak sú zároveň splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu tak môže veriteľ uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka - žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z kontextu zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy upravené <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca síce predložil v konaní výzvu, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru /oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 27.12.2012, ktorá podľa podacieho hárku mala byť zaslaná žalovanému dňa 27.12.2012/ avšak nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že predtým žalovaného vyzval na zaplatenie v tom čase dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Žalobca dňa 24.09.2019 doručil súdu listinné dôkazy /čl. 166 - 168/ označené ako
„upozornenie“ zo dňa 02.11.2012, „výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 26.11.2012 a „posledná výzva“ zo dňa 11.10.2012 s tým, že takéto dôkazy preukazujú riadne zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal účinné doručenie takýchto listinných dokladov žalovanému, pretože nepredložil žiadny vierohodný doklad o takejto skutočnosti /napr. doručenku a pod./, pričom len listinný dôkaz označený ako „ posledná výzva“ zo dňa 11.10.2012 obsahuje poučenie žalovaného o tom, že právny predchodca žalobcu môže predčasne zosplatniť takýto úver. Z uvedeného dôvodu je tak postup, ktorý zvolil právny predchodca žalobcu pri zosplatnení úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda ide o neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/ v dôsledku čoho nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedených dôvodov tak splatnosť úveru nastala až v apríli 2018 v zmysle článku I úverovej zmluvy /konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky/ v spojení s článkom 3 bod 5 úverovej zmluvy / termín splatnosti prvej splátky úveru je najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru uvedený v článku I zmluvy, ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru/. V zmysle tejto úverovej zmluvy tak mala konečná splatnosť úveru nastať v apríli 2018, pričom právny predchodca žalobcu - Tatra banka a. s. pohľadávku z tohto úveru postúpil žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015. Keďže nebola platným spôsobom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru z vyššie uvedených dôvodov tak nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s dohodnutými úrokmi bol splatný, pretože splatnými sa do doby postúpenia pohľadávky mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/> zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (predtým išlo o § 92 ods. 7) uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Ak právny predchodca žalobcu - Tatra banka a. s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 pohľadávku z predmetného úveru v celom rozsahu žalobcovi je takýto postup v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver a to z vyššie uvedených dôvodov, a preto právny predchodca žalobcu - Tatra banka a. s. nebol oprávnený postúpiť celú svoju pohľadávku z úveru inému subjektu. Z uvedených dôvodov je tak zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Pokiaľ ide o dojednanú fikciu doručenia v zmysle článku 4.5.5 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy /článok 8 bod 8 úverovej zmluvy/: „Pri doručovaní písomnosti poštou sa písomnosti považujú za doručenú v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.“, tak podľa názoru súdu dohodou zmluvných strán nemožno platným spôsobom dojednať takúto nevyvrátiteľnú domnienku resp. fikciu o tom, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta (Rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 16. 11. 2009, sp. zn. 5 Cmo 161/2009). Takéto dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doručovanie právnych úkonov je upravené v § 45 Občianskeho zákonníka s tým, že je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. Z uvedené tak vyplýva, že ak má určitý právny úkon realizovaný jednou osobou mať dopad na druhú osobu, taká tá musí mať aspoň príležitosť spoznať jeho obsah - musí dôjsť do jej dispozičnej sféry. Pokiaľ zásielka obsahuje právny úkon, potom sa takáto zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím alebo aj vtedy , ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, ktorý je obsiahnutý v takejto zásielke. Okrem toho takéto dojednanie fikcie doručenia vo Všeobecných obchodných podmienkach možno považovať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože má formulárový charakter nakoľko ju vopred pripravil právny predchodca žalobcu bez možnosti žalovaného jej obsah modifikovať, pričom jednoznačne zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to z dôvodu, že bez ohľadu na to či sa zásielka, ktorá obsahuje právny úkon banky dostane do dispozičnej sféry jej klienta sa považuje za doručenú. Okrem toho lehota 3 dní počítaná od odoslania zásielky je neprimerane krátka vzhľadom na skutočnosť, že zásielka môže byť uložená na pošte až niekoľko týždňov. Takéto dojednanie tak možno vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 27.12.2012 mal právny predchodca žalobcu v
ten istý deň zasielať žalovanému /poštový podací hárok z čl. 90/. Z takéhoto podacieho hárku však nemožno jednoznačne zistiť, že takáto poštová zásielka obsahovala aj takéto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie týkajúce sa takéhoto úveru, pretože je zrejmé z iných listinných dôkazov /upozornenie zo dňa 02.11.2012 - čl. 166, výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 26.11.2012 - čl. 167/, že žalovaný bol s právnym predchodcom žalobcu aj v zmluvnom vzťahu ohľadom nepovoleného prečerpania na účte a teda mu právny predchodca žalobcu mohol doručovať aj písomnosti týkajúce sa iného úverového vzťahu. Okrem toho podacie hárky nepreukazujú skutočnosť, že sa takáto zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pretože podací hárok preukazuje len odoslanie takejto zásielky, ale nie jej doručenie. Keďže žalobca zároveň nepreukázal z vyššie uvedených dôvodov aj účinné doručenie výzvy zo dňa 27.12.2012 žalovanému ako zákonný predpoklad postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách tak postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách sa týka bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok tak súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001 Z.z. %252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Pokiaľ ide súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky obsiahnutý v článku 4. 2.10 všeobecných obchodných podmienok tak súd takéto dojednanie považuje za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko umožňuje banke postúpiť pohľadávku bez toho, aby bola povinná splniť pri postúpení zákonné podmienky, ktoré upravuje osobitný predpis - zákon o bankách. Súd tak z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu jeho žalobu zamietol v celom rozsahu.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 369 ods. 3 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).