Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: R.U., s.r.o. so sídlom Mierová 4220/22C, Hlohovec, IČO: 43 852 998, právne zastúpený Šuriak & Co., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Moskovská 13, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101802780/2018 zo dňa 13.9.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 100990959/2018 zo dňa 18.5.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100990959/2018 zo dňa 18.5.2018 a žalovaného č. 101802780/2018 zo dňa 13.9.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000 € znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 227.930,31 € na sumu 141.930,31. Správca dane odôvodnil nepriznanie nároku na odpočet porušením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď dospel k záveru, že k dodaniu zdaniteľného plnenia nedošlo fakturovanými dodávateľmi, resp. že v skutočnosti išlo o sponzorstvo a nie reklamné služby, v dôsledku čoho dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť. Tiež poukázal na skutočnosť, že faktúra vystavená v súvislosti s podujatím Športovec roka 2016 nezodpovedala skutočnosti. 2. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho nesprávne právne posúdenie, nesprekúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a závažné procesné pochybenia. V žalobe odprezentoval reklamné služby poskytnuté jeho dodávateľmi na jednotlivých reklamných podujatiach a označil dôkazy o nich. Podľa neho žalovaný nesprávne aplikuje o reklame, ale aj o vysielaní a retransmisii, ktoré definujú reklamu odlišne podľa účelu, ktoré tieto zákony sledujú. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, lebo nie je jasné, ktorý zákon na prípad vzťahoval. Podľa jeho názoru bolo potrebné aplikovať zákon o reklame, ktorého náležitosti spĺňajú dodané reklamné služby. Pre posúdenie veci nie je podstatné, či dodávatelia na poskytnutie služieb boli technicky a personálne vybavení, nakoľko podľa zmlúv mohli dodať služby aj subdodávateľsky. Tak reklama ako aj sponzorský odkaz sú formami mediálnej komerčnej komunikácie podľa zákona o vysielaní a retransmisii. Preto prezentácia obchodného mena za odplatu predstavuje poskytnutie služieb podľa zákona o DPH. Rozdiel medzi reklamou a sponzorským odkazom podľa zákona o vysielaní a retransmisii je len v tom, že sponzorský odkaz sa vysiela mimo reklamného bloku. Služby súvisiace s podujatím Športovec roka 2016 boli poskytované postupne od

28.11.2016 do 22.12.2016 a na veci nič nemení fakt, že na spoločnej faktúre je ako dátum dodania uvedené 8.11.2016. Správca dane sa dopustil nesprávneho posúdenia pri preukázaní priamej súvislosti medzi zdaniteľnými vstupmi, ktoré požil na svoje zdaniteľné výstupy. Podstatné je, či prezentácia slúži na vytvorenie pozitívneho vnemu žalobcu v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou bez ohľadu, či viedla k uzatvoreniu nových zmlúv, ak služby napĺňajú parametre reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených prostriedkov, miesta a spôsobu prezentácie primerané podnikateľskej činnosti platiteľa. Žalobca nesúhlasí s posúdením reklamných služieb ako s poskytnutím pohostenia a zábavy, čo môže mať vplyv na odpočet DPH u jeho dodávateľov. Poskytnutie peňažných prostriedkov neslúžilo na podporu športovcov, ale na propagáciu mena žalobcu. Spochybnil preukázanie vedomosti žalobcu o možnom zapojení do podvodného konania, keď správca dane nesplnenie povinností dodávateľmi dával za ťarchu žalobcovi. Postupom správcu dane došlo k porušeniu zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej rozhodujúcej skutočnosti. Správne orgány prekročili správnu úvahu pri posúdení poskytnutej odmeny ako daru bez väzby na protiplnenie od dodávateľa vo forme reklamnej služby. Poukázal na to, že nekontaktnosť dodávateľov nie je dôkazom nedodania reklamných služieb. Správca dane pri vedení dokazovania nepostupoval za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Správca dane vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že dodávateľským spoločnostiam CAPTAIN, s.r.o., Košice a KM Racing Slovakia, s.r.o., Topoľčany nevznikla daňová povinnosť z titulu ich skutočného dodania reklamných a propagačných služieb, ktoré boli vyhodnotené ako sponzorstvo športovej akcie. Celý obchodný reťazec sa javí ako podvodné konanie s cieľom získania dane a zníženia si daňovej povinnosti. Správnym súdom v Trenčíne už bolo opakovane judikované, že akákoľvek forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľskou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou žalobcu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. Sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti nárok na odpočet DPH. V prejednávanom prípade sa správcovi nepodarilo zistiť začiatok a pokračovanie reťazca reklamnej fakturácie. Žalovaný nepričítal žalobcovi na ťarchu nedostatky zistené u jeho dodávateľov. Zánik dodávateľských spoločnosti predstavuje nové skutočnosti, ktoré nastali po zdaniteľnom obchode, a sú bežným postupom ako sa vyhnúť vyvodeniu zodpovednosti. Nie je pravdou, že by sa žalovaný nevenoval otázke vedomosti žalobcu o jeho zapojení do daňového úniku. Námietka žalobcu o uskutočnení čiastkového plnenia nemá oporu v zákone. Sporná faktúra od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. uvádza dátum dodania 8.11.2016, čo nezodpovedá skutočnosti. Žalobca preto nepreukázal dodanie reklamných služieb v novembri 2016.

4. Žalobca v replike označil vyjadrenia žalovaného, že plnenia boli dodané a súčasne tvrdí, že fakturovaní dodávatelia služby vôbec neuskutočnili za rozporné a nezákonné. Nepreverenia fakturovaných dodávok cez kontrolné výkazy predstavuje porušenie povinnosti náležite zistiť skutkový stav. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné čo do vysvetlenia čo je reklama a podľa akého zákona sa definuje. Sponzorský odkaz v TV vysielaní sa podľa zákona o vysielaní a retransmisii považuje za mediálnu komerčnú komunikáciu. V prejednávanom prípade išlo o jednu z foriem poskytnutých služieb. Nesúhlasil s názorom, že sponzorský odkaz nie je zdaniteľným plnením. Nie je v jeho možnostiach preukázať, že v reťazci pred ním nedošlo k daňovému podvodu. Takéto možnosti má však správca dane, aby reťazec preveril.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. V daňovom priznaní k DPH za obdobie november 2016 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 227.488,01 €. Na zistenie oprávnenosti nároku na jeho vrátenie bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola, ktorá začala 23.2.2017. 9. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry č. 201611001 zo dňa 8.11.2016 znejúcej na sumu 240.000 € vrátane DPH 40.000 € od dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 27.10.2016 ku podujatiu ŠPORTOVEC ROKA 2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 8.11.2016, ktorá bola uhradená dňa 1.12.2016. Za sporný správca dane označil aj odpočet DPH

z faktúr č. 20161005 zo dňa 14.10.2016 v sume 240.000 € vrátane 40.000 € o dodaní PR reklamno-propagačných služieb na automobilových pretekoch CNP ASFLISTIKI Cyprus Rally konaných 7. až 9.10.2016 na základe zmluvy zo dňa 1.11.2016 a č. 20161101 zo dňa 21.11.2016 v sume 36.000 € vrátane DPH v sume 6.000 € o dodaní PR reklamno-propagačných služieb na automobilových pretekoch Sosnová u České Lípy Setkáni mistrú konaných 19. až 20.11.2016 na základe zmluvy zo dňa 1.11.2016 od dodávateľa KM Racing, s.r.o. 10. Podľa Zmlúv o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti uzatvorených žalobcom so spoločnosťou KM Racing, s.r.o. zo dňa 1.10.2016 a 1.11.2016 bolo predmetom dodania poskytnutie reklamných a propagačných služieb na vyššie uvedených automobilových pretekoch v Českej republike a na Cypre za účelom šírenia loga a obchodného mena žalobcu smerujúceho k zvýšeniu jeho postavenia na trhu a zabezpečenia zvýšenia jeho príjmov. Žalobca ako objednávateľ vystupoval v postavení hlavného reklamného partnera. Nosičmi reklamy boli motorové vozidlá FORD FIESTA R a PEUGEOT 208 R2, na ktorých bolo umiestnený nadpis R.U. Hlohovec. Žalobca sa v zmluvách zaviazal poskytnúť súčinnosť v podobe poskytnutia informácii o náplni svojej obchodnej činnosti a poskytnutia grafickej podoby loga a obchodného mena, resp. návrhu na jeho vytvorenie. 11. Dodávateľská spoločnosť KM Racing, s.r.o. zanikla v procese viacerých postupných zlúčení s inými spoločnosťami. Podľa výpovede svedka Mareka Krupicu, bývalého konateľa spoločnosti KM Racing, s.r.o., zo dňa 19.10.2017, menovaná spoločnosť nemala evidovaných žiadnych zamestnancov. Sporné faktúry vystavil osobne. Reklama žalobcu spočívala v nalepení loga R.U. s.r.o. na autách, stojanoch, zverejnením na internete a v TV. Reklamnú činnosť zabezpečil on osobne a technické veci spoločnosť SK-COMERCIAL, s.r.o. Pri výsluchu dňa 27.10.2017 však uvádzal, že reklamu mala na starosti spoločnosť SK-COMERCIAL, s.r.o. Akcie na Cypre sa zúčastnil konateľ žalobcu spoločne s ich obchodnými partnermi, ktorým bolo poskytnuté ubytovanie a podobne. 12. Bývalý konateľ spoločnosti SK-COMERCIAL, s.r.o. Miroslav Detko na pojednávaní zo dňa 11.1.2018 uviedol, že v súvislosti s dodaním reklamných služieb oslovil Vladimíra Schnaigena (majiteľa stavebnín), ktorý zabezpečoval materiálno-technickú stránku pretekov a on reklamno-propagačnú činnosť. Spoluprácu s médiami mal na starosti p. Krupica. Spoločnosť SK-COMERCE, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru na základe faktúr prinesených p. Schnaigenom od jednotlivých dodávateľov, ktorých si nepamätá. Žalobca ako sponzor dal balík peňazí na organizovanie pretekov na Cypre. Reklamná činnosť spočívala v umiestnení loga žalobcu na autách, reklamných banneroch, bundách, katalógoch, DVD, USB a podobne. 13. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. boli založené zmluvou o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 27.10.2016. V nej sa spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalobcovi komplexné marketingové s reklamné služby v súvislosti s projektom ŠPORTOVEC ROKA 2016 s termínom konania 22.12.2016 za účelom prezentácie a propagácie žalobcu ako hlavného reklamného partnera v súlade so zákonom o reklame. Vykonávateľ bol oprávnený použiť obchodné meno a logo žalobcu, ktorý bol povinný odovzdať podklady v podobe grafického vyhotovenia loga a obchodného mena pre splnenie záväzku vykonávateľa. Prílohou zmluvy bol definovaný rozsah poskytnutia služieb, ktoré spočívali v propagácii žalobcu formou reklamy ako aj sponzorského odkazu v TV médiách, na internete, bilboardoch, v printových médiách, obrazových paneloch a pod. 14. Cestou dožiadania bolo zistené, že spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. je nekontaktná a nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane. 15. Vo vzťahu k zdaniteľným plneniam deklarovaným od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. bolo zistené, že služby týkajúce sa podujatia Športovec roka 2016 konaného 22.12.2016 boli dodávané v priebehu novembra 2016 až decembra 2016, pričom faktúra zo dňa 8.11.2016 bola zaplatená už 1.12.2016. 16. Skutkové zistenia správca dane zhrnul do Protokolu z inšpekcie práce zo dňa 5.12.2018, pripomienku ku ktorému boli prerokované dňa 9.5.2018 a 14.5.2018. 17. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.5.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000 € znížením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016. Správca dane neuznal odpočty DPH zo sporných faktúr, lebo nebolo známe kto reklamu vyrobil a ďalej fakturoval v preukázanom obchodnom reťazci, čo u neho vyvolalo pochybnosti o reálnom dodaní plnenia fakturovanou spoločnosťou KM Racing, s.r.o. Umiestnenie loga R.U. Hlohovec na autách bez ďalšieho popisu činnosti alebo výrobkov žalobcu nepredstavuje podľa správcu dane prezentáciu jeho podnikania, z ktorého dôvodu vyhodnotil financovanie pretekov ako sponzorstvo, ktorého hlavným účelom je podporovanie dobrého mena sponzora a jeho produktov. Sponzorstvo sa nepovažuje za službu podľa zákona o DPH, nakoľko sa neposkytuje za protihodnotu. Z finančných prostriedkov žalobcu ako bolo preukázané sa hradili aj náklady iných bližšie neurčených osôb, čo je v rozpore s § 49 ods. 7 zákona o DPH, podľa ktorého nie je možný odpočet DPH z pohostenia a zábavy. Žalobca

tiež nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných plnení pre svoje zdaniteľné obchody. V tejto súvislosti správca dane vyzdvihol, že predmetom podnikania žalobcu je stavebná činnosť, pričom gro jeho činnosti predstavujú stavebné diela, pri ktorých sa dodávateľ obstaráva cez výberové konania. 18. Rozhodnutie prvého stupňa napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.9.2018, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. 19. Podľa o DPH (ďalej aj zákon o DPH) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 20. Podľa veta prvá a druhá zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. 21. Podľa zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 22. Podľa o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa a o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

25. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúr vystavených jeho dodávateľmi. Dôvodmi neuznania podľa správcu dane bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb spoločnosťou KM Racing, s.r.o., posúdenie dodaných služieb ako sponzoring a nie reklama, a skutočnosť, že faktúra vystavená spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. nezodpovedá skutočnosti.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že logo žalobcu, ktoré obsahovalo len označenie R.U. HLOHOVEC a bolo umiestnené na nosičoch reklamy, resp. bolo propagované inou formou mediálnej komunikácie, nie je možné považovať za reklamu, ale ide o sponzorský odkaz.

27. V zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora (napr. C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring predstavuje jeden zo spôsobov marketingového nástroja podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).

28. V predmetnej právnej veci mala propagácia poskytnutá žalobcovi pozostávať z vyššie uvedeného loga žalobcu. Takéto zverejnenie loga však nespĺňa kritéria reklamy tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na športovo-spoločenských podujatiach reálne

prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou na Slovensku tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Žalobca nepreukázal, že by vyvíjal podnikateľské aktivity v zahraničí, ktoré by odôvodňovali propagáciu jeho obchodného mena v zahraničí, resp. že by mienil rozšíriť svoje podnikateľské aktivity mimo hraníc Slovenska, na podporu ktorých by slúžili preverované výdavky súvisiace s podujatiami v zahraničí.

29. Ak žalobca poukazoval na § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame, tak správny súd upozorňuje na to, že uvedené ustanovenie vymedzuje všeobecne len formu a podoby produktu ako prostriedku zviditeľnenia podnikateľského subjektu, a to aj formou uvedenia obchodného mena. Je pritom podstatné a treba to mať vždy na zreteli, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom propagácie jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu, resp. spropagovať podnikanie žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje zameranie alebo vlastnosti jeho činnosti alebo produktov, neporovnáva ich s inými, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich obstaraniu, kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca odvoláva, je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu, t.j. podpora podnikania aj formou propagácie obchodného mena. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo a dosiahol sa predpokladaný cieľ. Uvedená schopnosť, spôsobilosť, potenciál dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za propagáciu svojho loga, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu alebo viesť k zviditeľneniu obchodného mena žalobcu. Správnemu súdu je aj z iných konaní v obdobných právnych veciach známe, že logo žalobcu býva umiestnené na hmotných nosičoch spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov podujatia.

30. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca sporné plnenie realizoval uzavretím zmlúv o reklamnej činnosti, resp. o poskytnutí reklamných služieb, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie žalobcu ako aj výsledok činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Rovnako nie je pochybením, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná na danú právnu situáciu a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal Súdny dvor vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.

31. Preto nie je možné považovať uvedenie samotného loga žalobcu za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a služieb alebo zviditeľnenie jeho obchodného mena na trhu a tak podporiť jeho podnikateľskú činnosť v očiach verejnosti. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi. Tento záver podporuje vyjadrenie svedka Miroslava Detku, z ktorého vyplynulo, že žalobca ako sponzor dal balík peňazí na organizovanie pretekov na Cypre. V skutočnosti sa jednalo o sponzorstvo športu zo strany žalobcu, ktoré taktiež predstavuje formu marketingovej komunikácie a plnilo marketingové ciele, ktorá však žalobcovi nezakladalo nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu absencie dodania služby za protihodnotu, pre ktoré nie je predmetom DPH.

32. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, tak na uvedenú vec nie je možné a potrebné aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, podvodného konania a vedomosti subjektov o takomto podvodnom resp. zneužívajúcom konaní.

33. Súčasne správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V tomto rozhodnutí najvyšší súd uzavrel, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.“ Správny súd je toho názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a žalovaného, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky de facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.

34. Čo sa týka fakturácie služieb poskytnutých žalobcovi spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. v súvislosti s podujatím ŠPORTOVEC ROKA 2016 je potrebné okrem už skôr uvedeného poukázať na ďalšie okolnosti fakturovaného prípadu. Podľa spornej faktúry bolo zdaniteľné plnenie dodané 8.11.2016 a žalobca zaň zaplatil už 1.12.2016. Samotné podujatie sa však uskutočnilo až 22.12.2016. S poukazom na § 19 ods. 2 a 4 zákona o DPH tak k vzniku daňovej povinnosti došlo v decembri 2016 a nie ako je deklarované na spornej faktúre dňa 8.11.2016. Z uvedeného vyplýva, že za november 2016 žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných služieb, ktoré podmieňujú uplatnenie nároku na odpočet na DPH za mesiac november 2016. Na iné posúdenie vzniku daňovej povinnosti nemá vplyv ani prípadné čiastkové plnenie, na ktoré odkazuje žalobca v podanej žalobe. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH ak by aj došlo k postupnému čiastkovému plneniu počas novembra 2016 až decembra 2016, úhrada bola vykonaná jednorázovo za služby, ktorých poskytnutie vyvrcholilo v deň konania samotného podujatia. Jednorazová platba sa tak vzťahovala na služby dodané najneskôr v decembri 2016, za ktorý mesiac podľa zákona o DPH mohla a aj vznikla dodávateľovi žalobcu daňová povinnosť. Za danej situácie si preto žalobca nemohol uplatniť nárok na odpočet DPH v mesiaci november 2016 z fakturovaného plnenia, pri ktorom daňová povinnosť vznikla až v decembri 2016.

35. V prejednávanej veci možno súhlasiť so záverom správcu dane a žalovaného, podľa ktorého boli zistené skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou KM Racing, s.r.o. Menovaná spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nedisponovala personálnym a technickým vybavením na poskytnutie fakturovaných služieb, pričom v konaní nebol preukázaný pôvod fakturovaného plnenia. Je tiež zarážajúce, ak žalobca za účelom propagácie svojej firmy osloví spoločnosť, ktorá nemá základné predpoklady na poskytnutie zazmluvnených reklamných služieb, pričom na trhu existuje viacero renovovaných a zabehnutých spoločností, ktoré sa dlhodobo venujú reklamným kampaniam a sú spôsobilé priamo poskytnúť služby slúžiace podpore podnikateľskej činnosti žalobcu. Postup žalobcu z toho dôvodu podľa názoru správneho súdu odporuje požiadavke odbornej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania splnenia súčinnosti podľa zmlúv uzatvorených so svojimi dodávateľmi, ktorou bolo podmienené poskytnutie dojednaných reklamných služieb. Pochybnosti umocňuje aj fakt, že dodávateľské spoločnosti v čase preverovania zdaniteľných obchodov boli nekontaktné, nespolupracovali so správcom dane, čo je podľa znalosti správneho súdu jedným zo signifikatných dôkazov o umelom zapojení obchodných spoločností do obchodného reťazca za účelom dosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody. V ďalšom konaní žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil, pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania preukázal, že žalobca mohol mať vedomosť o zapojení do zneužívajúceho konania. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa preto pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom stali významným dôvodom, aby správca dane neuznal žalobcov nárok na odpočet fakturovanej DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 19 a § 49 zákona o DPH, ktoré viažu priznanie nároku na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľských spoločností z titulu skutočného dodania zdaniteľného plnenia a nie len formálneho uvedenia DPH na spornej faktúre.

36. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nezákonnom procesnom postupe správnych orgánov. Bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. Správny súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach, vrátane jeho dodávateľov, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

37. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov dávajú odpovede na podstatné otázky týkajúce sa daňovej povinnosti žalobcu. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplývajú relevantné skutočnosti, pre ktoré správca dane žalobcovi určil rozdiel nadmerného odpočtu. Správca dane sa taktiež v potrebnom rozsahu venoval právnym úvahám zdôvodňujúc právne posúdenie náležite zisteného skutkový stav. Z oboch správnych rozhodnutí sú tak zrejmé skutkové a právne závery, ktoré viedli k prijatiu preskúmavaných rozhodnutí. Správnymi orgánmi vykonané právne posúdenie poskytnutého plnenia ako sponzoringu už samo o sebe bolo postačujúce pre nepriznanie nároku na odpočet DPH. Nakoľko žalobcom prijaté plnenia nenapĺňajú znaky reklamy, ale sponzorského daru, ktorý nie je predmetom zákona o DPH, spoločnosti uvedené na sporných faktúrach mali žalobcovi fakturovať poskytnuté služby bez DPH. Dodávateľom žalobcu preto nevznikla daňová povinnosť, ktorá by odôvodňovala u žalobca nárok na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach. Pri spoločnosti KM Racing, s.r.o. sa ako ďalší dôvod nepriznania odpočtu DPH pridružili aj preukázané pochybnosti o tom, že by bola skutočným dodávateľom fakturovaných služieb. Napriek zisteniu, že spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. vznikla daňová povinnosť až v mesiaci december 2016, kedy bolo zavŕšené dodanie služieb žalobcovi a realizovaná úhrada za ich dodanie, ten si uplatnil nárok na vrátenie DPH už v mesiaci november 2016. Z týchto dôvodov je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov nedôvodná. 38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď správny súd dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkové stavu, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec správne právne posúdili, žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

40. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.