Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-13-2019.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. I., E.. XX.XX.XXXX, I. A.. X.. Š. XXXX/XX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 3.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.000 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.000 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017, ktorú ako postupník uzavrel s postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 22.04.2009 uzavrel žalovaný s jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania ako aj ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neuhrádzal v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje 7.305,43 Eur a pozostáva z istiny 5.937,87 Eur, riadneho úroku vo výške 1.151,44 Eur, úroku z omeškania vo výške 216,12 Eur a poplatkov 0 Eur, pričom táto výška pohľadávky bola generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu 3.000 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 4.305,43 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru 2.937,87 Eur, neuhradeného riadneho úroku 1.151,44 Eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 216,12 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 15.11.2018 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Tunajší súd žalovanému doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, t. j. žalobou a jej prílohami a zistil tento skutkový a právny stav veci:
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s pohľadávku voči žalovanému vo výške 7.305,43 Eur z úverového vzťahu na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozsudku.
5. Dňa 22.04.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 10.000 Eur, s výškou úrokovej sadzby 13,10% do splatnosti, výškou mesačnej splátky 151,99 Eur, splatnosť prvej splátky 12.05.2009, počet splátok 120, konečná splatnosť úveru 12.04.2009, RPMN 15,07%, priemerná RPMN 12,37 %.
6. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 29.05.2012 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, bola jeho predmetom upravená konečná splatnosť úveru do 25.04.2019.
7. Výzvou zo dňa 25.11.2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že je v omeškaní so splácaním úveru vo výške 2.128,89 Eur a vyzval žalovaného na úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia tejto výzvy a upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
8. Listom zo dňa 24.01.2017 SLSP oznámila žalovanému, že v zmysle bodu 8.1 písm. a) obchodných podmienok banka ku dňu 29.12.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Tento list prevzal žalovaný podľa pripojenej doručenky dňa 01.02.2017.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon“ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba sumu istiny 3.000 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 4.305,43 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru 2.937,87 Eur, neuhradeného riadneho úroku 1.151,44 Eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 216,12 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
23. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemohol priznať. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur. V konaní zostal žalovaný nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadril, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
25. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania 8% ročne (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej sumy tak, ako je to uvedené v prvom výroku rozsudku do zaplatenia.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 C.s.p.).
Podľa ust. §-u 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.