Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-167-2019.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/167/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd., 16th FL. 88 Wood Street. Londýn EC2V 7QT, Spojené kráľovstvo, reg. číslo: 07308768, zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: 1/ Pactra International (Germany) GmbH, Cargo City Sud, Bldg, 567b, Frankfurt am Main 60549, Spolková republika Nemecko, č. r. HRB 58900 a žalovanému: 2/ Pactra International (Slovakia) s. r. o., Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 740 811, obaja zast.: Hudec s.r.o., Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260 o zaplatenie 148.982,62 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 25Cb/294/2015-143 zo dňa 25.9.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/294/2015-143 zo dňa 25.9.2018 o d m i e t a .
Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol že žalobca, ktorý sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2015 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 148.982,62 eur, sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 25.9.2018 o 13:00 hod. a z neúčasti sa neospravedlnil, hoci predvolanie s poučením o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, mu bolo doručené dňa 30.6.2018. Žalovaní na pojednávaní dňa 25.9.2018 navrhli súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
2. Súd prvej inštancie poukázal na § 278 CSP, § 279 CSP a konštatoval, že vzhľadom na splnenie procesných podmienok vo veci rozhodol v zmysle § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom žalovaným 1/ a 2/ postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
3. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP. Žalobca uviedol, že v zmysle § 278 CSP možno rozsudok pre zmeškanie vydať len na pojednávaní a len na návrh žalovaného, pričom ani jedna z uvedených podmienok nebola v danom prípade splnená. Podľa názoru žalobcu k okamihu vydania rozsudku pre zmeškanie nemal súd prvej inštancie za preukázanú existenciu procesných podmienok pre uskutočnenie pojednávania, ako ani podanie návrhu žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Žalobca poukázal predovšetkým na to, že právny zástupca žalovaných nepreukázal súdu svoje oprávnenie zastupovať žalovaného 1/ či žalovaného 2/ v predmetnom konaní. Domnelý právny zástupca žalovaných založil do spisu listinu, ktorej obsahom má byť splnomocnenie na zastupovanie žalovaného 2/ v danej veci (č.l. 50), avšak táto listina neobsahuje originálny podpis žalovaného 2/, keď je zrejmé, že podpis žalovaného 2/ je výlučne okopírovaný. Ďalej žalobca namietal,
že v spise sa nachádza listina, ktorej obsahom má byť splnomocnenie na zastupovanie žalovaného 1/ v danej veci (č.l. 141), avšak na tejto listine sa nenachádza žiaden originálny podpis, podpisy žalovaného 1/ ako aj podpis právneho zástupcu sú iba okopírované. Žalobca mal tak za to, že právny zástupca žalovaných sa do dnešného dňa nepreukázal originálnymi splnomocneniami od žalovaných a teda nepreukázal svoje oprávnenie žalovaných zastupovať. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie sp.zn. 4Sži/35/2014. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že ani žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepredniesli návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože prednes domnelého právneho zástupcu bez toho, aby jeho oprávnenie žalovaných zastupovať bolo riadne preukázané, nemožno považovať za úkony urobené žalovanými. Žalobca dodal, že nedostatok riadneho splnomocnenia má potom za následok aj ďalšiu procesnú vadu, a to, že žalovaný 2/ nebol riadne predvolaný na pojednávanie vytýčené na deň 25.9.2018 (predvolanie bolo zasielané iba domnelému právnemu zástupcovi) a v jeho neprítomnosti (a neprítomnosti riadneho zástupcu), preto nebolo možné pojednávanie vôbec uskutočniť. Ani žalovaný 1/ nebol na predmetné pojednávanie riadne predvolaný, keď súd síce zasielal predvolanie priamo žalovanému 1/, avšak zásielka (č.l. 136) sa vrátila s poznámkou „déménagé“, t.j. „odsťahovaný, nová adresa neznáma“. Súd si ale nijako neoveril aktuálnu adresu žalovaného 1/ uvedenú v príslušnom registri (§ 106 ods. 1 písm. b) CSP). Z uvedeného je zrejmé, že v čase pojednávania súd nemal vykázané ani riadne doručenie predvolania žalovanému 1/ a v jeho neprítomnosti (a neprítomnosti riadneho zástupcu) nebolo možné pojednávanie vôbec uskutočniť. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok pre zmeškanie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podaním zo dňa 19.12.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili žalovaní, ktorí mali za to, že zákon nepredpisuje žiadne ďalšie podmienky pre udelenie plnej moci, než je samotná písomná forma, pričom písomná forma je v zmysle zákona zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon (splnomocnenie) učinené elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie jeho obsahu ako aj osoby (splnomocniteľa), ktorá úkon urobila. Rovnako pojem „originál“, ktorým argumentuje žalobca, zákon neobsahuje ani neupravuje. Žalovaní zdôraznili, že žalobca predložené splnomocnenia spochybňuje v konaní po prvýkrát práve predmetným odvolaním, pričom k okamihu rozhodovania prvoinštančného súdu tieto skutočnosti spochybnené neboli. Žalobca sa pritom so splnomocnením žalovaného 2/, ktoré je datované dňom 15.11.2016, oboznámil už v minulosti, keď žalobca do spisu opakovane nahliadal a na podanie žalovaného 2/ učineného prostredníctvom právneho zástupcu dokonca písomne reagoval svojím podaním zo dňa 31.1.2017. Pritom žalobca oprávnenie advokáta konať v mene splnomocniteľa nijako nespochybnil. Rovnako žalobca nespochybnil ani plnomocenstvo žalovaného 1/ predložené súdu dňa 25.9.2018 priamo na pojednávaní, kedy tak učiniť mohol, keďže nemal žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý svoje právo zúčastniť sa pojednávania a uplatňovať prostriedky procesného útoku nevyužil. Navyše súd prvej inštancie predložené plnomocenstvá akceptoval. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 25.9.2018. Predvolanie riadne doručil právnemu zástupcovi žalobcu ako aj právnemu zástupcovi žalovaného 2/ a právny zástupca žalovaného 2/ bol medzičasom splnomocnený aj žalovaným 1/, ktorý túto skutočnosť súdu osvedčil, čo súd akceptoval. Žalovaní záverom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5. Podaním zo dňa 10.8.2019 sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril žalobca, ktorý opakovane trval na nutnosti predložiť originál plnomocenstva. Uviedol, že Ústavný súd SR opakovane konštatoval jednotnosť a správnosť judikatúry, ktorá vyžaduje, aby plnomocenstvo, ktorým sporová strana splnomocňuje advokáta jej zastupovaním v súdnom konaní, bolo predložené v origináli. V zmysle záverov judikatúry NS SR je zástupca resp. zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii a nie fotokópiu, pretože iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Za nenáležité považoval žalobca poukazovanie žalovaných na § 191 ods. 1 CSP. Zároveň žalobca konštatoval, že spätne nemožno zhojiť procesné vady a bez významu nie je ani tá skutočnosť, že žalovaní preukazujú súdu oprávnenie p. N. konať za žalovaného 1/ výpisom z obchodného registra datovaným viac ako tri roky pred dátumom udelenia splnomocnenia. Pozoruhodným bol podľa názoru žalobcu tiež dátum doloženia splnomocnenia do spisu, ku ktorému došlo nielen po vyhotovení a následnom doručení písomného vyhotovenia rozsudku, ale až po tom, ako žalobca v odvolaní poukázal na procesné nedostatky konania pred súdom prvej inštancie (vrátane absencie originálov splnomocnení), pričom splnomocnenie vystavené žalovaným 2/ doposiaľ v spise v origináli nie je. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na
podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Podaním zo dňa 5.9.2019 sa k vyjadreniu žalobcu opätovne vyjadrili žalovaní, ktorí trvali na skutočnostiach uvedených v ich podaní zo dňa 19.12.2018 a ktorým preukázali tak žalobcovi, ako aj súdu, kto udelil predložené splnomocnenia. Z podania žalobcu podľa záveru žalovaných nevyplýva, že by tento spochybnil oprávnenie žalovaných splnomocnenia udeliť.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a z toho dôvodu je potrebné ho odmietnuť.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Kontumačný rozsudok podľa § 278 teda prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky.
11. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP, pretože ide o konanie, ktoré sa vedie o splnenie povinnosti, nakoľko v konaní je uplatňovaný nárok na zaplatenie finančnej sumy zo strany žalovaných, žalobca sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 25.9.2018 o 13:00, hoci bol naň včas a riadne predvolaný (predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 30.6.2018), v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a možno tiež konštatovať, že žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, pričom žalovaní na pojednávaní navrhli rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
13. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení má za to, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko odvolací súd mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 278 CSP tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalobcu spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
14. Žalobca vo svojom odvolaní predovšetkým namietal, že rozsudok pre zmeškanie nemohol súd prvej inštancie vydať pre neexistenciu procesných podmienok pre uskutočnenie pojednávania ako aj podanie návrhu žalovanými, keď právny zástupca žalovaných nepreukázal súdu svoje oprávnenie zastupovať žalovaného 1/ či žalovaného 2/ v predmetnom konaní, nakoľko listiny, ktorých obsahom malo byť splnomocnenie na zastupovanie, neobsahujú ich originálne podpisy, tie sú len okopírované. Žalobca mal za to, že právny zástupca žalovaných tak nepreukázal svoje oprávnenie žalovaných zastupovať. Odvolací súd považuje tvrdenia žalobcu v odvolaní za účelové a len pre správnosť veci dodáva, že pri posudzovaní, či písomná plná moc má potrebné náležitosti, je potrebné skúmať, či spoľahlivo preukazuje oprávnenie označeného zástupcu konať za stranu sporu; zmyslom a účelom tohto procesného úkonu
je totiž preukázať súdu udelenie plnej moci. Odvolací súd sa domnieva, že v danom prípade je možné takéto oprávnenie JUDr. Mareka Hudeca z obsahu predložených písomných plných mocí na č.l. 50 ako aj na č.l. 141 vyvodiť bez pochybností. Predložené plnomocenstvá sú žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vlastnoručne podpísané a vyplýva z nich nepochybná vôľa navrhovateľa, aby ich JUDr. Marek Hudec, advokát, zastupoval. Navyše, plná moc k zastupovaniu strany sporu patrí k procesným podmienkam konania a aj jej prípadné nedoloženie je odstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pričom ak právny zástupca oprávnenie preukáže aj dodatočne, je tento nedostatok zhojený a sú tak i schválené úkony urobené v konaní zástupcom strany sporu, ku ktorým došlo pred podpisom plnej moci (analog. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011, sp.zn. 6Sžf/30/2010).
15. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené neboli. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/294/2015-143 zo dňa 25.9.2018 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešný.
17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).