Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-142-2023.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/142/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom D. E. XXXXX XXX F., A. D., G., B. XXX, H., právne zastúpená JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou so sídlom Žižkova 19, Košice a manžela, ktorý návrh nepodal: I. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, B., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: F. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 19.01.2008, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., zväzok X, ročník XXXX, strana X, poradové číslo X, rozvádza.
II. Konanie v časti úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zastavuje.
III. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 28.09.2023 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s I. C., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Valaliky vo zväzku č. 8, ročník 2008, strana 1, pod por. č.1 a navrhla, aby maloleté deti F. a J. C. boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd zaviazal otca vyživovacou povinnosťou voči maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- EUR a k maloletej J. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- EUR mesačne, styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať. V návrhu matka uviedla, že obvyklý pobyt maloletých detí je toho času v Kanade.
2. Na pojednávaní dňa 02.02.2024 sa manželka prostredníctvom právnej zástupkyne a manžel, ktorý návrh nepodal po vyhlásení rozsudku vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie. Na základe uvedeného súd využil možnosť danú zákonom, a preto toto rozhodnutie v súlade s ust. § 221 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) neobsahuje odôvodnenie a obsahuje iba stručné odôvodnenie v rozsahu identifikácie nároku.
3. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa ust. § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
7. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
8. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
9. Podľa ust. § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. 10. Podľa ust. § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
11. Podľa ust. § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa prvej vety ust. 24 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj len „ZMPS“), vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
16. Podľa ust. § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
17. Podľa ust. § 39 ods. 4 ZMPS, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
18. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že maloleté deti majú spolu s matkou obvyklý pobyt v Kanade. Obvyklý pobyt nie je totožný s trvalým pobytom, avšak zodpovedá miestu, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život.
19. Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania, konkrétne skutočnosťou, že obvyklý pobyt maloletých detí je v Kanade.
20. Neexistencia legálnej definície pojmu obvyklý pobyt vedie súd pri posudzovaní otázky obvyklého pobytu na území určitého štátu k tomu, aby vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti toho ktorého prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je ťažiskový jeho objektívny charakter, teda priestorové vymedzenie, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava, kde má ťažisko každodenného života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu detí je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa, ako je to v tomto prípade, aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt rodiča, ktorý sa o dieťa stará, prípadne, kde sa o deti rodičia starali, kde navštevujú deti školské zariadenia a kde majú ošetrujúcich lekárov. Obvyklý pobyt vykladať treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
21. Súd má z obsahu spisu nepochybne za preukázané, že maloleté deti F. a J. C. žijú nepretržite na území Kanady spolu so svojou matkou v domácnosti, z ktorej otec odišiel. Obvyklým pobytom maloletých detí je Kanada. Na základe uvedeného má súd za to, že obvyklým pobytom maloletých detí v čase začatia konania, miestom, kde maloleté žijú, chodia do školy, majú vytvorené sociálne väzby, je Kanada a nie Slovenská republika.
22. Z toho dôvodu tunajší súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení vzhľadom na nedostatok právomoci v časti úpravy rodičovských práv a povinností, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania, konanie o návrhu na úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zastavil.
23. Podľa ust. § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
24. Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Pre úplnosť súd dodáva, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov naďalej trvá a to až do okamihu, kedy budú deti schopné sami sa živiť. Súd apeluje najmä na otca maloletých detí, že je jeho zákonnou povinnosťou na výživu oboch maloletých detí prispievať bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú deti alebo on. V tejto súvislosti súd uvádza, že matka svoju vyživovaciu povinnosť plní aj tým, že sa o obe maloleté deti od odchodu otca sama nepretržite osobne stará.
Poučenie:
Pretože po vyhlásení rozsudku sa v súlade s ust. § 368 CSP všetci účastníci vzdali odvolania, toto právo im nepatrí. Rozsudok nadobudne právoplatnosť doručením.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.