Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-2-2024.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti obžalovaného Y. F., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 5. februára 2024 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. F., nar. X.X.XXXX v F. X., trvale bytom F. N. U. XX, N., U., t. č. v ÚVV Bratislava
sa uznáva vinným, že
dňa 17.09.2023 v presne nezistenom čase medzi 22:00 hod. a 23:00 hod. na bližšie neupresnenom mieste v blízkosti mesta Szeged v Maďarsku, na pokyn doteraz nezistenej osoby ako šofér motorového vozidla značky Fiat Ducato, evidenčné číslo MPZ Rumunsko: R. XX S., bielej farby, VIN: K., v úmysle získať finančnú odmenu vo výške tisíc EUR za prevoz osôb z územia Maďarska cez územie Slovenskej republiky až na územie Rakúska umožnil nastúpiť do predmetného vozidla dvadsiatim dvom osobám, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, menovite: 1. E. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 2. V. Y., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 3. M. Y., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 4. V. Y., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 5. D. Y., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 6. B. Y., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 7. B. I., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník F., bez cestovného dokladu; 8. M. R., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 9. Z. U., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 10. N. U., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 11. U. M., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník F., bez cestovného dokladu; 12. Q. M., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 13. M. U., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník F., bez cestovného dokladu; 14. S. W., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 15. O. W., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 16. E. R., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 17. B. Q., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 18. U. U., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 19. M. U., nar. X.XX.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 20. W. U., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 21. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; 22. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Z., bez cestovného dokladu; štátni príslušníci F. R. E. bez platných cestovných dokladov a Z. bez platných cestovných dokladov, následne tieto osoby nedovolene prepravil z Maďarska na územie Slovenskej republiky cez slovensko- maďarský hraničný priechod Čunovo-Rajka, pričom dňa 18.09.2023 v čase o 00:35 bolo predmetné motorové vozidlo predpísaným spôsobom zastavené pred budovou bývalého hraničného priechodu Čunovo-Rajka GPS XX°XX '.,XX" O. XX°XX'XX,XX" W. a kontrolované predpísaným spôsobom hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava, pričom bolo zistené, že okrem vodiča sa vo vozidle nachádza spolu ďalších dvadsaťdva osôb, ktoré nepredložili žiadny doklad totožnosti a uviedli, že pochádzajú zo F., resp. z Z., pričom vodič vozidla ich mal vyzdvihnúť na bližšie neupresnenom mieste v
Maďarsku, v blízkosti mesta Szeged a mal ich previezť cez územie Slovenskej republiky až do Rakúska, za čo mu bola prisľúbená finančná odmena za úspešný prevoz od jemu neznámej osoby vo výške minimálne 1.000,- Eur spolu za všetky prevážané osoby, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že žiadna z dvadsiatich dvoch osôb vo vozidle nie je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ani nedisponovala cestovným dokladom, ktorý by ju oprávňoval vstúpiť na územie Slovenskej republiky a zároveň ani nemala udelené platné víza,
t e d a
spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 20 k § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno d), písmeno j), písmeno l), § 39 odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: 1 ks mobilný telefón značky Samsung Galaxy A 13, tmavomodrej farby s IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX a IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
O d ô v o d n e n i e
Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný, po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojim obhajcom po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 10. 1. 2024, č. k. 4 Pv 324/23/1105 - 20. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaní vo všetkých prípadoch odpovedali zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uzneseniami prijal vyhlásenie obžalovaného ktorými uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a náhrade škody, prípadne aj o ochranných opatreniach.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to odpisu registra trestov obžalovaného z 5. 2. 2024, lustrácie CESDAP z 5. 2. 2024, zápisnice o vydaní veci z č. l. 98, znaleckého posudku č. 20/23 z č. l. 101 - 127 a podania Okresnej prokuratúry Bratislava V z 5. 2. 2024 (doručenie mobilného telefónu do súdneho spisu).
K výroku o trestoch
Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (vzhľadom na trestnú sadzbu), ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody ukladanými pod hranicou zákonom určenej trestnej sadzby stíhaného trestného činu za použitia § 39 ods. 4 Tr. zák. (možnosť znížiť sadzbu o tretinu pod dolnú hranicu). Súčasne výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali aj uloženie trestu prepadnutia veci.
Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
***
Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 355 odsek 3 Tr. zák. (7 až 10 rokov) a pri ustálení konkrétnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písmeno d), písmeno j), písmeno l) Tr. zák. - obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život /netrestaný/ a k jeho spáchaniu sa priznal a tento úprimne oľutoval /viď vyhlásenie, ako i záverečnú reč/) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností došlo k pohybu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a to znížením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na rozpätie 7 rokov až 9 rokov.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný nemá žiadny záznam v odpise registra trestov, ako ani v evidenciu CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov).
V kontexte naznačeného, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (7 rokov až 9 rokov) a so zreteľom na výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, premietnuté i do vyhlásenia o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, urobené na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy aj závažnosť jeho konania a následkov, ale zároveň aj jeho doteraz úplne čistú trestnú minulosť, súd ustálil, že je na mieste i použitie § 39 ods. 4 Tr. zák. - zníženie trestu a to o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kedy spravodlivé, primerané a napĺňajúce účel trestu bude pôsobenie na obžalovaného nepodmienečným trestom, pod zákonnou sadzbou vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, poukazujúc najmä na závažnosť jeho konania, spôsobené následky, ako i na jeho osobu.
Citovaná výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného Y.. F. je vzhľadom na povahu skutku - zločin, potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva rešpektujúc pritom zásadu jednoty prevencie a represie. Inak povedané, na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané závažnosťou a rozsahom jeho konania a spôsobených následkov (uvedené vyššie), majúc však na zreteli i beztrestnosť obžalovaného, vedenie, do spáchania skutku, skutočne bezproblémového života a jeho vek. I z načrtnutého súd ustálil, že konanie obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, bolo jeho prvým zlyhaním v podobe trestnej činnosti, i keď hneď závažného charakteru, akou „tzv.“ prevádzanie migrantov bez pochyby je. Stále však ide o muža v mladom veku (v čase spáchania skutku, ako i vyhlásenia rozsudku 19 rokov) a preto určenú výmeru trestu (pod dolnou hranicou v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák.) považuje súd za dostatočnú aj z pohľadu individuálnej prevencie, aby sa obžalovaný zo svojho konania poučil a zároveň, aby sa akejkoľvek protispoločenskej činnosti v budúcnosti nedopúšťal a tento prehrešok ostal jeho posledným.
Súd sprítomňuje, že obž. Y.. F. je zjavne mladý muž, ktorý nie je organizátorom či hlavou určitého nelegálneho prevádzačského zoskupenia a nie je jeho riadiaci či vedúci pracovník, ale každý štát sa musí aj proti načrtnutému neduhu brániť a svoju štátnu hranicu chrániť. Preto je nutné i voči týmto osobám použiť prostriedky trestného práva a to aj proti „mladým neskúseným chlapcom“, ktorí sa javia len ako
prostriedok prevádzačských skupín a ich „šéfov“, ale i oni musia niesť zodpovednosť za svoje nezákonné aktivity a to aj vo forme podrobenia sa (pôsobenia na nich) výkonu niekoľkoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri určení výmery trestu bral súd do úvahy priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, ktorý tak verbalizoval pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní, ako aj v záverečnej reči, kde sa ospravedlnil. Obžalovanému vymeral súd trest na samej spodnej hranici po znížení v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. i s poukazom na skutočnosť, že doteraz nebol nikdy trestaný, viedol bezúhonný život a jeho stále mimoriadne mladý vek (19 rokov).
Súd neospravedlňuje správanie obžalovaného (prevoz migrantov), avšak vnímal, že obžalovaný nad svojim konaním prejavil úprimnú ľútosť a pri vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa na hlavnom pojednávaní priznal. Súd prihliadal i na citované vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania nejde o kriminálnika - recidivistu, ktorý by bol čo i len raz odsúdený, a už vôbec nie o osobu, ktorá by už bola vo výkone trestu za akúkoľvek trestnú činnosť. Zároveň je nutné sprítomniť skutočnosť, že obžalovaný mohol byť zneužitý na páchanie predmetnej trestnej činnosti a dopustil sa jej vysoko pravdepodobne z dôvodu finančnej núdze (čo ho neospravedlňuje). Bude nutné zamerať pôsobnosť a aktivity orgánov činných v trestnom konaní na ciele pomáhajúce odhaliť túto aktuálne veľmi rozšírenú trestnú činnosť.
Všetky načrtnuté úvahy a skutočnosti odôvodňujú pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom na samej spodnej hranici sadzby, po jej znížení za splnenia zákonných podmienok podľa § 39 ods. 4 Tr. zák., kedy je potrebné hodnotiť osobu obžalovaného, všetky okolnosti skutku a jeho spáchania vo vzájomných, vyššie rozobratých súvislostiach. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že zohľadnil priznanie a oľutovanie obžalovaného, jeho doterajšiu beztrestnosť, avšak zároveň je potrebné, aby obžalovaný niesol za svoje správanie aj adekvátnu zodpovednosť a znášal zaň príslušné následky.
Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Je potrebné mať na zreteli stále mladý vek obžalovaného, ale aj ochranu spoločnosti pred páchaním prípadných trestných činov zo strany obžalovaného a rovnako tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu trestu v rámci ktorej je dôvodné pôsobiť na neho nepodmienečným trestom vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý zodpovedá povahe trestného činu, priznaniu páchateľa, spôsobu jeho spáchania a spôsobeným následkom, zavineniu v podobe priameho úmyslu, ako aj možnosti nápravy páchateľa. Zo všetkých naznačených hľadísk súd výmeru trestu hodnotí za dôvodnú, adekvátnu a spravodlivú.
Obžalovaný sa dopustil zločinu avšak nakoľko je netrestaný a nebol nikdy vo výkone trestu, preto v súlade s § 48 odsek 2 písm. a) ho súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci špecifikovanej vo výroku rozsudku, ktorú obžalovaný, ako tzv. „prevádzač“ použil na spáchanie trestného činu (mobilný telefón), ktorého vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.