Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-30-2009.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/30/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: P. D., L.. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX B., zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanej : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu straty na zárobku podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody spočívajúcej v strate na zárobku za obdobie od 01.08.2003 do 10.08.2003 sumu vo výške 193,65 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.1.2009 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej výkonom verejnej moci. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2003 bolo jemu a ďalším obvineným vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre č. KÚJP-17/OVVK-2003-SY pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení noviel, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od začiatku roku 2002 do 30.6.2003 v Š. na hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou Š. - G. ako pracovníci Odboru hraničnej kontroly Š., Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ žiadali neoprávnene od občanov Rumunska finančnú hotovosť - úplatok od 500 do 1000 Ft na osobu za vystavenie potvrdenia do cestovného dokladu o vstupe na územie Slovenskej republiky, pričom mali vedomosť o tom, že občania Rumunska zneužívajú vstup na územie SR s úmyslom získať potvrdenie o opustení územia Maďarskej republiky a tak získať možnosť pobytu v MR na ďalších 30 dní, ktorú finančnú hotovosť prijímali tým spôsobom, že vodiči privážajúci občanov Rumunska na motorových vozidlách k hraničnému priechodu odovzdali s cestovnými dokladmi aj finančnú hotovosť vloženú do technického preukazu motorového vozidla alebo do cestovného dokladu službu konajúcim pracovníkom OHCP PZ Š. na vstupe do SR, ktorí túto prevzali, a až následne rozhodli o vystavení predmetného potvrdenia do cestovného dokladu, čím konali v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v rozpore zo zákonom o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov § 8 ods. 1 ods. 3.
2. Dňa 12.7.2003 Okresný súd v Nitre rozhodol o jeho vzatí do väzby uznesením č. l Tpr 72/03 z dôvodu § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko dospel k záveru, že ponechaním obvinených na slobode
by títo mohli vplývať na doposiaľ nevypočutých obvinených, prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ neobvinené, ako aj na svedkov a tak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Z väzby bol prepustený až dňa 26.9.2003 na základe Uznesenia o prepustení z väzby č. 7 Tpo 39/03. 3. Na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 290 zo dňa 08.08.2003, doručeného žalobcovi dňa 11.08.2003, bol žalovaný prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že sa dopustil trestného činu pre ktorý je vedené voči nemu trestné stíhanie s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Služobný pomer skončil dňom doručenia personálneho rozkazu t.j. 11.08.2003. 4. Trestné stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, bolo voči nemu zastavené Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII Gv 117/04-114 zo dňa 18.1.2008, z dôvodu, že bolo nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. 5. Žalobca si uplatnil voči štátu, na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, náhradu škody spočívajúcu v náhrade trov obhajoby, straty na zárobku a nemajetkovej ujmy z dôvodu výkonu väzby a nesprávneho úradného postupu. 6. Žalovaná k nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku vzniesla námietku z dôvodu, že tento nárok si mal uplatniť žalobca u služobného úradu za obdobie výkonu väzby od 10.07.2003 do prepustenia zo služobného pomeru t.j. 11.08.2003 a pokiaľ ide o zostatok nároku, nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, t.j. uznesením o začatí trestného stíhania a vzatí do väzby a vznikom škody v podobe straty na zárobku, keďže jeho služobný pomer z dôvodu personálneho rozkazu ministra vnútra SR, bol ukončený ku dňu 11.08.2003 a teda strata na zárobku je jednoznačne v príčinnej súvislosti s personálnym rozkazom ministra vnútra o zániku služobného pomeru. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedla, že v danom prípade do úvahy prichádza nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie výkonu väzby. V prípade náhrady trov obhajoby, žiadala priznať náhradu len v rozsahu preukázanej výšky. 7. Prvostupňový súd, vo svojom poradí prvom rozhodnutí zo dňa 27.02.2017 č.k. 18C/30/2009-239, priznal žalobcovi nárok na náhradu majetkovej ujmy pozostávajúcej z náhrady trov obhajoby v trestnom konaní a náhrady straty na zárobku v celkovej výške 15.352,- Eur. Ďalej žalobcovi priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie výkonu väzby vo výške 1.340,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. 8. Na základe odvolania sporových strán Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 210/2017-284 zo dňa 28.03.2019 potvrdil výrok rozsudku prvostupňového súdu o náhrade trov obhajoby vo výške 122,22 Eur, výrok o zamietnutí nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, zmenil výrok o výške náhrady nemajetkovej ujmy za výkon väzby a priznal žalobcovi náhradu vo výške 1.580,- Eur. Rozhodnutie súdu v časti priznania nároku na náhradu straty na zárobku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na konanie. To znamená, že predmetom ďalšieho konania bude rozhodnutie prvostupňového súdu o nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku za obdobie od 01.08.2003 do 31.12.2006. 9. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom zrušenia rozsudku prvostupňového súdu v otázke náhrady straty na zárobku bola skutočnosť, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou žalovanej ohľadom nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku a to aj za obdobie od 1.8.2003 do 11.8.2003, kedy bol žalobcovi doručený personálny rozkaz ministra vnútra a kedy jeho služobný pomer zanikol, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti výšky priznanej náhrady straty na zárobku, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva akým spôsobom súd dospel k výške straty na zárobku. 10. S poukazom na závery odvolacieho súdu, súd prvého stupňa opätovne preskúmal nárok žalobcu ohľadom straty na zárobku vzhľadom k argumentácii žalovanej a k výsledkom vykonaného dokazovania a dospel k nasledovnému záveru. 11. Nárok na náhradu škody v podobe straty na zárobku si žalobca uplatnil s poukazom na ustanovenie § 21 zák. č. 58/1969 Zb. "Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví." Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa § 20 citovaného zákona pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom, poukazuje aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náhradu škody a to konkrétne ustanovenia § 442 a nasledovné OZ, podľa ktorých jedným z nárokov na náhradu škody na zdraví je aj nárok na náhradu straty na zárobku (§ 445 - 447 OZ). 12. Žalobca bol na základe uznesenia Okresného súdu v Nitre č. 1 Tpr 72/03 dňa 12.07.2003 vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený dňa 26.09.2003. Na základe personálneho rozkazu ministra vnútra
bol dňom 11.08.2003 prepustený zo služobného pomeru. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku odo dňa 01.08.2003. Žalovaná namietala oprávnenosť nároku žalobcu za obdobie od 01.08.2003 do 11.08.2003 z dôvodu, že v tom čase jeho služobný pomer existoval a teda nárok by si mal uplatniť vo vzťahu k služobnému úradu. Od 11.08.2003 žalobca, podľa jej názoru, nemá nárok na náhradu straty na zárobku voči štátu, nakoľko dôvodom straty nároku na služobný príjem nebolo nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. 59/69 Zb., ale jeho prepustenie zo služobného pomeru na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 8.8.2003, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11.08.2003. 13. Taktiež vo svojej argumentácii žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 296/2014, v ktorom uviedol, v súvislosti s obdobným prípadom, že " príčinná súvislosť medzi škodou, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v konaní v súvislosti so svojím prepustením zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a obvinením, ktoré mu bolo vznesené v jeho trestnej veci nie je daná, nakoľko príslušník Policajného zboru bol prepustený z výkonu služobného pomeru z dôvodu disciplinárneho previnenia a nie z dôvodu vedeného trestného stíhania, pričom rozhodnutie o prepustení z výkonu služobného pomeru nebolo zrušené." 14. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku za obdobie od zániku služobného pomeru t.j. od 11.08.2003 do 01.01.2007 súd prijal argumentáciu žalovanej a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený voči štátu nie je dôvodný. Faktom je, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na základe disciplinárneho previnenia podľa § 192 ods.1 písm. e) a nie na základe trestného stíhania i keď skutok za ktorý bol stíhaný, teda skutok, pre ktorý bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie (pričom následne bola za tento skutok proti žalobcovi podaná obžaloba) bol vymedzený rovnako ako konanie
- skutok, pre ktorý bolo voči žalobcovi vedené personálne konanie a výsledkom ktorého bolo jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom. Pokiaľ aj bol spod obžaloby oslobodený to neznamená, že predmetný skutok nemôže byť kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom ide o konanie, za ktoré možno príslušníka Policajného zboru prepustiť zo služobného pomeru. Rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru (personálny rozkaz) nebolo nikdy zrušené. Žalobca mal možnosť a aj právo brániť sa voči personálnemu rozkazu, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru a to podaním rozkladu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. V prípade, ak by minister rozkladu nevyhovel, žalobca sa mohol žalobou domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, podľa ustanovení v tom čase platného a účinného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. V správnom súdnictve preskúmavali a aj preskúmavajú (v súčasnosti podľa ustanovení Civilného sporového poriadku) súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). V prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí príslušníkovi policajného zboru príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru (§ 196 zákona č. 73/1998 Z.z.). V danom prípade však výsledkom personálneho konania
vedeného proti žalobcovi je právoplatné rozhodnutie (personálny rozkaz) o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktoré žalobca zákonným spôsobom nenapadol. 15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie od 01.08.2003 do 10.08.2003 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o príslušníkoch Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, konkrétne piatej časti, § 84 prináleží príslušníkovi Policajného zboru za výkon štátnej služby služobný príjem. To znamená, že nárok na služobný príjem, rovnako ako nárok na plat alebo mzdu podľa Zákonníka práce, prináleží za vykonanú prácu. Žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol výkon štátnej služby znemožnený, žalobca bol stíhaný väzobne a teda ani nemohol vykonávať svoju funkciu v rámci štátnej služby a preto za uvedené obdobie mu nárok na výplatu služobného príjmu voči služobnému úradu nevznikol. Vzhľadom k tomu, je podľa názoru súdu, jeho nárok na odškodnenie voči štátu za uvedené obdobie oprávnený nakoľko strata na zárobku (ušlý zisk) nastala u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. 16. Pokiaľ ide o výšku nároku náhrady straty na zárobku súd vychádzal z potvrdenia o zárobku žalobcu za rok 2003. Priemerný mesačný zárobok netto za rozhodné obdobie predstavoval 18.085 Sk, t.j. 600,3 Eur (brutto zárobok 160.841 Sk - daň t.j. 36.824 Sk = netto 126.601 Sk ). Za obdobie od 01.08.2003 do 10.08.2003 nárok predstavuje 193,65 Eur (600,3 : 31 dní x10 ). 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, žalobca mal v konaní nepatrný úspech v pomere k uplatnenému nároku a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 CSP), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.