Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-1881-2023.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Subarea
6Ek/1881/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bytové družstvo Bratislava III, IČO: 00 169 633, so sídlom: Kominárska 142/6, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: MV Legal s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Jedenásta 16, 831 01 Bratislava-Nové Mesto, proti povinnému: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E. F., o vymoženie nepeňažného plnenia, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Petrom Krušinom, so sídlom exekútorského úradu: Lazaretská 4, 811 08 Bratislava 1, pod sp.zn. 361EX 331/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 13.07.2023 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/69/2021-145 zo dňa 17.04.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 25.04.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Exekučný súd poverením zo dňa 18.08.2023, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Krušinu, ktorý ju vedie pod sp.zn. 361EX 331/23. 3. Dňa 12.09.2023 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 21.09.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený elektronicky návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol následne dňa 25.09.2023 doručený súdnemu exekútorovi listinne. Súd na základe listinných dôkazov, a to doručenky preukazujúcej prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného. 4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.09.2023, v ktorom oznámil k upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 05.09.2023, že o vykonateľnom exekučnom titule nič nevie, spor sa síce vedie, ale v súčasnosti na Krajskom súde Bratislava ako prebiehajúci. Povinný ďalej tvrdil, že je vylúčené, aby ho niekto exekvoval pred definitívnym platným a správoplatneným rozsudkom. Aj keby bol rozsudok podľa jeho názoru právoplatný, čo v súčasnosti nie je, povinný uviedol, že podá žalobu podľa § 397 CSP a akékoľvek nároky oprávneného zo sporu pod sp.zn. 45C/69/2021 na jeho ťarchu nikdy nebudú žalobcovi priznané lebo žalovaný nárok je sám o sebe trestným činom. Povinný na záver dodal, že v upovedomení o začatí exekúcie chýba suma východiskového nároku. 5. Oprávnený považoval návrh povinného v celom rozsahu za nedôvodný a námietku na zastavenie exekúcie za neopodstatnenú. Podanie odvolania proti exekučnému titulu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie uznesenia o neodkladnom opatrení, nakoľko neodkladné opatrenie sa stáva vykonateľným jeho doručením a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok. Z obsahového hľadiska je návrh povinného celkom bezpredmetný, navyše nezrozumiteľný. Keďže nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, oprávnený navrhol, aby exekútor pokračoval v exekúcii.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného. 11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. 12. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť. 13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, návrhom na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný v návrhu tvrdil, že v súčasnej dobe prebieha vo veci pod sp.zn. 45C/69/2021 na Krajskom súde Bratislava spor a preto nie je podľa jeho názoru možné aby ho niekto exekvoval. Súd konštatuje a má za to, že aj keď prebieha konanie na Krajskom súde Bratislava, nemá to na predmetnú exekúciu žiadny vplyv nakoľko súd disponuje vykonateľným rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/69/2021-145 zo dňa 17.04.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 25.04.2023. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorá v § 232 ods. 1 CSP uvádza, že "vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami." Prejavom materiálnej stránky vykonateľnosti podľa § 45 ods. 1 EP je to, že vykonateľné rozhodnutie priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predo-všetkým vecných práv k cudzím veciam. 14. Podľa názoru súdu povinný v podanom návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za
nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) 15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.