Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-23-2019.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Csp/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Revúca, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava-Pod.Biskup., proti žalovanému K. V., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Č.. XX, t. č. Ž. XXXX/X, B. V., Česká Republika, o zaplatenie 330,- € Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 330,- € s príslušenstvom titulom neuhradenej sumy poskytnutej žalovanému podľa zmluvy o úvere č. 571467211 zo dňa 12.04.2014.
2. Nakoľko v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Českej republike) súd skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach upravuje právomoc súdu v občianskych a obchodných veciach v prípadoch ak existuje väzba medzi konaním, na ktoré sa nariadenie vecne vzťahuje, a územím členských štátov viazaných nariadením. V predmetnom konaní bolo prima facie zrejmé, že táto väzba existuje minimálne v osobe žalobcu, ktorý má sídlo v Českej republike ako členskom štáte EÚ viazaným nariadením.
3. Vecná pôsobnosť nariadenia je daná, nakoľko v predmetnej veci ide o občianskoprávny spor (čl. 1 ods. 1 Nariadenia). V predmetnom konaní sa nejedná o žiadnu z vecí, ktoré sú z vecnej pôsobnosti Nariadenia vylúčené podľa čl. 1 ods. 1 veta druhá a čl. 1 ods. 2 Nariadenia.
4. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
5. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 6. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
7. V danom konaní ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy ako je vymedzená v čl. 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia. Uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o úvere splatnom v splátkach, ktorú žalovaný uzavrel ako spotrebiteľ na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania.
8. V prípade nárokov zo spotrebiteľských zmlúv je právomoc súdov členských štátov Európskej únie upravená v oddiely 4, čl. 17 až 19 Nariadenia. Podľa čl. 18 ods. 2 môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. S výnimkou výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia môže byť právomoc súdu založená aj v prípadoch, ak síce nie je daná kritériami upravenými nariadením, ale žalovaný právomoc súdu príjme - zúčastní sa konania bez toho, aby právomoc súdu namietal (čl. 26 Nariadenia).
9. Pri skúmaní, či súd má v danej veci právomoc, zisťoval či žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník, v danom prípade žalovaný, bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou tak, že sa jedná o miesto, kde sa osoba skutočne - reálne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo, pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zák. č. 235/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení.
10. Súd zisťoval či bydlisko žalovaného bolo v čase začatia konania na území Slovenskej republiky. Pri doručovaní platobného rozkazu žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovaného v Slovenskej republike bolo zistené, že na adrese trvalého pobytu je žalovaný neznámy. Od svokry žalovaného bolo zistené, že sa žalovaný na adrese trvalého pobytu minimálne 5 rokov nezdržiava, býva v Českej republike. Na telefónnom čísle s medzinárodnou predvoľbou do ČR bola zastihnutá manželka žalovaného, ktorá súdu uviedla, že sa aj s manželom zdržiavajú na adrese K. XXXX/X, B. V., Česká republika. Súd žalovanému doručoval žalobu na uvedenú adresu prostredníctvom dožiadaného súdu, z odpovede ktorého a kópie zaslanej doručenky vyplynulo, že si žalovaný žalobu na uvedenej adrese prevzal do vlastných rúk dňa 14.06.2019. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, zostal pasívny. Zo strany Obce Rybník, kde má žalovaný hlásený trvalý pobyt mal súd zistené, že žalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava už približne 7 rokov. Odsťahoval sa aj s rodinou do Českej Republiky, za prácou a lepšími životnými podmienkami. Do miesta trvalého pobytu sa nevracia.
11. Podľa § 160 ods. 1 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 160 ods. 2 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. V danom prípade mal súd zistené, že žalovaný mal v čase začatia konania a stále má bydlisko na území Českej republiky (kde sa už niekoľko rokov zdržuje s rodinou v úmysle trvalo sa tu zdržiavať), preto tunajší súd nemá danú právomoc na konanie a rozhodnutie danej veci podľa § 16 ods. 2 Nariadenia. Žalovaný sa konania nezúčastnil, vo veci sa nevyjadril, zostal pasívny. Preto súd nemohol svoju právomoc založiť ani podľa čl. 24 Nariadenia. Právomoc súdu je jednou zo základných procesných podmienok, bez splnenia ktorej súd nemôže vo veci konať a konanie musí zastaviť. Zároveň sa jedná o podmienku, nedostatok ktorej nie je možné odstrániť. Keďže táto základná podmienka splnená nebola, súd konanie v zmysle ust. § 160 ods. 2 CSP, zastavil.
14. V zmysle § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade žalobca tým, že žalobu podal na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania a žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca ( § 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )