Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: P. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 2090,20 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.025,26 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.055,06 € od 23.1.2018 do 24.10.2018, zo sumy 2.045,- € od 25.10.2018 do 23.11.2018, zo sumy 2.035,06 € od 24.11.2018 do 27.12.2018 a zo sumy 2.025,06 € od 27.12.2018 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V rozsahu sumy 47,57 € sa konanie zastavuje.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu 96,66% trov, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu VÚB a.s. ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 23.1.2018 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 2090,20 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 7.5.2019, nevyjadril a pojednávania dňa 4.11.2019 sa nezúčastnil, čo súdu nebránilo konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 15.10.2014 žalobca- právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2000 €. Túto pôžičku mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 61,01 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 146,40 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 27.1.2015 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok . Žalovaný tento dlh nevyrovnal a preto veriteľ dňom 19.3.2015 úver zosplatnil, o čom bol informovaný listom z 29.3.2015. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný zaplatiť 2219,03 €, čo spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky 17,57 € činí 2236,60 € a po odpočítaní úhrad žalovaným 146,40 € je dlh 2090,20 €.

4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to:

a) zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2014 z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá bezúčelová pôžička 2000 €. Zaviazal sa splatiť ju v 60 mesačných splátkach po 59,29 € a spolu s poplatkom za poistenie 1,72 € v celkovej sume 61,01 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 3557,40 €, že úroková sadzba 28,70% ročne, RPMN 28,70%, priemerná RPMN 18,01% a celkové náklady spotrebiteľa 1557,40 €. Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 10/2019 Splatnosť jednotlivých splátok bola do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky 20.11.2014 b) predžalobnú upomienku zo dňa 27.1.2015, z ktorej vyplýva, že veriteľ vyzval žalovaného, že dlžná suma k aktuálnemu dňu je vo výške 195,23 € a aby splátku za mesiac 11/2014 zaplatil do 5.3.2015 na tam uvedený účet a variabilný symbol, inak bude úver predčasne splatný. Žalovaný výzvu prevzal dňa 3.2.2015. c) oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.3.2015, ktorým žalovanému veriteľ oznámil, že úver sa stal v celosti splatným a aby dlh v sume 2238,88 € uhradil. Lehota na plnenie určená nie je a nebol predložený ani dôkaz o odoslaní tohto listu na pošte. d) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad, z ktorej je zistiteľné, že žalovaný na danej pôžičke vôbec nič nezaplatil od jej poskytnutia až do 15.10.2015, kedy uhradil 71,40 €, dňa 20.5.2016, 31.5.2016 a 22.7.2016 trikrát po 25 €, spolu 146,40 € od odvtedy už nič. Ku dňu zosplatnenia úveru dňa 19.3.2015 činil dlh na zročnej istine a úrokoch sumu 2219,03 €

5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2017 ku dňu 23.4.2018 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 3.4.2019.

6. Dňa 25.10.2019 pred prvým pojednávaním žalobca súdu oznámil, že v rozsahu sumy 30 € s prísl. berie žalobu späť, keďže dňa 24.10.2018, dňa 23.11.2018 a dňa 27.12.2018 zaplatil trikrát po 10 €, a taktiež berie žalobu späť vo výške sumy zmluvných pokút 17,57 € spolu s prísl.

7. Podľa (ďalej len ): Žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ods 1) : Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ods. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. K čiastočnému späťzvatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, preto sa nevyžadoval súhlas žalovaného a preto súd v rozsahu späťvzatia žaloby konanie zastavil. O vrátení poplatku súd nerozhodoval, pretože by výška súdneho poplatku zo späťvzatej sumy nedosahovala ani výške, o ktorú sa poplatok pri zastavení konania kráti.

10. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

11. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone , ktorý je vo vzťahu k i v pomere špeciality.

12. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. , na rozdiel od , neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v

, sa bude posudzovať podľa a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

14. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako upravuje v ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

15. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa . V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v , tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa . Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:

16. Podľa ust. § 497 Obch. zák.: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 18. Podľa ods. (2) účinného dňa 15.10.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 2000 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28,70%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 2870%.

20. Ako vyplynulo zo zmluvy. úrok bol stanovený vo výške 28,70%, a preto súd hodnotil, či takto dohodnutý úrok korešponduje normatívu zákonnosti. Už vo vyššie cit. ust. sa upravuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, a ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Súd z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých na stránke NBS zistil, u spotrebiteľských úverov pri lehote splatnosti od 1 - 5 okov bola v októbri 2014 sadzba v priemere 14,11%. Ide teda o údaj (podľa všetkého) vychádzajúci z úrokových mier, v akých poskytovali banky úvery v aktuálnom čase.

22. Podľa nariadenia č. účinného od 1.6.2014: (1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Ods. (4) Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

22.1. Podľa § 1a cit. nariadenia: (1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. V prejednávanej veci úrok bol v zmluve dohodnutý a to vo výške 28,70% ročne, a v danom čase bola priemerná RPMN v sadzbe 18,01 %, mal súd pri úvahe o prípustnosti danej výšky úroku za to, že úrok, takto dohodnutý, zodpovedá zákonnému korektívu.

24. Ku dňu zosplatnenia úveru činil dlh podľa údajov žalobcu sumu 2219,03 €, z čoho do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil 146,40 €, takže reálna výška záväzku žalovaného činila 2072,63 €. Súčasťou tejto sumy ale bola aj suma zmluvných pokút v sume 17,57 €, takže reálna výška dlhu činila 2055,06 €. Ak z tejto sumy žalovaný v čase po podaní žaloby zaplatil 30 €, čistý dlh žalovaného činí 2025,06 €, ktorú sumu súd u žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania.

25. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca sa domáhal úroku z omeškania od 31.3.2015 , ktorú okolnosť však nijako v žalobe neanalyzoval. Výzva zo dňa 25.3.2015 , ktorá oznamujem žalovanému, že bol úver zosplatnený, neobsahuje údaj o tom, že k tomu došlo práve dňa 19.3.2015 tak, ako to žalobca uvádza v žalobe. Aj keby to tak bolo, v tejto výzve, týkajúcej sa už úveru ako celku, nie je učená žiadna lehota, v ktorej mal žalovaný svoj záväzok splniť a preto súd o počiatku omeškania rozhodol tak, že ho priznal až dňom od podania žaloby t.j. od 23.1.2018 s tým, že úrok z omeškania bol priznaný z dlžnej sumy 2055,06 € od 23.1.2015 do úhrady sumy 10 € dňa 24.10.2018 a následne vždy do dňa ďalšej úhrady a od 27.12.2018 do zaplatenia s tým, že vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

28. Dňa 19.10.2017 bola základná sadzba ECB 0%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne, a vo zvyšku žalobu zamietol zmysle žaloby.

29. Dôvodne bola žalovateľná suma 2055,06 € (2219,03 € mínus 146,40 €, mínus zmluvná pokuta 17,57 €), z ktorej 30 € žalovaný zaplatil počas konania a za zastavenie konania v tomto rozsahu nesie zodpovednosť žalovaný. Úspech žalobcu tak činí 98,33% k pomeru neúspechu 1,67%, preto súd podľa , žalobcovi priznal právo na náhradu trov 96,66%, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.