Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. X., nar. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa rodičov - matky I. I. C., nar. XX. X. XXXX, bytom M., W. XX, právne zastúpenej JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 2 a otca I.. I. X., nar. XX. X. XXXX, bytom M., H. XX, o zmenu úpravy stykov rodiča - otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zmenu úpravy stykov s maloletým dieťaťom - I. X., nar. XX. X. XXXX, z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec svojím návrhom žiadal, aby súd zmenil styky s maloletým dieťaťom a to tak, aby ich rozšíril na dni - utorok, stredu a štvrtok. Poukázal na to, že styky, ako boli upravené rozsudkom Okresného súdu v Rožňave v konaní, vedenom pod sp. zn. sú absolútne nerealizovateľné, pokiaľ majú byť dodržané práva a záujmy maloletého dieťaťa. Matka maloletého na dohodnutý termín (vždy v stredu) už dvakrát nedoniesla a neodovzdala dieťa za účelom realizácie stykov, svojvoľne a možno aj úmyselne organizuje na termín, kedy sa majú styky realizovať výlet, alebo návštevu lekára. Oznámi to formou SMS správy pre sociológa a takto vec považuje za vybavenú a ospravedlnenú. Maloletý syn sa sťažuje od začiatku uskutočňovania týchto stretnutí, pretože priestory, ktoré zabezpečila kolízna opatrovníčka sú nevyhovujúce, cíti sa zle v uzavretom priestore kancelárie (o rozmeroch 3,5 x 3 m), je tam pod tlakom sociológa, psychológa, ktorí sa zapájajú do rozhovorov otca a syna, pričom tvrdia, že ich účasť na stykoch treba brať tak, ako keby tam neboli. Otec maloletého má za to, že jednak sociológ a jednak aj psychológ nemajú záujem rešpektovať rozsudok, sú neprofesionálni a na žiadosť otca maloletého, aby matku poslali preč nereagujú, pretože pre nich je rozhodujúce to, čo povie dieťa, nie čo hovorí rozsudok. Takto je rozsudok súdu hrubo porušený a to aj tým, že matka nielenže nepripraví syna na stretnutie s otcom, ale negatívne ho predpripraví, ovplyvňuje, sedí na stretnutí a otec vôbec so synom osamote nemôže komunikovať. Syn je už pod takým tlakom, že sa vyjadril slovami, že „zrejme ho tam chceme týrať“. Pre uvedené skutočnosti otec maloletého žiadal o novú úpravu stykov a to tak, aby sa realizovali v utorok, stredu a vo štvrtok, kedy aj jeho maloletý syn by mohol prespať v jeho dome, vo svojej detskej izbe. Mohol by sa venovať spolu s otcom svojim obľúbeným činnostiam v prírode, venovať sa športu, hudbe, výučbe cudzích jazykov, tak, ako to mal predošlých 8 rokov. Otec maloletého zdôraznil, že dieťa potrebuje aj mužský vzor. Preto sa snažil vybojovať si aj striedavú starostlivosť, čo by bolo pre maloletého najideálnejšie. Zdôraznil, že predsa nemôže byť akceptovaná matka dieťaťa, ktorá nemá ukončenú ani základnú školu, ani sa nevzdeláva a dieťa chce získať ako korisť na peniaze. Podľa jeho názoru, dieťa chce byť silou-mocou s mamou, pretože si to matka želá, hoci tiež uznal, že teraz si to želá

aj dieťa. Mnohé skutočnosti sú zo strany matky zinscenované, má za to, že maloletý má cestu k umeniu zamedzenú len kvôli matke. Otec sa tiež vyjadril, že má záujem so synom chodiť na futbalový tréning, ísť si s ním prípadne zaplávať, alebo ísť na ryby, do cukrárne, ktoré aktivity by so synom absolvoval v utorok, stredu, štvrtok a večer by dieťa vrátil matke. Otec tiež uviedol, že syna navštevuje aj v škole. Myslí si, že syn je pod istým psychickým tlakom, pretože mu povedal, že nesmie za ním chodiť do školy, ani na futbal a dres na futbal, ktorý mu kúpil, nechcel od neho prevziať. Zobral si ho až potom, keď mu povedal, že zbytočne ho kupoval, zbytočne ho zháňal a zbytočne míňal peniaze. Potom, keď si dres vyskúšal, sa potešil a bol šťastný. Či sa niečo zmenilo od poslednej úpravy stykov s maloletým dieťaťom, otec maloletého uviedol, že s maloletým sa stretáva väčšinou v škole, hoci dieťaťu bolo povedané, že otec za ním nesmie chodiť ani do školy, ani na futbal, dieťa sa bojí a preto si neželá jeho návštevy, zrejme, aby sa vyhol kriku od matky a zbytočnému stresu. V zmysle poslednej úpravy stykov s maloletým sa styky realizovali na úrade - pod dohľadom sociológa a psychológa, kde má matka dieťa odovzdať, nechať, ktorú skutočnosť matka neakceptuje, ani sociológ, ani psychológ. Otec maloletého uviedol, že dieťa si želá, aby bola pri stykoch mama, ale jej prítomnosťou následne dochádza ku konfliktným situáciám. Dieťa si to želá zrejme preto, že mu to matka doma nakáže. Matka je tá, ktorá vyhľadáva konflikty. Pokiaľ mu dieťa na stretnutiach chcelo niečo napísať, matka mu v tom bránila. Matka nie je ochotná sa ani dohodnúť o inej realizácii stykov a preto je potrebné, aby o tom rozhodol súd.

2. Matka maloletého s návrhom otca o zmene úpravy stykov s maloletým nesúhlasila. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že zo znaleckého posudku č. 27/2018 I.. W. W., v konaní sp. zn. tunajšieho súdu vyplýva, aká je povaha otca. Je charakterizovaná jeho osobnosť a v závere znalkyňa doporučila realizovať styk „pod odborným dohľadom“, nakoľko otec má tendencie s dieťaťom citovo manipulovať a viesť rozhovory s ním psychologicky nekorektne. Z tohto dôvodu sa styky realizovali pod odborným dohľadom. Tiež zdôraznila, že rozsudok v pôvodnom konaní zo dňa 13. 5. 2019 bol výsledkom dohody oboch rodičov s tým, že otec sa bude stýkať s dieťaťom každú stredu v týždni od 15,30 hod. do 18,00 hod. v priestoroch úradu práce, soc. vecí a rodiny. Toho času ako otec maloletého už spomínal, je vedené trestné konanie voči otcovi maloletého, ktoré ešte nie je právoplatne skončené a preto nemožno robiť závery z rozsudku v trestnom konaní, ktorý ešte nie je právoplatný a vychádzať z týchto tvrdení. Spis sa po odvolaní nachádza na Krajskom súde v Košiciach a vo veci je už nariadený aj výsluch matky. Otec sám uvádza, že chodí za dieťaťom cez prestávku do školy, alebo ho navštevuje v čase krúžkov, čím sám nerešpektuje a porušuje súdne rozhodnutie. Sám otec uviedol, že chlapec je v čase jeho návštev pod psychickým tlakom. Z výpovede otca vyplýva, v časti, keď odniesol do školy dieťaťu dres, ako dokáže emočne s dieťaťom manipulovať, kedy mu uviedol, že „zbytočne mu zháňal dres, zbytočne ho kupoval a zbytočne na neho míňal peniaze“. Tu sa potvrdzuje zistenie znalkyne, kedy otec má tendencie s dieťaťom citovo manipulovať. Zo správ z realizovaných stykov dohľadom vyplýva, že matka spočiatku pri stykoch nebola prítomná, až neskôr bola privolaná. Takto mal otec možnosť a príležitosť stýkať sa so synom, ktorý styk dokonca sám ukončil a požiadal o jeho nerealizovanie. Následne, vyhnúť sa autoritatívnemu rozhodnutiu, realizoval svoj styk na základe svojej vôle a to v priestoroch školy, kde mu to vyhovovalo. Nie je pravdou tvrdenie otca, že cesta k umeniu synovi bola matkou zamedzená, syn sa sám rozhodol. Z dôvodu, že rozsudok o úprave stykov s maloletým, nie je podľa predstáv otca, nezakladá to záujem dieťaťa a to, že sa otec nedokáže podrobiť súdnemu rozhodnutiu, ktoré si rodičia samy schválili a to samotnou dohodou o úprave stykov, tak ani táto skutočnosť nie je dôvodom na zmenu úpravy stykov s maloletým. Z tohto dôvodu žiadala matka maloletého návrh otca na zmenu úpravy stykov s maloletým ako nedôvodný zamietnuť a tiež uviedla, že v osobitnom konaní sa bude rozhodovať aj o zákaze styku otca s maloletým na základe návrhu, ktorý bol podaný na súd.

3. Naviac, matka vo svojom vyjadrení zdôraznila, že maloletý syn sa nechce stretávať s otcom, pretože otec klame. Sám maloletý syn túto skutočnosť uviedol, keď boli spoločne na realizácii stykov, ocko kričal na neho a povedal mu, že je to všetko kvôli nemu, že klamal a preto sa bojí ocka, že si ho zoberie a nedovolí mu, že by sa vrátil ku mame, pretože aj v minulosti sa to stalo. K realizácii stykov na úrade uviedla, že pri stykoch bola len raz - prvýkrát a zostala v miestnosti, pretože psychologička, ako aj sociálni pracovníci sa opýtali dieťaťa, či chce, aby zostala v miestnosti a syn povedal, že chce, aby zostala. V ten deň styky prebehli v poriadku. Následne pri ďalších stykoch už povedala synovi, že ona tam už nebude, že bude lepšie, keď bude sám s otcom, ale otec maloletého prišiel na stretnutie so synom nervózny, začal kričať a vtedy sa kurátori spýtali maloletého, či chce, aby tam zostala mama, syn ale súhlasil s tým, že zostane len s otcom. Pri každom stretnutí sa pýtali, či chce, aby tam zostala, väčšinou odchádzala, len keď jej zavolali sociálni pracovníci, sa vrátila pre syna. Otec maloletého syna ich aj fotil a to v čase,

keď na neho čakali, pofotil aj matku, psychológov, následne urobil cirkus a odišiel. Matka zdôraznila, že otec dieťa chodil navštevovať aj do školy a aj na športové krúžky. Keď chodil do školy, stále urobil cirkus, dieťa bolo rozrušené, stále plakalo a z toho stále usúdila, že otec bol za ním v škole. Dieťa bol otec pozrieť aj keď malo športový krúžok, bol tam aj s nejakým redaktorom a tiež sa s chlapcom aj porozprával. Posledne, keď syn nebol s otcom, takmer po 10 dňoch, spomenul si na otca s tým, že sa pýtal, prečo je ocko taký klamár, prečo sa nevie dohodnúť a prečo nevie nič rešpektovať. Dovtedy, kým spolu komunikovali, fungovali aj styky, ale bolo to ešte v čase, keď neboli rozvedení. Vtedy bol syn rád, že platila medzi nimi dohoda, že mohol chodiť aj k babke, bol aj s otcom, aj doma a teraz, keď dohoda medzi nimi nefunguje, dieťa už nemá záujem byť s otcom, pretože sa ho bojí, hlavne preto, že si ho zoberie a neuvidí mamu, sestry a babku. Matka tiež uviedla, že by bola ochotná dohodnúť sa s otcom maloletého, keby otec maloletého ju pred synom neočierňoval a na ňu nenadával.

4. Kolízna opatrovníčka maloletého návrh otca žiadala v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že je absolútne neodôvodnený. Poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa poukazuje na osobnosť otca maloletého, kde dáva do popredia skutočnosť, že má otec vyššie skóre lži. Na základe tejto situácie konkretizovala skutočnosti a to vyjadrenia, ktoré udával otec dieťaťa a ktoré sú skutočne bez kontextu, väčšinou sú nepravdivé a lživé. V podstate si otec neuvedomuje a nepripúšťa svoje správanie ako problematické a vinu dáva na každého, len nie na seba. Čo sa týka stretnutí otca s maloletým, ktoré boli realizované na základe rozsudku tunajšieho súdu, poukázala na to, že je pravdou, že vo väčšine prípadov bola matka pri stykoch prítomná iba vtedy, keď si to dieťa želalo. Tieto stretnutia prebehli možno len pol hodinku, pretože dieťa bolo voči otcovi nedôverčivé - veľmi napäté, čo vlastne vyústilo do toho, že si stále žiadalo prítomnosť matky. Z týchto dôvodov dieťa malo aj tzv. „únikové tendencie“ a chcelo čím skôr ukončiť stretnutie, čo sa vo viacerých prípadoch zdalo otcovi, že sa nedodržuje rozsudok, ale pracovníci centra, ako aj kolízny opatrovník hájili záujem dieťaťa. Otec v týchto situáciách bol veľmi nervózny, nebol schopný sebareflexie, v určitých situáciách ako keby sa pozabudol, začal nadávať na matku, bol impulzívny, paranoidný a okrem iného vulgárne nadával aj psychológovi, aj sociálnym pracovníkom, ktorí boli prítomní. Kolízna opatrovníčka zastáva názor, že otec mal možnosť na stretnutiach preukázať to, že je dobrým otcom a vyvíjať v dieťaťu nejakú dôveru, resp. vyvíjať situácie, aby sa dieťa s ním cítilo dobre, čo sa samozrejme nestalo, opak bol pravdou. V súčasnej situácii je dieťa už apatické voči tejto situácii, nedokáže spracovávať, riešiť tieto situácie, je veľmi plačlivé a veľmi emotívne prežíva tieto veci, čo samozrejme do budúcna môže spôsobiť patologické, nedobré javy.

5. Súd vo veci okrem výsluchu účastníkov - matky, otca a kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie aj dôkaznými listinami - správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. zo dňa 11. 10. 2019, potvrdením OR PZ SR M., správou Centra pre deti a rodiny I. - H. D., správou o priebehu styku otca s dieťaťom, správou NsP G.. H. M., správou psychologičky C.. D. R. o priebehu styku otca s maloletým dieťaťom, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , celým obsahom pripojených spisov, ako aj ďalšími dôkaznými listinami.

6. Zo správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloleté dieťa I. X., nar. XX. X. XXXX pochádza z manželského vzťahu matky I. I. C., nar. XX. X. XXXX a I.. I. X., nar. XX. X. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. - 267 zo dňa 13. 5. 2019 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na základe dohody rodičov bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 50,- Eur/mesačne. Zároveň súd zaviazal otca uhradiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 6. 2018 do 1. 5. 2019 v úhrnnej sume 600,- Eur v mesačných splátkach po 50,- Eur. Rodičia dieťaťa sa dohodli, že otec sa bude stretávať s maloletým každú stredu v týždni od 15.30 hod. do 18.00 hod. v priestoroch Centra pre rodiny a deti I. - H. D., pod odborným dohľadom zamestnancov Centra pre rodiny a deti I. - H. D.. Dňa 18. 9. 2019 bol na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vykonaný pohovor s maloletým I. X., ktorý sa dostavil v sprievode starej matky p. Z.. Maloletý v rozhovore uviedol, že nastúpil do 4. ročníka Základnej školy, veľmi sa na ňu tešil a aj na kamarátov. Uviedol, že otec ho pravidelne v škole navštevuje počas veľkej prestávky. Nosí mu desiatu, niekedy mu prinesie zakúpené veci napr. kopačky, niekedy mu dá aj 10,- Eur. Dieťa uviedlo, že finančnú hotovosť od otca stále prevzal, niekedy ju odovzdal matke, raz si z nich kúpil trdelník a zmrzlinu na jarmoku. Uviedol, že mu tieto návštevy vadia, pretože sa nevie v škole sústrediť, je z toho veľmi nervózny. Každý deň je nespokojný pred veľkou prestávkou, keď vie, že príde otec. Otcovi to už niekoľkokrát povedal, že si to nepraje, aby ho v škole navštevoval, avšak otec mu na to odpovedal, že on je X. a on ho môže navštevovať vtedy, keď on bude

chcieť. Dieťa sa vyjadrilo, že otec si myslí, že môže všetko. Uvádza, že počas týchto návštev mu otec rozpráva zlé veci na mamu a starú mamu, nadáva na nich a I. to už nechce počúvať. Okrem toho otec chodí za ním na futbal, ktorý maloletý navštevuje ako záujmový krúžok. Podľa jeho vyjadrenia ho otec aj natáčal kamerou. Na otázku kolízneho opatrovníka, či si vie predstaviť, že sa bude o neho starať týždeň mama a týždeň otec, maloletý uviedol, že v žiadnom prípade, túto alternatívu rázne odmietol. Otcovi už neverí, sklamal ho a nechce sa s ním stretávať a nechce s ním tráviť čas a nebude s ním „tam“ bývať. Maloletý ďalej uviedol, že má pocit, že si ho chce otec kúpiť tým, že mu niekedy prinesie peniaze, sladkosti a kúpi mu kopačky. Dňa 11. 10. 2019 sa na úrad práce na základe telefonického dohovoru dostavila matka maloletého, ktorá uviedla, že v jej pomeroch sa od posledného pojednávania nič nezmenilo. So svojimi deťmi býva naďalej v prenajatom panelákovom dvojizbovom byte na adrese W. XX, M.. Je naďalej zamestnaná v zariadení pre seniorov v Obci T. s čiastočným pracovným úväzkom. Finančne jej vypomáha stará matka zo strany otca - pani Z.. Jej mesačné výdavky predstavujú 280, Eur - ako nájom za byt, 100, Eur - strava pre domácnosť, 20,- Eur - strava v školskom zariadení pre maloletého I.. V rozhovore uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní len vo výške 10, Eur. Matka zabezpečuje všetky potreby pre dieťa výlučne sama.

7. Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ SR v M., odboru poriadkovej polície sa zisťuje, že dňa 26. 6. 2019 v čase o 18,30 hod. oznámila na OO PZ v M. matka maloletého priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, podľa , ods. 18 písm. d/ o priestupkoch, že bývalý partner I.. I. X. ju a jej syna obťažoval a fyzicky napadol.

8. Z oznámenia Centra pre deti a rodiny I. - H. D., odborného tímu, pracovisko Š. XX, M. vyplýva, dňa 26. 6. 2019 prebehol v priestoroch pracoviska (v záhrade) OSPODaSK na Ul. J.. M. XX, M., styk otca I. X. s mal. dieťaťom I. X. za prítomnosti zamestnancov odborného tímu CDR I. - H. D.. Styk sa začal v čase 15,35 hod. Styk prebiehal bez prítomnosti matky, s čím dieťa súhlasilo. Styk s dieťaťom prebiehal v kľude, bez slovných atakov na matku a upozorňovania na nedostatky vo vzťahu medzi rodičmi (zo strany dieťaťa a aj otca), v porovnaní s priebehom doterajších stykov. Približne po polhodine sa dieťa prvý krát vyjadrilo, že chce už styk s otcom ukončiť a odísť domov. Pracovníci Centra dieťaťu pomohli zmeniť tému rozhovoru a tým styk s otcom predĺžiť, toto sa opakovalo ešte dvakrát. Približne o 16,19 hod. sa dieťa po štvrtý krát vyjadrilo, že už chce odísť. S ohľadom na dieťa to bolo umožnené a sociálnym pracovníkom odborného tímu, bola telefonicky kontaktovaná matka, aby si dieťa prišla vyzdvihnúť. Otec trval na tom, aby styk pokračoval aj naďalej, zo strany odborného tímu mu boli pripomenuté negatívne dôsledky nútenia dieťaťa k zotrvaniu na mieste proti svojej vôli. Po príchode matky do záhrady, kde sa styk vykonával, začal otec na matku a dieťa vyvíjať nátlak (direktívny tón, zvýšený hlas), aby zotrvali. Situáciu pracovníci Centra vyhodnotili ako pre dieťa záťažovú a odporučili matke s dieťaťom odísť. Sociálny pracovník upozornil otca na jeho nevhodné správanie, otec mu v afekte vulgárne vynadal, hodil na zem sklenený pohár, v ktorom mal naliatu vodu, vyhrážal sa ujmou na zdraví a odišiel z pracoviska OSPODaSK. Následne, približne po 5 minútach sa na pracovisko vrátil, kde opakovane na adresu sociálneho pracovníka uviedol vyhrážky a nadávky. Zo strany psychológa odborného tímu mu bolo odporučené, aby sa upokojil a odišiel. Približne v čase o 16,30 hod. v ten istý deň telefonovala sociálnemu pracovníkovi matka dieťaťa, ktorá ho informovala o incidente, že otec ich na ulici zastavil a fyzicky napadol, dieťa mal podľa slov matky odstrčiť a ono spadlo na zem a udrelo sa. Odborný tým Centra pre deti a rodiny I. - H. D. odporučil v stykoch v takejto atmosfére nepokračovať a odporučil intervenciu klinického psychológa.

9. Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou G.. H. M. a. s. je zrejmé, že maloletý I. X. si po ataku otca udrel hrudník o auto. Pri vyšetrení I.. D. bolo zistené, že hrudník je bez vonkajších poranení, s palp. citlivosťou na ľavej strane hrudníka, dýchanie vizukulárne bez krepitacie, bez traumatologických zmien na skelete a bol mu doporučený kľudný režim a analgetiká.

10. Zo správy psychologičky - PhDr. D. R. - o priebehu styku otca s dieťaťom dňa 19. 6. 2019 v priestoroch pracoviska OSPODaSK na Ul. J.. M. v M. vyplýva, že styk s otcom prebiehal bez prítomnosti matky. Po príchode do miestnosti otec psychologičku ignoroval. Neskôr sa objavila prudká afektívna reakcia otca, kde ju obviňoval, že je klamárka, že klamala na polícii, že ju vôbec neuznáva a nebude ju akceptovať a ani počúvať. Odmietol s ňou komunikovať, reagoval negatívne a verbálne ju napádal. Akceptoval len I.. W., ktorý bol prítomný. V samotnom kontakte s maloletým otec nedokázal nájsť témy, ktoré by syna zaujali. Maloletý I. bol voči nemu nedôverčivý a po celý čas napätý. Otec s ním skúšal komunikovať aj po portugalsky, na čo maloletý nereagoval. V správaní maloletého bola evidentná intrapsychická tenzia

a asi po polhodine sa vyjadril, že chce styk s otcom ukončiť a ísť domov. Otec navrhol maloletému, aby sa stretávali mimo SPODaSK napr. v cukrárni, ale syn to odmietol a vyjadril sa, že sa s ním takouto formou stretávať nechce. U dieťaťa pretrvali únikové tendencie a situáciu prežívalo emočne negatívne. Občas sa otec maloletého v komunikácii akoby „pozabudol“, negatívne sa začal vyjadrovať o jeho matke alebo začal vyvíjať na dieťa tlak a vyjadril sa, že odíde len vtedy, keď mu na papier napíše veci, ktoré robí rád. Maloletý I. to komentoval ako „týranie“ a na jeho opakovanú žiadosť pracovníci Centra sa rozhodli ukončiť styk. Neskôr maloletému povedal niečo po portugalsky, na čo maloletý zareagoval plačom. V prítomnosti psychologičky sa neskôr vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, bojí sa ho. V závere správy zo styku I.. X. s mal. I. X. psychologička uviedla, že správanie otca je nevhodné, svedčí o tom, že má psychické problémy a vo vlastnom záujem by mal konzultovať so psychiatrom, aktuálne nie je schopný sebereflexie a odmieta od nich pomoc. V jeho správaní bola evidentná zvýšená iritalibita, impulzivita, paranoidné tendencie (vníma pracovníkov centra ako svojich nepriateľov, ktorí mu chcú ublížiť), následne sa objavuje verbálna agresivita, ktorá môže prejsť aj do fyzickej. Jeho sebaovládacie schopnosti sú oslabené, môže zareagovať stratovo a niekomu ublížiť.

11. V súvislosti s článkom 5 zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä: a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvod schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následného pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.

14. Podľa článku 5 Dohovoru o práva dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov, či iných osôb právne zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

15. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, meno a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

16. Podľa článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov, proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

17. Podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadoch, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

18. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.

19. Podľa článku 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

20. Dohovor o právach dieťaťa prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 20. 11. 1989, pre územie Slovenskej republiky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 2. 1991, je uverejnený pod č.

21. Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 22. Podľa a , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 23. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (, ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak aj v predmetnej právnej veci. 25. Súd pri posudzovaní správnosti návrhu otca na zmenu stykov s maloletým zohľadnil pri svojom rozhodovaní prioritný a najlepší záujem maloletého a posúdenie otázky zásahu do rodičovských práv otca podieľať sa na jeho výchove. Súd má za to, že nie je vhodné upravovať styky otca s maloletým v inom rozsahu, ako bolo upravené posledne, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. - 267 zo dňa 13. 5. 2019, kedy styky otca s maloletým boli upravené na základe dohody rodičov. 26. Podľa článku 10 základných princípov (ďalej len ), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

27. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

28. Podľa veta prvá (ďalej len ), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

29. V zmysle ustanovenia , , , , , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 až 4 sa použijú primerane.

30. Rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu podieľať sa na osobnej starostlivosti a výchove dieťaťa, ktorú má danú Zákonom o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Obmedzenie, alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje

do práv a povinností rodiča a preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci. Súd je povinný zistiť, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje záujem dieťaťa, prípadne či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pre spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa je potrebná aj spolupráca súdu s odborníkmi z iných vedných odborov.

31. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Jej starostlivosť o dieťa je na dobrej úrovni, dieťa má dobrý vzťah s matkou, matka otcovi v stykoch s dieťaťom nebránila, dokonca medzi rodičmi došlo aj k uzavretiu dohody o úprave stykov s maloletým, v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. - 267 zo dňa 13. 5. 2019, v zmysle ktorého rozhodnutia sa otec maloletého bude stýkať s maloletým každú stredu v týždni od 15,30 hod. do 18,00 hod. a to v priestoroch Centra pre deti a rodiny I. - H. D. a to pod odborným dohľadom zamestnancov Centra pre deti a rodiny S. a to tak, že matka riadne pripraví dieťa na styk s otcom, odovzdá ho a následne prevezme od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste.

32. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca o zmenu úpravy stykov, hlavne z dôvodu, že takáto zmena by nebola v záujme a v prospech maloletého. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom na rozhodnutie súdu o rozšírených stykoch maloletého - v danom prípade s otcom, predpokladom pre jej fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie, týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Je potrebné, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na výchove dieťaťa, je potrebná existencia ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovaním druhému rodičov prostredníctvom vlastného dieťaťa.

33. Súd pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom rešpektoval právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku s obidvoma rodičmi (§ 24 ods. 4/ ZoR). Súd pri úprave stykov v každom prípade sleduje záujem dieťaťa a snahou je vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, keď záujem dieťaťa musí mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa. Je potrebné neustále budovať vzájomný vzťah, ktorý sa má realizovať citlivo a v harmonickom prostredí bez konfliktov. Súčasná úprava styku reflektuje potreby dieťaťa a preto je potrebné zatiaľ túto úpravu ponechať a nie je dôvod na zmenu, pretože nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy stykov otca s maloletým. Preto súd rozhodol tak, že návrh otca na zmenu úpravy stykov zamietol a ponechal ho v súdom upravenom rozsahu, resp. dohody rodičov, ako to bolo uvedené vo vyššie citovanom rozsudku. Súd poukazuje na to, že výsledkom konaní vrátane úpravy stykov rodiča s maloletým dieťaťom by nemalo byť riešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého (uznesenie NS SR sp. zn. ). Obidvaja rodičia sú povinní súdom určený rozsah stykov dodržiavať, matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ho od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste.

34. Súd pri rozhodovaní vo veci o zmene úpravy stykov bral do úvahy aj závery znaleckého posudku znalkyne I.. W. W., ktorá vo svojom závere znaleckého posudku doporučila styk maloletého s otcom postupnou úpravou s tým, že styk sa má realizovať spočiatku pod odborným dohľadom hlavne s poukazom na to, že otec má tendencie s dieťaťom citovo manipulovať a viesť rozhovory s ním psychologicky nekorektne, v čom by odborný dohľad osoby psychológa, resp. kolízneho opatrovníka mohol predchádzať a postupne by sa mohli dosiahnuť korektívne postupy na strane otca. Nevhodné správanie zo strany otca sa skutočne prejavilo pri realizácii stykov s maloletým, keď na dieťa vyvíjal nátlak a takéto situácie boli vyhodnotené pre dieťa ako záťažové. Otec maloletého sa nevhodne správa aj voči sociálnym pracovníkom, v afekte im vulgárne vynadal, hodil na zem sklenený pohár, vyhrážal sa ujmou na zdraví a iné, ako to vyplýva zo správ o priebehu styku otca s dieťaťom. Maloletý počas takýchto stykov s otcom prežíval psychickú nepohodu a takto dochádzalo aj k narušeniu jeho zdravého duševného vývoja. Najzávažnejším je zistenie, ktoré pretrváva medzi rodičmi maloletého, že nie sú schopní v súčasnej dobe kooperovať, čo sa týka záležitostí ich spoločného syna a vzťahy sú narušené. Podľa názoru súdu pre záchranu harmonického psychosociálneho a emocionálneho

vývoja maloletého by bolo vhodné, pokiaľ by sa rodičia maloletého zúčastnili na psychoterapeutických sedeniach u nezávislého odborníka na porozvodovú starostlivosť o deti. 35. Závery dôkazov dovoľujú prijať záver, že vzťah dieťaťa s otcom je nutné revitalizovať, postupne budovať doposiaľ narušený vzťah, nájsť vhodnú formu a opatrenia pre vytvorenie priaznivých podmienok pre rozšírený styk. Od poslednej úpravy styku uplynula krátka doba a zatiaľ je v najlepšom záujme, aby styk prebiehal na tom istom mieste, kde bol doposiaľ určený a krátko. Závery znaleckého dokazovania už v pôvodnom konaní o úprave stykov s maloletým sú závažné, maloletý prežíva psychickú nepohodu a takto postupne dochádza k narušeniu jeho zdravého duševného vývoja. Takéto zistenia by mali byť vážnym signálom pre oboch rodičov, aby odstránili neschopnosť kooperovať, čo sa týka záležitosti ich spoločného syna. 36. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko). 37. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. 38. Súd poukazuje na to, že Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa". Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). 39. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). 40. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 09.06.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (porovnaj nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. ). 41. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. 42. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú. Isté je, že nedokážu prekonať nezhody, vzájomné nepochopenie a hľadieť len na záujem a šťastie svojho dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodičov. Závery dokazovania sú jednoznačné v tom smere, že maloletý potrebuje oboch rodičov, intenzívne je daná

potreba odstrániť neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať a vytvoriť tým jednoduchšie podmienky pre revitalizáciu vzťahu otec a syn. 43. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v jeho najlepšom záujme. Z vyjadrenia maloletého (znalecký posudok č. 27/2018 I.. W. - čl. 11) je zrejmé, že by sa chcel stretávať s otcom, ale nechce, aby otec robil zle, chce, aby bol normálny, neklamal, nerobil zle ľuďom a nerobil si čo chce. Súd, rešpektujúc zistenia znalkyne je nevyhnutné v záujme harmonického vývoja maloletého nastaviť pravidla stretávania sa otca s maloletým a jeho názor korigovať. Samozrejme, že ak je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je potrebné jeho pranie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súdy postoj maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili len na jeho želaní a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (porovnaj napríklad Nález českého Ústavného súdu , zo dňa 23.04.2013, či rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci C. proti Fínsku zo dňa 09.05.2016 č. 18249/02, body 57. alebo 59). 44. Okrem názoru dieťaťa pri vyhodnocovaní najlepšieho záujmu maloletého tak vstupuje do popredia otázka jeho aktuálneho psychického stavu. Práve s prihliadnutím na závery znalkyne je potrebné uviesť, že osobnosť maloletého je citlivá, so zvýšenou zraniteľnosťou na záťaž, s prejavmi narušeného zdravého harmonického duševného vývoja v dôsledku neschopnosti biologických rodičov, čo sa týka záležitosti ich spoločného syna, pričom znalkyňa zistila, že maloletý I. pri opakovanom znaleckom dokazovaní odmietal kontakt s otcom, nakoľko sa nevie vyrovnať s jeho správaním, jeho správanie prežíva ako citový nátlak, citovú formu agresivity, vzťah k otcovi sa javí v rámci komplexného vyšetrenia ako vážne narušený, aktuálne odmietavý, kritický, s úzkostným prežívaním. Aj keď vzťah medzi otcom a synom je vytvorený, maloletý má svojho otca rád, potešil sa mu, keď ho uvidel. Otec však neoddeľuje svoje osobné animozity voči matke od toho, ako veľmi syn matku potrebuje a tiež vníma viac svoje ambície, než skutočné želania a predstavy syna, čo vytvára medzi nimi psychologicky vzdialený vzťah. V minulosti, keď bol syn v častejšom kontakte s otcom sa mu snažil vyhovieť, ale v mnohých prípadoch na úkor svojho skutočného želania. Napriek vyššie uvedenému súd má za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú tak závažné relevantné okolnosti, pre ktoré by súd mohol konštatovať, že nie je v jeho záujme, aby sa otec stretával s maloletým aspoň v takom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ. Súd má za to, že pokiaľ pretrváva neschopnosť komunikácie rodičov o potrebách maloletého, nie je možné upraviť inak styky ako boli upravené, keďže rozpory a konflikty rodičov sú tak intenzívne a vážne, že zasahujú do života maloletého a rodičia nie sú schopní prijať svoju rodičovskú zodpovednosť a vyvodiť pre seba dôsledky v podobe prijatia nastavenia pravidiel vzájomnej komunikácie v takom rozsahu, aby maloletý pocítil, že rodičia sú citliví a empatickí k jeho psychickým, emocionálnym, ako aj k telesným potrebám. 45. Pokiaľ ide o právo otca podieľať sa na výchove syna v inom rozsahu než je tomu doposiaľ, je potrebné, aby si otec korigoval svoje správanie aj počas styku s maloletým, aby nevplýval na maloletého negatívne. 46. Vzhľadom na zistenia, z ktorých vyplýva dôležitá potreba, aby došlo k revitalizácií vzťahu medzi otcom a dieťaťom je nevyhnutné zvoliť formu tzv. asistovaného styku. Asistovaný styk je v najlepšom záujme maloletého syna, v tom, aby sa vzťahy s otcom obnovili a aby nedochádzalo k stresom, k záťaži, k negatívnym zážitkom, ktoré môžu na strane maloletého nastať. 47. Pri forme asistovaného styku sa má za to, že je potrebné presne stanoviť dobu jeho trvania ako aj to, že má prebiehať aj bez prítomnosti matky, ale za prítomnosti inej osoby, ktorá má možnosť pomôcť odborne otcovi a maloletému obnoviť a udržať kontakt a zároveň sa neutralizuje prípadné pôsobenie matky na ich vzťah. Vzhľadom na prítomnosť matky v blízkosti bude maloletý môcť pociťovať aj istotu matky. 48. Je potrebné poznamenať, že súčasná úprava styku má byť len dočasným obmedzením stretávania sa otca s dieťaťom za účelom zabezpečenia obnovenia vzťahu medzi otcom a maloletým, pretože táto potreba vychádza z aktuálneho súčasného stavu. Vzhľadom na potrebu odbornej pomoci pri styku a možnosti pre realizáciu styku s touto pomocou pri hľadaní vhodného a oprávneného subjektu, ktorý má vytvorené vhodné personálne a časové ako aj priestorové možnosti je vhodne zvoleným subjektom Centrum pre deti a rodiny I. - H. D.. V mieste bydliska maloletého sa nenašli iné vhodné subjekty s vhodnými možnosťami pre realizáciu potrebných opatrení. 49. Opätovne súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či

k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou, vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti. 50. Spochybňovanie kompetencie rodičov navzájom súd nepovažuje za správne. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletého na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletého je nepopierateľná a preto je aj úlohou matky vhodne na maloletého pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Doposiaľ tomu tak celkom nie je, napriek tvrdeniam matky. 51. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade absentuje. Uvedené konania matky tak vyvoláva otázku spochybňujúcu výkon rodičovských práv v záujme maloletého, keďže ustanovenie § 24 ods. 4 ZoR upravuje demonštratívnym spôsobom, na čo sa pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa prihliada. Matka musí tiež svoj postoj zmeniť v prvom rade v záujme svojho dieťaťa. 52. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, sledujúc najlepší záujem maloletého, keď zamietol návrh otca na zmenu úpravy stykov s maloletým s tým, že takto naďalej zostávajú upravené styky v zmysle vyššie citovaného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13. mája 2019, ktorým rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, okrem iného aj o úprave stykov s maloletým. 53. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu v Rožňave v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v zmysle ust. až 3 len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.