Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-3-2019.pdf
PDF · 161.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: Š. C., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: A. XX, XXX XX K., zast.: zast.: JUDr. Milan Kuzma, advokát, so sídlom: Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o náhradu škody vo výške 322.507,55 Eur s prísl, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 222,73 Eur s 8,00 % p.a. úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.12.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu čo do zaplatenia 320 284,82 Eur s prísl. z a m i e t a .
III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 98,64 % trov, ktoré mu vznikli. O výške trov konania bude rozhodnuté v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 322 507,55 Eur s 8,00 % p.a. z omeškania od 21.12.2018 až do zaplatenia proti žalovanému, na základe toho, že v roku 2014 reagoval žalobca na kampaň žalovaného, ktorý hľadal franchisistov na prevádzkovanie pobočiek franchisingovej siete pod značkou „Raiffeisen Bank“ a zúčastnil sa pohovorov realizovaných žalovaným. Žalovanému boli predložené obchodné plány, bol oboznámený s portfóliom produktov, ako aj so systémom vyplácania provízií, pričom návratnosť franchizingovej investície mala byť menšia ako dva roky. Žalobca sa rozhodol vstúpiť do tohto projektu, ubezpečený žalovaným o vízii dlhodobého projektu. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 13.02.2014 Franchisingovú zmluvu č. FR071013/1/03, ako aj Zmluvu o výkone finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom č. FR071013/2/03, Zmluvu o podnájme nebytových priestorov a službách, uhradil predpísanú platbu 30 000,- Eur titulom licencie a 20 000,- Eur titulom kaucie a v marci 2014 otvoril franchisingovú pobočku Raiffeisen banky v Lučenci. Zmluvný vzťah zastrešovali dva hlavné dokumenty, a to Franchisingová zmluva a Zmluva o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom. Podľa článku IV bodu 4.1 Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom vznikal žalobcovi nárok na zaplatenie provízie po splnení podmienok uvedených v Prílohe č. 1 a 3 Zmluvy - Províznej schémy. Vychádzajúc z Províznej schémy a predajných plánov, dojednaných pri podpise zmluvy, žalobca prepočítal a finančne nastavil a ustálil svoje podnikateľské aktivity v pobočke tak, aby bol dosiahnutý predaj produktov nielen vo výške zodpovedajúcej pokrytiu všetkých nákladov, ale aj dosiahnutiu predpokladaného zisku. Potom, čo sa v prvom mesiaci fungovania podarilo pobočke splniť predajný mesačný plán, hneď v druhom mesiaci žalovaný jednostranne zmenil Províznu schému a predajný plán tak, aby dosiahnutie benefitov na strane žalobcu obmedzil a to napriek tomu, že podľa Franchisingovej zmluvy čl. IC bodu 9.2.2. si žalovaný vymienil jednostrannú možnosť zmeny zmluvy až po uplynutí jedného roka od jej uzavretia boli žalovaným realizované bez ohľadu na to, že rok od uzavretia zmluvy neuplynul. V mesiaci august/september 2014 iniciovali viaceré pobočky Raiffeisen banky v podobnom postavení ako žalobca, stretnutie s vedením žalovaného, na ktorom títo popisovali skúsenosti s doterajšieho fungovania siete, do ktorej boli zapojený. I keď vedenie žalovaného prisľúbilo nápravu - táto nenastala. Následne na to žalovaný naopak bránil, aby si žalobca plnil svoje záväzky prostredníctvom franchizy a to tak, že listom zo dňa 22.09.2014 bol žalovaný upozornený na porušenie zmluvných povinností zistil dňa 01.08.2014 porušenie kontroly „štyroch očí“ v dvoch prípadoch, pričom v závere tohto upozornenia došlo k vysloveniu spokojnosti s doterajšou prácou žalobcu a tiež s celkovými výsledkami pobočky. Dňa 12.01.2015 obdržal žalobca upozornenie na porušenie zmluvných povinností č. 2 pre omeškanie s úhradou splatných faktúr za podnájom nebytových priestorov, pričom faktúry uvedené v upozornení, ktoré mali byť splatné ku 31.12.2014 žalobca ku dňu upozornenia dokonca ani neobdržal. Následne na to bol v krátkom časovom odstupe žalobcovi doručený list zo dňa 16.02.015
- Odstúpenie od Franchisingovej zmluvy, od Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom, od Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a služieb, s uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 000,- Eur za porušenie povinností pri výkone finančného sprostredkovania. Súčasťou ukončenia zmluvného vzťahu bolo aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Dňa 08.07.2015 bolo začaté konanie vo veci a následne na základe výpovedí žalovaného bolo dňa 25.07.2016 žalobcovi vznesené obvinenie za prečin podvodu. Pre odstúpenie od zmluvy a okamžité skončenie zmluvného vzťahu nebol žiaden právny relevantný dôvod. Žalovaný podľa l. XVIII bodu 13.4 si vyhradil právo odstúpiť od Zmluvy, ak dôjde zo strany žalobcu k porušeniu ktorejkoľvek podstatnej zmluvnej povinnosti. V súvislosti s tým poukázal žalobca na ustanovenie § 345 Obchodného zákonníka. Žalobca v odstúpení tvrdil, že na základe kompletných kamerových záznamov zistil, že v 49 prípadoch boli porušené pravidlá identifikácie kontroly „štyroch očí“ v súvislosti s čím poukázal na to, že zamestnancov vyberal do pobočky žalovaný, žalobca nemal a nebol mu umožnený prístup ku kamerovým záznamom a po upozornení č. 1 zo dňa 22.09.2014 okamžite vyvodil voči zamestnancom, ktorí porušili pravidlá opatrenia. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.02.2015 je zrejmé, že zistené nedostatky kontroly „štyroch očí“ boli konkretizované jedným a jediným prípadom, ktorý nastal. Po upozornení č. 1, kedy 30.09.2014 zamestnanec Ľ. V. otvorila účet na meno klientky T. X. a to bez prítomnosti klientky. Žalovaný uvedený dôvod využil na odstúpenie od zmluvy za situácie, kedy mal vedomosť o tom, že sa jednalo o riadne užívaný a využívaný účet s tým, že do systému banky dotknutý novovzniknutý účet zaviedol priamo žalovaný. Podľa názoru žalovaného uvedený dôvod určite nie je možné subsumovať pod vnímanie podstatného porušenia zmluvných povinností keďže išlo o len opomenutie správneho pracovného postupu a nie o „fingované zriadenie účtu“ s jeho následnou nefunkčnosťou, čo žalovaný dobre vedel. Tvrdenia žalovaného v súvislosti s dôvodmi odstúpenia sú všeobecné, nekonkrétne a nezakladajú sa na pravde. Žalovaný žalobcovi nikdy nesprístupnil kamerové záznamy, a to ani pre možnosť konfrontácie so zistenými nedostatkami do 22.09.2014. Žalobca má za to, že odstúpenie od zmluvy žalovaného bolo nedôvodné a nezákonné, v dôsledku čoho došlo k neplatnému ukončeniu vzájomných zmluvných vzťahov. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. V zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka sa zásadami poctivého obchodného styku posudzuje výkon práva. Žalovaný ako zmluvná strana zneužil svoje postavenie pri uzatváraní zmluvných vzťahov so žalobcom, ale zneužíval aj počas ich platnosti a následne pri ich ukončení. Zo strany žalovaného došlo k zneužitiu jeho postavenia so zásadami poctivého obchodného styku a k porušeniu zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nezákonnom zrušení Franchisingovej zmluvy č. FR071013/1/03, ako aj Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom č. FR071013/2/203 a Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a službách a to nezákonným a neplatným Odstúpením od dotknutých zmlúv pre hrubé a opakované porušenie zmluvných povinností dňa 16.02.2015.
2. Za oprávnený a opodstatnený považuje preto žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody, ktorá mu vznikla zavineným konaním žalovaného, a to nevyplatením sumy 30 000,- Eur, ktorú žalobca uhradil titulom licencie - jednorazového vstupného poplatku za poskytnutie franchizingovej licencie na prvé päťročné obdobie franchisingu, kedy sa malo jednať o úvodné náklady vynaložené žalovaným na plnenie záväzkov podľa Franchisingovej zmluvy - žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie. Ďalej nevyplatením zábezpeky 20 000,- Eur, keďže nebolo žiadneho právne relevantného dôvodu na uplatnenie si zániku nároku na vrátenie zloženej kaucie v celom rozsahu, resp. na uplatnenie si akejkoľvek zmluvnej pokuty z akéhokoľvek dôvodu - žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie, neuhradenie sumy 1 947,05 Eur vyfakturovanej faktúrou č. FV150001 dňa 31.01.2015 splatnou dňa 16.02.2015 titulom odmeny, ktorú si žalobca započítal voči pohľadávkam banky, kde žiada vydať bezdôvodné obohatenie. Ďalej neuhradením sumy 1 587,50 Eur vyfakturovanej faktúrou č. FV150002 dňa 11.03.2015 splatnou dňa 27.03.015 titulom provízie za 2/2015 v zmysle prepočtov žalovaného, úhradou sumy 10 000,- Eur titulom náhrady škody, ktorá suma zodpovedá čiastke úroku z pôžičky poskytnutej treťou osobou, ktorú žalobca čerpal na projekt RFB k splateniu prvotných platieb, kedy s ohľadom na ukončenie zmluvného vzťahu žalobca nebol spôsobilý plniť svoje záväzky, úhradou sumy 258 973,- Eur titulom ušlého zisku, ktorý mal žalobca dosiahnuť ak by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Suma ušlého zisku zodpovedá údajom k províznej schéme, ktorá schéma bola súčasťou náborovej analýzy žalovaného.
3. Žalobca mal záujem o mimosúdne vysporiadanie, avšak bezúspešne. Je nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Poukázal na ustanovenia § 379 a § 381 Obchodného zákonníka. Žalobca vychádzal pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovaným z províznej schémy, ktorá bola súčasťou projektu, ktorá vychádzala z prognóz so zohľadnením aj prípadných rizík. Tiež poukazoval na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia. Domáha sa preto zaplatenia celkovej sumy 322 507,55 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
4. Žalovaný vo veci podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že s argumentmi žalobcu v žalobe nesúhlasí a odmieta ich. Žalovaný pri uzavieraní zmlúv nijako vedome a vôbec nie úmyselne nezavádzal žalobcu údajmi, ktoré by neboli pripravované s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v súlade s poctivým obchodným stykom. Ďalej uviedol, že žalobca v žalobe nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku škody zo strany žalovaného, a to porušenie zmluvných alebo zákonných povinností žalovaného, výšku uplatňovanej škody, ani príčinnú súvislosť s porušením a nie vypočítanou škodou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vymedzil skutkový stav, ktorý považuje za nesporný a odmietol právnu argumentáciu žalobcu, pričom nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný zneužíva silnejšiu pozíciu v zmluvných vzťahoch a šikanoval žalobcu. Pri uzavieraní zmlúv žalovaný nijako vedome a vôbec nie úmyselne nezavádzal žalobcu údajmi, ktoré by neboli pripravované s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v súlade s poctivým obchodným stykom. Poukázal na to, že žalovaný sa domáha náhrady škody až po oslobodzujúcom rozsudku v trestnom konaní, kde však súd nekonštatoval, že k nametaným porušeniam nedošlo, ale len, že sa nepreukázalo, že ich spáchal žalobca. Žalobca sa snažil pre žalovaného pripraviť hardware a software potrebný pre vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania na pobočke - na obchodnom mieste. Za vykonané obchody potom dostával žalobca od žalovaného provízie. Pri vykonávaní finančného sprostredkovania je úplne bežné a časté, že sa podmienky pri uzatváraní obchodov s klientmi a bankových produktoch menia a neustále prispôsobujú dosahovaniu vytýčených cieľov. V prípade, že sa uzatváranie obchodov bralo len smerom k uzatváraniu bežných účtov pre klientov, po určitom čase a spoznaní finančného správania sa klientov bolo rozumné a potrebné upraviť provízne schémy pre franchisistov tak, aby jednak sa predchádzalo neželaným stavom pri uzatváraní účtov a jednak aby boli franchisisti a teda aj žalobca nasmerovaný k sprostredkovaniu aj iných finančných produktov, ktoré mohli priniesť vyššiu pridanú hodnotu pre klientov alebo znížiť riziko straty budúcich príjmov ak by dochádzalo k sprostredkovaniu len jedného produktu. Pri tomto banka postupovala presne v zmysle vopred dohodnutých pravidiel podľa Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom v zmysle províznej schémy. Pri akejkoľvek zmene províznej schémy túto zmenu vykonal vždy žalovaný v súlade s ustanoveniami spôsobom ako bolo dohodnuté v zmluve. Každú zmenu vopred riadne žalobcovi oznámil a doručil mu aj písomné vyhotovenie províznej schémy. Žalobca mal kedykoľvek právo spoluprácu ukončiť výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou a teda mohol v prípade nesúhlasu s nastavením províznej schémy spoluprácu ukončiť. Provízie franchisistov sa v lete v roku 2014 zvyšovali aj pri úpravách províznej schémy. Žalovaný vykonával kontroly, pričom v roku 2014 v septembri náhodnou kontrolou zistil viacero porušení povinností pri vykonávaní činnosti žalobcom, resp. jeho zamestnancami. Žalovaný vzhľadom na povinnú obozretnosť pristúpil k písomnému upozorneniu žalobcu aby zabezpečil nápravu do budúcnosti. V tomto prípade išlo o porušenie pravidiel pri identifikácii klientov banky, ako aj pochybenie pri tzv. „kontrole štyroch očí“, čo sú povinností, ktoré žalovanému ako banke ukladá priamo zákon o bankách a za porušovanie týchto pravidiel hrozí žalovanému pokuta až do výšky 332 000,- Eur, príp. až pokuta do 10 000 000,- Eur. Žalovaný v roku 2015 zaznamenal omeškanie žalobcu so zaplatením podnájomného a preddavkov na služby spojené s nájmom. Ani toto porušenie nevyhodnocoval žalovaný ako podstatné. Následne bola vykonaná hĺbková kontrola vykonávania produktových obchodov všetkých franchisistov a to spätne za dobu trvania spolupráce. Táto kontrola dopadla pri žalobcovi tak, že pri výkone jeho činnosti identifikovali väčšie množstvo vážnych porušení zákonných povinností finančného sprostredkovateľa pri identifikácii klientov, uzavieraní zmlúv s klientmi bez ich fyzickej prítomnosti a teraz pochybnosťou o ich súhlase. S takýmto uzavretím zmluvy alebo v niektorých prípadoch aj bez prejavenia ich súhlasu, pričom tieto praktiky boli vykonávané opakovane aj častejšie. Zároveň aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu sa opakovane vyskytovalo aj porušenie „kontroly štyroch očí“ pri uzavieraní obchodov. Za účelom overenia týchto porušení kontaktovali aj niektorých klientov a overovali si, či mali alebo nie vedomosť o tom, že sú klientmi Raiffeisen banky. Po vyhodnotení všetkých porušení, ako aj po zvážení reputačného rizika, ktoré je bankovníctve kľúčové pre dlhodobé fungovanie banky pristúpili k okamžitému skončeniu spolupráce so žalobcom a daniu odstúpenia od predmetných zmlúv. Odstúpenie aj kvalifikácia porušení a ich popis je súčasťou odstúpenia, ktoré žalobca predložil. Vzhľadom na to, že pri prešetrení týchto porušení žalovaný dospel k dôvodnému podozreniu, že mohlo dôjsť ku konaniu, kde mala vzniknúť aj trestnoprávna zodpovednosť osôb, ktoré zneužili údaje klientov s úmyslom uzavrieť bez ich vedomia alebo v rozpore s ich vedomím zmluvy o bankových finančných službách a získať a zabezpečiť si touto činnosťou príjem a vzhľadom na to, že bola ohrozená aj ochrana klientskych údajov a vzniklo podozrenie na možné zneužitie osobných údajov v prípade bankového tajomstva, žalovaný ako banka pristúpila k podaniu podnetu na prešetrenie tohto konania orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaný predložil polícii aj kamerové záznamy. Pri prešetrení veci bolo zistené, že došlo k porušeniu zákonných povinností žalobcu, resp. jeho zamestnancov keď jednoznačne došlo ku vykonaniu viacerých obchodov a uzavretiu zmlúv o finančnej službe aj bez prítomnosti klientov a bez ich súhlasu. Orgány činné v trestnom konaní neskonštatovali, že by sa skutok nestal, avšak nebolo preukázané, že tento skutok spáchal práve žalobca. Žalovaný naďalej tvrdí, že pri plnení zmluvných povinností došlo na strane žalobcu k viacerým porušeniam, aj k opakovaným porušeniam zmluvných a zákonných povinností žalobcu, tak ako bolo uvedené v odstúpené zo dňa 16.02.2015. Išlo teda o porušenia povinností pri dodržiavaní pravidiel iniciácie osôb, pravidiel „kontroly štyroch očí“ a to najmä tým, že otvorenia bežných účtov prebehli bez fyzickej prítomnosti klientov alebo za inak podozrivých okolností, kedy účet zjavne otvárala iná osoba, ako osoba v mene ktorej sa účet otváral. Žalovaný identifikoval 49 prípadov, ktoré pozorne zaznamenal, niektoré priamo uviedol aj v liste odstúpenia. Vzhľadom na závažnosť porušenie si uplatňoval žalovaný zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Eur a za týmto účelom rozhodovať aj o prepadnutí kaucie v tejto výške, nakoľko bol presvedčený, že došlo k zneužitiu osobných údajov klientov a zároveň jasne došlo k porušovaniu zákonných povinností viazaného finančného agenta - žalobcu pri plnení si informačných povinností a testovaní klientov, ktorí uzavierajú zmluvy o finančnej službe. Pri takto závažných porušeniach nebol žalovaný jednak vzhľadom na vysoké riziko sankcií od orgánov dohľadu, ale ani vzhľadom na reputačné riziko a dobrú povesť banky si nemohol dovoliť riskovať opakované a opätovné porušovanie povinností zo strany žalobcu. V Zmluve o výkone činnosti finančného sprostredkovania je viazaným finančným agentom, ako aj v zmysle Franchisingovej zmluvy v bode 13.4 bolo dohodnuté, že za porušenia takýchto povinností sa považujú za porušenia podstatných zmluvných a zákonných povinností, pri ktorých je možné pristúpiť jednak k okamžitému ukončeniu zmluvy, k odstúpeniu ako aj k uplatneniu zmluvnej pokuty, resp. k prepadnutiu kaucie prípadnú úhradu banke spôsobnej škody alebo zmluvných pokút. Preto žalovaný v prípade zistenia viacnásobného porušovania týchto povinností žalobcom, resp. zamestnancami, za ktorých zodpovedal pristúpil k uplatneniu odstúpenia, nakoľko pri takto závažných porušeniach keď sa v podstate zneužívali osobné údaje klientov za účelom zvýšenia počtov otvorených účtov a teda za účelom dosiahnutia alebo zvýšenia provízie musel pristúpiť k ukončeniu spolupráce a odstúpil od oboch uvedených zmlúv so žalobcom, nakoľko nebolo možné od žalovaného požadovať ani očakávať, že by mal niesť riziká za prípadné ďalšie porušenia takéhoto viazaného finančného agenta. Žalovaný odmieta žalobcov návrh na vrátenie sumy 30 000,- Sk, ktorý bol riadnou platbou dohodnuté v poplatku žalobcu a v zmysle Franchisingovej zmluvy na vrátenie tohto poplatku nevznikol žalobcovi nárok. Poplatok nákladov, ktoré vznikli pri otváraní a prevádzkovaní pobočky ako bolo dohodnuté zmluve a nie je ho možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Taktiež odmieta žalobcov návrh na vrátenie sumy 20 000,- Eur z dôvodu nevyplatenia kaucie. Nárok na kauciu žalobcovi zanikol z dôvodu porušenia povinností podľa Franchisingovej zmluvy, ako aj pravidlá, kedy kaucia môže prepadnúť v prospech francisora
- žalovaného boli dohodnuté vo Franchisingovej zmluve v bode 13.5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pri odstúpení vzhľadom na závažnosť porušenia pristúpil aj k uplatneniu zmluvnej pokuty podľa Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom bod 7.2.2. Zo strany žalovaného pri odstúpení, ktorá nebola žalobcovi vrátená, pretože nárok na jej vrátenie v zmysle Franchisingovej zmluvy prepadol. Odmietol nárok žalobcu na sumy 1 947,05 Eur, ako aj sumy 1 587,51 Eur, nakoľko tieto sumy boli vystavené ako nárok na úhradu provízie zo strany žalobcu. Tieto pohľadávky boli v tom čase uhradené započítaním proti pohľadávke banky, ktorá sa voči nemu viedla ako nezaplatené a omeškané - konkrétne tieto dve pohľadávky sa započítali voči pohľadávke žalovaného zo zmluvnej pokuty, s ktorou bol žalobca v omeškaní, ktorá v tom čase nebola uhradená. Taktiež odmietol náhradu škody, resp. úhradu sumy 10 000,- Eur, ktoré považuje za úplne absurdnú, pričom žalobca nepreukázal, že ako poskytnutie danej pôžičky súvisí s predmetom sporu. Odmietol uplatnený nárok na náhradu škody aj v časti ušlého zisku vo výške 258 973,- Eur. Je úplne zjavné, že žalobca založil výpočet na absurdnom odôvodnení. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu s tým, že žalobca oslovil viacerých znalcov na určenie ušlého zisku, avšak bezúspešne. V súvislosti s tým poukázala na viaceré ustanovenia Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovateľa, kde je uložená žalovanému povinnosť sústavne kontrolovať povinnosti viazaného finančného agenta podľa zákona, požadovať od viazaného finančného agenta, poverených zamestnancov konajúcich za viazaného finančného agenta, opätovné absolvovanie osobitného finančného vzdelávania ak zistí, že viazaný finančný agent, resp. jeho poverení zamestnanci nekonali s odbornou starostlivosťou. Banka je oprávnená kedykoľvek požiadať o absolvovanie akéhokoľvek školenia alebo tréningov, ktoré banka požaduje alebo požiadať viazaného finančného agenta na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Banka je oprávnená vykonať sústavnú kontrolu plnenia povinnosti viazaného finančného agenta podľa zmluvy a zákona a za týmto účelom kontrolu riadne vykonanej činnosti a dodržiavania povinností podľa zmluvy zo strany viazaného finančného agenta je oprávnená banka kontaktovať aj klienta, žiadať od neho vyjadrenia k činnosti viazaného finančného agenta, má právo vstupovať do priestorov viazaného finančného agenta, nahliadať do evidencii, a pod. Franchisingová zmluva ďalej uložila žalovanému viacero povinností pri kontrole žalobcu, taktiež povinnosť poskytovať ďalšiu pomoc a súčinnosť pri plnení povinností z tejto zmluvy. Poukázal na viacero ustanovení zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, kde žalovaný mal stanovené povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. Samotný zákonodarca kladie na žalovaného povinnosť neustále preverovať dodržiavanie povinností zo strany žalobcu. Poukázal na to, že žalobca už v medziobdobí ku dňu 28.10.2014 ukončil okamžite pracovný pomer so zamestnancami s p. C.. Následne 16.02.2015 doručil žalovaný žalobcovi odstúpenie, ktorého platnosť žalobca v konaní namieta. V danom prípade aj vzhľadom na pasivitu žalovaného, ak by aj bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností, nejednalo sa o podstatné porušenie, pričom v čase zaslania odstúpenia žalovaný poukazuje na pochybenia, o ktorých mal vedieť už v čase zaslania upozornenia č. 1. Jediné pochybenie, ktoré nastalo po doručení upozornenia č. 1 sa týka dátumu zo dňa 30.09.2014. Žalobca považuje odstúpenie za neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu rozporu s obchodnými zvyklosťami, keď žalovaný namiesto toho, aby včasne pristúpil k súčinnosti, vydával žalobcovi opatrenia, naopak pristúpil k ukončeniu zmlúv.
6. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej žiadala aby súd pripojil spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/186/2016 aby sa s ním oboznámil. Navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania a uviedla, že naďalej trvá na tom, že zabezpečí súkromný znalecký posudok na preukázanie výšky účtovného zisku, ktorý si žalobca uplatňuje. Trvala na dôkazoch, ktoré navrhla s tým, že žalobca trvá na podanej žalobe a vyjadreniach. Postup zo strany banky považuje za postup v rozpore s dobrými mravmi, obchodnými zvyklosťami, ktoré nemôžu ísť na úkor žalobcu. Samotný žalovaný pochybil kedy sústavne kontrolu nevykonával tak, ako mu ukladajú samotné zmluvy, samotný zákon č. 186/2009 Z. z. konkrétne § 29. Neposkytol žalobcovi súčinnosť, nereagoval okamžite, žalobca sa o pochybeniach svojich zamestnancov dozvedel až so značným omeškaním. Jednalo sa nepodstatné porušenie, o ktorom svedčí aj samotný prístup žalovaného. Žalovaný neposkytol žalobcovi primeranú lehotu na zjednanie nápravy a dokonca ani súčinnosť, ktorú sa zaviazal v zmysle zmluvy. Za uvedených okolností konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, mal vyvinúť úsilie k tomu, aby sa predišlo k takýmto pochybeniam zo strany zamestnancov, ktorých navyše sám vyberal a školil. Žalovaný mal prijať opatrenia, ktoré neprijal a de facto všetku zodpovednosť za vinu preniesol na samotného žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná. Vzhľadom na obtiažnosť veci navrhol konajúcemu súdu, aby zvážil vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým určí, či je daný základ nároku, ktorý si uplatňuje žalobca a následne, aby sa vykonalo dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody.
7. Žalobca uviedol, že jeho prvý kontakt ohľadom spolupráce s Tatra bankou, a.s. v projekte Raiffeisen bank sa uskutočnil niekedy v januári 2014, kedy s Tatra bankou, a.s. spolupracoval a spolupráca bola bezproblémová. Koncom januára sa stretol s pani Y., ktorá daný projekt koordinovala na východnom Slovensku. Okolo 13.02.2014 mu bolo oznámené, že bol z veľkého množstva vybratý ako najvhodnejší kandidát a bola voľná len pobočka v Lučenci. Keďže veľa cestoval po Slovensku, Lučenec poznal a nebol to pre neho problém. Okrem iných náležitostí, ktoré táto činnosť vyžadovala 21.0.2014 absolvoval skúšky pre Národnú banku. Po spoločnom výbere zamestnancov a preverení s ľuďmi z Tatra banky, a.s. 03.03.2014 absolvovali školenie v Bratislave a 20.03.2014 preberali priestory pobočky Dňa 28.03.2014 prebehlo slávnostné otvorenie pobočky v Lučenci. V daný deň si v pobočke otvorilo účet veľké množstvo ľudí a boli vyhlásený za najlepšiu pobočku. Nasledujúce dni prebiehali bežným pracovným nasadením a riešením väčších a menších problémov, ktoré vznikali pri práci. Približne v máji začali upozorňoval pani Y. na nedostatky v projekte a apeloval na to, že takýmto spôsobom je daný projekt po ekonomickej stránke neudržateľný. V rámci spoločných debát a porád sa informoval na ostatných pobočkách ako problémy riešia oni. Čím viac sa snažil problémy riešiť, tým väčšia represia bola zo strany banky. Aj z iných pobočiek sa dozvedel, že s bankou sa nedá komunikovať, pričom sa dozvedel, že pri podpísaní zmluvy boli uvedení do omylu, kde pri nábore tvrdili, že všetko ideálne funguje, skutočnosť však bola celkom iná. Aj napriek tomu, že si svoje povinnosti plnili a snažili sa prevádzky riadiť čo najekonomickejšie, zo strany Tatra banky, a.s. prichádzali sústavne zmeny podmienok spolupráce, vyvíjanie nátlaku, keď videli, že to na nich nezaberá, začali praktiky šikovania, manipulovania s jeho zamestnancami. Sústavná výmena zamestnancov Tatra banky, a.s. s ktorými komunikovali dospela k tomu, že s jedným niečo dohodli, ale nikto o ničom nevedel. Všetky nedostatky banka skrývala za bankové tajomstvo. Celé to vústilo do odstúpenia od zmluvy 16.02.2019 a prevzatiu pobočky a vyhodenia zamestnancov. Zamestnancov banky zaujímalo vždy len počet otvorených účtov, motivovali ľudí, aby si účty otvárali. On so zamestnancami komunikoval upozorňoval ich pracovné postupy, takisto sledoval na pobočke ich postupy. Čo sa týka prvého upozornenia, v podstate mu ho doručili zamestnanci Raiffeisen banky, kde bolo povedané, že si musí dávať pozor na „kontrolu štyroch očí“, ale, že je všetko v poriadku, že sa mu darí otvárať účty, boli pochválení za činnosť a v podstate zamestnancov upozornil na to, že by tú kontrolu „štyroch očí dodržiavali podľa postupov. Čo sa týka posledného porušenia a zároveň ukončenia spolupráce, neprebehla s ním žiadna komunikácia, jedine bol telefonát s p. Sokolom, ktorý mu vysvetlil, že pobočka sa preberá a nech si robí so zamestnancami čo chce. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či žalobca vyvinul nejaké opatrenia na zlepšenie situácia po zistení zlyhania „kontroly štyroch očí“, žalobca uviedol, že nič sa nezmenilo, žiadne opatrenia sa nevyvinuli a nebol upozornený na to, že by dochádzalo k opätovného porušovaniu „kontroly štyroch očí“.
8. Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava toho, čo napísal v písomných vyjadreniach a k tomu čo bolo uvedené. Uviedol, že išlo o jednorazové povinnosti pri uzavieraní zmlúv a pri školení zamestnancov išlo o to, že banka hradila náklady žalobcovi len do výšky troch zamestnancov a v prípade, že by si žalobca žiadal zaškoliť viacerých, v tomto prípade by si náklady musel hradiť už sám. Banka nie je povinná znášať náklady súvisiace so školení zamestnancov a čo sa týka kontroly, táto bola vykonávaná pravidelne, na základe kontroly potom banka pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcom a práve cez kamerový systém sa zisťovali porušenia povinností zamestnancov žalobcu, ktorých porušení bolo viacero, ktoré boli so žalobcom konzultované osobne a telefonicky. Zástupca Raiffeisen banky mal vedomosť o ich porušovaní, pričom p. Talaš bol osobne v banke v súvislosti s tým spísal sa protokol, zamestnanci tam boli prítomní pri kontrole, pričom sa tam nedostavil žalobca, oni nevedia uviesť prečo. Z ich strany boli vykonané všetky úkony, aby sa vyhli k ukončeniu spolupráce. Namietol v celkom rozsahu nárok žalobcu uplatnený v konaní a poukázal na to, že v rozmedzí mesiacov september 2014 upozorňovali žalobcu na porušenie zmluvy a po tomto porušení dňa 30.09.2014 nastalo ešte ďalších 18 porušení zo strany zamestnancov, na čo pristúpili k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu opakovaného porušovania zákona o ochrany osobných údajov klientov a zásad povinnej kontroly „štyroch očí“, čo považovali za závažné porušenie povinností žalobcu, o čom ho informovali následne a od zmluvného vzťahu odstúpili. Čo sa týka vstupného poplatku vo výške 30 000,- Eur, išlo o spolupodieľanie sa na nákladoch na zriadení pobočky zo strany žalobcu. Čo sa týka kaucie, túto má banka právo si ponechať, ak by na strane banky hrozilo riziko škody zo strany žalobcu, k čomu aj došlo z dôvodu porušovania povinností pri ochrane osobných údajov. Odmietol ďalšie nároky žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním dôkazných listinných prostriedkov: návrh na začatie konania, provízne schémy, Franchisingovou zmluvou č. FR 07 1013/1/03 zo dňa 13.02.2014, Zmluva o výkone činnosti finančného sprostredkovania zo dňa 13.02.2014, Zmluva o podnájme nebytových priestorov a službách s ním spojených zo dňa 20.03.2014, Protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu nájmu zo dňa 20.03.2014, servisná správa, príloha č. 3, štartovací balíček, príloha č. 1 - provízna schéma, dodatky týkajúce sa prílohy č. 1 a províznej schémy, upozornenie na porušenie zmluvných povinností č. 2, odstúpenie od zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania zo dňa 16.02.2015, upozornením na porušenie zmluvnej povinnosti č. 1 zo dňa 22.09.2014, odstúpenie od zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania zo dňa 16.02.2015, príloha - výňatok z pracovných postupov z manuálu, začatie trestného stíhania, obžaloba OP Lučenec, rozsudok OS Lučenec, uznesenie KS v Banskej Bystrici, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 28.10.2014, faktúra č. FV150001, oznámenie o započítaní zo dňa 16.02.2015, faktúra č. FV150002, detail pohybu na účte, Zmluva o pôžičke zo dňa 06.09.2017, prehľad fakturácie nákladov a zisku, pokusom o zmier, listom Tatra banky zo dňa 21.12.2018, výpis z OR SR žalovaného, výpis z registra úpadcov, písomné vyjadrenia strán sporu, objednávka znaleckého posudku, odpoveď znalca, oznámenie o ukončení spolupráce, pripojený spis tunajšieho súd sp. zn. 22T/186/2016.
10. Ako vyplýva aj z vyjadrení strán sporu, je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.02.2014 Franchisingovú zmluvu č. FR071013/1/03 ako aj Zmluvu o výkone činnosti a finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom č. FR071013/2/03, Zmluvu o podnájme nebytových priestorov a službách. Na základe Franchisingovej zmluvy potom žalobca uhradil dohodnutý jednorazový vstupný poplatok za poskytnutie franchisingovej licencie vo výške 30 000,- Eur a vložil na účet žalovaného sumu 20 000,- Eur ako dohodnutú kauciu, ktorá mala vratný charakter podľa dohodnutých podmienok vo Franchisingovej zmluve. Následne v marci 2014 žalobca spolu so žalovaným otvorili franchisingovú pobočku Raiffeisen banky v Lučenci. Dňa 16.02.2015 žalovaný pristúpil k ukončeniu spolupráce so žalobcom a odstúpil od uvedených zmlúv, pričom došlo k uplatneniu dohodnutej podmienky a prepadnutiu kaucie a suma 20 000,- Eur nebola žalobcovi vrátená. Žalovaný následne podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom orgány činné v trestnom konaní vo veci konali a prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci podal obžalobu, ktorou navrhol uznať žalobcu vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom č.k. 22T/186/2016 Okresného súdu v Lučenci bol žalobca ako obžalovaný oslobodený od obžaloby, pričom bolo konštatované, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, nedošlo ku konaniu ako uvádza obžaloba, že by seba obžalovaný obohatil tým, že by uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu. Žalobca potom si uplatnil nároky v tomto konaní zaplatenie sumy 30 000,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o čiastku, ktorú žalobca uhradil titulom licencie a to jednorazového vstupného poplatku za poskytnutie franchisingovej licencie na prvé 5 ročné obdobie franchisingu, sumu 20 000,- Eur ako nárok na vrátenie zloženej kaucie, ktorý žiadal vydať z titulu bezdôvodného obohatenia, sumu 1 947,05 Eur, ktorú si žalovaný započítal voči pohľadávkam banky a žalovaný túto sumu žiadal vydať z titulu bezdôvodného obohatenia, sumy 1 587,50 Eur taktiež titulom provízie za február 2015, 10 000,- Eur titulom náhrady škody, ktorá suma zodpovedá čiastke úroku z pôžičky poskytnutej treťou osobou, ktorú žalobca čerpal na projekt a 258 973 Eur titulom ušlého zisku, ktorý mal žalobca dosiahnuť podľa ukazovateľov banky pri vstupe do projektu, ak by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Suma ušlého zisku zodpovedá údajom v províznej schéme, ktorá bola súčasťou náborovej analýzy žalovaného. Tieto nároky žalovaný popieral a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Súd zistil, že strany sporu uzavreli podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. Franchisingovú zmluvu, v ktorej vymedzili rozsah svojich práv a povinností v rámci svojich zmluvných vzťahov.
12. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ďalej len „Obch. zák.“): Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
13. Súd mal za to, že strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov a preto túto zmluvu považoval za platne uzavretú. Zo zmluvy vyplýva , že cieľom tejto zmluvy bolo zabezpečovať pre klientov Tatra banky, a.s. , oz. Raiffeisen Bank rôzne bankové služby, pričom žalovaný v tejto zmluve vystupoval ako franchisor a žalobca ako franchisista. Zároveň s uzavretím tejto zmluvy uzavreli strany sporu aj Zmluvu o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom v zmysle § 652 a nasl. OBZ, na základe ktorej bol franchisista oprávnený vykonávať činnosti finančného sprostredkovania podľa Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom.
14. Podľa § 652 ods. 1 Obch. zák.: Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého typu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
15. Podľa § 654 ods. 1 Obch. zák.: Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
16. Podľa § 655 ods. 1 Obch. zák.: Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.
17. Žalovaný ako nájomca a žalobca ako podnájomca uzavreli Zmluvu o podnájme nebytových priestorov a službách s tým spojených, na základe ktorej žalovaný dal do podnájmu žalobcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v Lučenci, na ulici Novohradskej za účelom výkonu bankovej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom predmetu činnosti podnájomcu za dohodnuté podnájomné. Tieto nebytové priestory boli odovzdané dňa 20.03.2014, de facto za účelom vykonávania bankových služieb a prevádzkovania pobočky banky.
18. Žalobca vykonával a zabezpečoval pre žalovaného služby spočívajúce v prevádzke pobočky Tatra banky, a.s., pričom bol žalobca dňa 22.09.2014 upozornený na porušenie zmluvných povinností, ktoré boli vymedzené v uvedenom porušení. Ďalej dňa 12.01.2015 bol upozornený na porušenie zmluvných povinností č. 2 najmä na neuhradenie nájomného a služieb spojených s nájmom. Následne dňa 16.02.2015 žalovaný odstúpil od Zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom a od Franchisingovej zmluvy. V uvedenom odstúpení špecifikovali jednotlivé porušenia zmluvných vzťahov ,ako aj zákonných predpisov. Podľa čl. VIII 8.2 Zmluvy o viazanom finančnom agentovi (ďalej „zmluva o VFA“) banka si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy o VFA s okamžitou účinnosťou odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení, v prípade, že dôjde zo strany VFA k porušeniu podstatnej zmluvnej povinnosti alebo k naplneniu dohodnutých podmienok. Najmä je banka oprávnená odstúpiť, ak nadobudne dôvodné podozrenie, že VFA porušil ktorúkoľvek z nasledujúcich povinností alebo nastane tu dohodnutá rozväzovania podmienka trvania zmluvy:
- ak Banka nadobudne dôvodné podozrenie, že VFA alebo ním poverený zamestnanec má v úmysle spáchať trestný čin, spáchal trestný čin alebo jeho spáchaniu pomohol, prípadne ho umožnil tým, že nekonal s odbornou starostlivosťou alebo konal v rozpore s jemu známymi záujmami banky, a to bez ohľadu na to či banke týmto konaním vznikla alebo mohla vzniknúť škoda,
- vzniklo právo banky vypovedať Zmluvu podľa bodu 3.2 písm. d) a ak sa banka nerozhodla uplatniť riadnu výpoveď podľa bodu 8.3 s dohodnutou výpovednou lehotou,
- porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa bodu 3.1 písm. j) alebo ochrany informácií a osobných údajov podľa ustanovení Článok VI.,
- hrubé porušenie odbornej starostlivosti; konanie, ktoré nebolo urobené v dobrej viere alebo konanie v rozpore s jemu známym záujmom banky najmä ale nie len povinnosti podľa bodu 3.1 písm. d),
- porušenie dobrého mena a dobrej povesti banky podľa bodu 3.1 písm. f),
- porušenie povinnosti podľa bodu 3.1 písm. g),
- Porušenie povinnosti podľa bodu 3.1 písm. n),
- porušenie povinnosti zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom podľa bodu 3.1 písm. e),
- porušenie povinností pre výkon činnosti VFA podľa zákona,
- porušenie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podnikanie, najmä porušenie daňových a iných odvodových povinností uložených všeobecnými záväznými predpismi; neudelenie alebo zánik akýchkoľvek povolení a súhlasov potrebných pre výkon jeho činností podľa tejto zmluvy, ktoré sú vyžadované v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov,
- porušenie povinností dodržiavať Kódex podľa bodu 3.1 písm. s),
- porušenie ktorejkoľvek z jeho zmluvných povinností (zo Zmluvy alebo z jej príloh, prípadne z pracovných postupov) menej podstatným spôsobom alebo neodstránenie omeškania pri takomto porušení, ak už bol na jej porušenie Bankou predtým písomne upozornený a porušenie neodstránil alebo nenapravil,
- VFA sústavne neplní bankou stanovené predajné plány po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov alebo ak nesplní plán ročného predaja minimálne 70 %.
19. Odstúpením od Zmluvy o výkone činnosti VFA, táto zmluva zanikla. Podľa čl. XIII 13.3 Franchisingovej zmluvy, táto Zmluva zanikne aj dňom ukončenia trvania zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania viazaným finančným agentom. Z uvedeného vyplýva, že odstúpením od zmluvy o VFA zanikla aj Franchisingová zmluva.
20. Podľa čl. IX 9.2 Franchisista je povinný uhradiť nasledovné poplatky: jednorazový vstupný poplatok za poskytnutie franchisingovej licencie, ako je špecifikovaný v bode 9.4, v sume 30 000,- Eur vrátane DPH za jedno obchodné miesto - pobočku za obdobie uvedené v Prílohe č. 2 - Špecifikácia obchodného miesta - pobočky, a to najneskôr do 28.02.2014.
21. Podľa IX 9.5 Zmluvné strany sa týmto dohodli, že franchisista je povinný najneskôr v lehote podľa bodu 9.2.1 tejto zmluvy zložiť kauciu vo výške 20 000,- Eur, za obchodné miesto - pobočku na bankový účet určený na uloženie kaucie vedený u franchisora, pričom táto kaucia slúži najmä na pokrytie a úhradu budúcich prípadných škôd vzniknutých na franchisorom franchisistovi zverených veciach, vybavení a zariadení obchodného miesta - pobočky, ako aj na HW a SW, alebo iných strán, resp. škôd spojených s prevádzkou obchodného miesta - pobočky a rovnako môže zložiť ako odstupné pre franchisora v prípade ukončenia tejto zmluvy v prípadoch uvedených v tejto zmluve. Franchisista nie je oprávnený počas trvania 5 rokov od momentu otvorenia obchodného miesta - pobočky pre klientov resp. verejnosť (t.j. od začatia riadneho vykonávania činnosti v obchodnom mieste - pobočke podľa otváracích hodín) s kauciou disponovať, pričom ak ho o to franchisor požiada uzavrie za týmto účelom s franchisisorom osobitnú zabezpečovaciu zmluvu. V prípade, ak franchisor rozhodne o zriadení ďalšieho obchodného miesta - pobočky pre franchisistu je franchisista povinný zložiť na bankový účet na dobu 5 rokov ďalšiu kauciu v rovnakej výške ako je uvedené v prvej vete. Ak v nižšie uvedených podmienkach pre vrátenie kaucie nie je uvedené inak, franchisistovi vznikne nárok na vrátenie tejto kaucie v rovnakej nominálnej výške ako ju zložil u franchisora po uplynutí 5 ročnej doby, tak ako je uvedená v Prílohe č. 2 - Špecifikácia obchodného miesta - pobočky pre dané obchodné miesto - pobočku, ako aj v prípade výpovede trvania Zmluvy zo strany franchisora bez uvedenia dôvodu podľa bodu 13.2.
22. Podľa Článku VII. bodu 7.2. V prípade, ak porušením akejkoľvek povinnosti VFA dôjde k porušeniu jeho povinností podľa zákona, osobitných predpisov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania, má banka právo uplatniť si voči VFA nárok na zmluvnú pokutu v zmysle § 300 a nasl. OBZ vo výške 20 000 Eur. Právo banky uplatniť si nárok podľa tohto bodu existuje popri nároku podľa bodu 7.1 ale v prípade, že už banka uplatnila za to isté porušenie svoj nárok podľa bodu 7.1 výška pokuty podľa tohto bodu sa znižuje o už zaplatenú pokutu. Zároveň platí, že ak sa banka rozhodne uplatniť si nárok na pokutu podľa tohto bodu nárok podľa bodu 7.1 za to isté porušenie už zaniká. Ak škoda z takéhoto porušenia presiahne výšku pokuty nárok na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu banke nezaniká.
23. Žalobca v žalobe tvrdil, že odstúpenie od zmlúv zo strany žalovaného bolo nedôvodné a nezákonné, v dôsledku čoho došlo k neplatnému ukončeniu vzájomných zmluvných vzťahov. Poukazoval na nekalé praktiky žalovaného, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom tvrdil, že takto postupoval aj voči iným franchisistom, ktorých navrhol vypočuť ako svedkov. Súd vypočutie týchto svedkov považoval za nadbytočné a nesúvisiace s vecou, nakoľko by sa týkalo iných zmluvných vzťahov, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Súd pri posúdení veci vychádzal z predloženého dôkazného materiálu. Súd pri posúdení veci vychádzal najmä zo skutočností, ktoré boli nesporné a dospel k záveru, že na pobočke Tatra banky, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka v Lučenci boli v predmetnom období uzatvárané účty tým spôsobom, že klienti neboli prítomní pri uzatváraní účtov, čím došlo k porušeniu zákonných predpisov, ako aj interných predpisov banky a zmluvných povinností, pričom tieto účty boli zakladané bez toho, aby o to klienti požiadali s motiváciou zo strany zamestnancov banky za splnenie ukazovateľov potrebných na priznávanie bonusov a provízií, o čom žalobca vedel, čo vyplýva z výpovedí svedkov v trestnom konaní, ako aj poškodených, čím dochádzalo k porušovaniu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ako aj zákona na ochranu osobných údajov. Keďže z vyššie citovaných zmluvných dojednaní vyplýva v takomto prípade právo banke uplatniť si voči VFA nárok na zmluvnú pokutu a túto si banka uplatnila v odstúpení od zmluvy. Z hľadiska vyššie uvedených skutočností, súd posúdil odstúpenie do zmluvy zo strany žalovaného ako platné.
24. Nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30 000,- Eur za jednorazový vstupný poplatok za poskytnutie franchisingovej licencie, ktorého vrátenia sa dožadoval žalobca z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
25. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 OZ: Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa vyššie uvedeného Článku IX 9.2 Franchisingovej zmluvy franchisista bol povinný uhradiť jednorazový vstupný poplatok za poskytnutie franchisingovej licencie v sume 30 000,- Eur vrátane DPH za jedno obchodné miesto, v ktorom vstupnom poplatku boli zahrnuté pôvodné náklady vynaložené franchisorom na plnenie jeho záväzkov podľa tejto zmluvy, a to najmä náklady na zriadenie pobočky. Zo zmluvných dojednaní medzi stranami sporu nevyplýva povinnosť žalobcu v prípade odstúpenia od zmluvy povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi tento poplatok. Z čoho vyplýva, že na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a žaloba je v tejto časti nedôvodná.
28. Ďalej súd posudzoval nárok žalobcu na vrátenie kaucie vo výške 20 000,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže nebolo žiadneho právne relevantného dôvodu na uplatnenie si zániku nároku na vrátenie zloženej kaucie v celom rozsahu. Táto kaucia je upravená v Článku IX. 9.5 Franchisingovej zmluvy, kde bolo uvedené, že franchisista je povinný zložiť kauciu vo výške 20 000,- Eur za obchodné miesto - pobočku na bankový účet určený na zloženie kaucie, ktorá kaucia slúžila na úhradu budúcich prípadných škôd, po piatich rokoch mala byť vrátená franchisistovi.
29. V bode XIII 13.4 Franchisingovej zmluvy franchisor si vyhradil právo odstúpiť od tejto zmluvy s okamžitou účinnosťou odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení franchisistovi v prípade, že dôjde zo strany franchisistu k porušeniu ktorejkoľvek podstatnej zmluvnej povinnosti, ako aj iných vymienených prípadoch, ktoré sú podrobne uvedené v tejto zmluvy, okrem iného vymedzeného v bode 13.4.13 pre porušenie ktorejkoľvek zo zmluvných povinností franchisistu vyplývajúcich z tejto zmluvy vrátane jej príloh, prípadne povinností špecifikovaných v manuály menej podstatným spôsobom ak už bol na porušenie franchisorom predtým písomne upozornený a napriek tomu v poskytnutej lehote neuskutočnil nápravu alebo v prípade ak porušil ktorúkoľvek z týchto povinností.
30. Ďalej v zmysle Článku XIII 13.5 Franchisingovej zmluvy v prípade ak franchisor odstúpi od zmluvy podľa ustanovení uvedených vyššie, môže franchisor zároveň rozhodnúť aj o zániku nároku franchisistu na vrátenie kaucie v súlade s bodom 9.6. Rovnako z tohto bodu vyplýva, že ak môže franchisor odstúpiť od tejto zmluvy, franchisista stráca nárok na vrátenie kaucie. Z tých dôvodov čo do zaplatenia tejto sumy nemohlo vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný rozhodol o prepadnutí kaucie.
31. Podľa § 373 Obch. zák.: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
32. Podľa § 379 Obch. zák.: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
33. Pokiaľ si žalovaný ďalej účtoval úhradu 10 000,- Eur z titulu náhrady škody, ktorá čiastka zodpovedá úroku z pôžičky poskytnutej treťou osobou, tento zmluvný vzťah nesúvisí s touto vecou, je vecou žalobcu akým spôsobom si zadovážil prostriedky na otvorenie pobočky Raiffeisen banky a súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný.
34. Čo sa týka úhrady sumy 258 973 Eur titulom ušlého zisku, ktorý mal žalobca dosiahnuť, ak by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, tento nárok súd nemohol posúdiť najmä čo do opodstatnenosti a jeho výšky, nakoľko absentovalo vo veci odborné vyjadrenie, resp. súkromný znalecký posudok, ktorý žalobca v priebehu konania nepredložil, napriek tomu, že na toto mal priestor a čas. V danom prípade súd vychádzal z ustanovenia § 153 CSP a napriek návrhu žalobcu vo veci znaleckého dokazovania, toto nenariadil. Keďže výpočet takéhoto ušlého zisku a jeho dôvodnosť nekorešponduje so zisteniami a vykonaným dokazovaním v priebehu konania a v priebehu trestného konania proti žalobcovi, súd bol toho názoru, že žalobca pri uplatnení vychádzal zo schém, manuálov a výpočtov, ktoré sa nezakladali na reálnom stave veci. Svedčí o tom aj činnosť pobočky v Lučenci, ktorá bola zameraná najmä na dosiahnutie plánu, z ktorého potom vyplývalo poskytovanie provízií a odmien zamestnancom banky a žalobcovi, pričom záujmy klientov boli vo veľa prípadoch podriadené tomuto cieľu a preto možno konštatovať, že na tejto pobočke k reálnemu naplneniu možného dosiahnutia nejakého zisku nemohlo dôjsť v posudzovanom období, nakoľko išlo o nekalú činnosť tejto pobočky týkajúcu sa najmä toho, že ľudia, ktorí navštívili pobočku požiadali o pôžičku, táto im bola zamietnutá, ale bol im otvorený účet, čo potvrdili vo svojich výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Z čoho možno usudzovať nezmyselnosť konania zamestnancov tejto pobočky, pretože založenie takýchto účtov aj ich vedenie nemôže viesť k vytvoreniu reálneho zisku. O tom, že žalobca vedel o konaní týchto svojich zamestnancov, svedčia najmä výpovede svedkov V. C. a A. V.. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca poprel, že by o tom vedel, nakoľko pri vedení pobočky s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou by na tieto skutočnosti musel prísť. Z tých dôvodov preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
35. Čo sa týka nárokov žalobcu na zaplatenie 1 947,05 Eur z faktúry č. 1 50001 a 1587,50 Eur z faktúry 1 50002, v tejto časti súd mal za to, že tieto nároky sú dané, neboli zo strany žalovaného spochybnené, pričom žalovaný uviedol že zanikli započítaním oproti nárokom zo zmluvnej pokuty a čiastky 1 311,82 Eur, ktorá sa týka faktúry č. 21000329 za obdobie december 2014. Oznámením o započítaní zo dňa 16.02.2015, súd mal za to, že bolo možné započítať na tieto faktúry faktúru č. 320019 vo výške 1 311,82 Eur v ktorej časti nárok žalobcu zanikol, avšak nemohlo možné započítať zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Eur, pretože podľa názoru súdu, táto nebola spôsobilá k započítaniu, pretože nebola priznaná súdom a výška tejto vyúčtovanej zmluvnej pokuty sa javí byť vo vzťahu ku konaniu žalobcu a spôsobenej škode neadekvátna. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 222,73 Eur z titulu nárokov žalobcu vyplývajúcich z faktúr č. 1 50001 a 1 50002 po ich čiastočnom započítaní oproti faktúre č. 320019 vo výške 1 311,82 Eur.
36. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
37. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák.: Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
38. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Ďalej bolo o náhrade trov konania rozhodnuté podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalobca mal úspech čo do 0,69 % sporu a neúspech čo do 99,31 % hodnoty sporu. Preto žalovanému patrí proti žalobcovi nárok na zaplatenie 98,62 % trov, ktoré mu vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.