Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-17-2018.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: T.. I. V.Ř., G.. XX.XX.XXXX, G. XXX, Z. G. Z., Č. P. a T.. Q. W., G.. XX.XX.XXXX, C. X, Ř., Č. P., zast.: JUDr. Zuzana Kollárová, advokát, Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: M.. Q. I., G.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/ X, E., zast.: JUDr. Eva Koleničová, advokát, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 4.320,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 sa žalobkyne v 1. a 2. rade domáhajú uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade 2.160,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.160,00 Eur od 10. 03. 2018 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade 2.160,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.160,00 Eur od 10. 03. 2018 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyne v 1. a 2 rade spolu so žalovanou sú podielové spoluvlastníčky nižšie uvedených nehnuteľností, a to žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/6 z celku, žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/6 z celku a žalovaná v podiele 2/3 z celku, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., a to: byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na adrese A. F.. X, E., postavený na pozemku parcela R. C. Č.. XXXX, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu v podiele XXX/XX XXX, ako aj pozemku parcela C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXX/XX XXX. Žalobkyne nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o dedičstve 26D 250/2012, 2D not 101/2012, právoplatné dňa 11.3.2012. Od tohto dátumu v byte č. X na A. F. X Z. E. býva výlučne žalovaná, žalobkyne v byte nebývajú, nájomné za byt žalovaná žalobkyniam neplatí. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu v podiele 2/3 z celku, byt preto užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, so žalobkyňami nemá uzavretú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej by bol nájom spoluvlastníckych podielov patriacich žalobkyniam, a teda žalovaná užíva majetok žalobkýň bez právneho dôvodu. Užívaním majetku žalobkýň bez náhrady tak vzniká žalovanej majetkový prospech
- ušetrenie majetkových hodnôt, pričom výška jej majetkového prospechu sa rovná výške finančných prostriedkov, ktoré by žalovaná vynaložila v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý by zakladal právo žalovanej užívať predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Cena nájmu 2- izbových bytov v meste Trnava sa pohybuje od 450,- Eur do 600,- Eur za mesiac. Žalobkyne sa domáhajú vyplatenia bezdôvodného obohatenia zo sumy 540,- Eur/mesiac/byt za obdobie od marca 2016 do februára 2018. Celková výška bezdôvodného obohatenia, ktorej vyplatenia sa žalobkyňa v 1. rade domáha predstavuje 2.160,- Eur (24 mesiacov, pri mesačnom nájme: 540,- Eur; pri podiele 1/6 z celku:
90,- Eur, t.j. 24 mesiacov x 90,- Eur spolu: 2.160,- Eur). Celková výška bezdôvodného obohatenia, ktorej vyplatenia sa žalobkyňa v 2. rade domáha, predstavuje rovnako 2.160,- Eur. Žalovaná bola výzvami zo dňa 28.2.2018 vyzvaná, aby v lehote do 7 dní odo dňa prevzatia výzvy uhradila dlžnú čiastku vo výške 2.160,- Eur v prospech pani I. V. a uhradila dlžnú čiastku vo výške 2.160,- Eur v prospech pani Q. W.. Výzvy žalovaná prevzala dňa 2.3.2018, dlžné čiastky doposiaľ neuhradila, od 10.3.2018 je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
3. V predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 04.04.2018 vydal platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor, a to voči všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V odpore uviedla, že žalovaná je toho názoru, že žalobkyne nemajú nárok na zaplatenie sumy 4.320,- Eur príslušenstvom v zmysle podanej žaloby. Žalovaná je vlastníčkou dotknutého bytu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 vzhľadom k celku. Byt je rodičovským bytom žalovanej a žije v ňom prakticky celý život. Žalobkyne nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely na byte v dedičskom konaní po svojom otcovi, o ktorého nejavili opravdivý záujem a bola to práve žalovaná, ktorá ich otca dochovala a pochovala. Žalobu žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam Okresný súd Trnava dňa 20.04.2018 rozsudkom zamietol, odôvodnil to tým, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, a to konkrétne skutočnosti, že žalovaná je starou ženou vo veku XX rokov, trpí viacerými chorobami, prekonala v poslednom období operáciu srdca, čiastočné ochrnutie ľavej strany tela, trpí psychickými problémami, v predmetnom byte prežila takmer celý život, ide o byt, ktorý má po rodičoch, v neposlednom rade sociálna situácia a stav odkázanosti na bývanie v tejto nehnuteľnosti v spojení s citovými a osobnými väzbami žalovanej na byt viedli súd k zamietnutiu žaloby. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd nároku žalobkýň uplatňovaný v tomto konaní vyhovel, pričom žalovaná nie je schopná uhradiť požadovanú sumu, je poberateľkou dôchodku a nemá možnosti ani schopnosti svoj príjem zvýšiť. Žalobkyne svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali, uvedenú sumu určili na základe svojho subjektívneho posúdenia, je potrebné predložiť napr. znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie k svojmu nároku, nielen z internetu stiahnuté inzeráty. Nárok, ako aj jeho výšku tak považuje za spornú. Žalovaná nemohla výzvu žalobkýň prevziať, nakoľko v danom čase bola hospitalizovaná v nemocnici po čiastočnej mozgovej porážke a po operácii kardiostimulátora. Poukazuje ďalej na to, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ani jedna žalobkyňa sa nedomáhala užívania spoločnej veci a nežiadali ani o určenie hospodárenia so spoločnou vecou prostredníctvom súdu. Žalovaná nebola z ich strany vyzvaná, aby im umožnila užívanie veci, pričom žalovaná nikdy a žiadnym spôsobom nebránila žalobkyniam, aby spoločnú vec v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov užívali. Žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali, že by nemohli svoj spoluvlastnícky podiel užívať, pričom ony samé sa rozhodli, že nebudú spoločnú vec užívať. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyne k náhrade trov konania žalovanej.
4. V ďalšom podaní žalobkýň zo dňa 17.01.2019 uvádzajú, že žalovanou tvrdené skutočnosti o tom, že ide o jej rodičovský byt, že podiely žalobkyne k bytu nadobudli dedením, že o otca nejavili opravdivý záujem, že žalovaná ich otca dochovala a pochovala, nemajú s nárokom žalobkýň uplatňovaným v tomto konaní žiaden súvis. Zamietnutie žaloby žalobkýň o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu z dôvodov hodných osobitného zreteľa posilňuje opodstatnenosť v tomto konaní uplatňovaného nároku žalobkýň. Predmetný rozsudok nie je právoplatný, žalobkyne sa budú voči nemu odvolávať. V rámci dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaná predložila súdu výpis zo svojho účtu ku dňu 31.12.2017, z ktorého je zrejmé, že žalovaná má na účte k 31.12.2017 finančné prostriedky vo výške 6.234,80 Eur, pričom žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 594,60 Eur a poberateľkou vdoveckého dôchodku vo výške približne 187 Eur, nie je teda osobou, ktorá by bola v hmotnej núdzi. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali z informácií verejne dostupných na realitných internetových stránkach, znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a nadbytočné. Ďalej argumentuje, že užívanie veci je právom, nie však povinnosťou vlastníka. Skutočnosť, že žalobkyne v byte nebývali a doteraz rešpektovali užívanie výlučne žalovanou, ich nezbavuje nároku požadovať náhradu za užívanie im patriaceho spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že žalobkyne byt užívať môžu, ale nechcú, a preto im nevzniká právo požadovať náhradu za užívanie ich podielu, nemá žiaden právny základ.
5. Vo vyjadrení žalovanej- v replike zo dňa 09.04.2019 táto popiera, že by byt od momentu vzniku podielového spoluvlastníctva užívala vcelku. Žalobkyne nepreukázali, že by užívala žalovaná aj ich podiel na nehnuteľnostiach. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Pre posúdenie nároku žalobkýň je potrebné zistiť, či neužívanie ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom bránenia druhým spoluvlastníkom (žalovanou) alebo žalobkyne nemali samé záujem svoj spoluvlastnícky podiel užívať, pretože v prípade nezáujmu spoluvlastníka užívať svoj spoluvlastnícky podiel sa nemá právo domáhať peňažných nárokov voči ostatným spoluvlastníkom, nakoľko aj neužívanie (nezáujem o vec) je tiež jednou z foriem nakladania vlastníka (spoluvlastníka) so svojím vlastníctvom. Ak by súd bol toho názoru, že nie je dôležité, z akého dôvodu žalobkyne neužívali svoj spoluvlastnícky podiel a zaviazal by žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy, neprimerane by tak zvýhodňoval spoluvlastníka, ktorý nemá záujem o užívanie svojho podielu voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý o užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu záujem má. Obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie spoluvlastníka vec užívať (v medziach zákona). Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci, nejedná sa o podiel vymedzený na veci reálne tak, aby bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov ktorá konkrétna časť spoločnej veci patrí. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, v rámci neho nie je preto možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka, a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je umožnené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Žalovaná neužíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a nebráni žalobkyniam, ani im inak neznemožňovala užívanie veci v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Žalobkyne mohli podať návrh na určenie užívania spoločnej veci, čo však neurobili, je teda nesporné, že žalobkyniam nebolo bránené v aktívnom užívaní spoločných nehnuteľností.
6. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2019 právny zástupca žalobkýň prekvalifikoval uplatňovaný právny nárok ako nárok vyplývajúci priamo zo spoluvlastníctva spoločnej veci v zmysle § 137 ods.1 a § 123 Občianskeho zákonníka, nie teda ako pôvodne uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri výpočte výšky náhrady vychádzal z cien publikovaných na webových realitných stránkach v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných nehnuteľností.
7. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 07.10.2019, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, výpis z L. Č.. XXXX- C..Ú.. E., výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 28.02.2018, odpor žalovanej, vyjadrenie žalobkýň k odporu, vyjadrenie žalovanej zo dňa 09.04.2019, vyjadrenie žalobkýň zo dňa 02.10.2019, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 10C/93/2015-189 zo dňa 20.04.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na adrese A. F.. X, E., postavený na pozemku parcela C KN č. XXXX, spoločné časti a spoločné zariadenie bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcela C KN č. XXXX v podiele XXX/XX XXX, pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXX/XXXXX, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej je 2/3 na uvedenej nehnuteľnosti na uvedenej nehnuteľnosti, žalobkyne v 1. rade 1/6 na uvedenej nehnuteľnosti a žalobkyne v 2. rade 1/6. Spoluvlastnícky podiel žalovanej 1 ( z jej celkového podielu 2/3) táto nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.03.1999, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 nadobudli žalovaná ako aj obe žalobkyne na základe osvedčenia o dedičstve 26D250/2012, 2not 101/2012, právoplatné 11.3.2013. Žalovaná je tak vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti celkovo v podiele 2/3, žalobkyne každá v podiele 1/6. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C 93/2015 v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam Okresný súd Trnava dňa 20.04.2018 rozsudkom žalobu zamietol s odôvodnením, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva (sociálna odkázanosť žalovanej, jej vysoký vek, zhoršený zdravotný stav, dlhodobý citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti). Žalobkyne predmetný byt neužívajú, v uvedenom byte býva žalovaná, a to aj v rozhodnom období 3/2016 až 2/2018, na bezplatnom užívaní nehnuteľnosti dohodnuté neboli. Podaným návrhom sa žalobkyne
domáhajú náhrady za ich spoluvlastnícky podiel na uvedenom byte, nakoľko ho neužívajú. Výzvami zo dňa 28.02.2018 vyzvali obe žalobkyne žalovanú samostatne každá z nich na úhradu dlžnej čiastky vo výške 2.160,- Eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie vzniknuté na jej strane, nakoľko užíva byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady. Na uvedenú výzvu žalovaná nereagovala, uplatnený nárok popiera, nepopiera skutočnosť a je si vedomá, že žalobkyne majú v uvedenom byte podiel vo veľkosti 1/6 každá zo žalobkýň, do uvedeného bytu podľa žalovanej prístup majú, v užívaní bytu im žalovaná nikdy nebránila, vstupu do bytu sa nikdy nedomáhali. Žalovaná má za to, že žalobkyne chcú len peniaze za byt, ináč oň nemajú záujem. Žalovaná uvádza, že za uvedený byt platí aj náklady spojené s jeho užívaním, rovnako aj daň za byt. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či má v byte vyčlenenú časť o veľkosti 1/6 pre každú zo žalobkýň, ktoré by žalobkyne mohli užívať, uviedla, že...“ak by prišli, nenechala by ich spať pred dvermi...aj keď si to nevie predstaviť, ale v spálni by sa našiel taký kúsok, aj v obývačke...“. Na ozrejmenie vzťahu strán sporu žalovaná uviedla, že žalobkyne nie sú jej pokrvné príbuzné, sú deti jej zomrelého manžela, ich spoluvlastnícky podiel bol nadobudnutý dedičským konaním po ich zomrelom otcovi, žalovaná nadobudla podiel po jej manželovi. Byt je rodičovským bytom rodičov žalovanej, pričom žalovaná v ňom žije prakticky celý život. Uvedený nárok žalobkyne uplatnili až po zamietnutí návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva k uvedenému bytu. Správanie žalovanej považujú žalobkyne za rozporné s dobrými mravmi, keď sama žalovaná byt užíva a odmieta vyporiadať spoluvlastníctvo, rovnako odmieta vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel.
9. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, t.j. vyjadruje i mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci, t.j. každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nevyhnutým predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci iným spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Je teda
zrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka, a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.
11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že predmetom konania je žalobou uplatnený nárok spoluvlastníka ( žalobkýň) na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.1 OZ, tak ako uvedený nárok prekvalifikoval právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 02.10.2019 (pôvodne nesprávne kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku tak je preukázanie skutočnosti, že žalobkyne neužívajú predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a zároveň, že uvedené neužívanie je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovanou), a to nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Súd má za to, že uvedené skutočnosti sa žalobcom nepodarilo preukázať, a preto súd žalobný návrh zamietol. V konaní bolo nesporné, že obe žalobkyne predmet spoluvlastníctva špecifikovaný v žalobe reálne neužívajú, rovnako nesporná bola skutočnosť, že byt je užívaný iba žalovanou, ktorá v uvedenom byte dlhodobo býva. Súd má za to, že žalovaná žiadnym spôsobom nebráni žalobkyniam v užívaní bytu v spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu, v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyne niekedy prejavili záujem o využívanie predmetného bytu, užívacieho práva k bytu sa nikdy nedomáhali, pričom ako sama uviedla žalovaná, spoločné bývanie si síce reálne predstaviť nevie, avšak určite by ich nenechala na chodbe, keby o užívanie prejavili záujem. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyne nejavili záujem o užívanie bytu ( ako čiastkové oprávnenie vlastníckeho práva), majú záujem len o finančnú náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu. Uvedený nárok im však prináleží len v takom prípade, že by užívanie nebolo možné, a to v dôsledku toho, že iný spoluvlastník užíva predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. Toto však v konaní preukázané nebolo. Súd tak je toho názoru, že žalovaná byt neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, aj keď v byte býva sama, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel nie je možné vyčleniť reálne, keďže ide o podiel ideálny. Ak teda nebolo preukázané užívanie predmetu spoluvlastníctva žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, logicky toto nemôže byť dôvodom neužívania spoločnej veci druhým spoluvlastníkom-žalobkyňami v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného potom vyplýva aj skutočnosť, že žalobkyniam nič nebráni v tom, aby svoje užívacie právo k spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu využívali. Súd má za to, že žalobkyniam sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, preto súd žalobný návrh zamietol. Nakoľko súd nepriznal žalobkyniam uplatnený nárok, v ďalšom sa nezaoberal výškou uvedeného nároku rozporovanou žalovanou, nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne.
12. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.