Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ K. E., Y. XX.X.XXXX, E. Ž. XXX, 2/ N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ž. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1/ B. R., Y.. X.X.XXXX, E. W. N. XX, I., právne zastúpený Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov 2/ C. R., B.. E., Y.. X.X.XXXX, E. W. N. XX, I., o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1.rade má voči žalobcom v 1.rade a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo vzťahu medzi žalovanou v 2.rade a žalobcami v 1.rade a 2.rade súd náhradu trov konania stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2019 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy na tom skutkovom základe, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli dňa 6.6.2005 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosti v k.ú. I., obec I., zapísaná na LV č. XXXX a to dvojizbový byt č. X, vchod č. X, X. poschodie bytového domu, súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN C XXXX, na ulici W. N. orientačné č. XX v I. o celkovej výmere 53m2 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele XX/XXXX. Žalobcovia uvádzali, že dohodnutá kúpna cena bola 300.000 SK, ktorá mala byť uhradená pred podpísaním kúpnej zmluvy vo výške 250.000 SK a zvyšok v sume 50.000 SK do 30 dní po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedenej kúpnej ceny 300.000 SK bola predávajúcim vyplatená suma 100.000 SK, teda kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve nevyjadrovala skutočnú a vážnu vôľu zmluvných strán, pričom sa jednalo a nedostatok vážnosti vôle k podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a to ku kúpnej cene. Na základe uvedeného navrhovali určiť, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 6.6.2005 je neplatná.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 2.7.2019 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že žalovaný v 1.rade spolu so svojou bývalou manželkou (žalovaná v 2.rade) uzavrel riadnu kúpnu zmluvu so zmluvne dohodnutou kúpnou cenou, ktorá bola žalobcom vyplatená v rozsahu 250.000 SK s tým, že k výplate 50.000 SK nedošlo. Nešlo teda o žiadnu nezhodu vôle s prejavom ani nič podobné, pričom predávajúci má od kupujúceho možnosť požadovať úhradu kúpnej ceny, resp. žalovať svoj nárok na súde. Dôvodil, že samotnú žalobu v tomto konaní považuje za účelovú a to z dôvodu, že žalovaný v 1.rade podal na tunajšom súde dňa 17.5.2016 žalobu o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré spolu so svojou bývalou manželkou (žalovaná v 2.rade v tomto konaní) nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2005, pričom vklad bol v prospech kupujúcich povolený dňa 18.7.2005. Uviedol, že do tohto momentu jeho vlastnícke právo ako aj vlastnícke právo žalovanej v 2.rade nikto nespochybňoval a nikto ich pri výkone tohto vlastníckeho práva žiadnym spôsobom nerušil. Poukázal na to, že na tunajšom súde bolo vedené konanie v rovnakej veci pod sp. zn. , ktoré bolo prerušené v dôsledku, ktorého bolo prerušené konanie na tunajšom súde sp. zn. (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam), pričom konanie vo veci bola právoplatne zastavané pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z uvedeného žalovaný v 1.rade vyvodil, že jeho bývala manželka (žalovaná v 2.rade v tomto konaní) spolu so žalobcami v 1.rade a 2.rade, ktorí sú jej rodičmi zneužíva svoje a ich práva na predlžovanie konania predmetom ktorého je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Navrhol preto ako žalobu nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného v 1.rade sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili písomným podaním zo dňa 22.7.2019 žalobcovia, ktorí uviedli, že na určení neplatnosti právneho úkonu majú naliehavý právny záujem, nakoľko len na základe právoplatného, vykonateľného rozhodnutia súdu je možné dosiahnuť zmenu v katastri nehnuteľnosti. Namietali aj skutkové okolnosti v tom zmysle, že uvedená kúpna zmluva bola v roku 2005 a kúpna cena bola vo výške 300.000 Sk za 2-izbový byť v meste I. neprimerané nízka v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko porovnateľné byty v danom mieste a čase sa predávali za oveľa vyššie sumy presahujúcu výšku 1.000.000 SK, nemohlo sa teda jednať o vážnosť vôle účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy k podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - kúpnej cene. Uviedli, že konanie o vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nie je účelové s cieľom oddialiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, nakoľko každý má právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Uviedli, že na žalobe trvajú a považujú ju za dôvodnú.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu, výsluchom strán sporu ako aj ďalšími dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 a nasl. je kúpna zmluva z 6.6.2005, na č. l. 15 a nasl. je vyjadrenie žalovaného v 1.rade, na č. l. 21 je vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného v 1.rade, na č. l. 24 je vyjadrenie žalovaného v 1.rade k predchádzajúcemu vyjadreniu, na č. l. 29 je návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu v 1.rade, pričom zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 6.6.2005 bola medzi žalobcami v 1.rade a 2.rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. rade a 2.rade ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že predávajúci predávajú nehnuteľnosti, t.j. X-izbový byt č. X, vedenom na LV č. XXXX, k. ú. I., na parcele KN C č. XXXX, na ulici W. N. orientačné č. XX, v celkovej výmere 53 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele XX/ XXXX žalovaným v 1.rade a 2.rade za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 300.000 SK, pričom kupujúci zaplatili predávajúcim pred podpísaním kúpnej zmluvy sumu 250.000 SK a zvyšok v sume 50.000 SK sa zaväzujú zaplatiť do 30 dní po vklade ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na zmluve sa nachádzajú notársky osvedčené podpisy predávajúcich.

6. Na pojednávaní konanom dňa 5.11.2019 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej žalobe o vyslovení absolútnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy z roku 2005 tak ako bolo špecifikované v samostatnej žalobe. Žiadal o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý by mal byť podkladom pre prípadný zápis do katastra nehnuteľností. Uviedol, že v kúpnej zmluve sa nachádza nedostatok vážnosti týkajúcich sa kúpnej ceny, pričom z výsluchu žalobcu v 1.rade ako aj žalovanej v 2.rade vyplynulo, že bolo vyplatených žalobcom ako predávajúcim len 100.000 SK z tohto dôvodu navrhol žalobe vyhovieť. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že na pojednávaní ani žalobca v 1.rade ani žalovaná v 2.rade nespochybnili, že išlo o kúpnu zmluvu. Konštatoval, že prípadné aj nevyplatenie kúpnej ceny ako bola uvedená v kúpnej zmluve zakladá úplne iné nároky ako absolútne neplatnosť právneho úkonu. Zotrval na svojich doterajších dôvodoch.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1.rade, ktorý uviedol, že chceli spolu s manželkou v roku 2005 predať byt dcére a zaťovi, avšak oni mali hypotéku a z kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou

spisu. Bolo im vyplatených len 100.000 SK. Keby bol vedel aká nastane situácia, dal by som tento byt len mojej dcére, nepreviedol by polovicu aj na bývalého zaťa. Zať do bytu nič neinvestoval, robil tam len žalobca v 1. rade s kamarátmi aj nejaké úpravy.

9. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalovaného v 1.rade, ktorý uviedol na tom istom pojednávaní, že kúpna zmluva bola na 300.000 SK, pričom vyplatili 250.000 SK, pričom tieto peniaze boli od jeho brata ako výplata z inej nehnuteľnosti. Suma 50.000 SK mala byť zaplatená do 30 dní po podpise kúpnej zmluvy, avšak svokrovci im tých 50.000 SK odpustili a nemuseli ich už zaplatiť. Následne si vzali hypotéku, byt zrekonštruovali, nepoprel, že aj za pomoci svokrovcov.

10. Napokon súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2.rade, ktorá na tomto pojednávaní uviedla, že rodičia im poskytli byt, za ktorý im vyplatili 100.000 SK. Bola v tom čase na materskej, nikto by jej hypotéku nedal a preto je aj predmetný byt vlastnícky zapísaný na jej manžela. Nemali v tom čase peniaze, v byte sa prerobila len kúpeľňa a veci, ktoré sa prerobili boli za pomoci jej rodičov. Manžel do tohto bytu nevložil prakticky žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že žiadnych 250.000 SK nebolo vyplatených jej rodičom ako predávajúcim, nepoprela, že vyplatených bolo 100.000 SK.

11. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

12. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

15. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalovaní v 1. a 2. rade. Veľkosť podielov nebola spochybnená, pričom je potrebné akcentovať aj citované ustanovenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v tom zmysle, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V tomto smere mal preto súd situáciu za vlastnícky ustálenú.

25. Vzhľadom na to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemôže obstáť, a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto žaloby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), skúmal súd prednostne opodstatnenosť tejto námietky žalobcov v 1. a 2. rade.

26. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html>

27. Naliehavý právny záujem v predmetnej veci teda podľa názoru súdu absentuje a to z dôvodu, že právna neistota neexistuje, nakoľko došlo k prevodu nehnuteľností, vlastnícke právo je zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, čo nie je sporné.

28. Vlastnícke právo má účinky proti všetkým subjektom práva, ktoré sú ho povinní rešpektovať v rozsahu, v ktorom je garantované verejnou mocou determinovanou obmedzeniami práva vlastniť majetok v normatívnom napätí s inými základnými právami a slobodami. Subjekty odlišné od vlastníka z hľadiska existencie ich subjektívnej povinnosti vo vzťahu k vlastníkovi veci majú v zásade len jednu negatórnu právnu povinnosť - rešpektovať (t. j. non facere, pati) jeho vlastnícke právo.

29. Súd prvej inštancie konštatuje, že mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon.(nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. -65).

30. Právny úkon - kúpna zmluva - uzavretá medzi strana mi sporu v roku 2005 mala všetky zákonom požadované náležitosti, najmä vo vzťahu k predmetu zmluvy a taktiež kúpnej cene, teda bola platne uzavretá. Je na vôli účastníkov tohto záväzkového vzťahu, resp. na ich dohode, akým spôsobom si ustália kúpnu cenu. Je preto možné uzavrieť, že čo sa týka výšky kúpnej ceny, táto nie je dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom dokonca ani ak by vôbec nedošlo k zaplateniu

kúpnej ceny, nespôsobovalo by to absolútnu neplatnosť právneho úkonu, avšak do úvahy by potenciálne pripadali iné prostriedky uplatnenia práva (napr. žaloba o zaplatenie kúpnej ceny a pod.).

31. Žalobcovia (ako aj žalovaní) pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 6.6.2005 vedeli, o aký právny úkon ide a aké sú jeho právne dôsledky; zmluvu uzavreli v predpísanej písomnej forme, slobodne a bez nátlaku, prejav ich vôle je určitý a zrozumiteľný; pri uzatváraní zmluvy nekonali v omyle. Prevádzané nehnuteľnosti sú v tejto zmluve dostatočne presne označené údajmi katastra a kúpna cena za ne bola v súlade so zákonom určená dohodou účastníkov.

32. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti - bytu, ani v roku 2005, nič nebránilo žalobcom (v zmluvnom vzťahu predávajúcim) túto nehnuteľnosť jednak predať, prípadne darovať (napr. len žalovanej v 2. rade - dcére), ako napokon na pojednávaní poznamenal žalobca v 1. rade, pričom nepredpokladal, že by v budúcnosti nastali nejaké vzťahové majetkové, resp. vzťahové komplikácie. Každý vlastník má však v zmysle citovaných právnych predpisov možnosť slobodne nakladať s predmetom svojho vlastníckeho práva.

33. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto má úspešný žalovaný v 1. rade voči žalobcom v 1.rade a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu medzi žalovanou v 2.rade a žalobcami v 1.rade a 2.rade súd náhradu trov konania stranám nepriznal, nakoľko úspešnej žalovanej v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.