Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-80-2019.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a prísediacich JUDr. Štefánie Sališovej a Ľudovíta Šindelára v trestnej veci obžalovaného F. K., X.. XX.XX.XXXX Y. L., trestne stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F. K., X.. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. L. - J. L.,
s a u z n á v a v i n n ý m, že
obvinený si v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste neoprávnene zadovážil 7ks plastových priesvitných vrecúšok o rozmere cca 1x2 cm s obsahom neznámej hnedej kryštalickej látky a 1 ks injekčnú striekačku s obsahom neznámej hnedej kryštalickej látky, ktoré po predchádzajúcej výzve a riadnom poučení v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal hliadke Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II dňa 14.01.2019 v čase o 14:30 hod. na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II na Osvetovej 4 v Bratislave, kde bol predvedený podľa § 18 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore dňa 14.01.2019 v čase o 14:20 hod. z L. ulice v Bratislave za účelom zistenia totožnosti, nakoľko počas kontroly nevedel predložiť doklad totožnosti, pričom doteraz vykonaním znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave bolo zistené, že v 1 ks jednorazovej injekčnej striekačke, U-100 a v 7 ks mikroténových vreckách bol svetlohnedý kryštalický materiál, farebne a morfologicky zhodný, s celkovou hmotnosťou 2351 mg, chemickou analýzou bola v predloženom kryštalickom materiáli zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín a z predloženého množstva by podľa ustálenej súdnej praxe bolo možné pripraviť 23 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 od. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím ustanovení § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 22.07.2019 na tunajšom súde na obžalovaného F. K. obžalobu sp. zn. 4Pv 37/19/1102-10 zo dňa 18.07.2019, a to pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Senát Okresného súdu Bratislava II vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného K., so súhlasom strán prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria H.. Ľ. E., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku.
Obžalovaný K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný K. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, znaleckého posudku, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol 5 krát priestupkovo prejednávaný, prevažne pre priestupky proti majetku. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov 8 záznamov ( v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený ), pričom bol odsúdený prevažne za majetkovú trestnú činnosť, ale aj za drogovú trestnú činnosť. Obžalovanému boli v minulosti ukladané nepodmienečné, ako aj podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však zjavne neviedli k jeho náprave, keďže v trestnej činnosti pokračoval. Posledné odsúdenie bolo pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/148/2017, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane bola tiež u obžalovaného zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený. Po vyhodnotení osoby obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne, uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd zároveň obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný mal doposiaľ Okresným súdom Bratislava II ( sp. zn. 3T/148/2017 ) nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Súd však vychádzal zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie H.. Ľ. E., podľa záverov ktorého obžalovanému bola nedávno navrhnutá ambulantná protidrogová liečba, avšak vzhľadom na nedostatočné sociálne zázemie obžalovaného, možno predpokladať, že spolupráca obžalovaného by bola nedostatočná. Preto znalec odporučil nariadenie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Obžalovaný pritom s uvedenou liečbou súhlasil. Na základe uvedeného súd rozhodol o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia, a to ústavnou formou, keďže obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody a ochranné liečenie ambulantné u neho nesplnilo svoj účel. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.