Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-23-2019.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Csp/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, advokátska kancelária Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO: 42185190, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. U. XXX, T.. U., o zaplatenie 110,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 110,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 110,00 eur od 05.05.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 110,- eur, odplatu vo výške 168,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, pokuty za upomienky vo výške 210,- eur, známy zmluvný úrok vo výške 131,92 eur, zmluvný úrok vo výške 68,00 % zo sumy 110,- eur od 24.10.2015 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 110,- eur od 05.05.2016 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500101685 zo dňa 04.05.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 600,- eur, ktorý sa Žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 576,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku t. j. 1.176,- eur do 04.05.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 18.09.2019, sa k žalobe ani prílohám nevyjadril.
3. Pojednávania konaného dňa 05.11.2019 sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu 29.10.2019 ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti a žiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané na základe fikcie na adrese uvedenej v REGOB, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.05.2015, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13.03.2015, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 stav ku dňu 31.12.2014, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok stav ku dňu 31.12.2014.
5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.05.2015 (dátum uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.05.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.05.2015: (1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. (3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.05.2015 (dátum uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere): (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1,2,3,5,6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.05.2015: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 05.05.2016 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi): (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 05.05.2016 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.05.2016 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1a ods. 1,4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.05.2016 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi): (1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. (4) Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.05.2016 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi), (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. (2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. (3) Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
6. Súd mal preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na základe uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 04.05.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 168,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28% a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 68% ročne z poskytnutého úveru až do jeho riadneho úplného uhradenia (čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 408,- eur), čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 576,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- eur, a to do 04.05.2016 - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedená bola výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere 21,35%. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplynulo dojednanie, že spotrebiteľ podpisom tejto zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zmluvné strany taktiež dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku spotrebiteľského úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
7. Skutočnosť poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo výške 600,-eur bola medzi stranami nesporná. Rovnako aj skutočnosť vrátenia istiny žalobcovi žalovaným vo výške 490,- eur (úver vo výške 600,- eur mínus uplatnená istina úveru vo výške 110,- eur).
8. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 110,- eur, na zaplatenie odplaty vo výške 168,- eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, na zaplatenie pokuty za upomienky vo výške 210,- eur, na zaplatenie známeho zmluvného úroku vo výške 131,92 eur, na zaplatenie úroku vo výške 68% ročne z istiny 110,- eur od 24.10.2015
do zaplatenia, na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny 110,- eur od 05.05.2016 do zaplatenia .
9. Predovšetkým súd skúmal, či zmluva o úvere - ide o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. obsahuje všetky náležitosti požadované citovaným zákonom, najmä v jeho ust. § 9 ods. 2. V tomto smere súd zistil nedostatok týkajúci sa správnosti údaja o RPMN. V zmysle § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sa na účely tohto zákona rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, Žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol RPMN vo výške 28%, čo predstavuje dojednanú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov (168,- eur zo 600,- eur poskytnuté na dobu jedného roka). Okrem odplaty však zmluvné strany dohodli aj úrok, a to vo výške 68% ročne z poskytnutého úveru. Tento úrok však zjavne žalobca do RPMN nezapočítal, čo súd hodnotí ako nesprávny postup, nakoľko je nepochybné, že aj úrok patrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Dôsledkom tohto porušenia povinnosti - v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (28% namiesto 96%) je, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona.
10. Súd ďalej poukazuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ide o typovú zmluvu na pretlačenom formulári, ktorá obsahuje podmienky, ktorých obsah žalovaný v postavení spotrebiteľa nemohol pri uzatvorení zmluvy ovplyvniť. Skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa, v konaní sporná nebola. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ide vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Obsah spotrebiteľskej zmluvy je pre spotrebiteľa vopred pripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základná zásada právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že tieto zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. V tejto súvislosti súd poukazuje na výšku dojednanej odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver a jej rozpor s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd poznamenáva, že odplata v tomto prípade predstavuje reálne 96% zo sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. „odplata“ dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 28% ročne a „úrok“ dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 68% ročne. Súd má za to, že takáto formulácia odplaty v rámci znenia zmluvy vopred pripraveného dodávateľom, ktoré spotrebiteľom ovplyvniť pri jej uzatvorení nemohol, je zavádzajúca a účelová, jej zmyslom nepochybne je zmiasť spotrebiteľa pri uzatváraní tejto zmluvy vytvorením zdania o nižšej odplate za poskytnutý spotrebiteľský úver ako v skutočnosti bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úveru. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Odplata podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády SR sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle § 1a ods. 1 citovaného nariadenia vlády SR nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje v zmysle § 1a ods. 4 citovaného nariadenia vlády SR podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. V danom prípade najvyššia prípustná výška odplaty je 28,30%, keď súd použil priemernú hodnotu RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, t.j. 14,15% x 2= 28,30% a dojednaná odplata vo výške 96% ju prevyšuje o 67,70%. Súd dospel k záveru, že táto odplata bola dojednaná v rozpore so zákonom a je preto neplatná.
11. Pokiaľ teda uplatňoval žalobca voči žalovanému svoj nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 110,- eur, ktorá predstavuje rozdiel poskytnutej sumy úveru a uhradenej sumy žalovaným a doposiaľ nebola žalovaným žalobcovi uhradená (skutočnosti medzi stranami nesporné), súd konštatuje, že tento nárok je dôvodný čo do základu aj výšky. Preto súd túto sumu žalobcovi priznal.
12. Pokiaľ uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie odplaty vo výške 168,- eur, známy zmluvný úrok vo výške 131,92 eur a nevyčíslený zmluvný úrok do budúcnosti vo výške 68% zo sumy 110,- eur od 24.10.2015 do zaplatenia, súd má za to, že ide o nedôvodné nároky s poukazom na konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ako aj o neplatnosti dojednania odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver. Preto súd žalobcovi tieto uplatnené nároky nepriznal, žaloba bola v tejto časti zamietnutá.
13. Pokiaľ uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške celkom 210,- eur (pojem pokuta za upomienku zo znenia zmluvy nevyplýva, bola dohodnutá zmluvná pokuta, čo je odlišný inštitút od poplatku za upomienku), ide podľa názoru súdu o nedôvodný nárok, nakoľko súd dospel k záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Naviac žiadne písomné výzvy na úhradu dlžnej sumy adresované žalovanému žalobca v spore súdu nepredložil, rovnako ani doručenie týchto výziev žalovanému. Preto tento nárok súd žalobcovi nepriznal, žaloba bola v tejto časti zamietnutá. V tejto súvislosti však je nutné poznamenať, že poplatok za upomienku predstavuje aj sankciu za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pričom v zmysle § 3a ods. 1,2 a 3 citovaného nariadenia vlády SR ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Žalobca okrem poplatkov za upomienky vo výške 210,- eur, uplatňoval aj zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, čo spolu v % vyjadrení predstavuje 40,5% a napokon uplatňoval zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne, čo spolu predstavuje 45,05% ročne. Z dôvodu, že sankcie nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa citovaného nariadenia vlády SR, t.j. 5,05% ročne x 3=15,15%, súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu (dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere pre prípad ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t.j. do 04.05.2016 - táto podmienka je splnená) a nárok na zákonný úrok z omeškania, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade celej dlžnej istiny ku dňu termínu konečnej splatnosti úveru dňa 04.05.2016 a preto žalovaný dňom nasledujúcim, t.j. dňom 05.05.2016 dostal sa do omeškania s plnením dlžnej sumy istiny žalobcovi vo výške 110,- eur. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Poplatky za upomienky nebolo možné zohľadniť ani len čiastočne z vyššie uvedených dôvodov (úver je bezúročný a bez poplatkov, nepreukázanie písomných výziev žalobcu na úhradu dlžnej sumy), žaloba v tejto časti bola zamietnutá.
14. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca mal v spore úspech čiastočný, z celkovej uplatnenej sumy vo výške 652,92 eur súd priznal žalobcovi sumu vo výške 143,- eur, čo predstavuje procesný úspech žalobcu vo výške 21,90 %, procesný úspech žalovanej teda predstavuje 78,10 %, čistý procesný úspech žalovanej je vo výške rozdielu týchto percentuálnych vyjadrení 56,20 %. Zo spisu však vznik trov konania na strane žalovaného nevyplynul a súd zároveň poukazuje na pasivitu žalovaného v spore - žaloba mu bola doručená do vlastných rúk, avšak žalovaný sa k nej vôbec nevyjadril. Preto súd náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.