Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd S. II sudkyňou X. Q. v spore žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX S., práv. zast.: U. kanceláriou V.. X.. X. S. D.., so sídlom Ku V. 4, XXX XX S., proti žalovanému: W. republika v mene ktorej koná Q. vnútra W. republiky, so sídlom V. 2, O., o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom takto

rozhodol:

G. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,- eur a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

G. má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

X Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaplatenia peňažnej náhrady vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v čl. X písmeno b) W. XXXX/XX/ES, ktorá ku dňu podania žaloby predstavovala sumu X.XXX,XX €.

X V žalobe uviedol, že svoj nárok uplatňuje ako náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice A. únie W. republikou - Q. vnútra SR, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda. V žalobe uviedol, že právomoc súdu v prejednávanej veci je podľa § 25 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s ust. § 3 D.. T., že je príslušníkom Z. a záchranného zboru SR, ktorý vykonáva štátnu službu v S. na V. č. 4, kde došlo k vzniku škody. G. je W. republika, ktorý koná prostredníctvom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prevzatia smernice EÚ alebo v dôsledku nedodržania lehoty na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. G. povinnosti Q. vnútra SR, týkajúce sa Z. a záchranného zboru, upravuje ust. § 11 písm. c ) zákona XXX/XXXX Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je Q. vnútra SR ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, hasičský a záchranný zbor. Q. sa žalobca venuje otázke predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. V. žalobcu v prejednávanej veci predbežné prerokovanie nároku nie je potrebné podľa rozhodnutia W. dvora EÚ , vec C-XXX/XX, keďže právo únie tomuto postupu bráni. T., že v jeho prípade ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovaného pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku , v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva garantovaného úniovým právom (právo na XX hodinovú týždennú pracovnú dobu podľa čl. X písm. b) smernice XXXX/XX/ES) s následným vznikom práva na súdnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym

orgánom členského štátu. T., že týždenný pracovný čas žalobcu ako príslušníka hasičského zboru SR sa skladá zo XX,X hodinových pracovných zmien , po ktorých nasleduje X,X hodinová pohotovosť, t.j. XX hodinové zmeny, teda v takom rozsahu, že úhrn takto naskladaného týždenného pracovného času pravidelne prekračuje XX hodín. G. poukázal na úniovú úpravu pracovného času zamestnancov - na W. č. XX/XXX/ES a W. XXXX/XX/ES A. parlamentu a Y. zo X.novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času , ktorá v čl. X písm. b) W. XXXX/XX/ES /Q. týždenný pracovný čas/ stanovuje, že: „V. pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín“. T., že v prípade hasičov túto situáciu riešil W. dvor EÚ tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci V-XXX/XX G. E. týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov uviedol, že „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe , počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle W. XXXX/XX/ES“. V. žalobcu napriek tomu, že príloha č. X k G. o hasičskom a záchrannom zbore uvádza, že do jeho znenia bola prebratá W. A. parlamentu a Y. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (bod X V.), znenie jeho príslušných ustanovení túto skutočnosť nepotvrdzuje. V okolnostiach prípadu uviedol, že žiadne ustanovenie G. o hasičskom zbore neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času. I. skutočnosť sa nachádza napr. v G. práce § 96 ods. 2, avšak toto ustanovenie sa na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje. V. na rozsudky A., podľa ktorých sú orgány členského štátu ex officio povinné aplikovať pravidlá úniového práva v záujme zabezpečenia ochrany jednotlivcov (C-XXX/XX, C.XXX/XX, C-XX/ XX). Q. uviedol, že túto formuláciu potvrdzuje A. vo veci E. bod XX , C-XXX/XX, kde je uvedené, že čl. X písm. b) smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcovi právo, ktoré môže priamo uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi , pričom ide o právo na XX hodinový pracovný čas aj pre žalobcu, ktorý má tak právo dovolávať sa porušenia čl. X smernice v dôsledku, že jeho pracovná pohotovosť sa mu nezapočítava do pracovného času s následným vznikom škody. V. žalobcu je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či boli naplnené úniové podmienky vzniku zodpovednosti členského štátu. V zmysle stabilizovanej judikatúry ide o to, či cieľom porušenia právnej normy bolo priznať jednotlivcom práva, či porušenie bolo dostatočne závažné a či medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (C-XXX/XX bod XX, C-L./XX, bod XX). Q. „transpozičným“ nedostatkom G. o hasičskom a záchrannom zbore podľa žalobcu je , že W. L./XX/ES nepreberá ustanovenia jej čl. X písm. b), stanovujúce dĺžku týždenného pracovného času na XX hodín napriek tomu, že podrobne definuje termíny služobná doba, služobná pohotovosť, spôsoby ich finančného ohodnotenia. V. spočíva v tom, že služobnú pohotovosť hasičov G. o hasičskom a záchrannom zbore nepovažuje za súčasť ich týždenného pracovného času v zmysle úniového práva. I. právna úprava preto zakladá porušenie čl. X písm. b) W. XXXX/XX/ES W. republikou ako členským štátom EÚ a priznáva právo na náhradu škody postihnutým jednotlivcom. K. sa žalobca v žalobe zaoberal rozobratím príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , spôsobom a rozsahom náhrady škody, lehotami, výpočtom náhrady škody spôsobenej verejným orgánom za porušenie práva únie, kde uviedol, že je vecou orgánu, ktorý rozhoduje o náhrade škody, či v danom prípade prizná náhradu alebo udelenie náhradného voľna. V okolnostiach prípadu už vyše troch rokov pracuje žalobca v priemere XX hodín týždenne, žalobca tak odpracuje každý týždeň X hodín nad limit stanovený a povolený právom L., čo pri priemernom počte týždňov XX,XXX je to XXX,X hodín do roka a za posledné tri roky to predstavuje X.XXX,XX odpracovaných hodín nad právom L. povolený týždenný limit služobného času. Na základe uvedeného žiada o odškodnenie vo forme vyplatenia primeranej peňažnej náhrady škody. V. citovanej judikatúry (bod XX rozsudku A. vo veci C XXX/XX G-E.) škoda vznikla žalobcovi v dôsledku toho, že v rozpore s právom L. bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času s dôsledkom straty času odpočinok, na ktorý by mal nárok, ak by bol jeho maximálny týždenný pracovný čas garantovaný právom L. dodržaný. Y. zásadu primeranosti žalobca žiadal, aby mu bola peňažná náhrada škody doplatená až do výšky podľa § 12X ods. 2 písm. a) G. formou doplatku vo výške XX % (XX % - XX %) zo sumy, ktorou je príslušná čas jeho služobného platu. G. zdôraznil, že neuplatňuje si voči žalovanému mzdový nárok podľa § 122 G., ale nárok na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva a pre určenie výšky škody použil spôsob výpočtu upravený zákonom o Z. a záchrannom zbore, nakoľko je „najbližšie“ k právnym a faktickým okolnostiam jeho veci. V. spôsob výpočtu výšky náhrady spôsobenej škody bol použitý aj v prípade G. E.. T. postup žalobca použil tiež preto, že na výpočet výšky náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením jeho úniového práva, ani toto právo, ani G. o zodpovednosti neupravuje osobitné postupy.

X Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXXX, kde okrem iného uviedol, že žalovaným je W. republika, preto miestna príslušnosť všeobecného súdu bude určená súdom, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo (§ 17 D.). T., že ak žalobca namieta nesprávnu transpozíciu a aplikáciu smernice, túto má vykonať ústredný orgán štátnej správy. T., že skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo je nesprávna transpozícia a aplikácia smernice, ktorá patrí do pôsobnosti Q. vnútra SR, a teda mieste príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obovde má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpoizíciu a aplikáciu namietanej smernice svoje sídlo. G. navrhol, aby bola vec postúpená na R. súd O. I, t.j. podľa žalovaného, na súd miestne príslušný v zmysle § 17 D.. Q. žalovaný v podaní citoval ust. § X5 ods. 1 a § 16 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že jeho nárok nebolo potrebné vopred predbežne prerokovať, nakoľko v zmysle ním cit. rozhodnutia W. dvora EÚ vo veci č. C-XXX/XX je povinnosťou využiť všetky opravné prostriedky v rozpore s právom L. v prípadoch žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením práva L.. T., že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody svojou podstatou nie je opravným prostriedkom, ale vyjadrením snahy o mimosúdne vyriešenie sporu. V. žalovaného je tiež tvrdenie žalobcu, že súdne uplatňovanie nároku nemôže byť podmienené, príp. obmedzené ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu EÚ, v rozpore s objektívnym právom. T., že žalobcovi v podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v prípade, ak sa domnieva, že bol poškodený na svojich právach konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy v prejednávanej veci nič nebránilo. I. žalobcu o tom, že vyžadovanie takéhoto úkonu je v rozpore s úniovým právom, považoval žalovaný za účelové. B. predpisy urpavujú presný a konkrétny postup, akým sa môže osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bolo zasiahnuté do jej práv domáhať škody, príp. nemajetkovej ujmy. V splnení tejto hmotnoprávnej podmienky žalobcovi nebráni žiadna skutočnosť, ani žiadny reálny dôvod. V. prerokovanie nároku na náhradu škody na základe písomnej žiadosti poškodeného je procesnou podmienkou uplatnenia nároku poškodeného na vecne a miestne príslušnom súde a aj to iba v rozsahu a z titulu, aký bol predbežne prerokovaný. B. ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje náhradu škody titulom zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom tento svoj nárok predbežne písomne neprerokoval, mal žalovaný za to, že nie sú podmienky na to, aby vo veci mohol súd konať a navrhol konanie zastaviť. Q. žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na podmienky priznania náhrady škody, pričom okrem iného uviedol, že prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. nesprávny úradný postup, ktorý je upravený v ustanovení § 9 tohto zákona, alebo nezákonné rozhodnutie, ktoré sa posudzuje podľa ust. § 6. Na to, aby bol naplnená prvý predpoklad v prípade, ak žalobca namieta nesprávny úradný postup, je nutné, aby na to príslušný orgán konštatoval nesprávny úradný postup. Z. postup orgánu verejnej správy neprínaleží súdu, konajúcemu v občianskom konaní, ale len a výslovne zo všeobecne záväzných právnych predpisov vyplývajúcemu orgánu. T., že v prípade, ak žalobca namieta nezákonné rozhodnutie, musí existovať rozhodnutie zodpovedného orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo rušené pre nezákonnosť. V tejto súvislosti poukazoval žalovaný na to, že v prejednávanej veci nebol žiadnym príslušným orgánom konštatovaný nesprávny úradný postup ani nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie zrušené ako nezákonné. Q. žalovaný uviedol, že druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody. T., že žalobca tvrdí, že spôsobom, akým mu boli stanovované služby, došlo k porušeniu práva EÚ. W. nároky odvodzuje od akéhosi matematického vzorca, prepočtu, avšak nie od reálnych skutočností. V. žalovaného je vylúčené, aby žalobca za obdobie troch rokov odpracoval každoročne presne rovnaký počet hodín, mal za obdobie troch rokov každý mesiac presne tú istú mzdu, čerpal v období troch rokov v každom roku v tie isté dni dovolenku v rovnakom počte dní, nebol za obdobie troch rokov ani raz práceneschopný, a pod. Q. stranami sporu je nesporné, že žalobcovi bola vyplatená mzda za všetky služby, ktorév služobnom úrade Q. vnútra SR vykonal. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko všetky služby mal zhodnotené vo svojej mzde. G. mal za to, že nebol naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. G. uviedol, že zo samotnej žaloby vyplýva, že služobná pohotovosť je žalobcovi vždy určená iba v noci v čase cca od XX.XX hod. do cca X.XX hod. G. preto nie je zrejmé, ake činnosti by v danom čase vykonával s rodičmi, rodinou, v rámci svojich záujmov a pod. G. mal tiež za to, že žalobný návrh je zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný. G. preto navrhol, aby súd vyzval žalobcu na doplnenie neúplného, nekonkrétneho a nezrozumiteľného návrhu, alternatívne navrhol, aby po vysporiadaní sa s námietkou miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným, žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

X Na vyjadrenie vo veci samej reagoval žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom okrem iného uviedol, že so žalobou na náhradu škody spôsobenej W. republikou - Q. vnútra SR v dôsledku porušenia úniového práva prostredníctvom nedostatočnej transpozície smernice EÚ XXXX/

XX/ES do slovenského právneho poriadku. K. transpozícia smernice mala za následok nerešpektovanie úniového práva žalobcu W. republikou na XX hodinový týždenný pracovný čas v dôsledku čoho vznikla škoda. W., ktorá zakladá uplatnené právo je vznik škody žalobcovi ako dôsledok porušenia jeho úniového práva W. republikou nesprávnou transpozíciou smernice, pričom úniové právo s touto skutočnosťou pripája nárok na jej náhradu, ktorú je možné uplatňovať pred súdom členského štátu EÚ. K. takáto škoda vznikla žalobcovi v mieste výkonu jeho služobnej činnosti v S. súdom miestne príslušným podľa ust. § 17 D. je R. súd S. II, na ktorý sa žalobca so svojou žalobou aj obrátil. V závere tiež uviedol, že miestne príslušným na prejednanie veci je R. súd S. II, čo vyplýva aj z rozhodnutia S. súdu v O., sp. zn. XXNcC XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a z rozhodnutia sp. zn. XNcC XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, kde S. súd v O. rozhodoval v obsahovo totožných veciach. X Dňa X.X.XXXX doručil žalovaný vyjadrenie, v ktorom najmä uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti R. súdu S. II na konanie vo veci, pričom súd listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že vec bude postúpená R. súdu O. I. žalobca sa s názorom súdu a žalovaného nestotožňuje, má za to, že na konanie je príslušný R. súd S. II, pričom poukazuje na X uznesenia súdov, kde mali súdy v prejednávaných veciach za to, že príslušným na konanie je R. súd S. II. G. trval na vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti. V tejto súvislosti poukazujeme aj na uznesenie S. súdu v O. sp. zn. XNcC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie S. súdu v O. sp. zn. XNcC/ XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, kde súd určil, že príslušným na konanie je R. súd O. I. H. o konania s rovnakým predmetom sporu. Na základe uvedeného máme za to, že žalovaným vznesená námietka miestnej nepríslušnosti je dôvodná a na konanie je príslušný R. súd O. I, tak ako to žalovaný podrobne odôvodnil vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX. X Dňa XX.X.XXXX doručil súdu žalobca svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom okrem iného uviedol, že na základe legislatívnej zmeny zákona č. XXX/XXXX Z.z. ako aj rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé, že v súčasnosti je v jeho veci vylúčené použitie zákona č. XXX/XXXX Z.z. v konaní o náhradu škodu spôsobenej mu porušením jeho úniového práva. V. žalobca „upravil svoju pôvodnú žalobu“. T., že nemožnosť použitia zákona č. XXX/XXXX Z. z. nieje však na ujmu ďalšiemu súdnemu konaniu o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu porušením úmoveho pravá pred slovenským súdom o.i. s použitím pravidiel úniového práva a judikatúry A., ktorý takisto tvorí obsah jeho žaloby. G., že pokiaľ by sa nárok žalobcu na náhradu škody posudzoval naďalej podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z., odňalo by samu právo na súdnu ochranu jeho práva upraveného úniovým právom podľa čl. X písmeno b) W. XXXX/XX/ES, hoci toto právo ukladá vnútroštátnym súdom členských štátov EÚ záväzok jeho garantovania a žalobca sa ochrany tohto práva pred súdom aj skutočne dožadoval. Q. sa žalobca okrem iného vyjadril k námietke miestnej príslušnosti, pričom uviedol, že v danej veci je daná miestna príslušnosť súdu, v obdvode ktorého nastala skutočnosť podstatná pre uplatnenie jeho práva na náhradu škody, t.j. vznik škody v dôsledku porušenia úniového práva. V okolnostiach prípadu patrí posúdenie otázky, či sa jedná alebo nie o nesprávnu transpozície smernice súdu do zákona o hasičskom a záchrannom zbore, súdu miestne príslušnému na konanie o náhradu takto spôsobenej škody a nie súdu, v obvode ktorého má sídlo ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu smernice č. XXXX/XX/ES ako to tvrdí žalovaný. G. sa tiež vyjadril k otázke nedostatku právomoci súdu, pričom uviedol, že nežaluje Q. vnútra SR ako svojho zamestnávateľa v pracovnoprávnej záležitosti, ale W. republiku o náhradu škody spôsobenej mu porušením práva garantovaného čl. X písmeno b) W. XXXX/XX/ES v rámci režimu úniovej zodpovednosti členského štátu EÚ. G. tiež v podaní uviedol, že v jeho prípade sa uplatňujú úniové podmienky založenia zodpovednosti W. republiky zastúpenej Q. vnútra za porušenie jeho práva garantovaného čl. X písmeno b) W. XXXX/XX/ES, z ktorých vyplýva jeho nárok na náhradu takto spôsobenej škody. W. tvrdenia opiera o judikatúru A. a to predovšetkým o judikát G. Fuß (C-XXX/XX), v ktorom A. výslovne potvrdil právo na XX hodinový pracovný čas aj pre príslušníkov hasičských zborov, za niektoré im v prípade jeho porušenia patrí právo nanáhradu škody uplatniteľné pred súdnymi orgánmi členských štátov EÚ. V tejto súvislosti A. rozhodol, že poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri podmienky, t.j. že cieľom porušenej právnej normy L. je priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť.T. týchto podmienok dovoľujúcich konštatovať zodpovednosť členských štátov za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva L., musia vnútroštátne súdy v zásade vykonať podľa usmernení W. dvora na ich vykonanie. G. sa vyjadril aj k otázke náležitosti nahradzovanej škody, pričom uviedol, že náhrada škody zo strany orgánov členských štátov, ktorú tieto orgány spôsobili jednotlivcom porušením práva L., musí byť primeraná vzniknutej škode. V. ide o praktické uplatnenie práva na náhradu škody spsôobenej porušením úniového práva fyzickej osoby ako aj spôsob jej výpočtu samotná W. XXXX/XX/ ES neobsahuje ustanovenia upravujúce proces náhrady škody vzniknutej porušením jej ustanovení a

ani stanovenia jej výšky. V. ide o rozsah náhrady škody spôsobenej porušením práva L. jednotlivcovi, táto má byť primeraná, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu únivoých práv. Q. okrem iného uviedol, že analýza právneho poriadku potvrdzuje neexistenciu osobitnej úpravy obshujúcej náležitosti konaniao náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcom a ani pravidlá, použitím ktorých by sa dalo dospieť k stanoveniu výšky náhrady G. je toho názoru, že možno analogicky použiť pravidlá týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 R. zákonníka, nakoľko tieto ustanovenia upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody žalobcu v dôsledku porušenia jeho úniového práva. Q. uviedol, že podmienky uplatnenia vnútroštátnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa sú vzásade identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v režime úniovej zodpovednosti, nakoľko sa rovnako predpokladá existencia zásahu spôsobilého objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, ďalej že musí ísť o zásah neoprávnený a napokon, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami. V podaní sa taktiež žalobca vyjadril k počtu hodín odpracovaných nad povolený limit práva EÚ a spôsobu výpočtu celkovej náhrady škody, pričom predložil aj listinné dôkazy a to prehľad počtu hodín služobnej pohotovosti - tabuľka za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX, výpis z dochádzkového systému W. za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX, výplatné pásky za obdobie XX/XXXX-XX/ XXXX, ktoré preukazujú výkon jeho práce nad ustanovený týždenný praovný čas (XX hodinový pracovný časň garantovaný mu právom únie. X Na podanie žalobcu doručeného súdu dňa XX.X.XXXX reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca vo svojom podaní uvádza, že napriek tomu, že žalobu podal podľa ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z., jeho nároky na náhradu škody mali vzniknúť podľa úniového práva, pričom tvrdí, že aplikácia zákona č. XXX/XXX Z. z. nie je možná vzhľadom na legislatívnu zmenu. T., že podľa názoru žalobcu v W. republike neexistuje zákonná úprava, ktorá by takúto náhradu škody upravovala. G. ďalej tvrdí, že na posúdenie jeho nárokov je možné aplikovať ustanovenia - XX R. zákonníka, nakoľko tento právny inštitút je obsahom aj účelom najbližší žalobcom uplatneným nárokom. G. tvrdí, že žalovaný nerešpektuje smernicu XXXX/XX/ES, ktorá mu garantuje XX hodinový pracovný čas a z práva EU mu vyplýva nárok na náhradu škody, nakoľko mal splniť podmienky na jej priznanie. T., že v prejednávanej veci je však zrejmé, že spisová značka súdneho konania bola určená na základe predmetu sporu ako pracovnoprávneho sporu. V súvislosti s uvedeným žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného na konanie v takejto veci, nakoľko W. republika nie je zamestnávateľom žalobcu, ani s ním nie je v žiadnom obdobnom právnom vzťahu. R. žalobného návrhu aj vrámci jeho doplnení je možné podľa žalovaného považovať za pracovnoprávny spor a teda navrhol súdu, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania pred ďalším konaním vo veci vysporiadal s touto námietkou žalovaného a na jej základe žalobu v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení uvádza, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (hoci jeho nárok bol doteraz uplatňovaný ako náhrada škody) je možné posúdiť podľa ustanovení a nasl. R. zákonníka. W. republika v zmysle ustálenej judikatúry súdov W. republiky však nie je pasívne vecne legitimovaná ani v konaní o ochranu osobnosti. Aj z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že žalobu je potrebné vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. G. uplatnené nároky považoval naďalej za zmätočné, a to aj v súvislosti s posúdením žalobného návrhu ako pracovnoprávneho sporu. Zo spôsobu výpočtu žalobcom uplatnenej náhrady škody, ako aj z obsahu žalobného návrhu je možné podľa žalovaného usudzovať, že predmetom sú pracovnoprávne nároky žalobcu. V. žalobným návrhom žalobca uplatnil svoje nároky podľa ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z., neskôr začal tvrdiť, že posúdenie podľa tohto zákona je nesprávne a tvrdí, že si uplatňuje svoj nárok titulom porušenia práva A. únie. Q. uvádzal, že jeho nároky je možné posúdiť podľa ustanovení o ochrane osobnosti. K posúdeniu veci ako pracovnoprávnemu sporu sa žalobca nevyjadril. G. návrh vzhľadom na uvedené považoval za zmätočný a navrhol súdu, aby žalobcu vyzval na doplnenie svojho návrhu tak, aby bolo zrejmé čoho sa žalobca domáha a na základe akého ustanovenia. G. je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, teda by mal byť spôsobilý podať žalobný návrh tak, aby bolo jednoznačne a nepochybne zrejmé, čoho sa domáha. G. žalovaný podotýkal, že žalobný návrh je účelový, s cieľom získať náhradu škody formou finančnej kompenzácie, avšak cieľom žalobného návrhu nie je odstránenie žalobcom tvrdeného protiprávneho stavu. Q. sa žalovaný venoval otázkam k uplatnenému nároku na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. a k pôsobnosti W. XXXX/XX/ES a taktiež k nesprávnemu prebratiu W. XXXX/XX/ES. X V podaní žalobcu doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX a v podaní doplnenom dňa XX.XX.XXXX sa žalobca vyjadril k námietke miestnej príslušnosti, v ktorej zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že skutočnosťou ktorá zakladá uplatnené právo je škoda, ktorá žalobcovi vznikla porušením jeho úniového práva prostredníctvom nesprávnej transpozície smernice do zákona o Z. a záchrannom

zbore a následným porušením jeho úniového práva. K. transponovaná smernica do zákona o hasičskom záchrannom zbore porušuje žalobcove právo na XX hodinový týždenný pracovný čas, ktoré mu garantuje úniové právo a nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla tvorí predmet jeho žaloby k R. súdu S. II. G. je preto názoru, že v danej veci je daná miestna príslušnosť súdu v obvode ktorého nastala skutočnosť podstatná pre uplatnenie jeho práva n náhradu škody tj. vznik škody v dôsledku porušenia úniového práva. V okolnostiach prípadu patrí posúdenie otázky či sa jedná alebo nie o nesprávnu transpozíciu smernice súdu do G. o hasičskom a záchrannom zbore súdu miestne príslušnému na konanie o náhradu takto spôsobenej škody a nie súdu v obvode ktorého má sídlo ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu smernice č.XXXX/XX/ES ako to tvrdí žalovaný. T., že pre úplnosť treba zopakovať, že žalobca nepožaduje náhradu škody v dôsledku nesprávnej transpozície smernice (tak ako to tvrdí žalovaný) pretože táto v rámci zákona o hasičskom a záchrannom zbore vytvorila stav v dôsledku ktorého došlo k porušeniu jeho práva upraveného v čl. X písmeno b) W. XXXX/XX/ES. K. škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku takéhoto porušenia si uplatňuje pred R. súdom S. II. V doplnenom podaní sa žalobca na ôsmich stranách rozsiahlo vyjadroval k použitiu zákona č. XXX/XXXX Z.z. v konaní vo veci žalobcu o náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva W. republikou, k právnym dôsledkom pretrvávajúceho použitia zákona č. XXX/XXXX v ďalšom konaní pred R. súdom S. II a k vecnej pôsobnosti W. XXXX/XX/ES. G. sa žalobca vyjadril k otázke transpozície smernice XXXX/XX/ES a k služobnej pohotovosti hasičov a služobnej doby a k splneniu ďalších podmienok konania. X Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX vyjadril k nesúhlasu s námietkou miestnej nepríslušnosti žalobcu a okrem iného vzniesol námietku premlčania nárkov žalobcu za obdobie pred X.XX.XXXX a nravhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. XX Tunajší súd po postúpení veci R. súdu O. I, ktorý s postúpením veci nesúhlasil, bol na základe uznesenia S. súdu v O. č.k. XNcC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX určený ako miestne príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci, čím sa vysporiadal aj s otázkou miestnej príslušnosti namietanou žalovaným. XX Pri posudzovaní právnej stránky v okolnostiach prípadu súd vychádzal zo súdnej praxe a z názorov (úvah) prezentovaných L. medzinárodných vzťahov a aproximácie práva (V. fakulta UK O.). XX Zodpovednosť členských štátov a ich orgánov pri aplikácii komunitárneho práva vychádza z prednosti komunitárneho práva, bez ktorej by táto zodpovednosť nebola vynutiteľná. V. na základe prednosti komunitarného práva si v prípade jeho chybnej aplikácie alebo opomenutia aplikácie zo strany orgánu členského štátu sa môžu poškodené fyzické alebo právnické osoby domáhať náhrady spôsobenej škody. V. komunitárneho práva, jeho priamy účinok, ako aj celý inštitút zodpovednosti členského štátu a uplatňovania si náhrady škody poškodenými subjektami nie sú upravené v zakladajúcich zmluvách, ani v aktoch inštitúcií A. únie a vyplývajú výlučne z judikatúry W. dvora A. spoločenstiev. I. judikatúra vychádza predovšetkým zo zásady pacta sunt servanda a zo zásady komunitárnej lojality, ktoré sú zakotvené v článku XX G. o založení A. spoločenstva (ďalej len G. o založení ES“) a na základe ktorých sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy alebo z činnosti inštitúcií spoločenstva a zdržať sa „akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy“ alebo ktoré by mohli ohroziť reálny účinok komunitárneho práva. V. aplikácie komunitárneho práva W. dvor vysvetlil po prvýkrát v prípade W. (XXX/XX, X.X.XXXX, Zb, s, XXX), v ktorom riešil dôsledky priamej aplikovateľnosti ustanovení komunitárneho práva prípade, ak bola s nimi v rozpore vnútroštátna norma. V. aplikovateľnosť komunitárneho práva v tomto prípade podľa W. dvora znamená, že „normy komunitárneho práva musia disponovať úplným účinkom, a to rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch počnúc od ich vstupu do platnosti a počas celého obdobia ich platnosti“, akoby boli súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území jednotlivých členských štátov“ (bod XX rozsudku W.), pričom majú vyššiu právnu silu ako normy vnútroštátne. To znamená, že vnútroštátna norma odporujúca komunitárnej norme nemôže byť právoplatne aplikovaná. W. dvor ďalej zdôraznil, že každý vnútroštátny súd je, ako orgán členského štátu, „v medziach svojich právomocí povinný aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom tak, že nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom“ (body XX a XX rozsudku W.). G. členských štátov v prípade porušenia komunitárneho práva je objektívna a absolútna. E. štát sa jej teda nemôže za žiadnych okolností zbaviť, ani sa z nej nemôže exkulpovať, a to bez ohľadu na to, ktorý orgán konajúci v mene členského štátu škodu spôsobil. XX V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku XXX ods . l L. W. republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. 2, t.j. G. o európskej únii, G. o založení A. spoločenstva, aj

ostatnými prameňmi primárneho práva A. únie. R. toho ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. o L. vestníku A. únie ustanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v tomto úradnom vestníku uverejnené. Na predchádzajúce ustanovenia nakoniec nadväzoval aj , ktorý zbavoval povinnosti dokazovať právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v L. vestníku A. únie a v súčasnosti je to D. sporový poriadok vo svojom ust. ods. l . XX Podľa čl. X druhá a tretia veta L. W. republiky, právne záväzné akty A. spoločenstiev a A. únie, majú prednosť pred zákonmi W. republiky. V. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. XXX ods.5. XX Podľa čl. XXX ods. l L. W. republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. X a X a zákonom. XX Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času ustanovuje W. A. parlamentu a rady XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. XX V čl. X bod X W. A. parlamentu a rady č. XXXX/XX/ES táto smernica rieši : a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.

XX Podľa čl. X bod X W. A. parlamentu a Y. č. XXXX/XX/EHS , smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle čl. X smernice XX/XXX/EHS bez toho, aby boli dotknuté články XX, XX, XX a XX tejto smernice. XX Podľa čl. X bod X W. A. parlamentu a Y. č. XXXX/XX/EHS „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.

XX Podľa čl. X písm. b) W. A. parlamentu a Y. č. XXXX/XX/EHS členské štáty príjmu opatrenia na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín.

XX Podľa čl. XX písm. b) W. A. parlamenty a Y. č. XXXX/XX/EHS , členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku X (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.

XX Štátnu službu a právne vzťahy , ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Z. a záchranného zboru a príslušníkov Z. záchrannej služby, upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore v platnom znení (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Z.z.).

XX Podľa ust. § 85 ods. l, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. W. čas príslušník je XX hodín týždenne. W. týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

XX Podľa ust. § 86 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. K. rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. V. nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako XX hodín. D. dĺžka vykonávania štátnej služby aj na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni.

XX Podľa ust. § 91 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času. V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac XXX hodín.

XX Podľa ust. § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § XX ods. X v rámci rozvrhnutia služobného času.

XX Podľa ust. § 97 ods. l písm. h) zákona č. XXX/XXXX Z.z., ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.

XX Podľa ust. § 103 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom , okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

XX Podľa ust. § 1X2 ods. l, 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. l určená služobná pohotovosť , patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi podľa § 9X ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

a) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a XXX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, b) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, a XX% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, c) X % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného patu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

XX Na otázku, či do rozsahu pracovného času možno zaradiť aj stav pracovnej pohotovosti pracovníkov (lekárov, hasičov), v prípade hasičov túto otázku riešil W. dvor EU (ďalej len A.) vo svojom rozsudku A. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX G.E. tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci C-XXX/XX G.E. týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov A. ďalej uviedol, že : „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle W. XXXX/XX/ES“. V dôsledku toho právo L. bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby prekračuje týždennú hranicu upravenú v čl. X písm. b) uvedenej smernice (bod XX Y. A. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX).

XX Vo veci C-XXX/XX J.B. týkajúcej sa pracovnej pohotovosti lekárov na pracovisku W. dvor rovnako uviedol, že .. pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za „pracovný čas“ v zmysle smernice XX/XXX/ES nezávisle od toho akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti“(bod XX Y. A. vo veci XXX/XX z XX.X.XXXX).

XX Nakoniec vo veci týkajúcej sa právneho posúdenia režimu pohotovosti lekárskych záchranárov (C- XXX/XX , V.) A. uviedol , že „....časy pracovnej pohotovosti na pracovisku treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času“ (bod XX Y. A. C-XXX/ XX z X.XX.XXXX). V dôsledku takého prístupu je zrejmé, že podľa A. je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie či sú naplnené charakteristické znaky pojmu pracovný čas v pohotovostnej službe, ktorú pracovník skutočne vykonáva na svojom pracovisku skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a by mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané služby. V. je tieto povinnosti potrebné považovať za výkon pracovnej činnosti pracovníka (Y. A. C-XX/XX, P.. bod XX, XX).

XX Podľa ust. § 11 R. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia , svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX Podľa ust. § 1X ods.1, 2, 3 R. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo je vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. B. náhrady podľa ods. X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX Podľa ust. § 100 ods. l, X a § 101 R. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. I. nie je dotknuté ustanovenie § 105. V. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

XX Na základe zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na citované W. EÚ a rozsudky A., súd predmetnú vec uzavrel nasledovne : A. v rozsudku vo veci C-XXX/XX G.E. v bode XX konštatuje, že článok X písm. b) W. XXXX/ XX predstavuje pravidlo sociálneho práva L. s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť XX hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia článku XX ods. X tejto smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov , o ktorú ide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého pracovníka (pozri v tomto zmysle rozsudky z X.októbra XXXX, V. a i. C-XXX/XX až XXX/XX, s. I-XXXX, body XX aXXX, ako aj E., už citovaný, body XX až XX a XX) . Q. v bode XX Y. A. C-XXX/XX konštatuje, že už W. dvor rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku X písm. b) smernice XXXX/XX tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým spôsobom obmedzia (pozri rozsudky V. a i., už citovaný bod XX,, ako aj E., už citovaný bod XX). R. toho W. dvor tiež rozhodol, že článok X písm. b) smernice XXXX/XX má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi (rozsudky V. i., už citovaný, body XXX až XXX, ako aj E., body XX až XX). V bode XX Y. A. C-XXX/XX W. dvor konštatuje, že za týchto podmienok má pracovník, ako je G.E., ktorého v zásahovej službe zamestnáva W. Z., právo sa priamo dovolávať ustanovení článku X písm. b) smernice XXXX/XX voči takému verejnoprávnemu zamestnávateľovi na účely dodržania práva na priemerný pracovný čas neprekračujúci XX hodín, ktoré vyplýva z tohto ustanovenia (rozsudok E. , bod XX).

XX V okolnostiach prípadu nie je medzi stranami sporné, že žalobca je príslušníkom Z. a záchranného zboru SR, vykonáva stálu štátu službu v S. na V. X v S.. G. sú nerovnomerne rozvrhované služby takým spôsobom, že na XX resp. XX,X hodinovú riadnu službu v služobný deň nadväzuje určená X resp. X,X hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. W. pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V prípade, že je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť za prácu nadčas. Z. teda strávia na pracovisku počas jednej zmeny minimálne XX hodín. S. sa striedajú tri hasičské zmeny - prvá, druhá a tretia zmena, každý tretí deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách XX hodín a následne majú dva dni voľna. Q. odslúži každá hasičská zmena XX pracovných zmien, pričom každý tretí mesiac je to až XX zmien. V službe teda strávia hasiči bežne XXX až XXX hodín mesačne. Do uvedenej kalkulácie nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. V priemere každý hasič odslúži XX,X zmeny mesačne. G. sa podrobne vyjadril k výške hodín odpracovaných nad povolený limit práva EÚ a k spôsobu výpočtu, ako aj k spôsobu výpočtu celkovej náhrady škody v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX. V priemere každý hasič odslúži XX zmien mesačne a raz za tri mesiace je to XX zmien. S. pracovná zmena je XX hodinová (XX hodín predstavuje výkon služby a X hodín služobná pohotovosť), čo pri výpočte X hodín pracovnej pohotovosti x XX zmien za mesiac mesačne činí XX hodín pracovnej pohotovosti a ročne XXX hodín (XX x XX). Za obdobie X rokov, služobná pohotovosť v priemere predstavuje X.XXX hodín (XXX x X). I. počet odpracovaných hodín, čo sa týka rozsahu služobného času a rozsahu služobnej pohotovosti, nie je medzi stranami sporný.

XX V okolnostiach prípadu podľa podkladov predložených žalobcom (ktoré žalovaný neodporoval), žalobca odpracoval v roku XXXX XXX,XX hodín služobnej pohotovosti nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). V roku XXXX žalobca odpracoval XXX,XX hodín nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v 1. W. XXXX). V roku XXXX žalobca odpracoval XXX,XX hodín nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). V roku XXXX žalobca odpracoval XXX,XX hodín nezapočítaných do fondu pracovného času (uvedené v l. stĺpci XXXX). W. počet hodín služobnej pohotovosti nezapočítaných do fondu pracovného času predstavuje X.XXX,XX hodín. B. z vyššie uvedeného žalobca odpracoval X.XXX,XX hodín nad týždenný limit dovolený právom L. vykonávaní služobnej pohotovosti na pracovisku. S poukazom na ust. § 122 ods. l zákona XXX/XXXX Z.z. (podľa ktorého ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja), bola žalobcovi vyplácaná odmena XX % zo sumy (uvedená v 2. stĺpci XXXX, v 2. stĺpci XXXX, v 2. stĺpci XXXX a v 2. stĺpci XXXX), ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § X22 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. Za rok XXXX bola peňažná náhrada v zmysle § 122 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplatená v sume XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur a za rok XXXX v sume XXX,XX eur. W., že žalobcovi bola za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX vyplatená peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § 122 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z., nie je medzi stranami sporná. G. v okolnostiach prípadu požaduje peňažnú náhradu škody doplatenú až do výšky podľa § 1X2 ods. 2 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. formou doplatku vo výške XX%, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel peňažnej náhrady uvedenej v § XXX ods. l písm. a) zákona XXX/XXXX Z.z. a peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. (XX % - XX % =XX %). P. vo výške XX % za rok XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vyjadrený v eurách je uvedený v štyroch samostatných stĺpcoch označených ako XX %. B. z uvedeného peňažná náhrada škody za rok XXXX predstavuje XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur, za rok XXXX v sume XXX,XX eur a za rok XXXX v sume XXX,XX eur. D. peňažná náhrada za roky XXXX-XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX eur, čo je vlastne žalobcom uplatnený nárok. V. rozpis hodín služobnej pohotovosti za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX, peňažná náhrada vyplatená žalobcovi za každú hodinu služobnej pohotovosti za príslušný mesiac vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu, ako aj peňažná náhrada požadovaná žalobcom za každú hodinu služobnej pohotovosti za príslušný mesiac vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu, sa nachádzajú v spise na čl. XX a komentár k rozpisu na čl. XX.

XX Medzi stranami sporu zostalo sporné, či u žalobcu došlo k porušeniu práva únie W. republikou v dôsledku nesprávneho prebratia W. EÚ XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku , konkrétne či do zákona č. XXX/XXXX Z.z. o Z. a záchrannom zbore sa premietli ustanovenia W. č. XXXX/XX/ ES, čl. X písm. b) o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov.

XX Keďže mal súd v spore preukázané, že žalobca, ktorý je v stálej štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora, nepochybne odpracoval v rokoch XXXX-XXXX (t.j. od XX/XXXX-XX/XXXX) priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku X písm. b) W. A. parlamentu a Y. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, súd mal za to, že sa môže dovolávať práva L. na vyvodenie zodpovednosti orgánov dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tohto ustanovenia. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil podanie žaloby za dôvodné.

XX V okolnostiach prípadu súd ďalej skúmal a uzavrel, že sú splnené tri podmienky , za splnenia ktorých majú jednotlivci právo na náhradu, t.j. že cieľom porušenej právnej normy L. je priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť . E. X písm. b) W. č. XXXX/XX/ES predstavuje právnu normu L., ktorá jednotlivcom priznáva práva a teda, že prvá podmienka týkajúce sa existencie práva na náhradu škody vo veci samej je splnená. V. práva L. je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou W. dvora v danej oblasti. Z judikatúry W. dvora jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe , počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice XXXX/XX. R. súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle

smernice XXXX/XX neponecháva priestor na akékoľvek „rozumné pochybnosti“. S. žalobca v dotknutom období odpracoval nad stanovený limit v zmysle čl. X písm. b) smernice XXXX/XX/ES, ide o zjavné porušenie judikatúry W. dvora, musí sa preto považovať za dostatočne závažné porušenie práva L. a preto je vo veci samej splnená aj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie nároku na náhradu škody. V. ide o tretiu podmienku, tu konajúci súd uzavrel , že existuje priama príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením článku X písm. b) smernice XXXX/XX a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný. B. z uvedeného súd uzavrel, že v prejednávanej veci je žaloba podaná dôvodne.

XX Vychádzajúc z ust. § 85 zákona č. XXX/XXXX Z.z. (podľa ktorého služobným časom príslušníka je časový úsek v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom „W. čas príslušníka je XX hodín týždenne), vychádzajúc z ust. § 92 citovaného zákona (podľa ktorého W. úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v miestne vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. X v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni), z citovaných ustanovení vyplýva, že služobná pohotovosť podľa G. o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“. B. na uvedené sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. T. § 122 zákona č. XXX/XXXX Z.z. potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. X“. A. právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj odo spôsobu jej finančného odmeňovania , ktorý nemá povahu služobného platu. T. § X03 zákona o hasičskom zbore výslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku 1 (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná náhrada v štátnej službe (ods. X § 103 zákona XXX/XXXX Z.z.). V. § 122 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak je príslušníkovi podľa ust. § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a XX % sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že smernica XXXX/XX ES nebola zrejme správne transformovaná.

XX Žalobca na viacerých miestach zdôraznil, že si v tomto spore neuplatňuje mzdový nárok, ale náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva. L. právo neobsahuje ustanovenia o konkrétnom spôsobe výpočtu škody, ale len úpravu, v zmysle ktorej nemôžu byť podmienky náhrady škody (ktorá má základ priamo v práve L.) stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách menej výhodné ako podmienky, týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). G. ďalej uviedol, že ujma ktorá bola žalobcovi spôsobená, je ujma nemajetková a najbližšia je k náhrade škody žalobcu v dôsledku porušenia jeho práva. V. žalobca vychádza z nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 R. zákonníka. S právnym názorom žalobcu, čo sa týka náhrady škody ako nemajetkovej ujmy sa súd stotožňuje. V. súd priznal žalobcovi sumu X.XXX,- eur, ako nemajetkovú ujmu ktoré považoval za dostatočné vzhľadom na kritéria ochrany osobnosti a pri stanovovaní nemajetkovej ujmy, pričom zamietavý výrok rozsudku predstavuje suma nad priznanú sumu X.XXX,- eur. Do úvahy zobral súd primeranosť takto poskytnutej náhrady, ktorou sa zabezpečilo účinné zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy.

XX Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, bol súd povinný vysporiadať sa aj so vznesenými námietkami premlčania.

XX. V. ustálenej judikatúry A. v prípade neexistencie právnej úpravy W. patrí vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky súdnych konaní určených k zaisteniu ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva W.. E. štát je povinný

poskytnúť náhradu za dôsledky spôsobenej škody v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť za škodu, pričom podmienky náhrady škody, ako i premlčanie práva na náhradu škody stanovené vnútroštátnymi predpismi, musia byť v súlade s princípmi ekvivalencie (rovnocennosti) a efektivity. V. ide o princíp efektivity, A. uznal zlúčiteľnosť stanovenia primeraných pevných premlčacích lehôt pre podanie žaloby vnútroštátnym právnym poriadkom s právom W. odpovedajúcom obecnému princípu právnej istoty, ktorý chráni tak jednotlivca, ako aj príslušný orgán verejnej správy. R. trojročná vnútroštátna premlčacia lehota je v tomto ohľade považovaná A. za primeranú.

XX Vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je pravdou, že žalobca pôvodne v žalobe uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. W. však nepochybne uviedol, že v okolnostiach prípadu došlo aj k naplneniu podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi porušením jeho úniového práva podľa čl. X písm. b) smernice č. L./XXES, pričom je nesporné, že analýza podmienok tejto zodpovednosti tvorí podstatnú časť žaloby a jeho následných podaní. Až v podaní doručenom súdu dňa XX.X.L.X žalobca žiadal „upraviť svoju pôvodnú žalobu“ tak, že si neuplatňuje nárok na náhradu škodu podľa zákona č. XXX/L. Z.z., ale domáha sa náhrady škody za porušenie jeho úniového práva (priznaného mu smernicou č. XXXX/XX/ES). V zmysle zásady iura novit curia je právna kvalifikácia uplatneného nároku vecou súdu, nie je zmenou žaloby. R. rozhodných skutočností a zdôvodnenie nároku podané žalobcom v pôvodnej žalobe, týkajúce sa porušenia jeho úniového práva je to isté, čo sa týka uplatnenia iného práva ( t.j. nemožnosti uplatňovať náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. , ale len z dôvodu porušenia práva únie). S. predmetom žaloby je rovnaká výška náhrady škody (upresnená len tým, že ide o nemajetkovú ujmu) ako v pôvodnej žalobe, na základe opisu tých istých rozhodných skutočností a to isté zdôvodnenie nároku ako v pôvodnej žalobe, vychádzajúc z X ročnej premlčacej lehoty ako primeranej lehoty podľa A., vznesenú námietku premlčania z dôvodu nároku na náhradu škody, ktorú by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v pôvodnej žalobe, súd vyhodnotil ako bezdôvodnú.

XX Ďalšej námietke žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca podanou žalobou okrem uplatnenia nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho prebratia W. XXXX/XX/ES podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. namietal aj jej aplikáciu na konkrétny pracovnoprávny pomer žalobcu u jeho zamestnávateľa), taktiež súd nevyhovel, nakoľko považuje žalovaného za vecne pasívne legitimovaného. G. svoj nárok na náhradu škody odvodzuje z porušenia úniového práva (nedodržanie XX hodinového týždenného pracovného času, ktorý mu úniové právo garantuje) a nie z dôvodu, že W. č. XXXX/XX/ES nebola v jeho prípade správne použitá.

XX Na splnene povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd určil žalovanému lehotu troch dní v súlade s § 2X2 ods. 3 D..

XX O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l D. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %, nakoľko predmetné posúdenie záviselo od úvahy súdu, pričom žaloba žalobcu bola dôvodná.

XX. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).