Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-38-2019.pdf
PDF · 78.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obž. T. F. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. F. I. D. P. O. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., T. XXX/X, W..Č.. U. Q., Š. XXX
j e v i n n ý , ž e :
dňa 27.12.2018 v čase o 00.19 hod. neoprávnene vnikol na riadne oplotený pozemok patriaci k rodinnému domu nachádzajúcemu sa v meste Q. Q. I.. A. X. Č..XX/XX, a to tak, že preskočil oplotenie pozemku, prešiel okolo rodinného domu a cez pozemok prešiel až k riadne oplotenému susednému rodinnému domu, ktorý sa nachádza v meste Q., na ul. A. X. Č..XX/XX, pričom tieto dva pozemky nie sú od seba oddelené plotom,
t e d a :
neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu
t ý m s p á ch a l :
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,3 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 250,- (dve sto päťdesiat) Eur. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) mesiace. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. F. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie.
Obžalovaný T. F. po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý sa kvalifikuje ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal prekonaním oplotenia, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu na pozemok.
Za účelom uloženia ochranného opatrenia bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru psychiatria J.. P. T., ktorý zotrval na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku. Keďže u obžalovaného zistil opakovanú recidívu v užívaní pervitínu a aktuálne jeho duševný stav nie je možné udržať v rámci ambulantnej liečby a tiež z dlhodobého hľadiska pre riziko recidívy, navrhol aby obžalovanému bola súdom uložená ústavná protitoxikomanická liečba. Obžalovaný aj prejednávaný trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo bol riešený štyri krát naposledy 9.7.2015 blokovou pokutou vo výške 20 € nezaplatenou na mieste.
Podľa odpisu registra trestov súdne riešený bol dva krát. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33/58/2014 právoplatným dňa 8.8.2014 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, f/ Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a preto mu bol nariadený trest odňatia slobody 6 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/63/2016 zo dňa 30.6.2016 bol uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 3 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z oboch postupne nariadených trestov odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 6.10.2017 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol jednak na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti zistené u obžalovaného, a jednak na možnosť jeho nápravy, na jeho osobné pomery a predchádzajúci život. Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že
pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaný napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona), a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) pričom ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol na to, že v minulosti bol už za trestný čin odsúdený (§ § 37 písmeno m/ Trestného zákona) už vyššie uvedenými rozhodnutiami súdu.
Súd mal preukázané, že obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe, a preto v zmysle ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona súd nemôže podmienečne odložiť výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Toto ustanovenie však striktne nevylučuje možnosť uloženia iného druhu trestu, ktorý bezprostrednej nie je spojený s izoláciou páchateľa od spoločnosti.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestný zákon definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti.
S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, najmä na to, že konaním obžalovaného nedošlo k žiadnej majetkovej ani psychickej ujme u poškodených, a tiež na osobu obžalovaného a jeho preukázané majetkové pomery, pri deklarovaní priemerného mesačného príjmu cca 450 až 500 €, napriek tomu, že prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, súd nepovažoval za nevyhnuté uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, za primerané považoval uloženie peňažného trestu vo výmere 250,- €. Takýto trest ukladaný za prečin, vzhľadom na jeho povahu a možnosť nápravy páchateľa, pričom súd prejednávané konanie obžalovaného považoval za mimoriadne vybočenie z vedenia riadneho života, súd považoval za dostatočný. Pre prípad, že by peňažný trest bol úmyselne zmarený, ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace primeraný k výmere peňažného trestu.
Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, návrhu znalca na uloženie ústavnej protitoxikomanickej liečby, ku ktorému obžalovaný nemal žiadne výhrady, súd obžalovanému uložil protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou, pretože obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine, treste a ochrannom opatrení rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.