Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/8/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/34/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E.. P. G., F.. XX.X.XXXX, bytom v P., E. X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 2. E.. E. W., J. L., T. R. D. Č.. XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.11.2019 č.k. 7C/8/2017-323 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch, ktorými bola žalovaná v 1. rade zaviazaná zaplatiť žalobkyni 1.882,70 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.9.2016 do zaplatenia a žalovaná v 2. rade zaviazaná zaplatiť žalobkyni 821,88 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia, vrátane výrokov o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Žalobkyňa má nárok nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne E., zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1. Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, 2. E. o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobkyni 1.882,70 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.9.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nárok žalobkyne proti žalovanej v 1. rade zamieta v časti zaplatenia 126,98 Eur a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5 % ročne.

III. Priznáva žalobkyni proti žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania v pomere 87,36 %.

IV. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobkyni 821,88 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Priznáva žalobkyni proti žalovanej v 2. rade právo na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 6. 7. 2016 po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 4.12.2017 domáhala proti žalovanej v 1. rade zaplatenia 2009,68 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.9.2016 do zaplatenia a proti žalovanej v 2. rade zaplatenia 821,88 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe poverenia Okresného súdu Košice 2 zo dňa 24. 7. 2009 bolo proti žalobkyni začaté exekučné konanie vedené súdnou exekútorkou E. pod spisovou značkou L.. Exekučným titulom bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice 2 spisová značka - 520 zo dňa 30. 4. 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach spisová značka - 559 zo dňa 26. 3. 2009. Žalobkyňa podala vo veci návrh na obnovu konania, ktorá bola rozhodnutím Okresného súdu Košice 2 spisová značka zo dňa 2. 4. 2012 povolená. Rozsudkom Okresného súdu Košice 2 spisová značka zo dňa 13. 12. 2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach spisová značka zo dňa 30. 6. 2015 súd žalobu žalobcu H. zamietol, na základe čoho rozhodnutia, ktoré boli exekučnými titulmi zanikli. Uznesením Okresného súdu Košice 2 spisová značka zo dňa 16. 11. 2015 súd exekúciu uvedenú súdnou exekútorkou E. zastavil, a to v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku. V exekučnom konaní súdna exekútorka vymohla od žalobkyne sumu 2704,58 eura. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené listom zo dňa 11. 1. 2016 a opakovane listom zo dňa 28.1.2016 vyzvala súdnu exekútorku na vydanie ňou vymoženej sumy. Súdna exekútorka však neoprávnene vymoženú sumu 2704,58 Eur nevydala a je zrejmé, že koná protizákonne. Žalobkyňa podľa ustanovenia zákona číslo zaslala orgánu zastupujúcemu štát, a to

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie uplatneného nároku zo dňa 8. 3. 2016, ktorým si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 2831,56 euro ako vymoženú istinu 2704,58 eura a trovy právneho zastúpenia 126,98 eura. Napriek žiadosti žalobkyne jej nárok nebol uspokojený ani sčasti, a z toho dôvodu je nútená domáhať sa svojich práv prostredníctvom návrhu na začatie konania. Keďže ministerstvo spravodlivosti a ani súdna exekútorka nárok žalobkyne neuspokojili, preto si žalobkyňa v zmysle ustanovenia uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania po výške 8,05 % ročne.

2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila upovedomenie o začatí exekúcie, rozsudok zo dňa 30. 4. 2008, rozhodnutie zo dňa 26. 3. 2009, uznesenie zo dňa 2. 4. 2012, rozsudok zo dňa 13. 12. 2013, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach , vyúčtovanie trov exekúcie, žiadosť o predbežné prerokovania nároku a navrhovala pripojiť exekučný spis L..

3.Žalovaná 1/ so žalobou nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že škoda žalobkyni mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vykonávaným žalovanou 2/ ako súdnou exekútorkou na základe poverenia Okresného súdu Košice II. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 4. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach . Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania, ktorá bola povolená uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 2. 4. 2012. Po povolení obnovy konania bolo vydané nové rozhodnutie dňa 13. 12. 2013, ktorým bola žaloba žalobcu H. zamietnutá. Pôvodný exekučný titul zo dňa 30. 4. 2008 tak stratil účinnosť a exekučný súd v konaní exekúciu vedenú proti žalobkyni uznesením zo dňa 16. 11. 2015 zastavil. Žalobkyňa sa preto nazdáva, že jej vznikol nárok na náhradu škody 2831,56 euro predstavujúci úspešne vymožená účasť exekučnej sumy spoločne s trovami právneho zastúpenia žalobkyne v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom v zmysle zákona číslo Zákonnými predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, škoda vo forme skutočnej škody, ušlého zisku alebo nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci a vzniknutou škodou na strane poškodeného. Splnenie týchto podmienok sa vyžaduje kumulatívne. Žalovaná ďalej uviedla, že považuje za potrebné ustáliť právny titul žalobcu na uplatnený nárok vzhľadom tomu, že žalobkyňa jednoznačným spôsobom tento titul neidentifikovala, respektíve vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu možno dospieť k záveru o prípadnej existencii dvoch právnych titulov uplatneného nároku a to, z nezákonného rozhodnutia, za ktorý by mohol byť v zmysle žalobkyňou uvádzaných skutočností považovaný rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 4. 2008 a z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mala podľa názoru žalobkyne dopustiť žalovaná 2/ako súdna exekútorka. Žalobkyňa však jednoznačne právny titul, od ktorého si nárok uplatňuje neidentifikovala.

4.K nezákonnému rozhodnutiu žalovaná 1/uviedla, že dôvodom, pre ktorý súd povolil obnovu konania bola skutočnosť, že sa vyskytli nové dôkazy, ktorými žalobkyňa v priebehu pôvodného konania nedisponovala. Súd tieto dôkazy jednoznačne zhodnotil ako nové, o existencii ktorých sa mala žalobkyňa zmieňovať už v pôvodnom konaní, avšak nevedela ich súdu predložiť. Po povolení obnovy konania došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré žalobkyni v konaní vznikli. Rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Ak dôjde k obnove konania súd vydá nové rozhodnutie vo veci samej, ktorým nahrádza rozhodnutie pôvodné. Nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie, teda pôvodné rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené novým. Na pôvodné rozhodnutie sa preto neprihliada. V zmysle uvedeného došlo k nahradeniu pôvodného rozsudku - exekučného titulu v rámci exekúcie, nie však k zrušeniu, respektíve zmene tohto pôvodného rozsudku. Nahradenie pôvodného rozsudku, ktorý bol exekučným titulom v spomenutej exekúcii, nie je možné stotožňovať so zrušením rozhodnutia.

5.K nesprávnemu úradnému postupu súdnej exekútorky uviedol, že žalobkyňa označuje postup súdnej exekútorky za nezákonný a nesprávny, v dôsledku ktorého jej mala vzniknúť škoda. Súdna exekútorka začala exekúciu na návrh oprávneného, ktorý bol doručený exekútorke 13. 7. 2009. Následne súdna exekútorka podala žiadosť o udelenie poverenia na Okresný súd Košice II. a toto bolo vydané pod spisovou značkou dňa 24. 7. 2009 a doručenej súdnej exekútorke dňa 3. 8. 2009. Dňa 5. 8. 2009 súdna exekútorka vydala v súlade s ustanovením § 47 exekučného poriadku upovedomenie

o začatí exekúcie, ktoré bolo žalobkyni ako povinnej doručené 26. 8. 2009. Dňa 4. 9. 2009 bol doručený exekútorke návrh na odklad exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolatelia na Najvyšší súd SR. Listom zo dňa 4. 9. 2009 doručeným Okresnému súdu 9. 9. 2009 zaslala exekútorka návrh povinnej na odklad exekúcie exekučnému súdu. Dňa 10. 9. 2009 vydala súdna exekútorka príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej a zároveň upovedomenie o spôsobe vykonania, ktorý bol povinnej riadne doručený dňa 21. 9. 2009. Uznesením zo dňa 22. 9. 2009 exekučný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia dovolacieho konania a uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu 23. 6. 2010. Odklad exekúcie bol teda povolený až 23. 6. 2010. Dňa 2. 9. 2010 bol exekútorke doručený list, ktorým oznámil oprávnený, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej zamietol. Prílohou listu bola kópia rozsudku Najvyššieho súdu opatrená doložkou právoplatnosti. Súdna exekútorka listom zo dňa 5. 10. 2010 oznámila uvedenú skutočnosť exekučnému súdu s tým, že právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie a bolo nevyhnutné exekúcií pokračovať. List bol exekučnému súdu doručený 11. 10. 2010. Súdna exekútorka následne pokračovala vo výkone exekúcie vydaním exekučného príkazu zo dňa 6. 10. 2010. Odklad exekúcie teda nastal v období od 23. 6. 2010 do 31. 8. 2010. Dňa 21. 10. 2010 bol exekútorovi doručený ďalší návrh na odklad exekúcie, a to právnym zástupcom povinnej JUDr. Miroslavom Katunským. V tomto návrhu právny zástupca povinnej informoval súdnu exekútor, že povinná podala návrh na obnovu konania. Dňa 28. 10. 2010 zaslala predmetný návrh Okresnému súdu Košice II, aby rozhodol o povolení odkladu exekúcie. Tento tak učinil uznesením zo dňa 5. 12. 2013, ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod spisovou značkou . Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2013. Súdna exekútorka bola s obsahom tohto uznesenia oboznámená jeho doručením dňa 29. 5. 2014. Následne potom o odklade exekúcie listom zo dňa 4. 6. 2014 informovala sociálnu poisťovňu, ktorá mala vykonávať zrážky z dôchodku povinnej a zároveň ju vyzvala na zastavenie vyplácania zrážok z dôchodku povinnej oprávnenému. Oznámenie bolo sociálnej poisťovni doručené dňa 9. 6. 2014. Rozsudky Okresného súdu a Krajského súdu vydané v konaní po povolení obnovy nadobudli právoplatnosť dňa 4. 9. 2015. Povinná o tejto skutočnosti listom zo dňa 7. 9. 2015 doručeným exekútorke 16. 9. 2015 informovala a zároveň podala návrh na zastavenie exekúcie. Súdna exekútorka návrh doručila exekučnému súdu dňa 22. 9. 2015. Exekučný súd uznesením zo dňa 16. 11. 2015 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie bolo bez vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti doručené exekútorskému úradu dňa 30. 11. 2015. Uznesenie následne nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 a vykonateľnosť 22. 12. 2015. Uznesenie s vyznačením doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti bolo exekútorskému úradu doručené dňa 25. 1. 2016. Súdna exekútorka následne dňa 1. 2. 2016 prikázala sociálnej poisťovni, aby z dôvodu zastavenia exekúcie odblokovala dôchodok povinnej. Súdna exekútorka v období, v ktorom nebol povolený odklad exekúcie vymohla a rozúčtovala sumu celkom vo výške 2704,58 euro, z ktorej čiastkach 1882,70 euro bola poukázaná na účet oprávneného a suma 882,88 euro bola zúčtovaná na trovy exekúcie.

6. Žalovaná je preto toho názoru, že súdna exekútorka postupovala v rámci výkonu exekúcie v súlade s ustanoveniami exekučného poriadku, exekúciu vykonávala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a riadne udeleného poverenia na jej vykonanie. O každej skutočnosti podstatnej pre priebeh exekúcie bezodkladne informovala tak exekučný súd ako aj účastníkov exekučného v konaniach a neporušila žiadne ustanovenie exekučného poriadku. Takýto postup súdnej exekútorky nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup podľa zákona číslo , ktorý by bol spôsobilým na založenie predpokladu existencie právneho titulu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Atribút nezákonnosti pri posudzovaní tohto postupu nevzniká ani v súvislosti so zánikom exekučného titulu v dôsledku úspešného uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku povinnou. Naopak, ak by súdna exekútorka nevykonávala uvedené úkony, práve takéto konanie by mohlo byť označované za nesprávne a rozporné so zákonom. Žalovaná má preto zato, že skutkové okolnosti, tak ako sú prezentované žalobkyňou, a tak ako vyplývajú z dôkazných prostriedkov neodôvodňujú záver o existencii akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by bol spôsobilým na založenie zodpovednosti štátu na náhradu škody v režime zákona číslo 514/2013.

7.Žalovaná ďalej uviedla, že považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k 2. zákonnému predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody, a to ku škode. Celková žalobkyňou uplatnená škoda predstavuje sumu 2831,56 eura. Z tejto sumy čiastka 2704,58 Eur predstavuje sumu, ktorá bola vymožená v rámci exekúcie pred jej zastavením a čiastka 126,98 euro predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré mala žalobkyňa vynaložiť v súvislosti s uplatnením svojho nároku prostredníctvom podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku podľa zákona číslo 514/2003. Suma 2704,58 eura má predstavovať majetkovú škodu, ktorá žalobkyni vznikla vymožením predmetnej sumy v rámci vykonávania exekúcie. Poukázal na ustanovenie o bezdôvodnom obohatení, preto podľa jeho názoru suma 2704,58 eura nepochybne predstavuje sumu, o ktorú sa bezdôvodne obohatil: oprávnený v exekučnom konaní pán Peter Letko o sumu 1882,70 euro a súdna exekútorka o sumu 882,88 eura, a to aj vzhľadom na ustanovenie exekučného poriadku, v zmysle ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Z toho dôvodu sumu už raz v exekučnom konaní poukázanú nie je možné v tomto konaní vymôcť späť. Avšak zánikom exekučného titulu, tak ako bol opísaný vo vyjadrení, nepochybne došlo k zániku právneho titulu, na základe ktorého sa uvedené sumy plnili, čím došlo v zmysle vyššie citovaného ustanovenia k bezdôvodnému obohateniu uvedených subjektov na úkor žalobkyne. Žalovaná poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Aj podľa odbornej literatúry v oblasti náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci si možno uplatniť len vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorej vzniklo aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech na jej úkor získal. Dotknutá fyzická alebo právnická osoba musí preukázať, že sa bez vlastného zavinenia nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedenej argumentácii žalovaná má za to, že žalobkyňa má možnosť domáhať sa uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia voči uvedeným subjektom, vzhľadom k čomu jej skutočná škoda tak ako si žalobou uplatňuje nevznikla.

8.Žalobkyňa si okrem skutočnej škody uplatňuje aj nárok na zaplatenie škody vo výške 126,98 eura ktorá má predstavovať trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyňa vynaložila vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona číslo 514/2003 súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Priznanie trov konania v uvedenej sume by bolo v priamom rozpore s citovaným ustanovením. Zároveň poukázala aj na nesprávne uplatnený úrok z omeškania, a to tak z hľadiska výšky tohto nároku, ako aj z hľadiska uplatnenej lehoty omeškania. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 tretia veta zákona číslo 514/2003, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj nárok na úroky z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalobkyňa si uplatnila úrokovú sadzbu 8,05 % ročne. Tento úrok je nesprávny pretože, ak by záväzkový vzťah medzi stranami sporu existoval, išlo by o občianskoprávny vzťah vzniknutý pred 1. 2.2013 a k omeškaniu by mohlo dôjsť najskôr ku 15. 9. 2016. Žalobkyni by tak patrili úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Poukázal, však na to, že k vzniku žiadnej škody na strane žalobkyne nedošlo a tým nedošlo ani k naplneniu 2. zákonného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zákona číslo 514/2003. Vzhľadom k neexistencii prvých dvoch zákonných predpokladov nemožno hovoriť ani o existencii 3. zákonného predpokladu nároku na náhradu škody a to o príčinnej súvislosti. Preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnila aj trovy konania.

9.Žalovaná 2/ so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že v konaní nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože podľa ustanovenia exekučného poriadku ak osobitný predpis neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. V danom prípade osobitným zákonom je zákon číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia tohto zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa zákona, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Uviedla, že pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie právnych povinností, nezákonné rozhodnutie, nezákonný postup súdneho exekútora, škoda a príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody. Ani po opakovanom prečítaní žaloby nezistila, ktoré ustanovenie, ktorého právneho predpisu bolo porušené, od ktorého by žalobca odvodzoval vznik škody. Ak žalobca nedefinoval porušenie právnych povinností, nemohol definovať ani vznik škody, nešpecifikoval, ako dospela k žalovanej sume a je preto nemožné sa k žalobe ani vyjadriť. Zo žaloby je možné iba dedukovať, že žalobkyňa požaduje vrátenie sumy, ktorá bola od nich ako povinnej vymožená v exekučnom konaní v čase legálne prebiehajúceho

exekučného konania. Exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného, ktorý bol doručený 13. 7. 2009 a dňa 3. 8. 2009 jej bolo doručené poverenie na vykonávanie exekúcie vydané Okresným súdom Košice II. Dňa 5. 8. 2009 vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré žalobkyňa prevzala osobne 26. 8. 2009. Dňa 4. 9. 2009 bolo do exekučného spisu doručené podanie povinnej označené ako návrh na odklad exekúcie a návrh bol exekučnému súdu doručeným 9. 9. 2009. Podľa ustanovenia zákona číslo do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Dňa 10. 9. 2009 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne, ktorým došlo k nariadeniu realizovania zrážok z dôchodku povinnej. Teda 10. 9. vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré povinná prevzala 21. 9. 2009. Dňa 28. 9. 2009 jej bolo do spisu doručené uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 22. 9. 2009, ktorým súd povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedenom pod spisovou značkou . Podľa ustanovenia exekučného poriadku, podľa exekučného poriadku, ak súd povolí odklad exekúcie podľa , platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatiť zrazené sumy povinnému. Dňa 2. 9. 2010 bolo do exekučného spisu doručené podanie oprávneného, ktorým predkladá rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým súd dovolanie povinnej proti exekučnému titulu zamietol. Dňa 20. 9. 2010 bolo do exekučného spisu doručené právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice II 48 Er/1915/2009 zo dňa 22. 9. 2009, ktorým súd povolil odklad exekúcie a zároveň originál rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým dovolanie povinnej proti exekučnému titulu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. 8. 2010. Vydaním právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu pominuli dôvody povoleného odkladu exekúcie na základe rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 22. 9. 2009. Predmetné skutočnosti boli oznámené aj exekučnému súdu listom zo dňa 5. 10. 2010, ktorý súd prevzal 11. 10. 2010. Nakoľko pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie, v súlade s vydala exekučný príkaz zo dňa 6. 10. 2010, ktorý sociálna poisťovňa prevzala 11. 10. 2010 a povinná 16. 10. 2010. Na základe vydaného exekučného príkazu začala sociálna poisťovňa - ústredie poukazovať zrážky z dôchodku povinnej na exekučný účet a to počnúc dňom 30. 11. 2010. Dňa 21. 10. 2010 bolo do exekučného spisu doručené oznámenie zo dňa 18. 10. 2010, ktorým povinná oznamuje podanie ďalšieho návrhu na odklad exekúcie. Exekučnému súdu bolo doručené dňa 28. 10. 2010.

10.Exekučný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza postup súdneho exekútora pre prípad, že povinný opätovne podáva návrhy na odklad exekúcie. Zároveň neprikazuje súdnemu exekútorovi zrušiť alebo obmedziť účinky už vykonaných úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky potom, ako povinný podal návrh na odklad exekúcie, a teda neexistuje zákonná povinnosť vykonávať úkony smerujúce k zrušeniu účinkov exekučných príkazov, ktoré boli vydané ešte v čase pred doručením návrhu povinného na odklad exekúcie. Exekúcia by tak reálne nemohla byť ukončená nikdy. Dňa 29. 5. 2014 jej bolo do exekučného spisu doručené právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 5. 12. 2013, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II. pod spisovou značkou . Dňa 4. 6. 2014 v súlade s ustanovením § 79 ods. 2 zaslala oznámenie sociálnej poisťovni o povolenom odklade exekúcie. Zo znenia ustanovenia § 79 ods. 2 exekučného poriadku nevyplýva priamo povinnosť súdneho exekútora oznamovať povolenie odkladu exekúcie subjektu, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy, respektíve iného príjmu povinného na rozdiel od povoleného odkladu exekúcie podľa ustanovenia 79 ods. 1 exekučného poriadku. Doklady o povolenom odklade exekúcie mohla sociálnej poisťovni predložiť aj priamo povinná. Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 exekučného poriadku ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému. V tomto období do 30. 5. 2014 bola v exekučnom konaní vymožená a rozpočtovaná suma 2704,58 euro. Dňa 16. 9. 2015 bol do exekučného spisu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený 22. 9. 2015. Uznesením exekučného súdu zo dňa 16. 11. 2015 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 , pričom právoplatné uznesenie bolo do exekučného spisu doručené 25. 1. 2016. Následne došlo k ukončeniu exekúcie, odblokovaniu majetku povinnej a vráteniu poverenia exekučnému súdu. V čase od 30. 11. 2010, kedy pominuli dôvody povoleného odkladu exekúcie podľa uznesenia Okresného súdu Košice 2 zo dňa 22. 9. 2009, a to vydaním právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým súd dovolanie povinnej proti exekučnému titulu zamietol, do 16. 12. 2015, kedy bolo exekučné konanie právoplatne zastavené, to je v období legálne prebiehajúceho exekučného konania, bola zrážkami z dôchodku povinnej vymožená suma 2740 58 euro, ktorá bola v súlade s platnou legislatívou rozúčtovaná na úhradu pohľadávky

oprávneného v sume 1882,70 euro a suma 882,88 euro bola zaúčtovaná ako trovy exekúcie. Žalobkyňa v žalobe neuvádza ani jedno ustanovenie právneho predpisu, ktorého porušením zo strany súdnej exekútorky malo dôjsť k vzniku škody. Je nepochybné, že exekučné konanie bolo vykonávané v súlade s platnou legislatívou. K zastaveniu exekučného konania došlo dňa 16. 12. 2015. Pokiaľ žalobca nevie uviesť žiadne ustanovenie, žiadneho právneho predpisu, ktoré bolo porušené, nemohla mu vzniknúť ani škoda, rovnako neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Poukázala na ustanovenie § 61 exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej mali byť vydané vymožené finančné prostriedky sa neopiera o žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu, dokonca je v priamom rozpore s ustanovením § 61 exekučného poriadku. Okrem iného finančnými prostriedkami ani nedisponuje, nakoľko tieto v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 v spojení s ustanovením § 243b ods. 13 exekučného poriadku poukázala oprávnenému iba v zákonnej sume v súlade s legislatívou platnou do 1. 11. 2013 a následne po 1. 11. 2013 zúčtovala na trovy exekúcie.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2016 uviedla, že pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby žalobkyne na náhradu škody v časti 882, 88 eura súd uznesením zo dňa 16. 11. 2015 exekúciu vedenú a voči žalobkyni zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,23 eura. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že o trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 28,23 euro. V odôvodnení uznesenia o zastavení exekúcie sa ďalej uvádza, že podľa podania súdneho exekútora suma 821,88 eura bola zaúčtovaná od žalobkyne ako od povinnej na trovy exekúcie, pričom neuhradená časť predstavuje 28,23 Eur, preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v uvedenej výške. Z uvedeného vyplýva, že súdna exekútorka si podaním na súde uplatnila náhradu trov konania iba vo výške 28,23 Eur, nakoľko zvyšnú časť trov exekúcie 821,88 eura, podľa názoru žalobkyne neoprávnene, zaúčtovala ako trovy exekúcie od povinnej. Ak teda súd žalovanej 2/priznal ňou uplatnenú výšku trov exekúcie neskúmal, či si žalovaná 2/trovy exekúcie voči povinnej zaúčtovala oprávnene. Žalobkyňa má za to, že žalovaná 2/zaúčtovanie vymoženej peňažnej pohľadávky na trovy exekúcie učinila neoprávnene, nakoľko žalobkyni nie je známa existencia akéhokoľvek rozhodnutia súdu, ktorým by vo svojej výrokovej časti zaväzoval žalobkyňu ako povinnou k úhrade trov exekúcie tak, ako to vyžaduje platná právna úprava v ustanovení § 200 ods. 5 exekučného poriadku. Ak žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky vymožené od žalobkyne ako povinnej boli v časti trov konania zúčtované v súlade s platnou legislatívou, je potrebné, aby žalovaní označili konkrétne ustanovenia zákona, na základe ktorého tak žalovaná 2/učinila.

12.K oprávnenosti nároku na náhradu škody v časti 1882,70 eura, ktorá čiastka bola poukázaná na úhradu pohľadávky oprávneného uvádza, že podľa § 56 ods. 6 exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Pod uvedeným ustanovením je potrebné rozumieť to, že už samotný návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie má sám osebe odkladný účinok v tom zmysle, že do rozhodnutia súdu o odklade exekútor môže vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Žalovaná 2/v súvislosti s návrhmi na odklad exekúcie pri jeho opätovnom podávanie uviedla, že exekučný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza postup súdneho exekútora pre prípad, že povinný opätovne podá návrh na odklad exekúcie. S týmto výkladom žalovanej sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko je svojvoľný a ničím nepodložený. Zákon totiž jasne, bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Je pritom nepodstatné, či ide o prvý alebo ďalší návrh povinného na odklad exekúcie. Práve naopak žalobkyňa uvádza, že exekučný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že v prípade opakovaného návrhu na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 6, predtým § 56 ods. 5 exekučného poriadku sa nepoužije. Z rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 5. 12. 2013 vyplýva, že povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia obnoveného konania vedeného pod spisovou značkou . Obnova konania bola povolená uznesením zo dňa 2. 4. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. 5. 2012. Podľa § 234 ods. 3 zákona číslo 99/1963 povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia vo veci. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde k povoleniu obnovy

konania, vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia sa odkladá priamo zo zákona, pričom odkladom vykonateľnosti sa sleduje cieľ, aby nebol zmarený účel obnovy konania. Exekučný titul bol zrušený tým, že Okresný súd Košice II. rozsudkom zo dňa 13. 12. 2013 žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania a odvolací súd rozhodnutím zo dňa 30. 6. 2015 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že v čase od 30. 11. 2010 do rozhodnutia Okresného súdu v exekučnom konaní dňa 5. 12. 2013, ktorým súd rozhodol o odklade exekúcie, respektíve do dňa 29. 5. 9014, kedy najneskôr sa žalovaná 2/ o uvedenom rozhodnutí dozvedela, mohla vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. V tejto súvislosti však žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II dňa 3. 5. 2012 nastal zo zákona odklad vykonateľnosti rozhodnutí exekučných titulov. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaná od 21. 11. 2010 až do rozhodnutia, ktorým sa exekučné konanie zastavilo, nebola oprávnená ňou vymožené sumu rozúčtovať tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení, a teda nebola oprávnená sumu 1882,70 euro poukázať na účet oprávneného. Žalobkyňa o tom že žalovaná 2/ mala čiastkou 1882,70 euro poukázať na účet oprávneného sa dozvedela prvýkrát až v tomto konaní z vyjadrenia žalovanej 2/z o dňa 27. 9. 2016, nakoľko z konečného vyúčtovania exekučného konania podľa ustanovenia § 60 ods. 2 exekučného poriadku zo dňa 26. 1. 2016 nie je zrejmé, ako žalovaná 2/s čiastkou 1882,70 eura označenou ako istina naložila. Poukázanie sumy 1882,70 eura je iba v rovine tvrdenia žalovanej 2/, nakoľko o uvedenom žalovaná nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz. K tvrdeniu žalovanej o tom, že podľa ustanovenia § 61 exekučného poriadku navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom v konaní vylúčené uviedla, že žalovanej zjavne uniká význam tohto ustanovenia, ktorým je ochrana tretích osôb, ktoré dobromyselne nadobudli práva v exekúcii. Poukázala na ustálenú judikatúru, ktorá k ustanoveniu § 61 exekučného poriadku uvádza, že toto ustanovenie zákona vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, žeby za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdeniami žalovaného 1/, ktorý uvádza, že nárok žalobkyne je nedôvodný, nakoľko nedošlo k preukázaniu kumulatívnej existencie zákonných podmienok podľa zákona číslo , pričom poukazuje na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy. Žalobkyňa má zato, že žalovaná 2/pri výkone exekúcie postupovala nezákonne, čím žalobkyni vznikla škoda v sume 2704,58 euro s príslušenstvom.

13.Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 12. 2016 uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie boli zúčtované neoprávnene, nakoľko na úhradu trov exekúcie nebola žalobkyňa zaviazaná rozhodnutím súdu podľa § 200 ods. 5 exekučného poriadku. K tomuto žalovaná uviedla, že na zúčtovanie trov exekúcie sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Trovy exekúcie si súdny exekútor zúčtuje v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 exekučného poriadku. Skutočnosť - oprávnenosť zúčtovania trov exekúcie vyplýva aj priamo z uznesenia Okresného súdu Košice II. zo dňa 16. 11. 2015, kde súd na tretej strane uvádza, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa a 5 vyhlášky číslo vo výške 541 euro z vymoženej sumy 2704,58 eura + 20 percentné DPH vo výške 108,20 eura. Súdnemu exekútorovi patrí tiež náhrada hotových výdavkov. Súd teda rozhodol o úhrade trov exekúcie vo výške 28,23 euro, ktoré trovy exekúcie neboli uhradené. Pokiaľ by rozhodol o celej sume, trovy exekúcie by boli uhradené 2 krát, a to raz na základe ustanovenia a exekučného poriadku a následne na základe uznesenia súdu. Dňa 1. novembra 2013 vstúpilo do platnosti ustanovenie , až 7 a exekučného poriadku, ak to retroaktívne. Podľa citovaných ustanovení zákona plnenie exekútorovi má rovnaké účinky, ako keby plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného na úhradu pohľadávky sa použijú v poradí: trovy exekútora, istina vymáhanej pohľadávky, príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného. Ak súdny exekútor prijme peňažné prostriedky od povinného, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne najneskôr do 14 dní od ich prijatia. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal aj na skutočnosť, že nakoľko bol vo veci povolený odklad exekúcie, súdny exekútor mala vykonávať iba úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku s poukazom na ustanovenie exekučného poriadku. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že posledný úkon smerujúci k zabezpečeniu majetku povinnej bol vykonaný dňa 6. 10. 2010. Po tomto termíne nedošlo k žiadnej blokácii majetku povinnej. Uznesenie exekučného súdu, ktorým súd povolil odklad exekúcie bolo vydané dňa 5. 12. 2013, to je 3 roky potom, čo bol vykonaný posledný úkon na zabezpečenie majetku povinného. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Predložila mailovú správu zo dňa 13. 5. 2014, ktorou jej Okresný súd Košice

oznamuje, že uznesenie o odklade exekúcie nie je právoplatné. K právoplatnému zastaveniu exekúcie došlo až na základe uznesenia exekučného súdu zo dňa 16. 11. 2015 a to dňa 16. 12. 2015. Predložila tiež právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov zo dňa 23. 9. 2015, ktoré sa danou problematikou zaoberalo. V rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že právny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neprikazuje súdnemu exekútorovi zrušiť alebo obmedziť účinky už lege artis vykonaných úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky potom, ako povinný podal návrh na odklad exekúcie, a teda súdny exekútor nemal zákonnú povinnosť vykonať úkony smerujúce k zrušeniu účinkov exekučných príkazov, ktoré boli vydané ešte v čase pred doručením návrhu povinného na odklad exekúcie. Až po právoplatnom povolení odkladu exekúcie by mal súdny exekútor v rámci požiadavky postupu s odbornou starostlivosťou oboznámiť banku so zmenou právneho stavu a so žiadosťou, aby prostriedky na účte povinného zablokovala, ale oprávnenému ich nepoukazovala. Keďže zákon túto povinnosť exekútorovi neukladal, hovorí o povinnosti banky, z čoho vyplýva, že oboznámiť banku o takej skutočnosti môže aj povinný. Žalobca v žalobe sám opakovane žalobu poukazuje na to, že postupovala v súlade s platnou legislatívou, to je v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 exekučného poriadku, to je v zákonnej lehote vyplatila finančné prostriedky oprávnenému a zúčtovala si trovy exekúcie, a v súlade s ustanovením § 56 exekučného poriadku nevydala žiadnu listinu, ktorou by blokoval majetok povinného, a tak mu spôsobila škodu. Žalobca vymyslel novú formuláciou vzniku škody, kedy dodržiavanie právnych predpisov považuje za spôsobovanie škody. Súdnemu exekútorovi nebola zverená právomoc výkladu zákonov, ale súdny exekútor je v súlade s ustanovením § 3 exekučného poriadku viazaný zákonom a v tomto prípade boli dodržané všetky ustanovenia týkajúce sa postupu v exekučnom konaní. Pokiaľ vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného potom, čo bolo 15. 12. 2015 exekučné konanie právoplatne zastavené, tohto sa mal žalobca domáhať žalobou voči oprávnenému, nakoľko v exekučnom konaní nedošlo k žiadnym pochybeniam.

14.O nároku žalobkyne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.2.2018 tak, že žalobu proti žalovanej v 1. rade zamietol a priznal jej náhradu trov konania. žalovanú v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni 821,88 Eur s úrokmi z omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia a zamietol proti nej žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,05% ročne a žalobkyni proti nej priznal právo na náhradu trov konania. Pri zamietavom výroku proti žalovanej v 1. rade súd vychádzal z právneho názoru, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom orgánov štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený iba vtedy, ak oprávnená osoba nemohla dosiahnuť uspokojenie svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto na jej úkor získal majetkový prospech a je povinný ho vydať. Pri rozhodovaní o nároku voči žalovanej v 2. rade súd vychádzal z ustanovenia , keď dospel k záveru, že žalovaná v 2.rade ako súdna exekútorka sa prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré si započítala na trovy exekúcie, sa na jej úkor bezdôvodne obohatila o sumu 821,88 Eur.

15.Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaná v 2. rade. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.2.2018 zrušil uznesením sp.zn. zo dňa 26.2.2019. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho jej jeho rozhodnutie predčasné. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keďže sa nezaoberal dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu z hľadiska tvrdení žalobkyne, preto právne a skutkové závery súdu prvej inštancie je potrebné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené a arbitrárne a zároveň jednostranné, nakoľko súd bral do úvahy len tvrdenia produkované žalovanými a nezaoberal sa vykonaním dôkazu, ktorý by navrhla žalobkyňa a ktorý mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie predovšetkým pochybil v tom, pokiaľ nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou a neoboznámil obsah exekučného spisu, a to najmä za situácie, keď žalobkyňa spochybnila správnosť postupu súdnej exekútorky z hľadiska časovej súslednosti jej jednotlivých úkonov a tiež že tieto boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej v prvom rade domáha náhrady škody, ktorá podľa jej tvrdení mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej v 2. rade ako súdnej exekútroky poverenej na vykonávanie úkonov v exekučnom konaní, ktorá nepostupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Pochybenie súdnej exekútorky vidí žalobkyňa v tom, že po podaní návrhu na povolenie odkladu exekúcie povinnou, ktorý má odkladný účinok, napriek ust. § 56 ods. 6 Exekučného poriadku súdna exekútorka v rozpore s týmto ust. poukázala na účet oprávneného sumu 1.882,70 eur. Žalobkyňa práve vykonaním dôkazu (oboznámením obsahu exekučného spisu) chcela v konaní preukázať existenciu svojho nároku na náhradu škody voči žalovanej

v 1. rade, a tiež konfrontovať skutočnosti uvádzané žalovanou v 2. rade v jej písomných vyjadreniach s vlastnými, protichodnými vyjadreniami, relevantnými pre posúdenie jej nároku. Vykonaním tohto dôkazu chcela žalobkyňa v konaní preukázať nesprávny úradný postup zo strany žalovanej v 2. rade, keď táto mala po podaní návrhu žalobkyne na povolenie odkladu exekúcie poukázať na účet oprávneného sumu 1.882,70 eur, čím došlo k porušeniu Exekučného poriadku.Za situácie, keď žalovaná v 2. rade nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne o jej nesprávnom úradnom postupe, súd prvej inštancie rozpory medzi tvrdeniami strán sporu neodstránil vykonaním navrhnutého dôkazu, ale uveril tvrdeniam žalovanej v 2. rade, že postupovala v súlade s Exekučným poriadkom a navyše v odôvodnení rozsudku nesprávne konštatoval, že skutkový priebeh exekučného konania v konaní nik nenamietal. Preto pri vyvodení skutkových záverov vychádzal z predpokladu, že exekučné konanie prebehlo v súlade s názorom prezentovaným žalovanými. Z tohto pohľadu preto nemožno považovať doterajšie konanie súdu prvej inštancie za spravodlivé naopak, konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( ).Súdu prvej inštancie je potrebné tiež vytknúť, že vo veci rozhodol bez toho, aby si vytvoril dostatočný skutkový základ pre záver, ako žalovaná v 2. rade naložil a s vymoženou sumou v rámci exekučného konania, keď na zistenie tejto skutočnosti vo veci nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal len z tvrdení žalovanej v 2. rade. V konaní tak zostala otvorenou otázka, či vymožená suma vo výške 1.882,70 eur bola skutočne poukázaná oprávnenému a kedy. K odvolacím námietkam žalovanej v 2. rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaná v 2. rade namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne, keď dospel k záveru, že tento nie je premlčaný, tieto nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie ohľadom skúmania otázky premlčania nároku žalobkyne a s týmito sa stotožňuje. V súvislosti s odvolaním žalovanej v 2. rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že nesprávne doručoval zásielky v priebehu konania, určené do vlastných rúk žalovanej v 2. rade a ktoré preberali zamestnanci exekútorského úradu napriek tomu, že išlo o zásielky adresované do rúk žalovanej v 2. rade Mgr. Marcele Zummerovej, ktorá v konaní vystupuje ako fyzická osoba. Týmto postupom súdu došlo k porušeniu právnych noriem a zároveň k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej v 2. rade v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,05% ročne zamietnutá, ktorý nebol odvolaním napadnutý a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a výsledky dokazovania vyhodnotiť tak, aby tento postup zodpovedal ust. . Následne bude potrebné vo veci opätovne rozhodnúť.

16.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, obsahom exekučného spisu, vyjadrením oprávneného v exekučnom konaní H., a z ich obsahu, vyjadrení strán sporu a obsahu žaloby zistil tento skutkový stav:

17.Rozsudkom Okresného súdu Košice II. v konaní zo dňa 30. 4. 2008 bola žalobkyňa v pozícii žalovanej zaviazaná zaplatiť žalobcovi H. sumu 290.480 slovenských korún, úroky z omeškania a trovy konania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní zo dňa 26. 3. 2009. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala žalobkyňa dovolanie, ktoré bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR číslo zamietnuté. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania , o ktorej Okresný súd Košice II. v konaní rozhodol uznesením zo dňa 2.4.2012 tak, že povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice pod sp.zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012.

18.Rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 13.12.2013 bola žaloba žalobcu H. proti žalovanej E. o zaplatenie 9462,17 Eur zamietnutá a uložená žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach dňa 4.9.2015 a vykonateľnosť dňa 22.9.2015.

19. Dňa 13.7.2009 doručil oprávnený H. súdnej exekútorke Mgr. Marcele návrh na vykonanie exekúcie proti žalobkyni ako povinnej o vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 9642,17 euro s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 4. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach . Dňa 24. 7. 2009 exekučný súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku

E. Dňa 5. 8. 2009 vydala súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie ktoré prevzala žalovaná osobne prevzala dňa 26.8.2009. Dňa 4. 9. 2009 doručila žalobkyňa ako povinná návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že podala dovolanie proti exekučnému titulu a zároveň požiadala o odklad jeho vykonateľnosti. Dňa 4. 9. 2009 exekútorka zaslala návrh povinnej na odklad exekúcie exekučnému súdu, ktorý návrh prevzal 9. 9. 2009. Dňa 10. 9. 2009 vydala súdna exekútorka príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne a prikázala platiteľovi dôchodku sociálnej poisťovni, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vykonával zrážky a po doručení exekučného príkazu vyplácala zrazené sumy na účet exekútorského úradu. V ten istý deň vydala súdna exekútorka upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie, ktorým oznamovala povinnej, že exekúcia sa vykoná zrážkami z dôchodku platiteľa Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava

20.Dňa 28. 9. 2009 bolo súdnej exekútorke doručené uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 22. 9. 2009, ktorým exekučný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie exekučného súdu o povolenie odkladu dňa 23. 6. 2010. Právoplatné rozhodnutie bolo súdnej exekútorke doručené 8. 10. 2013. Dňa 2. 9. 2010 oznámil oprávnený H. súdnej exekútorke, že dovolanie povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach predsa zo dňa 26. 3. 2009 bolo zamietnuté. Dňa 5. 10. 2010 exekútorka predložila rozsudok Najvyššieho súdu exekučnému súdu a oznámila, že vzhľadom na zamietnutie dovolania pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie a teda je nevyhnutné v exekučnom konaní pokračovať. Dňa 6. 10. 2010 súdna exekútorka vydala exekučný príkaz, ktorým prikázala vykonať exekúciu zrážkami z dôchodku platiteľa povinnej, a to Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava a vyplatiť na účet exekútorského úradu.

21. Dňa 21. 10. 2010 k oznámila žalobkyňa ako povinná súdnej exekútorke, že podala návrh na obnovu konania, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Košice II. pod spisovou značkou a zároveň podala návrh na odklad exekúcie. Žiadala, aby súdna exekútorka postupovala v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 exekučného poriadku a žiadala aby sa zdržala úkonov, ktoré by mohli zvýšiť trovy exekúcie, nakoľko v prípade, ak návrhu na obnovu konania nebude vyhovené, je povinná pripravená bezodkladne uhradiť dlžnú sumu vrátane jej príslušenstva a všetkých trov exekúcie v peniazoch. Dňa 25. 10. 2010 súdna exekútorka zaslala návrh povinnej na odklad exekúcie na rozhodnutie. Na žiadosť súdnej exekútorky exekučný súd dňa 13. mája 2014 emailom oznámil súdnej exekútorke, že uznesenie o odklade exekúcie nie je doposiaľ právoplatne. Dňa 5. 12. 2013 exekučný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod spisovou značkou . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2013 a súdnej exekútorke bolo doručené 29. 5. 2014. Dňa 4. 6. 2014 súdna exekútorka oznámila sociálnej poisťovni, že uznesením Okresného súdu zo dňa 5. 12. 2013 bol povolený odklad exekúcie. Citovala ustanovenie § 79 ods. 2 exekučného poriadku podľa ktorého ak súd povolí vklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší.

22.Dňa 9. 9. 2015 podala žalobkyňa návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že rozhodnutia, ktoré sú exekučnými titulmi v exekučnom konaní zanikli. Exekučný súd uznesením zo dňa 16. 11. 2015 podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,23 eura. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že o trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 1 exekučného poriadku, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Z rozhodnutia vyplýva, že súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa ustanovenia paragrafov 4 a 5 vyhlášky číslo vo výške 541 euro z vymoženej istiny 2704,58 eura, daň z pridanej hodnoty 108,20 eura a náhradu hotových výdavkov vo výške 89,83 eura + daň z pridanej hodnoty 17, 96 eura ďalej 0,70 eura + daň z pridanej hodnoty 0,14 eura, 76,90 eura + daň z pridanej hodnoty vo výške 15,38 eura. Z textu uznesenia ďalej vyplýva, že podľa podania súdneho exekútora suma 821,88 eura bola zaúčtovaná od povinnej na trovy exekúcie a neuhradená časť trov exekúcie predstavuje sumu 28,23 eura, preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v uvedenej výške. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 a vykonateľnosť 22. 12. 2015.

23.Súdna exekútorka listom zo dňa 26. 1. 2016 informovala účastníkov exekučného konania o konečnom vyúčtovaní trov exekučného konania podľa § 60 ods. 2 exekučného poriadku. Podľa vyúčtovania bola vymožená suma 1882,70 euro na istinu, ďalej sa vymohla istina 541Eur ako odmena exekútora, 20% daň z pridanej hodnoty 108,20 euro, hotové výdavky 143,90 euro a 20% daň z pridanej hodnoty 28,78 euro. Žalobkyňa k vyúčtovaniu namietala, že z vyúčtovania nie je možné zistiť, ako naložila zo sumou 1882,70 Eur, a to či bola poukázaná oprávnenému alebo nie.

24.Žalobkyňa listom zo dňa 8. marca 2016 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie uplatneného nároku z dôvodov ako sú uvedené v žalobnom návrhu. V žiadosti sa ďalej uvádza, že žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 11. 1. 2016 a listom zo dňa 28. 1. 2016 súdnu exekútorku na vydanie ňou vymoženej sumy vo výške 2704,58 eura, avšak exekútorka jej sumu nevydala. Podľa názoru žalobkyne tak súdna exekútorka konala nezákonne. Nakoľko žalobkyňa musela vynaložiť aj náklady spojené s uplatnením tohto nároku, vznikla jej v dôsledku nezákonného rozhodnutia a postupu orgánu verejnej moci aj škoda spočívajúca v úhrade trov právneho zastúpenia vo veci predbežného prerokovania nároku spolu vo výške 126,98 eura podľa vyhlášky číslo Preto žiadala aby bol uspokojený jej nárok v celkovej výške 2831,56 euro. Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 9. 9. 2016 oznámilo žalobkyni že jej žiadosť o náhradu škody je nedôvodná, keďže nedošlo k preukázaniu existencie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody, preto neuspokojí žiadosťou uplatnený nárok.

25.Žalovaná 2/vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku voči nej, nakoľko jednotlivé zrážky z dôchodku boli vykonávané mesačne v sume priemerne 52 eura, a to v období od 30. 11. 2010 až do 30. 5. 2014, pričom žalobkyňa svoj nárok na bezdôvodné obohatenie prvýkrát uplatnila na pojednávaní dňa 13. 11. 2017.

26. Z obsahu exekučného spisu súdnej exekútorky E. číslo Ex 666/09 bolo zistené, dňa 13.7.2009 podal oprávnený H. proti povinnej E. návrh na výkon exekúcie peňažnej pohľadávky v sume 9.642,17 Eur s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Okresného súdu Košice II. sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 5.5.2009 a stal sa vykonateľným. Uvedeným rozsudkom bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 290.480,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % dlžnej sumy ročne od 7.12.1994 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žaloba v časti úroku z omeškania za obdobie od 2.12.1994 do 7.12.1994 bola zamietnutá. Žalovaná zároveň bola zaviazaná na náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Košice II. bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní zo dňa 26.3.2009.

Dňa 14.7.2009 požiadala súdna exekútorka exekučný súd Okresný súd Košice II. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie exekučný súd vydal dňa 24.7.2009.

Dňa 4.8.2009 podal oprávnený návrh na zriadenie exekučného záložného práva a navrhol výkon exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinnej vedených na LV č. XXXX k.ú. P., LV č. XXXX, k.ú. P., LV č. XXX k.ú. S., LV č. XXX, k.ú. S., LV č. XXXX, k.ú. P. a dal súhlas na predaj nehnuteľností v rámci exekúcie.

Dňa 5.8.2009 vydala súdna exekútorka Upovedomenie o začatí exekúcie na uspokojenie vymáhaného nároku z citovaného exekučného titulu. Vyúčtovala predbežné trovy exekúcie vo výške 4.031,- Eur s 19% DPH a hotové výdavky 48,- Eur. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 26.8.2009, právnemu zástupcovi oprávnenému JUDr. Birošovi 10.8.2009.

Dňa 5.8.2009 súdna exekútorka žiadala Krajské riaditeľstvo PZ dňa 5.8.2009 o vykonanie lustrácie v evidencii motorových vozidiel a v ten istý deň požiadala o súčinnosť Daňový úrad, Sociálnu poisťovňu, ústredie a Správu katastra Košice IV.

Dňa 5.8.2009 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky s tým, že príkaz na začatie exekúcie bol doručený Tatra banke dňa 10.8.2009, príkaz na začatie exekúcie z 5.8.2009 doručený Slovenskej sporiteľni dňa 10.8.2009, v ten istý deň doručený príkaz na začatie exekúcie Všeobecnej úverovej banke. V uvedený deň vydala súdna exekútorka aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a upovedomila povinnú, že exekúcia sa vykoná prikázaním pohľadávky

z účtu povinnej vedených Tatra banke, Slovenskej sporiteľni a VÚB. Upovedomenie prevzala povinná 26.8.2009.

Dňa 5.8.2009 vydala súdna exekútorka aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva, a to na nehnuteľnosti povinnej vedených na LV č. XXXX, k.ú. P., na jej podiel 8/10 a to parcely reg. „C“ záhrady č. 6899 vo výmere 467 m2, ďalej vedených na LV č. XXXX k.ú P. v podiele 1/1 a to stavby dvojgaráže č. súp. 1043 na p.č. 6898/2, ďalej na LV č. XXXX k.ú. P. v podiele 8/10 a to na parcely č. 6897, 6898/1, 6898/2, 8068/4, vedených na LV č. XXX k.ú. S. v podiele 1/8 a to parcely reg. „C“ č. 766, ďalej vedených na LV č. XXX k.ú. S. v podiele 1 a to na parcele č. 764. Upovedomenie prevzala povinná dňa 26.8.2009, podielový spoluvlastník prevzal 14.8.2009. Advokát oprávneného prevzal upovedomenie 7.8.2009, Obvodný úrad Košice 10.8.2009, Daňová úrad Košice VI. prevzal 10.8.2009, Správa katastra Košice - okolie prevzala 7.8.2009, Správa katastra Košice - IV. prevzala 7.8.2009, Správa finančnej kontroly prevzala 10.8.2009, Obecný úrad S. prevzal 7.8.2009, Miestny úrad Košice - Krásna 7.8.2009, Slovenská sporiteľňa 10.8.2009, ako nevyzdvihnuté sa vrátili zásielky adresované R., R., E. a E. Dňa 6.8.2009 Advokátska kancelária JUDr. Juraja Biroša oznámila súdnej exekútorke zmenu čísla účtu v dôsledku zlúčenia spoločnosti Istrobanka a.s. a ČSOB, a.s., čiže došlo k zmene čísla účtu advokátskej kancelárie JUDr. Biroša.

Dňa 20.8.2009 Sociálna poisťovňa odpovedala na žiadosť súdnej exekútorky o súčinnosť oznámením, že povinná osoba E. nie je poberateľom invalidného dôchodku.

Dňa 17.8.2009 Daňový úrad Košice I. oznámil súdnej exekútorke, že E. má registrované a otvorené bankové účty v ČSOB a.s. a to č.ú. 80100513049213/7500. Dňa 14.8.2009 Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra na súčinnosť exekútorky zaslala výpisy z LV k.ú. P. a k uvedeným LV aj kópiu katastrálnej mapy.

Dňa 12.8.2009 Daňový úrad Košice IV. oznamoval súdnej exekútorke, že žiadosť o poskytnutie súčinnosti postúpil Daňovému úradu Košice I z dôvodu miestnej príslušnosti. Katastrálny úrad v Košiciach dňa 12.8.2009 zaslal LV v kat. území S. vrátane katastrálnej mapy k týmto LV.

Dňa 24.8.2009 vydala súdna exekútorka Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorý bol dňa 28.8.2009 doručený ČSOB a.s.,

Dňa 24.8.2009 bolo vydané Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktorým upovedomovala exekútorka povinnú, že vykoná exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného vedeného v ČSOB a.s.. Povinná prevzala Upovedomenie dňa 4.9.2009. Právny zástupca oprávneného upovedomenie prevzal 3.9.2009.

Dňa 12.8.2009 vykonala prostredníctvom svojho zamestnanca súpis hnuteľných vecí. Z obsahu zápisnice vyplýva, že zamestnanec exekútorkého úradu pán Murga hovoril s povinnou osobne, zastihol ju na adrese H., zubná ambulancia v rodinnom dome, asi kde aj býva, že je arogantná a upovedomenie o začatí exekúcie odmieta prevziať. Záznam obsahuje, že pracovník hovoril aj s JUDr. Vojčíkom s tým, že čo ho otravuje.

Dňa 19.8.2009 Sociálna poisťovňa oznámila súdnej exekútrke, že pani E. nie je ku dňu vyhotovenia tohto podania poberateľkou resp. príjemcom dávky v nezamestnanosti, dávky garančného poistenia, úrazových dávok ani nemocenských dávok.

Dňa 4.9.2009 doručila povinná súdnej exekútorke návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že povinná podala dovolanie proti rozsudku a takisto podala aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Žiadala odklad exekúcie do právoplatného ukončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde pod sp. zn. . Súčasťou návrhu je aj kópia dovolania proti rozsudku KS v Košiciach s návrhom na rozhodnutie dovolacieho súdu tak, že žalobu zamieta a žalovanej priznáva trovy konania. Povinná zároveň Najvyššiemu súdu adresovala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa .

Dňa 4.9.2009 zaslala súdna exekútorka návrh na odklad exekúcie Okresnému súdu Košice II., exekučnému oddeleniu s tým, že exekučný súd prevzal žiadosť súdnej exekútorky dňa 9.9.2009. Dňa 4.9.2009 súdna exekútorka žiadala advokáta oprávneného JUdr. Biroša o vyjadrenie k návrhu povinnej na odklad exekúcie.

Dňa 7.9.2009 doručilo KR PZ KE súdnej exekútorke odpoveď na súčinnosť lustrácie motorových vozidiel s tým, že povinná nie je vlastníčkou motorového vozidla.

Dňa 9.9.2009 bolo doručené súdnej exekútorke oznámenie Sociálnej poisťovne, že E. je poberateľkou starobného dôchodku 254,70 Eur, z ktorého sa nevykonávajú zrážky a dôchodok sa poukazuje prostredníctvom banky SLSP a.s.. List sociálnej poisťovne je datovaný 27.8.2009. Súdna exekútorka dňa 10.9.2009 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktorý prevzala Sociálna poisťovňa dňa 16.9.2009.

Dňa 10.9.2009 vydala exekútorka Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, upovedomovala, že exekúcia bude vykonaná zrážkami z dôchodku povinnej platiteľa Sociálna poisťovňa, ústredie, JUDr. Vojčík prevzal upovedomenie 14.9.2009, povinná 21.9.2009 a JUDr. Biroš 21.9.2009.

Okresný súd Košice II. v konaní rozhodol tak, že povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR, vedeného pod sp.zn. . Rozhodnutie bolo vydané 22.9.2009. Uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené 28.9.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.6.2010 v spojení s uznesením KS KE. Právoplatné uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené 8.10.2013.

Dňa 30.9.2009 súdna exekútorka žiadala Okresný súd Košice 2 o vyznačenie doložky právoplatnosti exekučného rozhodnutia .

Dňa 19.10.2009 Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie oznamovala súdnej exekútorke, že vracia upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 5.8.2009 a 9.10.2009 s odôvodnením, že na zápis poznámky, ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo o vlastníkovi, sú spôsobilé upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, oznámenie o začatí daňového exekučného konania alebo colného exekučného konania, uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti alebo začatie vyvlastňovacieho konania alebo iná verejná listina. Predložené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva nie sú predmetom zápisu podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. v platnom znení.

Sociálna poisťovňa dňa 2.11.2009 informovala súdnu exekútorku, že vykonáva zrážky z dôchodku povinnej a to od 6.12.2009 mesačne vo výške 47,86 Eur s tým, že zrážky sa budú poukazovať na účet súdneho exekútora.

Dňa 11.12.2009 súdna exekútorka žiadala exekučný súd k č. o vyznačenie doložky právoplatnosti Uznesenia zo dňa 22.9.2009. Výzvu prevzal súd 17.12.2009. Obsahom spisu je odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 22.9.2009.

Dňa 11.1.2010 sociálna poisťovňa oznamovala súdnej exekútorke, že od 6.1.2010 mesačne zrážajú na exekúciu sumu 50,46 Eur.

Dňa 1.2.2010 upozorňoval právny zástupca povinnej súdnu exekútorku na odklad exekúcie vo veci , podľa ktorého textu napriek tomu, že bola rozhodnutím Okresného súdu Košice exekúcia odložená, výkon rozhodnutia nezastavila a pokračuje v zrážkach povinnej E.. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o odklade je vykonateľné bez ohľadu na rozhodnutie odvolacieho súdu, považuje jej konanie za nezákonné a žiada zjednanie nápravy. Výzva doručená 1.2.2010. Súdna exekútorka na výzvu právneho zástupcu povinnej dňa 3.2.2010 oznamovala jej právnemu zástupcovi, že podľa ust. § 56 ods. 2 Zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti nemá za následok zastavenie exekúcie s odkazom aj na ust. § 79 ods. 2 EP a ust. § 100 ods. 2 EP.

Dňa 19.7.2010 bolo doručené súdnej exekútorke oznámenie sociálnej poisťovne o tom, že od 6.7.2010 sa vykonávajú mesačné zrážky vo výške 50,42 Eur.

Najvyšší súd SR dovolanie povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.3.2009 zamietol. Rozhodnutie bolo súdnej exekútorke doručené 2.9.2010. Dňa 31.8.2010 advokát oprávneného doručoval súdnej exekútorke rozsudok NS, ktorý bol citovaný.

Dňa 4.10.2010 doručil právny zástupca oprávneného súdnej exekútorke súhlas na predaj nehnuteľností v zmysle ust. § 134 ods. 1 EP.

Dňa 5.10.2010 adresovala súdna exekútorka Okresnému súdu Košice 2, exekučnému konaniu list, ktorým predkladá exekučnému súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2010, ktorým bolo dovolanie povinnej zamietnuté s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.8.2010. Okresný súd Košice 2 prevzal list súdnej exekútorky 11.10.2010.

Dňa 6.10.2010 súdna exekútorka vydala Exekučný príkaz vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu povinnej v Tatra banke a.s. s tým, že banka prevzala exekučný príkaz 12.10.2010. V ten istý deň vydala exekútorka Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinnej SLSP a.s., sporiteľňa prevzala exekkučný príkaz 11.10.2010. Takisto exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vo VÚB a.s. zo dňa 6.10.2010, ktorý banka prevzala 11.10.2010, exekučný príkaz zo 6.10.2010 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v ČSOB a.s., banka prevzala exekučný príkaz 11.10.2010,exekučný príkaz zo dňa 6.10.2010 na vykonanie zrážok z dôchodku povinného v Sociálnej poisťovni, poisťovňa exekučný príkaz prevzala 11.10.2010.

Ďalej bol vydaný dňa 6.10.2010 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim povinnej, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré prevzala povinná 16.10.2010, právny zástupca oprávneného 11.10.2010 a právny zástupca povinnej 11.10.2010, exekučný príkaz predajom nehnuteľností s tým, že povinnej bol exekučný príkaz doručený 13.10.2010, JUDr. Vojčík prevzal príkaz 11.10.2010 a JUDr. Biroš 11.10.2010.

Dňa 7.10.2010 súdna exekútorka požiadala správu katastra Košice-okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou o identifikáciu spoluvlastníkov na LV č. XXX a č. XXX k.ú. S., správa katastra prevzala žiadosť 11.10.2010.

Dňa 12.10.2010 sa pracovník exekútorskeho úradu pán E. pokúsil vykonať súpis hnuteľných vecí na adrese P., podľa obsahu súpis nebol vykonaný.

Dňa 11.10.2010 Správa katastra Košice-okolie oznamuje, že dňa 11.10.2010 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra na základe záznamovej listiny č. Z-001330/2010 v nasledujúcich katastrálnych územiach: S. na LV č. XXX a č. 195. Kataster dňa 12.10.2010 zaslal listy vlastníctva č. XXX, XXX a XXX k.ú. S.. Doručené 18.10.2010 súdne exekútorke.

Advokátska kancelária JUDr. Miroslava Katunského doručila dňa 21.10.2010 súdnej exekútorke oznámenie, že bol podaný návrh na odklad exekúcie vedenej voči jeho mandantke, teda povinnej v konaní a žiadal, aby postupovala exekútorka v súlade s ust. § 56 ods. 2 EP. Dôvody návrhu na odklad exekúcie spočívali v podaní návrhu na obnovu súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Košice 2 pod sp. zn. , pričom žiadal odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania o obnove konania.

Dňa 25.10.2010 súdna exekútorka zaslala exekučnému súdu k sp. zn. návrh povinnej na odklad exekúcie. Exekučný súd prevzal návrh 28.10.2010. Súdna exekútorka zároveň 25.10.2010 doručovala právnemu zástupcovi oprávneného návrh na odklad exekúcie so žiadosťou o vyjadrenie, právny zástupca oprávneného prevzal žiadosť 28.10.2010. Dňa 4.11.2010 bolo doručené vyjadrenie k návrhu na odklad exekúcie, s ktorým oprávnený nesúhlasil.

Dňa 4.11.2010 žiadala súdna exekútorka Sociálnu poisťovňu o oznámenie, z akého dôvodu sa nerealizujú zrážky z dôchodku povinnej a to napriek skutočnosti, že exekučný príkaz riadne prevzali.

Súdna exekútorka dňa 5.11.2010 zaslala exekučnému súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na odklad exekúcie. Exekučný súd prevzal vyjadrenie oprávneného 9.11.2010.

Dňa 9.11.2010 exekučný súd uznesením povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice 2 pod sp. zn. . Uznesenie bolo doručené súdne exekútorke 18.11.2010. Právny zástupca oprávneného zasielal súdnej exekútorke odvolanie proti citovanému uzneseniu. Odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke 1.12.2010.

Dňa 3.12.2010 na žiadosť súdnej exekútorky Sociálna poisťovňa oznamovala, že zrazené sumy za obdobie od 6.12.2009 do 5.11.2010 vo výške 552,30 Eur poukáže spolu so zrážkou za november 2010 vo výške 50,42 Eur, nakoľko sa platby poukazujú automatizovane.

Dňa 16.12.2010 súdna exekútorka adresovala Okresnému súdu Košice 2 k exekukčnému konaniu žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti uznesenia zo dňa 9.11.2010. Exekučný súd žiadosť prevzal 20.12.2010.

Dňa 10.1.2011 Sociálna poisťovňa oznámila súdnej exekútorke, že od 6.11.2011 bude poukazovať v prospech exekúcie 52,02 Eur.

Dňa 25.7.2011 Sociálna poisťovňa oznámila, že od 6.7.2011 bude poukazovať 51,13 Eur.

Okresný súd Košice II. v konaní -200 uznesením zo dňa 2.4.2012 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012 a súdnej exekútorke bolo doručené 21.6.2012.

Dňa 21.6.2012 bolo doručené podanie právneho zástupcu povinnej súdnej exekútorke, ktorým zasiela kópiu svojho podania zo dňa 16.5.2012 adresovaného exekučnému súdu, ktorého prílohou je rozhodnutie súdu o povolení obnovy konania a zároveň upozorňuje na predchádzajúce rozhodnutie exekučného súdu o povolení odkladu exekúcie a žiada o bezodkladné zrušenie exekučného príkazu na vykonanie zrážok z jej dôchodku.

Dňa 18.11.2013 právny zástupca oprávneného oznamoval súdnej exekútorke číslo účtu, na ktoré je možné poukázať čiastočne vymožené pohľadávky a to na účet Tatra banka a.s., pob. Košice s uvedením čísla účtu.

Okresný súd Košice II. v konaní uznesením zo dňa 5.12.2013 povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II. pod sp.zn. . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2013.

Dňa 11.12.2013 súdna exekútorka žiadala exekučný súd o vyznačenie právoplatnosti uznesenia zo dňa 5.12.2013. Právoplatné uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené 29.5.2014.

Dňa 4.6.2014 oznamovala Sociálnej poisťovni, že uznesením Okresného súdu Košice 2 zo dňa 5.12.2013 bol povolený odklad exekúcie s tým, že podľa ust. § 79 ods. 2 Ex. por. „Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému. Oznámenie prevzala sociálna poisťovňa 8.6.2014.

Dňa 7.4.2015 oznámila Sociálna poisťovňa súdnej exekútorke, že na úhradu vymáhanej pohľadávky z doplatku na dôchodku za obdobie od 1.1.2015 do 5.5.2015 zrazili sumu 34,74 Eur na čiastočnú úhradu a začnú vykonávať zrážky z dôchodku povinnej od 6.5.2015 po 42,70 Eur.

Dňa 16.9.2015 doručil právny zástupca povinnej súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie. Súdna exekútorka dňa 17.9.2015 zasielala podanie exekkučnému súdu s tým, že exekučný súd prevzal návrh 22.9.2015.

Dňa 21.9.2015 exekučný súd žiadal súdnu exekútorku o zaslanie exekučného spisu a zároveň, aby sa vyjadrila, či si uplatňuje trovy exekúcie. Dňa 8.10.2015 súdna exekútorka adresovala exekučnému súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré súd prevzal 29.10.2015 s tým, že boli uplatnené aj trovy exekúcie. V exekučnom konaní podľa vyúčtovania od 30.11.2010 do 30.5.2014 bola vymožená pohľadávka zrážkami z dôchodku povinnej vo výške 2.704,58 Eur, ktorá je základom pre určenie odmeny exekútora. Na účet oprávneného bola poukázaná suma 1.882,70 Eur a suma 821,88 Eur bola zaúčtovaná na trovy exekúcie v súlade s ust. § 46 ods. 3,4 a ods. 5 Ex. por.. Neuhradená časť trov exekúcie tak predstavuje 28,24 Eur plus hotové výdavky.

Dňa 30.11.2015 Sociálna poisťovňa oznámila, že od 6.1.2016 začne zrážať z dôchodku povinnej 53,50 Eur.

Exekučný súd dňa 16.11.2015 zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke sumu 28,23 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo doručené súdnej exekútorke 30.11.2015. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Ex. por. Z dôvodu zrušenia predmetných exekučných titulov a procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,23 Eur, keď boli citované ust. § 14 ods. 1, 4 ods. 1, 4 ods. 2 Vyhlášky 288/95 a § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov a podľa ďalšieho textu odôvodnenia podľa podania súdneho exekútora suma 821,88 Eur bola zaúčtovaná od povinnej na trovy exekúcie, neuhradená časť trov exekúcie predstavuje sumu 28,23 Eur a preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v uvedených výške.

Dňa 11.1.2016 žiadala súdna exekútorka o vyznačenie doložky právoplatnosti predtým citovaného uznesenia.

Dňa 14.1.2016 bolo súdnej exekútorke doručené podanie právneho zástupcu povinnej, ktorým vyzýval na vydanie vymoženej sumy 2.704.58 Eur a určil lehotu na vydanie uvedenej sumy do 30.1.2016. Súdna exekútorka oznamovala emailom, že doposiaľ nedisponuje právoplatným uznesením o zastavení exekúcie.

Dňa 12.1.2016 žiadala súdna exekútorka exekučný súd o vyznačenie doložky právoplatnosti k uzneseniu zo dňa 16.11.2015 a zaslanie na adresu. V prípade, ak bolo podané odvolanie, žiadala o oznámenie tejto skutočnosti. Právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie bolo súdnej exekútorke doručené 25.1.2016.

Dňa 26.1.2016 vykonala súdna exekútorka konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa § 60 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého boli zúčtované prijaté platby na istinu v prospech oprávneného 1.882,70 Eur, odmena exekútora 541,- Eur, 20% DPH 108,20 Eur, hotové výdavky 143,90 Eur a 20% DPH z výdavkov 28,78 Eur. Uvedené vyúčtovanie bolo adresované JUDr. Jurajovi Birošovi, JUDr. Miroslavovi Katunskému a Okresnému súdu Košice 2.

Dňa 28.1.2016 dala súdna exekútorka príkaz na odblokovanie účtov povinnej a to v Tatra banke, VÚB a.s., SLSP a.s. a ČSOB a.s..

Dňa 28.1.2016 dala príkaz na odblokovanie dôchodku povinného Sociálnej poisťovni, poisťovňa prevzala príkaz 1.2.2016. Ďalej dala súdna exekútorka v tej istý deň dala príkaz na odblokovanie nehnuteľností povinného, pričom katastrálny úrad Košice-okolie prevzal príkaz 1.2.2016. Dňa 26.1.2016 oznamovala emailom súdna exekútorka právnemu zástupcovi povinnej, že finančné prostriedky vymožené od povinnej boli zúčtované, čo vyplýva aj z unesenia Okresného súdu Košice 2 zo dňa 16.11.2015 a to v súlade s platnou legislatívou podľa konečného vyúčtovania.

Exekučné konanie bolo právoplatne zastavené 16.12.2015. Dňa 1.2.2016 súdna exekútorka vrátila exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Poverenia prevzal exekučný súd 8.2.2016.

27.Na žiadosť súdu oprávnený v exekučnom konaní pán H. oznámil, že vymožené sumy v rámci exekučného konania boli poukazované jeho právnemu zástupcovi JUDr. Jurajovi Birošovi, a to dňa 22.11.2013 suma 1712,00 eur, 10.2.2014 suma 70,70 eur, dňa 7.3.2014 suma 25,00 Eur, dňa 4.4.2014 suma 25,00 Eur, dňa 9.5.2014 suma 25 Eur a dňa 5.6.2014 suma 25,00 Eur, spolu 1882,70 Eur. Jeho

právny zástupca mu uvedenú sumu poukázal na dvakrát, a to dňa 29.1.2014 sumu 1500,00 Eur a dňa 24.11.2017 sumu 382,70 Eur.

28.Podľa prehľadu úhrad vymožených súm obsiahnutých v exekučnom spise, boli na účet JUDr. Juraja Biroša tieto sumy: dňa 20.11.2013 suma 1712,00 eur, 7.2.2014 suma 70,70 eur, dňa 6.3.2014 suma 25,00 Eur, dňa 3.4.2014 suma 25,00 Eur, dňa 8.5.2014 suma 25 Eur a dňa 4.6.2014 suma 25,00 Eur.

29.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti ak 3.škodu spôsobil exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zák.č . nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Požadovať môže len úhradu v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

30.Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému v 1. Rade náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky, žalovanej v 2. Rade v exekučnom konaní L. v sume 2009,68 Eur a proti žalovanej v 2. Rade z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 821,88 Eur. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku zo dňa 19.2.2018 žalobu proti žalovanému v 1. Rade zamietol vychádzajúc z právneho názoru, že pred náhradou škody má prednosť vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, kto sa na úkor žalobkyne v rámci vykonávania exekúcie obohatil. Odvolací súd vyslovil názor, že žalobkyňa oboznámením obsahu exekučného spisu chcela preukázať existenciu nároku na náhradu škody voči žalovanej v 1. Rade z titulu nesprávneho úradného postupu žalovanej v 2. Rade a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dôkaz oboznámením obsahu exekučného spisu. Z uvedeného vyplýva, že ak z obsahu exekučného spisu bude preukázané pochybenie súdnej exekútorky pri vykonávaní exekúcie, je daný aj nárok na náhradu škody podľa zákona Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol bez toho, aby si vytvoril dostatočný skutkový základ pre záver, ako žalovaná v 2. Rade naložila s vymoženou sumou a vychádzal len z tvrdení žalovanej v 2. Rade.

31.Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a dospel k záveru, že žalobe proti žalovanej v 1. Rade je potrebné čiastočne vyhovieť do výšky 1882,70 Eur a vo zvyšku bol nárok žalobkyne (126,98 Eur) zamietnutý.

upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody pre tvrdený nesprávny úradný postup súdnej exekútorky v rámci vykonávania exekúcie. V takom prípade je potrebné preukázať, že žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade s Ministerstvom spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. Druhou podmienkou je preukázanie, že súdna exekútorka nepostupovala v konaní v súlade s exekučným poriadkom, že takýmto postupom žalobkyni vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom súdnej exekútorky v konaní. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade nárok na náhradu škody podľa nie je daný.

33.Žalobkyňa pri uplatnení nároku na náhradu škody postupovala v súlade so zákonom. V konaní bolo preukázané, že pred podaním žaloby si v súlade s ustanovením listom zo dňa 8.3.2016 uplatnila na Ministerstve spravodlivosti nárok na náhradu škody, a to vo výške 2831,56 Eur, ktorý pozostával z istiny 2704,58 Eur a trov právneho zastúpenia 126,98 Eur. Suma 2704,58 Eur predstavovala sumu vymoženú súdnou exekútorkou v rámci vykonávania exekúcie. Proti žalovanej v 1.rade si uplatnila v tomto konaní nárok na sumu 1882,70 Eur ako sumu poukázanú oprávnenému z prostriedkov patriacich žalobkyni. V konaní nie je sporné, že žalovaná v 1. Rade nárok žalobkyne v rámci predbežného prejednania nároku neuspokojila, preto bola oprávnená svojho nároku domáhať sa žalobou na súde podľa ustanovenia

34.Zostalo tak preukázať, že súdna exekútora nepostupovala pri vykonávaní exekúcie správne a že jej nesprávny úradný postup je v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou 1882,70 Eur. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu súd dospel k záveru, že žalovaná v 2. Rade od určitého momentu vykonávania exekúcie nepostupovala správne, preto je nárok žalobkyne v časti dôvodný.

35.Z priebehu exekučného spisu mal súd preukázané, že súdna exekútorka až do momentu povolenia obnovy konania uznesením Okresného súdu Košice II. Sp.zn. zo dňa 2.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012, postupovala v exekučnom konaní správne. Je pravda, že v rámci exekučného konania exekučný súd dvakrát povolil odklad exekúcie, a to do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na NS SR pod a do právoplatného skončenia konania o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II. Pod sp.zn. . Súd nevidí pochybenie súdnej exekútorky v tomto štádiu konania, ak vydala exekučný príkaz zo dňa 6.10.2010, ktorý bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 11.10.2010. Ustanovenie vtedy účinného § 56 ods. 5 a § 79 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade povolenia odkladu exekúcie umožňovalo súdnemu exekútorovi vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného a platiteľ mzdy (v tomto prípade dôchodku) mohol vykonávať zrážky, ale nemohli sa vyplácať oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Sociálna poisťovňa bola teda oprávnená zrážať časť dôchodku v prospech vykonávanej exekúcie a poukázať ich súdnej exekútorke, tá však vymožené sumy nemohla poukazovať oprávnenému.

36.Za chybný postup súdnej exekútorky je možné považovať čas po povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II. Pod sp.zn. uznesením Okresného súdu Košice II. sp.zn. zo dňa 2.4.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012 a súdnej exekútorke bolo doručené 21.6.2012. Podľa vtedy účinného a platného , povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia o veci. Povolením obnovy konania tak bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu , ktorý bol podkladom pre vedenie exekučného konania Ex 666/2009. Súdna exekútorka teda dňa 21.6.2012 doručením uznesenia mala vedomosť o tom, že bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, na základe ktorého sa viedlo exekučné konanie. Podľa vtedy účinného ustanovenia Exekučného poriadku exekučným titulom je iba vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Vykonávať exekúciu teda bolo možné iba na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, preto súdna exekútorka nebola oprávnená vykonávať už žiadne úkony vedúce k vymoženiu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Vzhľadom na účinky ustanovenia pri povolení obnovy konania nie je dôvodný ani postup podľa Exekučného poriadku.

37.V konaní je preukázané, že súdna exekútorka po doručení uznesenia o povolení obnovy konania poukázala oprávnenému na účet JUDr. Juraja Biroša dňa 20.11.2013 sumu 1712,00 eur, dňa 7.2.2014 sumu 70,70 eur, dňa 6.3.2014 sumu 25,00 Eur, dňa 3.4.2014 sumu 25,00 Eur, dňa 8.5.2014 sumu 25 Eur a dňa 4.6.2014 sumu 25,00 Eur, celkom 1882,70 Eur. Prevzatie uvedenej sumy potvrdil aj oprávnený pán A., keď svojim podaním zo dňa 28.8.2019 oznámil súdu, že suma 1882,70 Eur mu bola poukázaná jeho právnym zástupcom JUDr. Jurajom Birošom na dvakrát, a to dňa 29.1.2014 suma 1500,00 Eur a dňa 24.11.2017 suma 382,70 Eur. V konaní nie je sporné, že suma 1882,70 Eur bola vymožená v rámci exekučného konania zrážkami z dôchodku žalobkyne (povinnej v exekučnom konaní), a teda táto suma ušla z majetku žalobkyne. Túto sumu je preto pre účely nároku na náhradu škody potrebné považovať za škodu na jej majetku. Je tak preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky a škodou vzniknutou na majetku žalobkyne. Podľa v spojení s ustanovením s.1písm.a) bod 3 za škodu zodpovedá žalovaná v 1. rade, preto ju súd zaviazal na náhradu škody v sume 1882,70 Eur.

38.Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 126,98 Eur, pretože tento nárok je v rozpore so zákonom. Podľa druhá veta súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. V konaní nie je sporné, že suma 126,98 Eur predstavuje práve trovy žalobkyne v súvislosti s prerokovaním nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, preto v tejto časti musel súd nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť.

39.Žalobkyňa požadovala po žalovanej v 1. rade úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2009,68 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia. Podľa 16 ods. 4 ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu

plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalovanému v 1. rade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená 14.3.2016. Od tohto dátumu plynula šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku a uplynula 14.9.2016. Keďže k uspokojeniu nároku žalobkyne nedošlo, od 15.9.2016 začalo plynúť žalovanému v 1. rade omeškanie. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od 16.9.2016. V čase omeškania bola výška úrokov z omeškania podľa Nariadenia Vlády SR č. 0+5%bodov. Preto súd nárok žalobkyne na úroky z omeškania nad túto hranicu zamietol a priznal žalobkyni úroky z omeškania z priznanej sumy 1882,70 Eur vo výške 5% ročne od 16.9.2016 do jej zaplatenia.

40.O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade rozhodol podľa tak, že podľa pomeru úspechu v konaní priznal žalobkyni právo na trovy konania v pomere 87,36%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa . Pri určení pomeru úspechu súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na istinu 2009,68 Eur, priznaných bolo 1882,70 Eur. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 1882,70 Eur ku 126,98 Eur (1882,70 Eur ako priznaný nárok a 126,98 Eur ako zamietnutá časť uplatneného nároku). V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 93,68% (1882,70x100:2009,68) a neúspech 6,32% (126,98x100:2009,68). Žalobkyni tak patria trovy ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom v pomere 87,36% (93,68% mínus 6,32%). 41.Žalovaná v 2/ rade vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že k vykonávaniu zrážok z dôchodku žalobkyne, z ktorých časť použila aj na trovy exekúcie, došlo v rokoch 2010 až 2014, pričom žalobkyňa si nárok proti nej z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila až na súde dňa 13.11.2017. Súd sa preto najprv vysporiadal s otázkou premlčania nároku proti žalovanej 2/.

42.Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd je toho názoru, že právo žalobkyne premlčané nie je. Bezdôvodné obohatenie u súdnej exekútorky nastalo najskôr v dobe, keď rozhodnutie exekučného súdu o zastavení konania a o tom, kto je povinný hradiť trovy exekúcie nadobudlo právoplatnosť, pretože proti výroku o náhrade trov konania bolo prípustné odvolanie vzhľadom na to, že o nich rozhodoval vyšší súdny úradník ( ). Do právoplatnosti rozhodnutia preto nebolo možné bez ďalšieho konštatovať, že trovy exekúcie je povinný hradiť oprávnený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2015. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna a dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná si uplatnila právo 13.11.2017 zmenou žaloby na súde, právo si tak uplatnila v dvojročnej subjektívnej lehote, preto nemôže byť premlčané.

43.Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne proti žalovanej 2/, tento je podľa názoru súdu daný v plnom uplatnenom rozsahu z titulu bezdôvodného obohatenia. Súdna exekútorka namietala svoju vecnú pasívnu legitimáciu a počas celého konania až do jeho záveru zotrvala na názore, že ide o právo uplatnené podľa zákona číslo a teda nie je v konaní vecne pasívne legitimovaná, pretože v takom prípade je vecne pasívne legitimovaná Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd sa s týmto názorom žalovanej nestotožňuje.

44.Ústavný súd opakovane vyslovil svoj právny názor, že pokiaľ ide o vzťah súdneho exekútora a povinného v rámci vykonávania exekúcie v časti rozhodovania o trovách exekúcie, nejde o verejnoprávny vzťah. Podľa § 37 ods. 1 exekučného poriadku je súdny exekútor účastníkom konania ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie je osoba súdneho exekútora v postavení súkromnej osoby vykonávajúcej slobodné povolanie a nie v postavení orgánu, ktorému štát zveril výkon časti svojich právomocí. V súdenej veci je nepochybné, že exekučné konanie začalo v čase, keď existovali právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, ktoré boli podkladom pre začatie vykonávania exekúcie a pre vydanie poverenia exekučným súdom. Tiež je nepochybné, že v priebehu vykonávania exekúcie došlo k zániku exekučného titulu a to tým, že po povolení obnovy konania bola žaloba oprávneného proti povinnej zamietnutá právoplatnými výrokmi prvoinštančného aj odvolacieho súdu. V priebehu vykonávania exekúcie teda došlo k zániku exekučného titulu a teda aj práva oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia. Zamietnutie uplatneného nároku

rozhodnutím súdu z hľadiska hmotného práva znamená, že žalobkyňa ako žalovaná nebola osobou povinnou zo záväzku, ktoré bolo predmetom súdneho konania. Z toho vyplýva, že nárok, ktorý si uplatnil oprávnený ako žalobca v občianskom súdnom konanie nemal pôvod v hmotnom práve a teda vo vzťahu k žalobkyni žiadny nárok neexistoval. Zamietnutím žaloby v obnovenom konaní tak odpadol právny dôvod, na základe ktorého došlo k nútenému výkonu splnenia povinností z exekučného titulu. Plnenia poskytnuté s takéhoto exekučného titulu sa tak stali bezdôvodným obohatením. V uvedenej veci preto ide o prípad plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a s ktorým ustanovenie spája vznik bezdôvodného obohatenia. Preto všetky plnenia, ktoré sa prijali v rámci vykonávania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol zrušený alebo sa stal neúčinným, sa stali plneniami bez právneho dôvodu. V prípade žalovanej 2/ sú takýmto plnením trovy exekúcie, ktoré vymohla vo výške 821,88 Eur z prostriedkov patriacej žalobkyni.

45.Žalovaná 2/ sa bránila, že trovy exekúcie boli vymožené a započítané na trovy exekúcie v súlade s exekučným poriadkom. Súd v tomto smere postupy žalovanej nespochybňuje, pretože ide o spôsob nakladania s vymoženými prostriedkami tak, ako hovorí . Podľa bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z tejto zákonnej definície je zrejmý výklad, že do určitej doby ide o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý existoval, ale následne dôjde k odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého sa plnilo. O takýto prípad ide v súdnej veci. Súdna exekútorka mala právny dôvod na vymáhanie trov exekúcie do doby, kým nebolo exekučné konanie zastavené a nebolo rozhodnuté v súlade s ustanovením Exekučného poriadku o tom, kto a v akej výške má platiť trovy exekúcie. Z uznesenia exekučného súdu je preukázané, že exekučný súd zaviazal na trovy exekúcie oprávneného podľa ustanovenia Exekučného poriadku, a nie žalobkyňu ako povinnú. Odôvodnenie časti uznesenia o zastavení exekučného konania, v ktorom je konštatované, že si exekútorka započítala na trovy exekúcie trovy vymožené od povinnej sú v tomto smere pre žalobkyňu právne irelevantné, pretože voči nej neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti platiť trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu súdna exekútorka voči nej nemá žiadny právny titul na trovy exekúcie, aj keď je nepochybné, že sumu 821,88 Eur si súdna exekútorka započítala z prostriedkov žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní. Súdna exekútorka ako odborne spôsobilá osoba v oblasti exekučného práva si tejto skutočnosti musela byť vedomá. Bola si vedomá aj toho, že vzhľadom na zamietnutie nároku oprávneného v občianskom súdnom konaní žalobkyňa ako povinná nebola osobou povinnou na akékoľvek plnenia v rámci vykonávania exekúcie, teda ani na trovy súdneho exekútora.

46.Súd preto dospel k záveru, že žalovaná 2/ sa prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré si započítala na trovy exekúcie, na jej úkor bezdôvodne obohatila. Medzi stranami nebolo sporné, že prostriedky vo výške 821,88 Eur, ktoré si súdna exekútorka zúčtovala na trovy exekúcie sú prostriedkami, ktoré patrili do majetku žalobkyne. Táto suma preto predstavuje sumu, o ktorú sa súdna exekútorka na úkor žalobkyne obohatila, preto je povinná bezdôvodné obohatenie žalobkyni v tejto sume vydať.

47. Žalovaná 2/ je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od 14.3.2016 zo sumy 821,88 Eur vo výške 8,5% ročne. Nárok žalobkyne na úroky z omeškania bol nad 5,05% právoplatne zamietnutý. Žalobkyňa listami zo dňa 11.1.2016 a 28.1.2016 vyzvala žalovanú 2/ na vydanie vymoženej sumy, čo žalovaná nerozporovala. Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania až od 14.3.2016, preto súd jej návrhu vyhovel. Ku dňu 14.3.2016 predstavovali úroky z omeškania 0,05 + 5%tuálnych bodov, preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 821,88 Eur od 14.3.2016 vo výške 5,05% ročne do jej zaplatenia.

48. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobkyni v plnej výške, pretože neúspech mala v nepatrnej časti, a to v časti zamietajúcej úroky z omeškania nad 5,05% ročne. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.