Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpenom Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovaným: 1. E. T., O.. X.X.XXXX, Z. V. F. O. X., XXX XX F. O. X., t.č. Ú. O. X. Z. D. F., M.. O., XXX XX F., 2. OVERALL Slovakia, spol. s.r.o., IČO: 31692770, Zimná 39, 052 01 Spišská Nová Ves, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Dáša Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52542696, o zaplatenie 2.112,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.112,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.112,73 eur od 22. 07. 2016 až do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, Mgr. Miroslav Hanec, 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dáša Bajanová, s.r.o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu 25. 07. 2016, domáhal sa od žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatenia istiny 2.112,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 22. 07. 2016 až do zaplatenia a plnej náhrady trov konania spojených s bránením práva.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste Č. XX, X. F. O. X. nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a od 14. 07. 2009 žalovaní 1, 2 odoberali plyn neoprávnene. Dňa 13. 03. 2015 žalobca vykonal kontrolu odberného miesta, o ktorej bol vyhotovený montážny list meradla.

3. Žalovaný v 2. rade bol v rozhodnom období, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto, na ktorom bol zistený neoprávnený odber. Nehnuteľnosť - byty, je zapísaná na LV č. XXXX, M.. Ú.. F. O. X..

4. Žalovaný v 1. rade je zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu z dôvodu, že bol posledným známym zmluvným odberateľom na odbernom mieste pred zistením neoprávneného odberu.

Žalovaný v 2. rade je zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade z dôvodu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený neoprávnený odber. Vlastník zodpovedá za neoprávnený odber bez zmluvy, bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť užíva sám alebo jej užívanie umožnil tretím osobám. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali. Ak by žalobca pripustil výklad, že za škodu zodpovedajú len tie subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník nehnuteľnosti, viedlo by to k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. Vzťah medzi žalovanými 1 a 2 je pre žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete pritom právne irelevantný, keďže išlo o odber plynu bez vedomia žalobcu, práve v nehnuteľnosti žalovaného v 2. rade.

5. V zmysle ustanovenia o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu. Žalovaní 1, 2 spôsobili škodu úmyselne, lebo odoberali plyn bez uzatvorenej zmluvy. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu.

6. Dňa 10. 04. 2015 žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade škodu, spôsobenú neoprávneným odberom plynu, vo výške 2.112,73 eur, vyúčtovaním č. 9000195686, splatným 24. 04. 2015.

7. Skutočnou škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu, zaznamenané na číselníku plynomera t. j. 5 973 m3. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody, spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 19. 03. 2015. Podkladom pre Výpočet škody je výpočet v listine Neoprávnený odber zemného plynu z 27. 03. 2015. Cena plynu produktu NCG je uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en a vyznačená v prílohe. Referenčná cena sa počíta podľa prílohy 12 pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG, uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania.

8. Žalobca uplatnil aj úrok z omeškania podľa v spojení s nariadenia vlády č. , spoločne a nerozdielne voči obom žalovaným, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.112,73 eur od 22. 07. 2016 až do zaplatenia.

9. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. -17 zo dňa 17. 08. 2016, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením žalovaný v 2. rade a namietal, že uvedené tvrdenia žalobcu sú právne irelevantné a nemajú oporu v žiadnom právnom predpise, na ktorý sa v žalobe odvoláva, navrhol, aby súd podľa zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a následne, aby žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

10. V podanom odpore argumentoval, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Spišská Nová Ves, zapísaných na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, a to bytových domov. V uvedených nehnuteľnostiach sa okrem iného nachádzajú byty, ktoré vlastník nehnuteľností prenajíma. Vlastník nehnuteľnosti t. j. žalovaný v 2. rade, prenajíma byty konkrétnym záujemcom, na základe nájomných zmlúv a každý byt má svoj vlastný plynový kotol t. j. každý byt má osobitný odber zemného plynu a osobitný plynomer.

11. Žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ, v rozhodnom období mal uzatvorenú Zmluvu o nájme bytu č. 99151 zo dňa 31. 03. 2000 so žalovaným v 1. rade. Ide o byt, ktorý má podľa žaloby súvisieť s odberom zemného plynu v období od 14. 07. 2009 do 13. 03. 2015, v ktorom bolo odberné miesto t. j. plynomer. Ide o dvojizbový byt o výmere 63,90 m2 a doba nájmu bola dohodnutá do 31. 07. 2004. Podľa zmluvy o nájme, všetky náklady spojené s užívaním bytu t. j. zemný plyn, elektrická energia, platí nájomník priamo dodávateľom podľa skutočnej spotreby - čl. IV. bod 4.2. Po uzavretí zmluvy o nájme každý nájomca uzatvára zmluvy na dodávku plynu sám, samostatne s konkrétnymi dodávateľmi. Uvedený postup je taký ako sa to bežne praktizuje v nájomných bytových domoch.

12. Žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ bytu, následne so žalovaným v 1. rade ako nájomcom, uzatvoril Doplnok č. 1 k zmluve o nájme dňa 27. 05. 2004, Doplnok č. 2 dňa 29. 06. 2007, Doplnok č. 3 dňa 25. 07.

2010, Doplnok č. 4 dňa 24. 06. 2013. Podľa posledného Doplnku č. 4 bola dohodnutá nájomná zmluva na dobu určitú do 31. 07. 2016, avšak dohodou bol nájom ukončený k 30. 06. 2016.

13. Žalobca v žalobe tvrdí, že na odbernom mieste Č. XX, F. O. X., nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu od 14. 07. 2009. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že má vedomosti o tom, že SPP a. s., Bratislava, v predchádzajúcich obdobiach mala uzatvorené zmluvy o dodávke plynu, na základe ktorých boli presne vymerané zálohové platby, ktoré uhrádzali a v súčasnosti i uhrádzajú nájomcovia v bytovom dome. I žalovaný v 1. rade musel mať uzavretú zmluvu o dodávke plynu s SPP a. s., Bratislava alebo inou konkurenčnou spoločnosťou, ktorá zabezpečila dodávku plynu.

14. Zo zmluvy o nájme v znení doplnkov vyplýva, že v rozhodnom období bol nájomcom bytu žalovaný v 1. rade a tento i realizoval odber zemného plynu. Kedy a prečo žalovaný v 1. rade ukončil zmluvný vzťah na odber plynu v domácnosti, nie je známe a žalovaný v 2. rade to ani nemohol zistiť, preto nemôže byť stranou v spore z toho dôvodu, že je vlastníkom bytu a ako vlastník bytu sa nikdy neprihlásil na odber dodávky plynu, nikdy neuzatváral žiaden zmluvný vzťah s dodávateľmi plynu a ani plyn neodoberal. Takúto povinnosť, v prípade, že chcú využívať plyn pre domácnosť majú nájomcovia.

15. Žalovaný v 2. rade k žalobcom uplatnenému nároku podľa a o energetike, že neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu, že takto údajne i žalovaný v 2. rade spôsobil škodu úmyselne, lebo odoberal plyn bez uzatvorenej zmluvy a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu, žalovaný v 2. rade argumentoval nasledovne. Má vo vlastníctve bytový dom, v ktorom sa nachádzajú jednotlivé byty a každý byt má samostatné odberné miesto na dodávky plynu. Žalovaný v 2. rade tak ako je vyššie uvedené, prenajíma byty, avšak nezabezpečuje dodávky plynu. Na dodávky plynu uzatvárajú zmluvy konkrétni nájomcovia bytu, ktorí majú záujem o dodávku plynu. V danom prípade nie je sporné, že nájomcom predmetného bytu v rozhodnom období bol žalovaný v 1. rade. O tom, že zo strany nájomníka došlo k ukončeniu zmluvy na dodávku plynu ako tvrdí žalobca, žalovaný v 2. rade nevedel a ani sa nemohol o tomto dozvedieť. Žalobca tvrdí, že žalovaní 1, 2 nemali uzatvorený zmluvný vzťah na dodávku plynu, avšak uvedené nepreukázal. Do pozornosti súdu dal, že malo ísť o obdobie od 14. 07. 2009 a kontrolu odberného miesta vykonal až 13. 03. 2015.

16. Právny vzťah na dodávku plynu mal byť uzavretý medzi odberateľom plynu a dodávateľom plynu podľa o energetike v platnom znení, pretože z uvedeného vyplýva, že je riešený vzťah z roku 2009, kedy platil a bol v účinnosti V v časti plynárenstvo, sú vysvetlené konkrétne základné pojmy a v ods. 25 je uvedené, že odberateľom plynu v domácnosti je fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Podľa ods. 28 je oprávneným odberateľom plynu fyzická alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu. Podľa vyššie citovaného zákona, vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je dodávaný plyn, je okrem iného povinný podľa písm. a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu. Podľa písm. b) umožní prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto odbernému plynovému zariadeniu.

17. Zo žaloby je zrejmé, že pravdepodobne 14. 07. 2009 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu na odber zemného plynu na odbernom mieste, ktoré sa týkalo bytu, ktorý bol v prenájme, a to ešte dňa 14. 07. 2009. O tom, že nie je sprístupnené odberné miesto a že údajne dochádzalo k neoprávneným odberom plynu, sa žalovaný v 2. rade dozvedel až na základe doručeného platobného rozkazu. To, či nájomca, žalovaný v 1. rade, neuhrádzal dodávky plynu resp. ich uhrádzal a komu, žalovanému v 2. rade nie je známe a ani sa o tom nemal ako dozvedieť. Žalobca ako distribútor plynu v prípade, že nemal umožnený prístup k plynárenskému zariadeniu, mal na uvedené vlastníka nehnuteľnosti upozorniť. Počas celého obdobia žalobca žalovaného v 2. rade nevyzval, aby mu zabezpečil prístup k odbernému plynovému zariadeniu. Zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti ako vlastníka nehnuteľnosti, preto tvrdenia žalobcu v žalobe sú právne irelevantné a zavádzajúce.

18. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že o energetike v rieši problematiku neoprávneného odberu plynu. V ods. 1 písm. a) je uvedené, že neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Nie je sporné, že určite nájomca bytu - žalovaný v 1. rade musel mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu pre domácnosť, a to s SPP a. s., Bratislava alebo následne s konkurenčnou spoločnosťou. Užívanie tohto bytu bez použitia plynu by nebolo možné, pretože plyn sa využíva na dodávku tepla a teplej vody t.j. musí existovať konkrétny odberateľ, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s dodávateľom plynu a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu tohto zmluvného vzťahu s odberateľom plynu dňa 14. 07. 2009. Podľa vyššie citovaného zákona, je odberateľom i ten, kto neoprávnene odoberá plyn. Žalovaný v 2. rade odberateľom nikdy nebol. V je uvedené, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Z uvedeného je zrejmé, že akýkoľvek nárok by si mohol vymáhať vo vzťahu ku konkrétnemu odberateľovi tak žalobca ako i dodávateľ plynu. Žalobca nepreukázal a ani nepredložil listinný dôkaz preukazujúci, či odberateľ plynu - žalovaný v 1. rade previedol resp. nepreviedol úhradu dodávateľovi plynu SPP a. s., Bratislava resp. inej konkurenčnej spoločnosti a prečo došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu dňa 14. 07. 2009.

19. Žalobca ku skutočnostiam uvedeným žalovaným v 2. rade v podanom odpore uviedol, že nemajú vplyv na jeho spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za neoprávnený odber plynu bez uzavretej zmluvy s dodávateľom plynu s ohľadom na skutkový a právny stav v tejto veci. Interné vzťahy medzi žalovaným 1a 2 sa týkajú výlučne ich, žalobca nie je ich účastníkom. Ani žalovaný v 2. rade neoznámil žalobcovi po uzatvorení nájomnej zmluvy, že umožnil užívanie jeho nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade a že tento neuzatvoril zmluvu o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom plynu a plyn odoberá. Až v súdnom spore účelovo tvrdí, že on plyn neodoberal. V ďalšom nepreukázal, že každý ním prenajímaný byt má svoj vlastný plynový kotol, a to má byť dôvodom, že každý byt má osobitný odber plynu. Kotol v byte neznamená automaticky legálny odber, ani vznik zmluvného vzťahu o dodávke plynu.

20. Žalovaným v 2. rade predložená Zmluva o nájme bytu č. 99151 z 31. 03. 2000 a ani žiaden z jej dodatkov č. 1 až č. 4 nešpecifikuje predmet zmluvy určite a zrozumiteľne napr. nie je uvedené súpisné číslo bytového domu, parcelné číslo, na ktorom sa daný bytový dom nachádza, číslo bytu... Zmluva o nájme nebola predložená kompletná, chýba príloha, doklad o účinnosti zmluvy. Takúto zmluvu by mohol žalovaný v 2. rade predložiť na akýkoľvek byt a tvrdiť, že sa vzťahuje na predmetné odberné miesto. Zmluva o nájme ako taká je teda absolútne neplatná. Ak by aj bola platná, nie je dokladom o zmluvnom vzťahu o dodávke plynu žalovaného v 1. rade, ani žalovaného v 2. rade s dodávateľom plynu za predmetné obdobie neoprávneného odberu plynu a nezbavovala by žalovaného v 2. rade zodpovednosti za neoprávnený odber. Titulom na odber plynu je výlučne zmluva o dodávke plynu s niektorým z dodávateľov plynu, nie ustanovenie čl. IV bod 4.2 predloženej Zmluvy o nájme bytu č. 99151. Dôkazom existencie zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu nie je ani tvrdenie žalovaného v 2. rade o bežnom postupe v nájomných bytoch.

21. Žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade nemal v predmetnom období neoprávneného odberu plynu t. j. 14. 07. 2009 - 13. 03. 2015, uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom plynu. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 1. rade „musel mať“ v predmetnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, je nepravdivé a nepreukázané. Je to len nepreukázaná domnienka žalovaného v 2. rade, aký stav mal byť, ale reálne nebol.

22. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného v 2. rade, že odber plynu bol na danom odbernom mieste v predmetnom období realizovaný. Súhlasil tiež s tvrdením žalovaného v 2. rade, že neuzatváral žiaden zmluvný vzťah s dodávateľmi plynu. Na základe týchto zhodných tvrdení je žalovaný v 2. rade, spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, zodpovedný za neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu. V ďalšom žalobca tvrdil, že odber bez zmluvy o dodávke plynu je vždy úmyselným konaním. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odber bez zmluvy o dodávke plynu. Ak žalovaný

v 2. rade ako vlastník, využijúc svoje dispozičné právo, umožní komukoľvek užívať svoju nehnuteľnosť a sám neuzatvorí zmluvu o dodávke plynu alebo ak nezabezpečí, aby užívateľ jeho nehnuteľnosti odoberal plyn na základe zmluvy o dodávke plynu po celú dobu užívania jeho nehnuteľnosti, je v celom rozsahu spoluzodpovedný za neoprávnený odber plynu.

23. S vlastníctvom sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. Vlastník je povinný starať sa o svoje vlastníctvo, preto mu , druhá veta, dáva oprávnenie vykonávať kontrolu, či nájomca užíva predmet nájmu riadne. Ak vlastník nevyužíva toto právo, je to jeho vec a jeho zodpovednosť. Riadne užívanie predmetu nájmu znamená aj odber plynu na základe zmluvy o dodávke plynu. Žalobca nie je účastníkom právnych vzťahov, pri ktorých vlastník veci nakladá so svojim vlastníctvom. Je to vnútorný vzťah medzi vlastníkom a treťou osobou, ktorej umožní užívať svoju nehnuteľnosť hoci aj spôsobom, že tretia osoba odoberá plyn bez zmluvy o dodávke. Neexistencia zmluvného vzťahu o dodávke plynu ani s jedným so žalovaných je skutočnosťou ktorú, ak žalovaný v 2. rade spochybňuje, môže vyvrátiť len predložením zmluvy o dodávke plynu nie tvrdením, že žalobca neexistenciu nepreukázal. Neoprávnený odber plynu bol zistený 13. 03. 2015 a zodpovednostný vzťah z titulu neoprávneného odberu plynu bez zmluvy sa riadi o energetike, nie zrušenými ustanoveniami

24. Žalobca nie je dodávateľom plynu, je prevádzkovateľom distribučnej siete, preto nedisponuje zmluvou o dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti - žalovaného v 1. rade. Takéto zmluvy neuzatvára a ani neukončuje. Ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalovaný v 1. rade mal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, je na žalovanom v 2. rade, aby si ju zabezpečil a neprenášal dôkazné bremeno svojich nepravdivých tvrdení na žalobcu.

25. Žalovaný v 2. rade k argumentácii žalobcu v bodoch 19 až 24 odôvodnenia tvrdil, že žalobca nepreukázal, že žalovaný v 1. rade nemal v predmetnom období uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Na základe čoho teda dospel k tomu, že v predchádzajúcom období mal žalovaný v 1. rade uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Keby nemal žalovaný v 1. rade uzavretú zmluvu o dodávke plynu s konkrétnym dodávateľom, nemohol by tento byt riadne užívať, pretože plyn sa využíva na dodávku tepla a teplej vody. Zotrval na argumentácii, bod 18 odôvodnenia a poukázal na to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal, na základe čoho určil ako pôvodného odberateľa plynu žalovaného v 1. rade a odkiaľ mal túto informáciu; odkiaľ mal informáciu, že išlo o neoprávnený odber zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, pretože z predložených dokladov, ktoré sú pripojené k žalobe nevyplýva, že by malo ísť o neoprávnený odber zemného plynu. Žalobca nepreukázal, že v prípade, ak tvrdil, že ide o neoprávnený odber plynu, na základe čoho dospel k tomuto záveru t.j. kto ho informoval o tom, že na danom odbernom mieste dochádza od 14. 07. 2009 k neoprávnenému odberu plynu.

26. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 08. 03. 2017 tvrdiac, že žalobca nepreukázal, že v predmetnom období ne/mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Žalobca ani neuvádza skutočnosť, že dňa 14. 07. 2009 na odbernom mieste Česká 13, Spišská Nová Ves bol demontovaný samostatný plynomer a následne nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu, konkrétne plynomer demontoval technik spoločnosti SPP a.s., o čom bol riadne spísaný záznam, ktorý sa nachádza na pobočke SPP a.s., Poprad a z toho dôvodu nebola každoročne vykonávaná fyzická kontrola zariadenia vyplývajúca zo zákona, pretože nebolo potrebné kontrolovať odpojené odberné miesto. Až dňom 13. 03. 2015, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy s alternatívnou spoločnosťou, ktorá zabezpečila dodávku plynu - „Modrý plyn“, o čom svedčí montážny list č: XXXXXXXXXX, je vyznačená montáž plynomeru výr. č. XXXXXXXXXXXX so stavom počítadla 7443 m3, pričom stav na meradle predmetného plynomeru zo dňa 17. 07. 2009 bol 1470 m3. Vzhľadom na rozdiel počítadla plynomeru pri demontáži a jeho opätovnej montáži, je spochybnená relevantnosť nároku žalobcu, keďže v období cca 6 rokov je zrejme, že predmetný plynomer sa nachádzal na inom odbernom mieste. V predmetnom byte sa zdržiaval sporadicky, nemohol odobrať toľko zemného plynu, ale ani to nebolo možné, lebo plynomer bol demontovaný.

27. Žalovaný 1 v priebehu konania prehodnotil svoje stanovisko k uplatnenému nároku a podaním zo dňa 10. 09. 2019 nárok uznal v celom rozsahu. Zároveň bol vypočutý pred dožiadaným Okresným súdom Prešov dňa 18. 06. 2019 a zhodne i vo výsluchu uviedol, že je si plne vedomý úhrady žalovanej sumy,

že žalovaný v 2. rade podľa jeho názoru so sporom nemá nič spoločné, že jedine on ako žalovaný v 1. rade mal uzavretú zmluvu s elektrárňami a plynárňami, ale z dôvodu, že dva mesiace nezaplatil nájom, automaticky mu boli veci vysťahované z bytu. Nemá k dispozícii doklady, ktoré by súdu mohol predložiť.

28. Žalovaný v 1. rade sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, netrval na osobnej účasti, toho času je umiestnený v J.. Doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením .

29. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to montážnym listom meradla z 13. 03. 2015, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, M.. Ú. F. O. X., výstupom zo systému SAP žalobcu, vyúčtovaním č. 9000195686, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 19. 03. 2015, neoprávneným odberom zemného plynu z 27. 03. 2015, Natural Gas Daily Reference Price & Index - internetový výstup z 12. 03. 2015, zmluvou o nájme bytu č. 99151 zo dňa 31. 03. 2000, doplnkami č. 1 až 4 k zmluve o nájme bytu č. 99151, odstúpením od zmluvy - SPP divízia obchodu s plynom z 29. 06. 2009, Obchodnými podmienkami pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, duplikátom vyúčtovacej faktúry 7411669551 zo dňa 07. 10. 2009 a zistil tento skutkový stav.

30. Žalobca zotrval na argumentácii k uplatnenému nároku v rozsahu žaloby a písomných podaní, predložil list SPP, Divízie obchodu s plynom zo dňa 29. 06. 2009 adresovaný žalovanému v 1. rade vo veci odstúpenia od zmluvy o dodávke plynu z dôvodu omeškania s úhradou zmluvne dohodnutých platieb, na čo bol žalovaný v 1. rade už upozornený listom zo dňa 06. 04. 2009. Pre nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok pre odber zemného plynu, zo strany SPP a.s., bol odber považovaný za neoprávnený odber v zmysle zákona o energetike a v súlade s ustanovením , SPP a.s., odstúpil od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. XXXXXXXXXX, F. O. X., Č. XX. Z odpovede SPP a.s. zo dňa 26. 07. 2017 je zrejmé, že zmluva č. 9103462380, týkajúca sa zákazníka E. T. bola uzatvorená 30. 12. 2007, ale v archívoch spoločnosti sa ju nepodarilo dohľadať. Právny zástupca žalobcu označil začiatok neoprávneného odberu plynu od 14. 07. 2009. V súvislosti s namietanou absenciou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade poukázal na to, že danom prípade ide o výlučne vzťah založený na základe zákona, ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorá vznikla z dôvodu, že v období od 14. 07. 2009 do 13. 03. 2015 prebiehal odber plynu bez zmluvy, čo zakladá zodpovednosť podľa o energetike a z dôvodu, že neoprávnený odber bol zistený v roku 2015, teda s ohľadom na neoprávnený odber sa zodpovednosť posudzuje podľa zákona účinného v čase zistenia neoprávneného odberu. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nemal prehľad o zmluve medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom, označil za účelové, pretože vlastník je povinný riadne sa starať o svoje vlastníctvo, mal právo v zmysle druhá veta pri využití svojho práva sa mohol a mal dozvedieť o absencii zmluvného vzťahu v súvislosti s dodávkou plynu na uvedené odberné miesto.

31. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej legitimácie. Zdôraznil, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme bytu vrátane doplnkov, presne uvedené v bode 12 odôvodnenia, kde bol realizovaný odber zemného plynu pre potreby domácnosti. Vylúčil spôsobenie škody úmyselne tým, že odoberal plyn bez uzavretej zmluvy. Je výlučným vlastníkom stavby presne špecifikovanej na liste vlastníctva č. XXXX M.. Ú. F. O. X., ide o kancelárie, obchody, byty, denný bar, trafika, lekáreň. Všetky byty a ostatné objekty majú samostatné využitie zemného plynu zabezpečené na vykurovanie a na dodávku teplej vody s tým, že v zmluve o nájme bytu č. 99151 zo dňa 31. 03. 2000, uzatvorenej so žalovaným v 1. rade, v čl. IV bod 4.2 je výslovne uvedené, že za služby spojené s užívaním bytu, zemný plyn, elektrické energia, platí úhradu nájomník priamo dodávateľom podľa skutočnej spotreby. Je nesporné, že v období za ktoré žalobca uplatňuje náhradu škody, žalovaný v 1. rade predmetný byt užíval a mal uzavretú zmluvu so SPP a.s., na dodávku plynu, a to minimálne do doby, keď došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany SPP a.s. Bratislava, z čoho je zrejmé, kto bol odberateľom plynu. I v montážnom liste meradla ako odberateľ je uvedený E. T.. Vyslovil právny názor, že nárok žalobcu je potrebné subsumovať pod ustanovenia o energetike z dôvodov uvedených v bode 18 odôvodnenia.

32. Žalovaný v 2. rade nikdy neuzatváral s dodávateľom plynu žiadnu zmluvu o dodávke plynu pre domácnosť a ani tak nemohol urobiť, pretože mal v zmluvnom vzťahu dohodnuté, že nájomca si zabezpečí odber zemného plynu priamo u dodávateľa plynu. S poukazom na ustanovenie § 49 ods. 5

zákona o energetike, vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je dodávaný plyn je okrem iného povinný podľa písm. a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu, podľa písm. b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto odbernému plynovému zariadeniu. Zo strany žalobcu nebola zadaná požiadavka a taktiež ani žalovaný v 2. rade nemal vedomosti o tom, že žalovaný v 1. rade neoprávnene odoberá plyn a že nemá uzavretý zmluvný vzťah. Žalobca od 14. 07. 2009 neinformoval vlastníka nehnuteľností, že nie je možné zabezpečiť kontrolu odberného miesta. Poukázal na znenie Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti - bod 7 - neoprávnený odber a podľa bodu 7 pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi a PDS škodu, ktorá im neoprávneným odberom vznikla a je tu určený aj spôsob určenia výšky škody. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nikdy nebol odberateľom zemného plynu pre domácnosť a ako vlastník nehnuteľnosti nemal vedomosť o tom, že by dochádzalo k neoprávneným odberom zemného plynu. Z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, neexistuje tu žiadna príčinná súvislosť a žiadnu škodu nespôsobil.

33. Konateľ žalovaného v 2. rade, C.. P. I., potvrdil skutočnosti uvedené v bode 31 - 32 odôvodnenia, v objekte, ktorý vlastní je 49 bytových jednotiek, ktoré prenajíma nájomcom, každá bytová jednotka má samostatný plynový kotol, slúžiaci na dodávku teplej vody, vykurovania a varenia. Ako vlastník nehnuteľností nevstupuje do právneho vzťahu medzi nájomcom, ktorý je odberateľom energií a ani s dodávateľom energií. Spoločnosť od roku 1999 vlastní a spravuje objekt. Od uvedeného dátumu až doposiaľ neeviduje ani jeden prípad, že by dodávateľ energií požiadal spoločnosť o súčinnosť v súvislosti so vstupom do toho ktorého bytu. Ak by takáto situácia nastala, ako vlastník má právo vstúpiť do bytu a na požiadanie žalobcu by mu to bolo umožnené, aby mohol urobiť odpočet alebo demontovať meradlo.

34. Žalovaný v 2. rade žiadal, aby žalobca pre účely konania predložil doklad, na základe čoho pristúpil ku kontrole odberného miesta dňa 14. 07. 2009 resp. na základe akej informácie, či z kontroly 14. 07. 2009 bol spísaný záznam a aby zodpovedal, či mu nechýbal plyn, ktorý bol neoprávnene odobratý v období od 14. 07. 2009 do 13. 03. 2015. Žalovaný v 2. rade vylúčil možnosť, že by žalovaný v 1. rade bol v zmluvnom vzťahu aj s iným dodávateľom ako SPP a.s., a v takom prípade mal za to, že žalobca ako distribútor musel mať vedomosť o vzniku, ukončení zmluvného vzťahu a vzniku nového zmluvného vzťahu s ďalším dodávateľom plynu.

35. Žalobca k vzneseným otázkam žalovaným v 2. rade (bod 34 odôvodnenia) uviedol, že kontrola odberného miesta ku dňu 14. 07. 2009 nebola vykonaná, nakoľko plynomer bol sprístupnený až 13. 03. 2015 (montážny list - meradlo umiestnené na WC) a doplnil. Dodávateľ odstúpil od zmluvy v zmysle Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, účinných od 01. 01. 2009 (ďalej len „Obchodné podmienky“). Nakoľko zásielka - odstúpenie od zmluvy sa 10. 07. 2009 vrátila dodávateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote, v zmysle čl. 9 bod 9.1 Obchodných podmienok sa použije tzv. fikcia doručenia. V zmysle tohto ustanovenia sa zásielka, odoslaná doporučene alebo s doručenkou, považuje za doručenú i napriek tomu, že nebola prevzatá adresátom (odberateľom). Dodávateľ následne vystavil odberateľovi - žalovanému v 1. rade, vyúčtovaciu faktúru č. 7411669551, v zmysle ktorej koniec fakturačného obdobia stanovil na 13. 07. 2009 (najbližší pracovný deň po spracovaní neprevzatej zásielky).

36. Dátum začiatku neoprávneného odberu 14. 07. 2009, bol stanovený z nasledovných dôvodov:

- Odstúpenie od zmluvy o dodávke zemného plynu neznamená, že na uvedenom odbernom mieste automaticky dochádza k neoprávnenému odberu plynu.

- Skutočnosť, že na odbernom mieste je reálne odoberaný plyn sa žalobca, napriek výzve z 22. 12. 2010, dozvedel až po sprístupnení plynomera a vykonaní odpočtu stavu meradla a to 13. 03. 2015, čo vyplýva z montážneho listu.

37. Vzhľadom k tomu žalobca začiatok neoprávneného odberu určil k dátumu 14. 07. 2009. Ide o deň bezprostredne nasledujúci po konci fakturačného obdobia, ku ktorému dodávateľ vystavil faktúru za spotrebované množstvo plynu, podľa ktorej bol k 13. 07. 2009 konečný stav meradla 1470 m3. Z tohto dôvodu žalobca disponuje údajom o spotrebe plynu v čase začatia neoprávneného odberu, ktorú skutočnosť potvrdzuje údaj o odpočte.

Z takto zistenej spotreby následne žalobca vychádzal pri výpočte škody, spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. K uvedenému dátumu tak nemohla byť zo strany žalobcu vykonaná žiadna kontrola odberného miesta, keďže meradlo bolo až do 13. 03. 2015 neprístupné - rozhodné obdobie a výška škody boli určené na základe zistenej spotreby plynu. Pokiaľ nedošlo ku kontrole stavu meradla, nevyhotovuje sa o tom žiadny záznam.

38. Žalovaný v 1. rade odoberal plyn na odbernom mieste Č. XXXX/XX, XXX XX F. O. X.. Pre nesplnenie si finančných záväzkov dodávateľ - Slovenský plynárenský priemysel, a.s., odstúpil od zmluvy o dodávke plynu, zásielku žalovaný v 1. rade neprevzal v odbernej lehote. V zmysle čl. 9 bod 9.1 Obchodných podmienok sa zásielka považuje za doručenú tretí deň od jej uloženia na pošte. Týmto dňom nastali účinky odstúpenia dodávateľa od zmluvy o dodávke plynu so žalovaným v 1. rade.

39. V súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu o dodávke plynu, dňa 07. 10. 2009, dodávateľ plynu vystavil žalovanému 1 vyúčtovaciu faktúru č. 7411669551 za fakturačné obdobie 19. 12. 2008 - 13. 07. 2009. Pretože meradlo bolo nedostupné vo vnútri objektu (WC), spotreba k 13. 07. 2009 bola určená na 1470 m3. Od nasledujúceho dňa t. j. od 14. 07. 2009, dochádzalo na odbernom mieste k odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu, a teda k neoprávnenému odberu. Dôkazom neoprávneného odberu je skutočnosť, že 13. 03. 2015, kedy bol žalobcovi umožnený prístup k plynomeru, bol na meradle indikovaný stav 7443 m3, čo je viac o 5973 m3, oproti stavu k 13. 07. 2009. Ak by v období od 14. 07. 2009 až 13. 03. 2015 nebol plyn odoberaný, nebol by zistený 13. 03. 2015 vyšší stav. Spotreba 5973 m3 je tak reálne množstvo neoprávnene odobratého plynu ( ).

40. Prístup k meradlu nebol žalobcovi umožnený ani na osobitnú výzvu z 22. 12. 2010, ktorú adresoval na posledného známeho odberateľa na danom odbernom mieste. Predložením vyúčtovacej faktúry dodávateľa plynu žalobca preukazuje zmluvný vzťah medzi dodávateľom a žalovaným 1, ktorý skončil odstúpením dodávateľa od zmluvy; začiatok neoprávneného odberu 14. 07. 2009, ktorý je stanovený dňom nasledujúcim po konci fakturačného obdobia. Žalobca zdôraznil, že na celé obdobie neoprávneného odberu sa aplikuje výlučne , lebo v čase zistenia neoprávneného odberu dňa 13. 03. 2015 bol platný a účinný len tento zákon. Na stav, zistený v čase účinnosti , nie je možné aplikovať neúčinný o energetike.

41. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2 žalobca uvádza, že je prevádzkovateľom distribučnej siete, nie dodávateľom plynu. Je nevyhnutné to rozlišovať. Zmluva o dodávke zemného plynu je zmluvným vzťahom medzi dodávateľom plynu (nie žalobcom) a odberateľom, žalobca do tohto vzťahu nevstupuje, preto ani nedisponuje zmluvami, ktoré uzatváral dodávateľ plynu s odberateľmi. Takéto zmluvy žalobca neuzatvára a ani neukončuje. Nemá preto možnosť zistiť, kto na uvedenom odbernom mieste odoberal plyn. Predmetom konania nie je odber na základe zmluvy, ale odber bez zmluvy. Neexistenciu zmluvy v predmetnom období je možné vyvrátiť len doložením zmluvy o dodávke plynu žalovanými 1, 2. V prípade odberu plynu bez zmluvy, sa všeobecné ustanovenie definujúce odberateľa plynu (§ 3 písm. c) bod 10. ZoE) nepoužije, nakoľko v rozhodnom období neexistoval právny titul na nákup plynu. Týmto titulom je výlučne zmluva o dodávke plynu. Pri neoprávnenom odbere sa vychádza z definície „odberateľa“ prostredníctvom ustanovení § 82 ZoE.

42. Žalovaný 1, 2 nemali v období 14. 07. 2009 - 13. 03. 2015 uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so žiadnym z dodávateľov plynu pôsobiacich na trhu. Plyn na odberné miesto nebol dodávaný, ale bol odoberaný. Na základe týchto skutočností je žalovaný v 2. rade ako vlastník nehnuteľnosti, spoločne a nerozdielne so žalovaným 1, zodpovedný za neoprávnený odber plynu, a to bez zmluvy o dodávke plynu (. ZoE). Vlastník je v zmysle čl. 20 ods. 3 prvá veta povinný starať sa o predmet svojho vlastníctva, a to vrátane zároveň si počínať tak, aby nedošlo k vzniku škody (tzv. všeobecná prevenčná povinnosť). Žalovanému 2 ako vlastníkovi nehnuteľnosti je na základe dané oprávnenie vykonávať kontrolu riadneho užívania nehnuteľnosti. Ak by sa žalovaný 2 riadne zaujímal o užívanie svojej nehnuteľnosti žalovaným 1, mohol zabrániť odberu plynu bez zmluvy, ako aj vzniku predmetnej škody. Nevyužitie tohto práva je aj na jeho zodpovednosť, žalobcovi nemôže byť na ťarchu.

Nevyužitím tohto oprávnenia si žalovaný 2 svoju prevenčnú povinnosť nesplnil, a teda nezabezpečil riadny odber plynu na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu.

43. Žalobca namietal argument žalovaného 2 v časti tvrdenia, že ak by ho žalobca požiadal o sprístupnenie meradla, toto by zabezpečil. Takúto povinnosť žalobcovi ZoE, ani žiadny iný predpis neukladá, je predovšetkým povinnosťou žalovaných 1, 2 počínať si tak, aby na uvedenom odbernom mieste bol plyn odoberaný zákonným spôsobom, na základe zmluvy, a teda aby nevznikala škoda, spôsobená neoprávneným odberom. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na skoršie vyjadrenie k odporu žalovaného 2 z 27. 09. 2016.

44. Na argumentáciu žalobcu, žalovaný 2, poukázal na žalobcom predložený duplikát zmluvného účtu č. XXXXXXXXXX - vyúčtovacia faktúra: 7411669551, ktorá je zo dňa 07. 10. 2009, splatná 21. 10. 2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný 1 bol odberateľom plynu a dodávateľom tohto plynu bol Slovenský plynárenský priemysel a.s., Bratislava a uvedené potvrdzuje, kto bol skutočným odberateľom plynu.

45. Žalobca v žalobe tvrdí, že začiatok neoprávneného odberu je stanovený dňom 14. 07. 2009 z dôvodu, že ide o deň, bezprostredne nasledujúci po konci fakturačného obdobia, ku ktorému dodávateľ vystavil faktúru za spotrebované množstvo plynu, čím žalovaný 2 chcel poukázať na vyjadrenie žalovaného 1, kde vo vyjadrení z 08. 03. 2017 uvádza, že mal byť na tomto odbernom mieste demontovaný plynomer a že teda nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu. Žalovaný 1 taktiež tvrdí, že bol o tom spísaný i záznam. Žalobca nepreukázal, že by 14. 07. 2009 vykonal fyzicky kontrolu plynomeru, a teda začiatok neoprávneného odberu plynu od 14. 07. 2009 stanovil fiktívne. Žalovaný 2 tvrdenia žalobcu vo vzťahu k nemu označil za právne irelevantné a zavádzajúce. Opätovne poukázal na to, že i pri výpočte škody, spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorý je z 19. 03. 2015, ako príloha spracovaná 27. 03. 2015, čo je súčasťou vyúčtovania škody vyplýva, že odberateľom plynu je žalovaný 1, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o nájme, ktorá bola ukončená 30. 06. 2016 a žalovaný 1 tvrdí, že mu bol demontovaný plynomer a že následne uzavrel zmluvu s inou spoločnosťou na dodávku plynu - „Modrý plyn“ čo všetko potvrdzuje, že žalovaný 2 nemôže byť v spore stranou pasívne legitimovanou.

46. Žalobca v ďalšom uviedol, že po odstúpení dodávateľa plynu od zmluvy o dodávke plynu so žalovaným 1, nebolo možné demontovať meradlo na odbernom mieste Č. XX, F. O. X. z dôvodu jeho nedostupnosti, a preto nebol vyhotovený žiadny záznam, dňa 13. 07. 2009 vykonal účtovnú demontáž meradla s odhadnutým stavom 1470 m3, ktorý postup je v súlade s ustanovením vyhlášky ÚRSO č. , v zmysle ktorej „Zistenie stavu meracieho zariadenia pri odberných miestach s meraním typu C sa vykonáva v tomto poradí .... ak nie je preukázateľne možné vykonať odpočet spôsobom podľa písm. a) z dôvodu nedostupnosti meradla a odberateľ plynu neoznámi stav meradla podľa písm. b), odhadom stavu meracieho zariadenia k dátumu odpočtu na základe priradeného prepočítaného diagramu a poslednej aktuálnej predpokladanej ročnej spotreby plynu. Podrobnosti o spôsobe stanovenia odhadu stavu meracieho zariadenia sú uvedené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete.“ Žalobca predložil elektronickú správu od dodávateľa zemného plynu (SPP a.s.), ktorá potvrdzuje trvanie zmluvného vzťahu so žalovaným 1 od 30. 12. 2007 do 13. 07. 2009.

47. Je právne irelevantné, aké boli vzťahy medzi žalovaným 1 a 2, keď v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia žalobcu práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného 2 a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Vzájomný vzťah medzi žalovaným 1 a 2 je relevantný len medzi nimi dvoma a môže prípadne zakladať regresný nárok medzi nimi navzájom a tvrdenia žalovaného 2 o pochybeniach žalobcu označil za vykonštruované a nepreukázané, subjektívne. Súdna prax odvolacích súdov ustálila aj v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu, zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Je to napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 28. 03. 2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -125 z 25. 05. 2017.

48. Žalobca tvrdil, že zodpovednostný vzťah za škodu z titulu neoprávneného odberu plynu bez zmluvy o dodávke je zákonným zodpovednostným vzťahom a nie spotrebiteľským vzťahom ako to nesprávne

tvrdí žalovaný 2, ktorý podľa jeho názoru je pasívne legitimovaný. Pasívnou legitimáciou vlastníka nehnuteľnosti pri odbere plynu bez zmluvy sa zaoberal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. , Krajský súd v Trenčíne v uznesením , Krajský súd v Bratislave v rozsudku . Tieto rozhodnutia sú aplikovateľné aj v prípade žalovaného 2, ktorý nerozlišuje dodávku plynu a odber plynu bez zmluvy. Dodávka plynu sa vykonáva len ak je na odberné miesto uzatvorená zmluva o dodávke plynu s dodávateľom plynu. V prípade, ak zmluva o dodávke plynu nie je uzatvorená, plyn nie je dodávaný (žiaden dodávateľ nemá zmluvnú požiadavku na dodávku plynu, a teda ani povinnosť plyn dodávať a plyn sa reálne nedodáva). Napriek tomu, že plyn nebol dodávaný, bol však odobratý z distribučnej siete žalobcu, ktorý má v distribučnej sieti pre účely vyvažovania distribučnej siete. Tento plyn nie je určený na spotrebu u odberateľov, žalobca nie je dodávateľ plynu, je len prevádzkovateľ distribučnej siete. Plyn dodáva dodávateľ plynu a na to využíva jeho distribučnú sieť. Žalobca sa vyjadril, že žalovaný 2 relativizuje význam vlastníckeho práva a svoje vlastnícke povinnosti sa snaží preniesť na neho, ale takýmto spôsobom sa nemôže účinne zbaviť zodpovednosti za neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu, ktorý bol realizovaný v nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve.

49. Žalovaný 2 poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v analogickej veci sp. zn. -99 zo dňa 24. 01. 2017 v právnej veci žalobcu SPP Distribúcia a.s., Bratislava proti žalovanému OVERALL Slovakia, s.r.o., Spišská Nová Ves o zaplatenie 1.851,35 eur titulom neoprávneného odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, a to v objekte vlastnícky patriacemu žalovanému. Súd žalobu zamietol, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28. júna 2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 09. 08. 2018.

50. Podľa o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

51. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

52. Podľa , , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

53. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný 2 je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor

katastrálny, a to bytového domu s. č. XXXX, na parcele č. XX/X. V uvedenej nehnuteľnosti sa okrem iného nachádza 49 bytov, ktoré vlastník nehnuteľnosti prenajíma konkrétnym záujemcom na základe nájomných zmlúv a každý byt má svoj vlastný plynový kotol, t. j. každý byt má osobitný odber zemného plynu a osobitný plynomer.

54. Žalovaný 2 ako prenajímateľ mal v rozhodnom období so žalovaným 1 uzatvorenú zmluvu o nájme bytu č. 99151 zo dňa 31. 03. 2000, do 31. 07. 2004, ide o 2-izbový byt o výmere 63,90 m2, ktorý má podľa žaloby súvisieť s odberom zemného plynu v období 14. 07. 2009 do 13. 03. 2015. Ako prenajímateľ bytu, následne so žalovaným v 1. rade ako nájomcom, uzatvoril Doplnok č. 1 k zmluve o nájme dňa 27. 05. 2004, Doplnok č. 2 dňa 29. 06. 2007, Doplnok č. 3 dňa 25. 07. 2010, Doplnok č. 4 dňa 24. 06. 2013. Podľa posledného Doplnku č. 4 bola dohodnutá nájomná zmluva na dobu určitú do 31. 07. 2016, avšak dohodou bol nájom ukončený k 30. 06. 2016. Podľa tejto zmluvy o nájme, všetky náklady spojené s užívaním bytu t. j. zemný plyn, elektrická energia, platí nájomník priamo dodávateľom podľa skutočnej spotreby - čl. IV. bod 4.2. Po uzavretí zmluvy o nájme každý nájomca uzatvára zmluvy na dodávku plynu sám, samostatne s konkrétnymi dodávateľmi. Uvedený postup je taký ako sa to bežne praktizuje v nájomných bytových domoch.

55. Podľa potvrdenia Slovenského plynárenského priemyslu a.s., Bratislava, žalovaný 1 bol evidovaný ako zákazník v kategórii Domácnosť, a to v období od 31. 05. 2000 do 27. 06. 2007, v období od 30. 12. 2007 do 13. 07. 2009. Zmluva č. 9103462380 týkajúca sa E. T. bola uzatvorená dňa 30. 12. 2007, ale v archívoch spoločnosti sa ju nepodarilo dohľadať.

56. V konaní bolo preukázané, že SPP a.s., Bratislava, Divízia obchodu s plynom, listom zo dňa 29. 06. 2009 adresovaný žalovanému 1, pre nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok pre odber plynu, považuje odber plynu žalovaným 1 za neoprávnený odber v zmysle § 59 zákona o energetike a týmto podaním odstúpil od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. XXXXXXXXXX., F. O. X., Č. XX/XX.

57. Distribúcia SPP a.s., Bratislava vyúčtovala žalovanému 1 škodu za odber zemného plynu podľa , číslo vyúčtovania: 9000195686 vo výške 2.112,73 eur s dátumom vyhotovenia 10. 04. 2015 a dňom splatnosti 24. 04. 2015.

58. Z montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX, číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, odberateľ E. T., odberné miesto Č. XX/XX, F. O. X., mal súd preukázané, že dňa 13. 03. 2015 pracovníci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta. Montážnym listom č. XXXXXXXXXX bolo preukázané, že dňa 13. 03. 2015 bol urobený odpočet meradla v byte č. 13 so stavom počítadla 7443 m3.

59. Z výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 19. 03. 2015, mal súd preukázaný počiatočný stav meradla 1470 m3, konečný stav meradla 7443 m3, neoprávnený odber plynu vo výške 5973 m3, celková výška škody po prepočte 2.112,73 eur.

60. Žalovaný v 1. rade E. T., od 14. 07. 2009 odoberal zemný plyn bez platnej zmluvy o dodávke zemného plynu a vznikla mu povinnosť uhradiť vzniknutú škodu v zmysle o energetike, nakoľko rozhodujúci je dátum vzniku nároku na škodu, nie dátum ukončenia neoprávneného odberu. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu voči nemu v plnom rozsahu uznal a jedine on sa cíti byť zodpovedný za vzniknutú škodu, ako odberateľ plynu.

61. Žalovaný v 2. rade v konaní riadne preukázal, kto bol odberateľom plynu v rozhodnom období t. j. preukázal, že nájomcom tohto bytu bol v rozhodnom období žalovaný v 1. rade, E. T.. Aj z dokladov, ktoré boli predložené žalobcom, konkrétne montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX z odberného miesta XXXXXXXXXX, Č. XX, F. O. X. zo dňa 13. 03. 2015 je ako odberateľ uvedený žalovaný v 1. rade. I podľa ďalšieho dokladu, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 2.

62. 112,73 eur, č. vyúčtovania 9000195686 zo dňa 10. 04. 2015 zo strany žalobcu bol adresovaný žalovanému v 1. rade.

63. Žalobca počas celého odberného obdobia ho nevyzval ako vlastníka nehnuteľnosti, aby mu umožnil prístup k odbernému miestu a nemožno mu pripísať žiadne porušenie povinností a nie je daná žiadna príčinná súvislosť medzi uplatneným nárokom a porušením právnej povinnosti.

64. Rozsudok, na ktorý sa odvoláva, resp. na ktorý poukazuje žalobca pod sp. zn. zo dňa 30.10.2013, rieši úplne inú problematiku, keď došlo k odberu zemného plynu bez meradla - cez prepoj nainštalovaný v mieste v minulosti zdemolovaného plynomeru a išlo o rodinný dom. V danom prípade žalovaný 2 je vlastníkom bytového domu, v ktorom sa nachádzajú viaceré byty, kde tieto byty žalovaný prenajíma. Každý byt má osobitne namontovaný plynomer, ku ktorému má prístup nájomca. V prípade, že si nájomca neuzavrie zmluvu o dodávke plynu, byt môže užívať, ale bez dodávky tepla, teplej vody a plynu na varenie. Ide o byty v bytovom dome, tak ako má byty napr. vo vlastníctve mesto, obec, ktoré prenajíma resp. bytové družstvá, ktoré sú vlastníkmi bytov. Je neakceptovateľné, aby vlastníci bytov v takýchto bytových domoch, kde si nájomcovia prenajímajú byty, aby vlastník bytov niesol zodpovednosť za dodávky plynu, kde odberateľmi plynu pre domácnosť sú konkrétne fyzické osoby, ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu s konkrétnymi dodávateľmi plynu. Žalobca i napriek tomu, že zistil neoprávnený odber plynu od 14. 07. 2009, túto skutočnosť žalovanému 2 ani neoznámil.

65. Súd uvádza, že práva a povinnosti dodávateľa a odberateľa upravoval v rozhodnom čase t. j. k 14. 07. 2009, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody o energetike. Preto súd na žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vzniknutý neoprávneným odberom zemného plynu bez platnej zmluvy o dodávke plynu aplikoval ustanovenie citovaného zákona, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je aj odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Súd aplikoval aj ods. 2 ustanovenia citovaného zákona, ktorý upravuje právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom a podľa ktorého takémuto odberateľovi vzniká povinnosť uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

66. Je zrejmé, že zmluvný vzťah podľa potvrdenia Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., Bratislava, so žalovaným 1 ako zákazníkom v kategórii Domácnosť, bol evidovaný a to v období od 31. 05. 2000 do 27. 06. 2007, v období od 30. 12. 2007 do 13. 07. 2009. Zmluva č. 9103462380, týkajúca sa E. T., bola uzatvorená dňa 30. 12. 2007, ale v archívoch spoločnosti sa ju nepodarilo dohliadať. Napriek danému stavu od 14. 07. 2009, keďže SPP a.s., ukončil zmluvu o dodávke plynu so žalovaným 1, žalobca nič nepodnikol a umožnil tak odberateľovi E. T., ktorý bol v rozhodnom čase až ku dňu 30. 06. 2016 nájomcom bytu na základe platnej zmluvy o nájme bytu, odoberať plyn na uvedenom odbernom mieste bez platnej zmluvy. Za celé obdobie, keďže nedošlo k demontáži meradla, nezisťoval žalobca žiadnym spôsobom spotrebu plynu a za celé obdobie nevyzval vlastníka bytového domu, žalovaného 2 na sprístupnenie bytovej jednotky (bytu), ako prenajímateľa a vlastníka bytového domu, ktorý byty v bytovom dome prenajímal.

67. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho samotného postavenia nesplnil a tým umožnil odberateľovi, žalovanému v 1. rade ako nájomcovi bytu, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu plynu nezabránil, preto nemožno dôsledky porušenia týchto jeho povinností prenášať na žalovaného 2 ako vlastníka nehnuteľnosti, t. j. bytového domu.

68. Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a žalovaný v 2. rade svoju obranu preukázal, súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov a žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel, zaviazal ho k náhrade sumy 2.112,73 eur s príslušenstvom a z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu zamietol.

69. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

71. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia od 22. 07. 2016 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.

72. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

73. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu, nakoľko žalobe vo vzťahu k nemu bolo vyhovené v celom rozsahu.

77. Podľa bolo rozhodnuté i vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý mal v spore plný úspech a súd mu voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

78. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.