Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_40Ek-947-2019.pdf
PDF · 92.97 KB
No categories available
40Ek/947/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 854 466 proti povinnému: Z. H., J.. X.XX.XXXX, Y. G. N. E. XXX, XXX XX N. E. o vymoženie 69,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 21,72 Eur., ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 29.05.2019 domáhal od povinného vymoženia 69,99 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/157/2017 zo dňa 20.12.2017, ktorý vydal Okresný súd Námestovo a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.01.2018. Poverením zo dňa 17.06.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian, so sídlom Exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 139EX 316/19.
2. Povinná doručila súdnemu exekútorovi dňa 19.08.2019 návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 15.07.2019, z čoho vyplýva, že povinná podala svoj návrh na zastavenie exekúcie po lehote.
3. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že žiada zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný, z dôvodu porušenia jej ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci, hoci má ústavne právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Povinná ďalej žiadala aby tunajší súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň navrhuje súdu exekúciu ihneď zastaviť pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkovi konania, a pretože súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole v jej prítomnosti, tak aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie argumentovala tým, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Podľa jej názoru podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodenia práv spotrebiteľa, a preto má znášať podľa zákona aj trovy, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré sú predmetom exekúcie. Povinná ďalej argumentovala tým, že poverenie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože súd: a) nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, b) nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, c) neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, d) nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, e) neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f) nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada povinná tunajší súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v konaní o zastavenie exekúcie a pre nárok uplatňovaný v exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv zrušil poverenie, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a zastavil exekúciu, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonnom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. 4. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v podaní zo dňa 19.09.2019, v ktorom uviedol, že nakoľko povinná nesplnila povinnosti uložené exekučným titulom - Platobným rozkazom, oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie. Povinná podľa oprávneného mala možnosť v súdnom konaní podať voči vydanému rozhodnutiu odpor, a teda mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam oprávneného a ku všetkým predloženým dôkazom. Rovnako mala možnosť uviesť vlastné tvrdenia a predložiť dôkazy. Povinná túto možnosť nevyužila, čím zaujala pred súdom postoj, že svojho záväzku voči oprávnenému si je vedomá, akceptuje ho a bude ho plniť. Oprávnený ďalej uviedol, že všetky spomínané skutočnosti mala povinná možnosť namietať už v súdnom konaní. Skutočnosť, že povinná bola v súdnom konaní nečinná, pričom k takémuto postoju sa rozhodla sama, avšak po právoplatnom ukončení súdneho konania sa rozhodla voči vydanému súdnemu rozhodnutiu namietať spôsobom, akým mala namietať v čase, keď jej na to zákon dával takú možnosť, t.j. v zákonom stanovenej lehote po doručení rozhodnutia, nemôže byť na škodu oprávnenému. Exekučné konanie sa preto začalo a naďalej prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo, ktorý je spôsobilým a materiálne i formálne vykonateľným exekučným titulom. Tvrdenia povinnej, že exekučný titul je sporný, že nie je právoplatný ani vykonateľný, či že je neplatný považuje oprávnený za nepravdivé a povinná tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Oprávnený žiadnym spôsobom neuviedol súd do omylu, nepoškodzoval práva povinnej ani nepoužil žiadne nekalé praktiky, pričom ani z návrhu nie je jasné, kedy a ako mal oprávnený konať týmto spôsobom. Tvrdenia povinnej preto považuje za nepravdivé a bezpredmetné. Na základe vyššie uvedeného, má oprávnený za to, že povinná neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, neodôvodnila, prečo je exekučný titul nespôsobilý, ani neuviedla iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Rovnako po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Na základe vyššie uvedených skutočností tak oprávnený navrhuje exekučnému súdu, aby námietky a návrhy obsiahnuté v podaní povinnej zamietol.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. 16. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.07.2019 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 30.07.2019 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podala povinná návrh na zastavenie exekúcie dňa 19.08.2019, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. 17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
18. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
19. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 17.06.2019 doručením poverenia a vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny, úroku z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov exekúcie - oprávneného. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia nároku na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Csp/157/7 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.01.2018. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
20. Povinná návrh na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu - Platobného rozkazu Okresného súdu Námestovo. Súd mal za to, že povinnou uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinnej zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na tunajšom súde bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, pretože sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedná zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené a súd zároveň dodáva, že povinná sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
21. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.
22. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu ako účinnú obranu povinného je potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia skončila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
23. Keďže povinná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvod, na základe ktorého by bolo možné exekúciu zastaviť, a to ani v čiastočnom rámci, súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 24. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a. návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b. odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c. ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e. ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f. návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
30. Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
31. Vzhľadom na to, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávnenému s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinnej, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty 69,99 Eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 16,60 Eur, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 8,30 Eur. Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon právnej služby režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2019 predstavuje sumu 9,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak činia 18,10 Eur (8,30 Eur + 9,80 Eur). Nakoľko je právny zástupca oprávneného platiteľom DPH, zvyšujú sa trovy právneho zastúpenia o 20%, v danom prípade o sumu 3,62 Eur (základ dane 18,10 Eur). V zmysle uvedeného priznal súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 21,72 Eur (18,10 Eur + 3,62 Eur), pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia zohľadní súd priznané trovy právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.