Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-31-2018.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: J. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XX, o zaplatenie 166,58 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 33,58 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 119,08 Eur a úhradu poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 42,98 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám žalobcu v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2018 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 166,58 Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízií Slovenska je v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovanému zo zákona podľa § 3 písm. a) vyplýva povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti vo výške podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, a to mesačne v zmysle § 7 tohto zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žalobného návrhu na súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona, a to za obdobie 01.01.2013 - 30.06.2017. Výška dlhu žalovaného v celkovej výške 149,58 Eur pozostáva z 32 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období, je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona, písomnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady, pokuty vo výške 17,- Eur a taktiež aj poštových sadzieb. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,58 Eur titulom dlžných poplatkov za služby poskytnuté verejnosti vrátane pokuty a sumu 1,45 Eur titulom úrady poštových sadzieb vynaložených v spojení s vymáhaním.
2. Súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a dňa 03.09.2018 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 12C/31/2018-11, proti ktorému žalovaný podal odpor s vecným odôvodnením, v ktorom namietal
pohľadávku čo dôvodu a výšky, dôvodiac, že sa na ňom žalobca chce bezdôvodne obohatiť bez právneho dôvodu, nakoľko spolu nikdy nemali uzavretú žiadnu zmluvu. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Podľa neho sú premlčané všetky splátky do 14.06.2015. Uznesením č. k. 12C/31/2018-20 súd predmetný platobný rozkaz v dôsledku podaného odporu v zmysle § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (t. j. osobou, ktorá koná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS žalovaný neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, ale povinnosť uhrádzať vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a nie zo spotrebiteľskej či inej zmluvy. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentou platbou; platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom na túto neekvivalentosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 citovaného zákona stačí, ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom zamestnancov. V zmysle cit. znenia zákona nie je významné ani to, či platiteľ reálne odoberá v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa eviduje. Hlavným predmetom činnosti žalobcu je vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme. Svojím poslaním a špecifickými zákonnými požiadavkami na obsah vysielania sa jeho činnosť nepochybne odlišuje od obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (na rozdiel od komerčných vysielateľov ako podnikateľských subjektov, ktorých poslaním je dosahovanie zisku). Vyslovil presvedčenie, že nejde o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, zobral žalobu v rozsahu 33,58 Eur za premlčané obdobie 5/2015 - 1/2013 späť a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 116,- Eur (obdobie 6/2015 - 6/2017), pokuty vo výške 17,- Eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, ako i náhrady trov konania.
4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa§ 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. S poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie 33,58 Eur zastavil. K čiastočnému späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovanej v súlade s § 146 ods. 1 C.s.p.
9. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, výzvy na zaplatenie nedoplatku, predpisu a platieb za kontrolované obdobie, prehľadu nezaplatených platieb, doručenky, potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku a zistil skutkový stav veci.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasí a odmieta žalovanú sumu uhradiť. Poukázal na to, že jeho syn je zdravotne ťažko postihnutý a v súvislosti s tým môže byť oslobodený od plnenia si zákonnej povinnosti platiť žalobcovi žiadané poplatky. Podarilo sa mu vybaviť odhlásenie z evidencie platiteľov. Informoval sa na pošte a bolo mu oznámené, že môže žiadať o oslobodenie od platenia poplatkov spätne za obdobie 3 rokov, čo pokrýva obdobie, ktoré od neho žalobca požaduje. Zotrval na námietke premlčania a žiadal, aby mu nebola ukladaná povinnosť. Žiadosť o oslobodenie zašle spolu s dokladmi, pričom doklady preukazujúce zdravotný stav už žalobcovi predložil pri vybavovaní odhlášky.
12. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že podľa § 5 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a vznik tejto skutočnosti oznámi a zároveň preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. b), podľa ktorého platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo ku skutočnosti, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať. Uviedol tiež, že nárok na oslobodenie od poplatku vzniká od prvého dňa nasledujúceho mesiaca od oznámenia a preukázania ŤZP. Poukázal na to, že na evidenčnom čísle SIPO žalobca eviduje uvedenú odhlášku. Nárok na oslobodenie vznikol od 01.09.2019 a nie je možné akceptovať oslobodenie za spätné obdobie.
13. Žalovanému ku dňa 30.05.2017 vznikol nedoplatok vo výške 151,03 Eur vrátane poštových sadzieb 1,45 Eur. S poukazom na čiastočné späťvzatie, predmetom sporu zostalo zaplatenie úhrad za obdobie od júna 2015 do júna 2017, každý mesiac vo výške 4,64 Eur, pričom v rozhodnom období podľa prehľadu úhrad žalovaný zaplatil dňa 24.07. 2015 úhradu vo výške 4,64 Eur, dňa 17.08.2015 úhradu vo výške 4,64 Eur a dňa 12.11.2015 úhradu vo výške 4,64 Eur.
14. Žalovaným bola vznesená námietka premlčania, a preto súd na základe vznesenia námietky premlčania pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004). Keďže žalobca na základe vznesenej námietky premlčania zobral späť žalobný návrh, v časti v ktorej bol žalobný návrh premlčaný, súd ustálil, že nárok, ktorý zostal predmetom konania, t.j. nezaplatené úhrady za služby od júna 2015 boli uplatnené riadne a včas. Žalobný návrh bol podaný dňa 15.06.2018 a úhrady je v zmysle § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby RTVS platiteľ povinný za príslušný kalendárny mesiac zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (v trojročnej premlčacej dobe v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka).
15. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len "zákon o úhrade za služby RTVS"), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby RTVS, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
17. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby RTVS, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 psím. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
18. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 zákona o úhrade za služby RTVS, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
19. Podľa § 8 zákona o úhrade za služby RTVS, kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
20. Podľa § 9 ods. 6 písm. b) zákona o úhrade za služby RTVS, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
21. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 zákona o úhrade za služby RTVS, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
22. Na základe vykonaného dokazovania, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platbe mal súd za preukázané, že žalovaný za obdobie od 01.01.2013 - 30.06.2017 nezaplatil úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste R. XX. Z tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb vyplýva, že celková dlžná suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 149,58 Eur. Výzvou zo dňa 21.06.2017 adresovanou žalovanému, vyzval žalobca žalovaného na úhradu nedoplatku ku dňu 30.06.2017 vo výške 151,03 Eur (vrátane poštových sadzieb 1,45 Eur) v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jeho neuhradenia si žalobca proti žalovanému uplatní aj pokutu vo výške 17,- Eur. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 17.07.2017, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Žalovanému vznikol nárok na oslobodenie od platenia počnúc dňom 01.09.2019.
23. Žalovaný ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste Pobedim 91 mal povinnosť vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca zaplatiť mesačne úhradu vo výške 4,64 Eur, pričom túto povinnosť si v rozhodnom období od júna 2015 do júna 2017 žalovaný riadne a včas neplnil, zaplatil len dňa 24.07. 2015 úhradu vo výške 4,64 Eur, dňa 17.08.2015 úhradu vo výške 4,64 Eur a dňa 12.11.2015 úhradu vo výške 4,64 Eur, a preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 102,08 Eur za nezaplatené úhrady (22 mesiacov x 4,64 Eur), v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby RTVS pokutu vo výške 17,- Eur a v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,45 Eur. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, pretože nárok žalobcu zanikol splnením, teda zaplatením úhrad.
24. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené zákonné podmienky pre určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci pri zohľadnení časti, v ktorej bolo konanie z procesného zavinenia žalobcu zastavené. Žalobca po posúdení pomeru úspechu je úspešnejšou stranou sporu, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 42,98 % (úspech žalobcu v rozsahu 71,49 % -119,08 Eur/166,58 Eur a úspech žalovaného 28,51%). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.