Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ek/1162/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 445 990 proti povinnému: C. Y., O.: XX.X.XXXX, Z. V. R. XXX/XX, XXX XX O. - M., o vymoženie 951,10 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Ailerovou, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, ČO: 44 366 639, ktorý ju vedie pod sp. zn. 402EX 811/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,64 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 951,10 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu

- Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu dňa 02.10.2017 pod sp. zn.: , ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 14.10.2017.

2. Dňa 20.12.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora JUDr. Ivetu Ailerovú, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639, ktorý ju vedie pod sp. zn. 402EX 811/18 (ďalej len „súdny exekútor“). Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.01.2019, ktoré povinný prevzal dňa 11.01.2019, návrh na zastavenie bol podaný včas, dňa 24.01.2018 v zákonnej lehote. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

3. Dňa 16.02.2019 súdny exekútor doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zákonnom stanovenej lehote.

4. Povinný v odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že podľa ustanovenia má byť ako fyzická osoba priamo zodpovedná za škodu ako bývalý konateľ, ktorú mal spôsobiť v súvislosti so záväzkom spoločnosti DANIELs -logistics s.r.o. a teda má byť zodpovedný za nástupnícku spoločnosť RELKO s.r.o. Toto tvrdenie a výklad citovaného ustanovenia rozhodcovského súdu považuje za neudržateľné. V súvislosti s uvedeným namieta nezákonnosť rozhodcovského súdu nakoľko bol zaviazaný spoločnosti na uhradenie dlhu ako fyzická osoba, pričom záväzok voči pôvodnému veriteľovi vznikol spoločnosti DANIELs -logistics s.r.o a nie jemu ako fyzickej osobe. Tiež poukázal na ust. a ods. 5 . Povinný tvrdí, že konateľom žalovaného RELKO s.r.o. nikdy nebol, čo znamená, že pri zlúčení spoločnosti došlo k prevodu všetkých práv a povinností, teda aj pohľadávok a záväzkov k nejakej povinnosti, ktoré by mohli byť podkladom na začatie exekúcie voči jeho osobe. Veriteľ tak

mal povinnosť preukázateľne sa domáhať uhradenia svojej pohľadávky v prvom rade od spoločnosť RELCO s.r.o., a ak by bola platobná neschopnosť tejto spoločnosti dostatočne preukázaná (čo sa však v rozhodcovskom konaní nestalo, keďže žalobca vôbec nevysvetlil a rozhodcovský súd to neskúmal), sa veriteľ mal najskôr pokúsiť uplatniť dlh u ostatných právnych predchodcov spoločnosti RELCO s.r.o., teda právnych nástupcov spoločnosti DANIELs - logistics s.r.o. a to spoločnosti DEBET INVEST s.r.o., spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., spoločnosti BELEOR, s.r.o., spoločnosti ENERGY GROUP, s.r.o. a spoločnosti K2 Business s.r.o. Teda aj výklad tohto sa týkajúci zo strany rozhodcovského súdu je založený na nesprávnych právnych záveroch a nijako neobstojí. Ďalej z tvrdení povinného vyplýva, že rozhodcovský súd nemal za preukázané, že veriteľ spoločnosti RELKO s.r.o. sa skutočne nedokáže uspokojiť z majetku tejto spoločnosti a teda vydal nezákonným postupom rozhodcovský rozsudok. Právomoc rozhodcovského súdu v tomto prípade nebola daná, keďže žalobca CRN1, zzpo nepreukázal, že by bol ako konateľ spoločnosti DANIELs - logistics s.r.o. bol oboznámený so Všeobecnými zasielateľskými podmienkami Libora Luptáka - Deel (VZP-D), na ktoré sa žalobca odvoláva alebo, že by povinný niekedy s nimi súhlasil v takom znení ako boli predložené k žalobe. Na základe vyššie uvedeného teda rozhodcovský súd jednoznačne nemal právomoc rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom, nakoľko v tejto veci nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy ani doložky. V súvislosti s vymáhaným nárokom povinný namieta premlčanie pohľadávky, má za to, že vymáhaný dlh uplatnený žalobou bol ku dňu podania žaloby na vydanie rozhodcovského rozsudku premlčaný, keďže dátum splatnosti pohľadávky pôvodného veriteľa pripadol na deň 11.08.2012, žaloba na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.06.2017 však bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 28.06.2017. Premlčacia doba tak uplynula 11.08.2016, čím je preukázané, že nárok žalobcu je premlčaný (poukázal na ust. , , ). V tomto kontexte uviedol, že žalobca sa jednoznačne účelovo domáhal nároku titulom náhrady škody a to iba z dôvodu zákonne upravenej premlčacej doby pri uplatňovaní si náhrady škody poukazuje však na to, že v tomto prípade nemôže isť o náhradu škody, keďže sa jedná o typicko obchodnoprávny vzťah na plnenie záväzku, ktorým spája premlčaciu dobu štyri roky. Je tak zrejmé, že žalobca ako aj rozhodcovský súd o tejto skutočnosti vedeli a z toho dôvodu sa v rozhodcovskom rozsudku uvádza práve platenie si náhrady škody, pričom z jeho odôvodnenia nevyplýva, k akej škode malo dôjsť a ako ju mal spôsobiť on ako fyzická osoba. Na základe vyššie uvedeného teda rozhodcovský súd jednoznačne nemal právomoc rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom, nakoľko v tejto veci nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy ani doložky. Z uvedených dôvodov žiada predmetnú exekúciu zastaviť.

5. Oprávnený uviedol, že námietky povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23.01.2019 sa netýkajú dôvodov uvedených v § 61k - § 61n Exekučného poriadku. Povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, a ktorý je definovaný v § 61 k) ods. 1 písm. a), b), d), § 61l - § 61n Exekučného poriadku. Od návrhu oprávneného na exekúciu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 02.10.2017. Uvedený exekučný titul nie je zrušený a nie je odložená jeho vykonateľnosť. Preto neexistuje žiaden zákonom a judikatórnou praxou predpokladaný dôvod pre zastavenie exekúcie oprávneného. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný uvedené rozhodcovské uznesenie nenapadol námietkou - žalobu na príslušnom súde podľa Z uvedeného dôvodu prišlo u povinného k preklúzii práva v budúcnosti čokoľvek namietať voči právomoci rozhodcovského súdu. Právomoc rozhodcovského súdu je už vecou rozhodnutou - res iudicata podľa v nadväznosti na a týmto rozhodnutím je viazaný nielen povinný, ale aj exekučný súd. Oprávnenému vzniklo zákonné právo podať žalobu na dohodnutý rozhodcovský súd podľa voči konateľovi spoločnosti dlžníka - povinnému o náhradu škody podľa . Svoje tvrdenia oprel o súvisiacich právnych predpisov a súdnej praxe najvyšších súdnych autorít. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby v konaní pod sp. zn. (402EX 811/18) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu, a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 42,64 Eur za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 25,73 Eur = 25,73 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,80 Eur 9,80 EUR + 20 % DPH v sume 7,11 Eur).

6 Podľa súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je

tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

8. Podľa návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa , ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3. Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

11. Podľa § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a/ súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie vyjadreniami oprávnenému a povinného, listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä rozhodcovským rozsudkom ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha zo 02.10.2017 doručenkami v rozhodcovskom konaní, oboznámením sa so Všeobecnými zasielateľskými podmienkami

16. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom sp. zn. zo dňa 02.10.2017, ktorým súd

zaviazal povinného na úhradu sumy 951,10 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. V danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah titulom náhrady škody oprávneného voči konateľom spoločnosti. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nie je ani oprávnený skúmať doručovanie dokumentov rozhodcovským súdom, či aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Súd je rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu viazaný. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Na základe vyššie uvedených skutočností je exekučný súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a ak povinný nesúhlasí s pohľadávkou na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, pretože je týmto rozhodnutím viazaný. týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Hoci mal tunajší súd za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana považuje za potrebné vyjadriť sa k namietaným dôvodom, pre ktoré by mal podľa povinného predmetnú exekúciu zastaviť. V zmysle námietok povinného je dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie neplatnosť exekučného titulu (bod 4. tohto uznesenia) z dôvodu, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu). Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola otázka právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý sa v tomto konaní stal podkladom pre vykonanie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný popiera uzavretie rozhodcovskej doložky resp. akýkoľvek právny vzťah s povinným. Podstata obrany povinného spočíva v tom, že pokiaľ nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by rozhodcovský súd spor prejednal a rozhodol bez toho, aby mal právomoc autoritatívne usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania, takého rozhodnutie by malo charakter nulitného aktu, na ktorý súd nemôže prihliadať a takéto rozhodnutie nemôže byť ani zákonným podkladom pre vedenie exekučného konania proti povinnému.

16.1 V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým definitívne došlo k oddeleniu zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania a markantným spôsobom sa zvýraznil rozdiel v oboch týchto konaniach spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

16.2 Súd poukazuje najmä na ust. ,, o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa ktorého účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom

konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania, zákaz svojvoľného rozhodovania a ochrana legitímnych očakávaní účastníkov konania tvoria súčasť základnej zásady spravodlivého procesu. Nevyužitie postupov zo strany povinného podľa o rozhodcovskom konaní, aj keď mu k tomu bola objektívne poskytnutá príležitosť, v posudzovanom prípade vylúčilo skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní s dôrazom na skutočnosť, že sa jedná o nespotrebiteľskú vec.

17. Súd k tvrdeniam povinného o nevedomosti postúpenia pohľadávky uvádza, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako oprávnený a kto ako povinný, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Exekučný súd v rámci preskúmania návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že osoba uvedená v exekučnom titule postúpila pohľadávku oprávnenému ako právnemu nástupcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2017 a 22.02.2018. Súd v zmysle § 36 ods. 3 Exekučného poriadku na zmenu osoby oprávnenej prihliadol tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.10.2013, v ktorom sa uvádza, že postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu na neho.

18. Čo sa týka doručenia rozhodcovského rozsudku súd vychádzal z predložených doručeniek, kde je jednoznačne preukázané, že dňa 05. 10. 2017 bolo povinnému doručené rozhodnutie rozhodcovského súdu () proti podpisu.

19. V súvislosti s vymáhaným nárokom povinný vzniesol námietku premlčania. Má za to, že vymáhaný dlh uplatnený žalobou žalobcu (oprávnený v tomto konaní) bol ku dňu podania žaloby na vydanie

rozhodcovského rozsudku premlčaný, keďže dátum splatnosti pohľadávky pôvodného veriteľa pripadol na deň 11. 08. 2012. Žaloba na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28. 06. 2017 však bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 28. 06. 2017, premlčacia doba tak podľa udaní povinného uplynula 11. 08. 2016. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, ktorú môže strana uplatniť ako svoju procesnú obranu v prvom rade v základnom konaní. Povinný správne uviedol, že nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah je základná premlčacia doma štyri roky, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak ( ). Uvedenú námietku však povinný ako žalovaný v rozhodcovskom konaní (základnom konaní) neuplatnil aj napriek tomu, že mal vedomosť o uplatnenom nároku zo strany žalobcu (oprávneného). Z pripojených dokladov vyplýva, že dňa 21. 07. 2017 prevzal vyjadrenie k žalobe proti podpisu.

19.1 Ďalej čo sa týka premlčania v režime , ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie (prípadne rozhodnutie v rozhodcovskom konaní) skončí sa premlčacia doba uplynutím desiatich rokov od splatnosti istiny vymáhanej pohľadávky prípadne od iného, od ktorého začala po prvý raz plynúť. Splatnosť pohľadávky vyplýva z hmotného práva a nastala ešte pred vznikom exekučného titulu (lehota na plnenie uvedená v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom je irelevantná. Námietku premlčania nemožno uplatniť, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný pred uplynutím desaťročnej doby.

19.2 S ohľadom na tvrdenie povinného, že nárok žalobcu bol premlčaný súd uvádza, že tieto skutočnosti mali byť namietané v základnom konaní. Na námietku premlčania v exekučnom konaní by súd mohol prihliadať len v prípade, že by išlo o námietku uplatnenú povinným v zmysle . V zmysle tohto ustanovenia : ,, Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty“.

20. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhy povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

21. Podľa , trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa , oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa , ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.“

25. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

26. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 42,64 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhom povinných na zastavenie exekúcie - z tarifnej hodnoty 951,10 Eur, v súlade s teda patrí advokátovi základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 25, Eur, ku ktorej je možné prirátať ešte režijný paušál vo výške 9,80 Eur + 7,11 Eur DPH teda spolu 42,64 Eur vrátane 20% DPH. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.