Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-56-2019.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu A. N., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, proti žalovaným 1. L.. O. H., bytom P. XX, XXX XX Z., 2. L.. L. T., bytom C. XXX/XX, XXX XX Z., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I. 997, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 250 528, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/30/2017-213 zo dňa 21.12.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaným 1. a 2. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal o ochranu osobnosti, zamietol. Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej 1. povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku požiadať primátora Mesta Vranov nad Topľou, aby na zasadnutí mestského zastupiteľstva prečítal jej list v znení: „Na 27. Zasadnutí Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou konanom dňa 30.5.2013 som pri prerokovaní materiálu týkajúceho sa R. Š. G. ulica XXX vo S. D. H. na adresu riaditeľa školy A.. O. N. uviedla: Samozrejme, že keď sme nechali riaditeľa na poste ešte 4 mesiace a mal čas si dať veci do poriadku, tak je jasné, že keď tam prišla polícia o 3 mesiace, tak tam veci už boli. Toto tvrdenie je nepravdivé, ničím nepodložené a v značnej miere znižuje dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto sa za toto tvrdenie A.. O. N. ospravedlňujem.“ Ďalej žalobca navrhol uložiť žalovanému 2. povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na webovom sídle VTN Vranov na vlastný náklad zverejniť ospravedlnenie v tomto znení: „Dňa 03.06.2013 som na tomto webovom sídle na adresu riaditeľa školy G. ulica XXX vo S. D. H. A.. O. N. uviedol: „My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.. Toto tvrdenie je nepravdivé, ničím nepodložené a v značnej miere znížilo dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto sa za toto tvrdenie A.. O. N. ospravedlňujem.“ Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. zaplatiť mu po 1.000,- eur.
Súd prvej inštancie poukázal na skutkové okolnosti danej veci, stanovisko žalovaných, ktorí so žalobou nesúhlasili a tvrdili, že podľa ich názoru nespôsobili žiaden zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobnom návrhu sú nepresné a nepravdivé. Správa z finančnej kontroly bola prerokovaná na 17. zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 31.5.2012, teda o rok skôr ako uvádza žalobca v podanej žalobe. Bola vypracovaná žalovanou 1. objektívne a žalobca nepreukázal, že by bola spracovaná účelovo v snahe pošpiniť jeho dobré meno. Výrok žalovaného 2. o tom, že „My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.“, nebol ojedinelým kritickým výrokom na adresu žalobcu, ktorá kritika odznela aj zo strany ďalších poslancov prítomných na 27. zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 30.5.2013. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, najmä výsluchy svedkov O.. W. N., A.. M. L., O. G., M. B., M. M., obsah pripojených listinných dôkazov a to správu z následnej finančnej kontroly účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami a s majetkom mesta v podmienkach R.koly na G. ulici vo S. D. H. vypracovanej útvarom Hlavného kontrolóra Mesta Vranov nad Topľou dňa 14.5.2012, na základe kontroly vykonanej v dňoch od 23.3.2012 do 26.4.2012 L.. O. H. a O.. H. O. s tým, že uvedená správa bola doručená žalobcovi, ktorý bol poučený o možnosti vzniesť písomné námietky ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe. Ďalej poukázal na stanovisko žalobcu zo dňa 16.5.2012 ku kontrolnej činnosti zo dňa 23.3.2012-26.4.2012, z ktorého záveru vyplynulo, že úroveň kontroly žalobca považoval za vysoko odbornú, z ktorej závery prispejú k zlepšeniu riadenia organizácie školy po stránke hospodárskej. Ďalej súd uviedol, že z výpovedí strán sporu bolo zistené, že predmetná správa z finančnej kontroly vypracovaná žalovanou 1. bola prerokovaná na 17. zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Vranov nad Topľou dňa 31.5.2012. Dňa 3.6.2012 bola na webovom sídle VTN Vranov zverejnená videonahrávka, ktorej žalovaný 2. ako poslanec mestského zastupiteľstva okrem iného uviedol, že „My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.“, ktorý bol kritickým výrokom na adresu žalobcu v súvislosti s vykonanou finančnou kontrolou na Základnej škole G. vo S. D. H..
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 11 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom nároku bol nárok o ochranu osobnosti, ktorého podmienkou úspešného uplatnenia práva je to, že došlo k neoprávnenému zásahu a tiež, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy fyzickej osoby predstavujúcej zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani spôsob na nemajetkovú ujmu na osobnosť, iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť. Pod neoprávneným zásahom je potrebné rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje stanovený cieľ, nedbá na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie stanoveného cieľa. Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite vylučuje, aby sa na hodnotenie zásahu stali rozhodujúce iba subjektívne pocity poškodeného. Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, objekte zásahu a ďalších okolnostiach. Žalobca v žalobe poukázal na to, že vyjadrenie žalovaných považuje za nepravdivé, ničím nepodložené a vážne zasahujúce do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalovaní svojimi vyjadreniami mali vážne ohroziť jeho dobrú povesť a vážnosť v spoločnosti. Tvrdené skutočnosti považoval za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v značnej intenzite. Konanie žalovaných malo vyvolať nepriaznivé dôsledky čo do jeho postavenia v rodine a spoločnosti a tieto majú negatívne pôsobiť aj v súčasnosti. Mali tiež vyvolať publicitu, o ktorú nestál.
Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 149, § 153 ods. 1, § 154 Civilného sporového poriadku a uviedol, že strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tvrdí. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho integrity, teda k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho vyjadrenia ostali iba v polohe tvrdení. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym z dôkazov, ktoré žalobca predložil. Jeho tvrdenia o tom, že vyjadrenia žalovaných zasiahli do jeho dobrej povesti zostali v polohe tvrdení, bez akéhokoľvek dôkazu. Ani jedna zo svedeckých výpovedí nepotvrdila, že by došlo k zníženiu vážnosti osoby žalobcu
v spoločnosti alebo v okolí či rodine. Žalobca sa opätovne uchádzal o post riaditeľa základnej školy, a to úspešne, a teda naďalej pôsobil vo funkcii riaditeľa školy, čo jednoznačne svedčí o tom, že nemohlo dôjsť k zníženiu jeho osobného a morálneho kreditu výrokmi žalovaných, keďže funkcia riaditeľa školy bola obsadzovaná prostredníctvom výberového konania. Napokon ani zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v konaní nevyplynulo, že by došlo k poškodeniu dobrého mena či povesti žalobcu údajnými nepravdivými vyjadreniami žalovaných na jeho adresu. Žalobca ničím nepreukázal, že by tieto samotné výroky žalovaných zasiahli vôbec do jeho dobrej povesti, ani v tom smere nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie opakovane žalobu zamietol bez toho, aby sa náležitým spôsobom vysporiadal s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č.k. 4Co/84/2017-187 zo dňa 22.5.2018, na ktorý záver poukázal. Zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena považoval za nesprávne. Uviedol, že skutkový stav tvrdený žalobcom je nesporný. Spôsobilosť výrokov žalovaných zasiahnuť do cti a dôstojnosti žalobcu bola preukázaná vykonaným dokazovaním a najmä výsluchom svedkov. Výroky žalovaných sa vymykajú z rámca vecnej kritiky, pričom z ich strany ide o neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Kritika nebola vecná, nakoľko nemá oporu v objektívnych skutkových okolnostiach. Žalobca sa nedopustil žiadnej zlodejiny. Pôsobenie žalobcu na poste riaditeľa základnej školy v súvislosti s vykonanou kontrolou bolo podrobené prieskumu orgánov činných v trestnom konaní s negatívnym výsledkom. Tvrdenia žalovaných sa preto nezakladajú na pravde. Z tohto dôvodu namietal aj nesprávne právne posúdenie. Zároveň poukázal na správanie sa žalovaného 2., ktorý po jednom z pojednávaní na sociálnej sieti Facebook zverejnil svoj príspevok, na ktorý obsah poukázal s tým, že zdôraznil, že žalovaný naďalej neoprávnene zasahuje do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, nejde o výkon práva na slobodu prejavu a šírenie informácií tak, ako to prezentujú žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že obaja žalovaní počas výkonu funkcie poslanca a hlavného kontrolóra použili na adresu žalobcu lož ako pracovnú metódu. Obviniť iného „zo zlodejiny“, bez následkov nie je možné v žiadnom riadne fungujúcom právnom štáte. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok, žalobe vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súčasťou podaného odvolania sú príspevky zo statusu žalovaného 2. na Facebooku (č.l. 223-224).
3. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia, lebo súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že výroky žalovaných nie sú sami o sebe spôsobilé ohroziť chránenú sféru osobnosti žalobcu, jeho česť a dôstojnosť. Poukázal na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania s tým, že zdôraznil, že žalobca je verejne činná osoba, čo žalobca sám potvrdil na pojednávaní dňa 22.10.2015, ďalej, že na 27. zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Vranov nad Topľou konaného dňa 30.5.2013, nebola prerokovaná správa z finančnej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v podmienkach R. školy G. S. D. H.. Tvrdenia žalobcu v bode 1. a v bode 2. žaloby sú nepravdivé. Predmetom diskusie poslancov na 27. zasadnutí mestského zastupiteľstva bolo zvolenie žalobcu dňa 10.5.2013 v rámci výberového konania za riaditeľa školy, pričom za jeho zvolenie hlasovali aj 4 poslanci delegovaní do Rady školy za mesto Vranov nad Topľou. Poukázal na reakciu poslancov v súvislosti so zvolením žalobcu za riaditeľa školy. Zdôraznil, že nielen žalovaní 1. a 2. sa vyjadrovali kriticky na adresu žalobcu, ale aj celý rad ďalších poslancov prítomných na zastupiteľstve. Zdôraznil, že kritika je oprávnená, ak je primeraná obsahom a formou s tým, že vo vyjadreniach žalovaných nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, ale o kritiku zo strany žalovaných, ktorá bola oprávnená, nakoľko neprekročila medze vecnej kritiky, opierala sa o pravdivé skutočnosti a bola primeraná obsahom aj formou. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných poukázal na skutkové okolnosti, ako aj jeho vyjadrenia uvedené v podanom odvolaní. Podľa jeho názoru,
v žiadnom prípade nejde o výkon práva na slobodu prejavu a šírení informácií tak, ako to prezentujú žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach.
Právny zástupca žalovaných v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žaloba je nedôvodná.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou v súlade s ust. § 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 390 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 10.10.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení stranami v spore s tým, že správne na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, výpovedí svedkov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP, dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj to, že tento zásah by bol spôsobilý privodiť mu na ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia, unesenie tohto bremena je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, t.j. uniesť tvrdenia z hľadiska ich kvality, pravdivé, úplné, podstatné, rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejavuje v meritórnom rozhodnutí vo veci. V danom prípade dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena, lebo skutkové tvrdenia, z ktorých žalobca vychádzal pri uplatnenom nároku na ochranu osobnosti neboli v spore dostatočne preukázané na to, aby bolo možné konštatovať, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho integrity alebo jeho osobnostných práv, a že tento zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté bolo v máji roku 2014 zastavené, správu finančnej kontroly, ktorá bola prejednaná na mestskom zastupiteľstve vo Vranove nad Topľou dňa 21.5.2012 vypracovala žalovaná 1. ako hlavná kontrolórka Mesta Vranov nad Topľou, pričom kontrola bola ukončená v máji roku 2012 a správa bola podaná 31.5.2012. Žalobca ako riaditeľ základnej školy vo S. D. H. D. R. G. sa so správou finančnej kontroly náležite oboznámil, považoval ju za vysoko odbornú. Z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že sa v auguste roku 2012 sám vzdal funkcie riaditeľa základnej školy, lebo mal záujem opäť kandidovať vo výberovom konaní. Žalobca následne v ďalšom výberovom konaní uspel. Pokiaľ odznela kritika na adresu činnosti riaditeľa R. Š. G. S. S. D. H. v súvislosti s predloženou správou finančnej kontroly, žalovaná 1. ako hlavná kontrolórka Mesta Vranov nad Topľou a žalovaný 2. ako poslanec mestského zastupiteľstva sa vyjadrovali v rámci prejednávania tejto správy s tým, že sa jednalo o vec verejnú, týkajúcu sa hospodárenia a zistených nedostatkov na R. Š. G. S. S. D. H.. Aj z výsluchu vypočutých svedkov, pracovníkov R. Š. G. S. S. D. H. vyplýva, a táto skutočnosť nebola sporná, nepoprel ju ani sám žalobca, že v čase kontroly boli zistené závažné nedostatky, sám
žalobca prijal ako riaditeľ R. Š. G. S. S. D. H. opatrenia na ich odstránenie. Uvedené skutočnosti potvrdili vypočutí svedkovia, a to O. G., školník, M. B., údržbár, ako aj M. M., hospodársko-administratívna pracovníčka, ktorá z dôvodu vytknutých nedostatkov dostala napomenutie a bola preradená na inú prácu. O negatívnom vplyve celej situácie na rodinný život sa vyjadrovala len manželka žalobcu O.. W. N., ktorej vyjadrenie bolo vo všeobecnej rovine s tým, že to negatívne vplývalo aj na ich deti, ktoré odmietali chodiť do školy a na záujmové krúžky. Svoje tvrdenia však nepreukázala žiadnymi konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, a dokonca tieto tvrdenia neboli predložené, zdokladované ani samotným žalobcom. Na základe všeobecných skutkových tvrdení a prejaveného názoru žalobcu, ako aj svedkyne O.. W. N., nebolo možné dospieť k záveru, že sa jednalo o neoprávnený zásah spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, sa jednalo o vecnú kritiku, ktorá odznela na adresu činnosti riaditeľa R. školy G. vo S. D. H. ako štatutárneho zástupcu školy.
7. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami, platí z hľadiska ústavnej prezumpcie, že ide o kritiku dovolenú. Ide o výraz demokratického princípu, o výraz participácie občianskej spoločnosti na veciach verejných. Ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má za následok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom. Uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však ho potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.
Pokiaľ zo strany žalovaných odznela vecná kritika na hospodárenie R. Š. G. S. S. D. H. týkajúca sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, upozorňujúca na nezrovnalosti v ich hospodárení z hľadiska verejného záujmu na zvýšení kontroly nakladania s verejnými finančnými prostriedkami, takéto vyjadrenia žalovaných nemožno považovať za neoprávnené zásahy spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Kritika osoby zastávajúcej verejnú funkciu týkajúcu sa výkonu tejto funkcie spojenú s hospodárením s verejnými finančnými prostriedkami v zásade nie je zásahom do práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka (Zo súdnej praxe 26/1996).
8. Navyše odvolací súd dodáva, že žalobca poukázal na kritiku, ktorá odznela v súvislosti s prerokovaním správy na zasadnutí mestského zastupiteľstva 30.5.2013, ktorú skutočnosť však žalovaní popreli z dôvodu, že finančná kontrola bola ukončená k 30.5.2012 a bola správa finančnej kontroly bola prejednaná 21.5.2012. Na vyjadrenia samotných žalovaných na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 30.5.2013, správa z finančnej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami nebola prerokovaná, ale kritické vyjadrenia zo strany poslancov odzneli v súvislosti so zvolením žalobcu dňa 10.5.2013 v rámci výberového konania za riaditeľa školy a došlo ku kritickému vyjadrovaniu sa nielen zo strany žalovaných, ale aj ďalších poslancov prítomných na mestskom zastupiteľstve v súvislosti s opätovným zvolením žalobcu za riaditeľa školy. Aj samotní žalovaní popreli, že by iniciovali zverejňovanie zistených informácií prostredníctvom článkov. Práve bol to žalobca, ktorý s písaním článkov a na to nadväzujúcou diskusiou na verejnosti začal. Túto skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa O.. N..
9. Pokiaľ právny zástupca žalobcu v odvolaní poukázal na ďalšie neoprávnené podľa jeho názoru, zásahy do práva žalobcu na ochranu osobnosti v súvislosti s vyjadrovaním sa žalovaného 2. na sociálnych sieťach, k tomu odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za relevantnú, lebo nebola predmetom uplatneného nároku žalobcu na ochranu osobnosti. Nepovažuje však za pravdivé tvrdenia, že žalovaní počas výkonu funkcie poslanca a hlavnej kontrolórky použili na adresu žalobcu lož ako pracovnú metódu. Tieto tvrdenia neboli preukázané a navyše pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany osobnosti na základe skutkových tvrdení týkajúcich sa 27. zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou, ktoré sa konalo dňa 30.5.2013, uvedené zasadnutie neprejednávalo správu z finančnej kontroly, vecná kritika odznela len v súvislosti s výsledkom výberového konania na funkciu riaditeľa školy vo S. D. H., ktorého sa zúčastnil žalobca a bol opätovne zvolený za riaditeľa.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných 1., 2. v odvolacom konaní vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorým priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.