Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-70-2017.pdf
PDF · 189.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovaným: 1.) R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.Í. XXXX/X, A., 2.) V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/X, A. obaja zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., AK, so sídlom Koceľova 15, Bratislava, IČO: 47 233 681, o zaplatenie istiny 566,44 €, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy 289,60 € spolu s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.11.2017, doručenou súdu dňa 08.11.2017 sa žalobca proti žalovaným v 1.) a 2.) rade (ďalej len „žalovaní“) domáhal zaplatenia istiny 566,44 € s príslušenstvom titulom, že žalovaní užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu vo výmere 18 m2, katastrálne územie Ružinov, parcela č. XXXX/ XXX, zapísaného na LV č. X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria bez právneho dôvodu s tým, že na uvedenom pozemku je umiestnená stavba žalovaných so súpisným č. U., druh stavby - garáž, zapísaná na LV č. XXXX. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava - je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vo výmere 18 m2, katastrálne územie Ružinov, parcela č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom sú žalovaní v podiele 1/1. Žalovaní užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Listom žalobcu zo dňa 02.06.2016 bol žalovaný v 1/ rade (žalovanému v 2/ rade bol uvedený list zaslaný na vedomie) vyzvaný na úhradu za užívanie pozemku titulom bezdôvodného obohatenia - obdobie 2 rokov od doručenia výzvy (14.06.2014 - 14.06.2016) vo výške 432,- € v lehote do 30 dní od doručenia, tento list bol žalovanému v 1/ rade ako aj žalovanému v 2/ rade doručený dňa 14.06.2016. V liste zo dňa 02.06.2016 bol žalovaný v 1/ rade zároveň vyzvaný, aby počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy uhrádzal na účet žalobcu mesačne, vždy najneskôr do 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, sumu vo výške 18,- €. Prílohou tohto listu bol aj návrh zmluvy o nájme pozemku. Na uvedený list reagovali žalovaní listom zo dňa 14.07.2016, v ktorom okrem iného uviedli, že nesúhlasia s výškou bezdôvodného obohatenia vyčísleného v súlade s internými rozhodnutiami žalobcu a že s návrhom zmluvy o nájme pozemku nesúhlasia. Žalovaní zároveň uviedli, že podľa ich názoru
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy nie je oprávnený riešiť navonok otázky súkromnoprávnych vzťahov voči tretím osobám. Listom žalobcu zo dňa 16.08.2016 bolo žalovaným oznámené, v zmysle ktorých interných rozhodnutí žalobca vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za jednotlivé obdobia a zároveň bolo žalovaným oznámené, že aj keď nedôjde k uzavretiu zmluvy o nájme pozemku, majú povinnosť uhrádzať platby za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní na uvedený list reagovali listom zo dňa 12.09.2016, v ktorom opätovne uviedli, že žalobcom uplatnené pohľadávky sú právne neopodstatnené, čo do dôvodu i výšky, jedná sa o pohľadávky fiktívne, neexistujúce. Listom žalobcu zo dňa 30.09.2016 bolo žalovaným opätovne oznámené, že žalobca trvá na tom, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy oprávnene zaslal výzvu na úhradu spolu s návrhom zmluvy o nájme a naďalej trvá na úhrade sumy vyčíslenej za užívanie pozemku pod stavbou garáže. Žalovaní boli opätovne listami zo dňa 27.04.2017 a zo dňa 22.08.2017 vyzvaní na úhradu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu. Listom zo dňa 24.05.2017 požiadali žalovaní o uzavretie zmluvy o odpredaj pozemku pod garážou. V liste žalobcu zo dňa 21.06.2017, ktorý bol žalovanému v 1/ rade zaslaný na vedomie, bolo uvedené, že hlavná architektka vyjadrila nesúhlas s predajom pozemku. Žalovaní dňa 16.11.2016 uhradili sumu vo výške 45,- € a táto bola priradená na obdobie v časti 15.06.2016 - 30.06.2016 a obdobie 01.07.2016 - 31.10.2016. Od 12.12.2016 uhrádzajú žalovaní mesačne sumu vo výške 10,- € a tieto úhrady sú priraďované na obdobie od 01.11.2016. Žalobca pri výpočte dlžnej sumy za obdobie do 31.12.2015 použil cenu za m2 a rok, v súlade s internými rozhodnutiami, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V tomto prípade žalobca vychádzal z rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno (ďalej len „rozhodnutie č. 28/2011). V zmysle rozhodnutia č. 28/2011 je sadzba v prípade stavby garáže pre k. ú. Ružinov stanovená vo výške 12 €/m2/rok (príloha č. 1, položka č. 17, lokalita II), 12 Eur x 18 m2 = 216 €/rok. Za obdobie od 01.01.2016 žalobca vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno (ďalej len „rozhodnutie č. 33/2015).V zmysle rozhodnutia č. 33/2015 je sadzba v prípade stavby garáže pre k. ú. Ružinov stanovená vo výške 12 €/m2/rok (príloha č. 1, položka č. 17, lokalita II), 12 €r x 18 m2 = 216 €r/rok. Žalovaní naďalej užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu. Dlh za obdobie od 14.06.2014 do 14.06.2016 za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaní nezaplatili, za obdobie od 15.06.2016 žalovaní uhrádzajú platby za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu len vo výške 10,- € (t.j. nie vo výške žalobcom uplatnenej sume 18,- €/mesiac), čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 566,44 €, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 14.06.2014 do 30.09.2017 a to za obdobie 14.06.2014 - 14.06.2016 sumu 432,- €, za obdobie 15.06.2016 - 30.06.2016 sumu 4,44 € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 9,44 € sumu 5,- €), za obdobie 01.07.2016 - 31.12.2016 sumu 48,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 108,- € sumu 60,- €), za obdobie 01.01.2017 - 31.08.2017 sumu 64,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 144,- € sumu 80,- €), za obdobie 01.09.2017
- 30.09.2017 sumu 18,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z tejto dlžnej sumy nič neuhradili). Súčasne si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
3. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2018 uviedli, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predmetnú garáž s.č. XXXX postavenú na pozemku parc.č. XXXX/XXX v Bratislave, k.ú. Ružinov nadobudli do BSM v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy uzavretej v r. 2002 s pôvodným vlastníkom garáže V. N., ktorý predmetnú garáž nadobudol do vlastníctva v roku 1976 popri ostatných vlastníkoch garáži, pričom sa jedná o hromadné garáže na ul. Č. X, Bratislava, v k.ú. Ružinov zhotovené spoločne pre garážnikov v r. 1970 , kedy bolo vydané rozhodnutie o trvalom užívaní garáže ObNV Ba Ružinov dňa 16.11.1970. K pozemkom pod garážami podľa právnych predpisov účinných vtom čase, „muselo byť“ vydané Rozhodnutie o pridelení pozemkov na ktorom boli a sú garáže, vrátane garáže s.č. XXXX, zhotovené a umiestnené, do užívania bývalým ObNV Bratislava II., odbor finančný. Žalobcovia po nadobudnutí garáže do vlastníctva v r. 2002 ako vlastníci garáže žiadali písomne opakovane žalobcu o odkúpenie predmetného pozemku, no bezvýsledne. Koncom roku 2009 žalovaní ako vlastníci garáže na Č. L.. v Bratislave obdržali tzv. „hromadnú odpoveď“ „ Magistrátu“ Bratislavy zo dňa 8.10.2009, kde sa uvádza, že starosta M.č. Bratislava Ružinov s prevodom nesúhlasil a podľa územnej plánovacej informácie v tom čase „parkovanie“ bola doplnková funkcia k hlavnej funkcií bývania , že parkovanie v garážach je údajne nekoncepčné a preto budú pozemky pod garážami usporiadané formou nájmu. Podaním z 24.5.2017
žalovaní opätovne žiadali o odpredaj pozemku, no Magistrát Bratislavy im listom z 22.8.2017 oznámil, že hlavná architektka podala k veci nesúhlasné stanovisko. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní nezapríčinili vznik bezzmluvného vzťahu medzi Hlavným mestom Bratislava a nimi. Vzhľadom na postup zhotovenia hromadných garáží „na pozemkoch k tomu určených" v predchádzajúcom období nebolo preukázané, že žalobca nadobudol pozemky pod garážami, vrátane pozemku parc.č. XXXX/XXX v Bratislave, Ružinov, k.ú. Ružinov pre seba do vlastníctva v súlade so zákonom ani že k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom došlo dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, či na základe tohto zákona. Žalobca neuviedol kedy, akým spôsobom, na základe akej právnej skutočnosti nadobudol pre seba do vlastníctva pozemok parc.č. 1240/119 v BA, k.ú. Ružinov keď na viac, až listom z roku 2016 vyzval Magistrát vlastníkov garáži, aj žalovaných na zaplatenie tzv. nájomného za pozemok a to v o výške 432 € za obdobie 2 rokov spätne odo dňa výzvy z 2.6.2016 , súčasne žiadal o podpísanie nájomnej zmluvy v prospech hl. mesta Ba v znení návrhu vyhotovenom Magistrátom. Nakoľko žalobca nepreukázal, na základe akej právnej skutočnosti a či v súlade so zákonom nadobudol vlastníctvo k pozemkom parc.č. XXXX/XXX - XXX na Č. L..X v Bratislave, k.ú. Ružinov pod hromadnými garážami, vrátane vlastníctva k pozemku parc.č. XXXX/XXX, neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaní užívajú jeho pozemok bez právneho dôvodu. Nie je preukázané, že žalovaní sa bezdôvodne obohacujú na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods.2 Obč.zák. Vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu smerujúci voči žalovaným podľa ust. § 456 nebol preukázaný. Nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanými nebola uzavretá pretože o.i. zjavne jednostranne a neprimerane zvýhodňovala iba vlastníka v jeho pozícií a právach v porovnaní s postavením a právami nájomcu a návrh zmluvy, hoci sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Obč.zák., nerešpektoval práva spotrebiteľa. Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 377/1990 Zb. o Hl. meste SR Ba je „Magistrát" Bratislavy zriadený na plnenie odborných, organizačných, administratívnych prác súvisiacich s plnením úloh mestských orgánov, akýmito orgánmi sú primátor a mestské zastupiteľstvo. Magistrát nie je samostatným právnym subjektom ,nemá právnu subjektivitu, nie je právnickou osobou podľa § 18 odst.1,2 OZ, nemá ani procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP, neprislúcha mu ako osobitnému útvaru, ktorý je súčasťou mesta vystupovať a konať v mene Hl.mesta Bratislavy. Nie je ani oprávnený vo svojom mene ako vnútorná zložka mesta Bratislava riešiť navonok voči tretím osobám ani otázky súkromnoprávnych vzťahov medzi mestom ako samosprávnym celkom a inými osobami v oblasti majetkoprávnych vzťahoch, kam spadajú aj nájomné vzťahy. Z tohto dôvodu ani neexistuje právny dôvod k tomu, aby žalovaní otázku zaplatenia za užívanie pozemku pod garážou v obdobie rokov 2014, 2016,2017 a uzavretia nájomnej zmluvy riešili s Magistrátom Bratislavy - všetky písomné podania, stanoviská, odpovede Magistrátu zo dňa 02.06.2016, 16.08.2016, 30.09.2016, 21.06.2017, 27.04.2017, 22.08.2017 sú právne irelevantné, nemajú žiadny dôkazný význam, ani dôkaznú hodnotu, nemožno na ne prihliadať. Žalobcovia neakceptujú, že ceny za užívanie pozemku pod garážou boli stanovené Rozhodnutím primátora mesta Bratislava č. 33/2015. Takéto prijaté rozhodnutie je iba vnútorným normatívnym aktom , nie je všeobecne záväzné , ani ceny v ňom uvedené. Nájomné v zmysle Občianskeho zákonníka sa tvorí dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom nájomcovi nemožno vnucovať výšku nájomného, ktoré je jednostranne výhodná iba pre prenajímateľa. Ceny vyplývajúce z Rozhodnutia primátora č. 28/2011 boli aplikované aj na obdobie „pred vydaním tohto rozhodnutia“ (spätne) , za obdobie roku 2014 a 2015 a podľa týchto rozhodnutí bola vyčíslená výška tzv. bezdôvodného obohatenia pre žalovaných , vlastníkov garáže, ktorú majú zaplatiť, avšak právne nedôvodné. Na viac žalovaní ešte pred vznikom sporu žiadali odkúpenie pozemku a teda odstránenie stavu právnej neistoty v týchto vzájomných vzťahoch. Žalovaní sporujú faktúru č. XXXXXXXXXXX vyhotovená 01.05.2016 znejúca na sumu 432 € vyčíslená za obdobie od 14.06.2014
- 14.06.2016 aj faktúru č. XXXXXXXXXXX vyhotovenej 01.06.2016 na sumu 9,77 € za obdobie od 15.6.2016 do 30.03.2016 so splatnosťou 15.07.2016, namietajú premlčanie uplatneného práva za obdobie kalendárnych mesiacov r. 2014 a kalendárnych mesiacov r. 2015 vrátane mesiaca 10/2015 v zmysle ust. § 107 ods.1 Obč.zák. Žalovaní namietajú, že žaloba bola podpísaná neoprávnenou osobou , pretože podľa § 12 ods.4 zák.č. 377/1990 Zb. je primátor mesta Bratislavy štatutárnym orgánom, t.z. iba primátor je oprávnený vystupovať , konať a podpisovať v mene žalobcu voči tretím osobám , aj voči štátnym orgánom a tiež zastupovať žalobcu v konaní pred súdom. Žaloba bola podpísaná riaditeľom sekcie právnych činnosti ako osobou zastupujúcou primátora t.z. v rozpore so zákonom. 4. Žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2018 zobral žalobu späť v časti nároku na zaplatenie sumy vo výške 289,60 € (a to v premlčanej časti za obdobie od 14.06.2014 do 30.09.2015 vo výške 279,60 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti 10,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania uhradených dňa 14.11.2017 a priradených na mesiac 09/2017, keď - ako bolo uvedené v žalobe - žalovaní uhrádzajú za užívanie pozemku mesačne sumu vo výške 10,- €). K žalovanými namietanému majetkovému vyjadreniu peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným
obvykle v danom čase a mieste na užívanie veci uviedol, že pri výpočte dlžnej sumy žalobca vychádzal z interných rozhodnutí žalobcu, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce a ktoré žalobca aplikuje v praxi. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu (12 €/ m2/rok), ktorú by žalovaní zaplatili za užívanie pozemku na Čmelíkovej ulici pod stavbou garáže v prípade existencie nájomného vzťahu. V zmysle čl. 1 ods. 1) a 2 rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno (ďalej len „rozhodnutie č. 28/2011“) a v zmysle rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno (ďalej len „rozhodnutie č. 33/2015“) ceny prenájmov určujú výšku nájmov pozemkov, stavieb, nebytových priestorov, technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy a cenami prenájmov sa riadia všetky odborné útvary Magistrátu hlavného mesta, ktoré realizujú zmluvné vzťahy k nehnuteľnému majetku hlavného mesta. V zmysle uvedených rozhodnutí sa cena za prenájom (v tomto prípade sa analogicky použila cena za bezdôvodné obohatenie) určuje podľa lokalizácie a účelu nájmu. Žalobca tieto rozhodnutia aplikuje v praxi, t.j. v súlade s uvedenými rozhodnutiami sú uzatvárané nájomné zmluvy. K tvrdeniam žalovaných týkajúcich sa návrhu nájomnej zmluvy žalobca uvádza, že žalovaným bol predložený návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol vypracovaný v súlade s internými rozhodnutiami žalobcu, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ktoré žalobca aplikuje v praxi a povinnosť žalobcu ani povinnosť žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu nevyplýva ani zo zákona, ani zo žiadnej zmluvy o budúcej zmluve. S tvrdením žalovaných, že v prípade návrhu zmluvy o nájme sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu žalobca nesúhlasí, nakoľko pri uzatváraní takejto zmluvy žalobca nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S námietkou žalovaných, že žaloba bola podpísaná neoprávnenou osobou, žalobca nesúhlasí, poukazujúc na § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, na § 20 ods. 2 OZ, za na čl. 15 ods. 3) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy organizáciu magistrátu Bratislavy, na čl. 1 bod 7 Rozhodnutia č. 35/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov (ďalej len rozhodnutie č. 35/2015), na č. 1 bod 9 rozhodnutia č. 35/2015 podľa ktorých namietané listiny ako aj žalobný návrh boli podpísané osobami na základe poverenia primátora. K námietkam k vlastníckemu právu žalobcu k pozemku parc. č. XXXX/XXX, k.ú. Ružinov žalobca poukazuje na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri podľa ktorého údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a podľa čiastočného výpisu z LV č. 1, je vlastníctvo žalobcu k parc. č. XXXX/XXX, k.ú. Ružinov preukázané. K námietke premlčania uplatnenej žalovanými na obdobie - kalendárne mesiace roku 2014 a kalendárne mesiace roku 2015, vrátane mesiaca 10/2015 žalobca uvádza, že nakoľko došlo k podaniu žalobného návrhu na súd dňa 08.11.2017 a splatnosť mesiaca 10/2015 je až 15.11.2015, nie je možné uznať námietku premlčania vznesenú žalovanými aj na mesiac 10/2015 a žalobca berie žalobu späť v časti vo výške 289,60 € v premlčanej časti a to za obdobie od 14.06.2014 do 30.09.2015 vo výške 279,60 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti 10,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania uhradených dňa 14.11.2017 a priradených na mesiac 09/2017 (žalovaní uhrádzajú za užívanie pozemku mesačne sumu vo výške 10,- €). Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 276,84 €, a to za obdobie 01.10.2015 - 14.06.2016 sumu 152,- €, za obdobie 15.06.2016 - 30.06.2016 sumu 4,44 € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 9,44 € sumu 5,- €), za obdobie 01.07.2016 - 31.12.2016 sumu 48,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 108,- € sumu 60,- €), za obdobie 01.01.2017 - 31.08.2017 sumu 64,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 144,- € sumu 80,- €), za obdobie 01.09.2017
- 30.09.2017 sumu 8,- € (doposiaľ žalovaní uhradili z dlžnej sumy 18,- € sumu 100,- €). Súčasne si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Žalovaní duplikou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.02.2018 uviedli, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že je vlastníkom nehnuteľností k parc. č. XXXX/XXX, pod hromadnými garážami na Č. L., Bratislava, Ružinov, vrátane garáže vo vlastníctve žalovaných, nakoľko z výpisu podľa LV č. X nevyplýva spôsob, akým žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V danom prípade sa žalobca voči obyvateľom mesta správa ako podnikateľský subjekt, ktorého cieľom je dosahovať zisk. K námietke premlčania uvádzajú, že premlčacia lehota začala plynúť začiatkom mesiaca 11/2015 a uplynula začiatkom mesiaca 11/2017 a preto peňažná náhrada za mesiac 10/2015 je už premlčaná tiež, nakoľko žalobca začal so žalovanými písomne komunikovať už niekoľko mesiacov pred podaním žaloby. Žalovaní neuznávajú ani nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ani výšku peňažnej náhrady za užívanie pozemku žalobcu. Tiež
namietajú, že žalobca nedodržal postup týkajúci sa konania žalobcu pred súdom podľa § 72 CSP, kedy sa na zastupovanie použijú predpisy zák. č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Bratislava, nakoľko rozhodnutie primátora je internou normou, navonok nezáväznou voči tretím osobám a tým aj voči súdom. 6. Súčasne s duplikou žalovaní doručili dňa 20.02.2018 súdu aj stanoviská žalovaných adresovaných žalobcovi a to stanovisko 1/ k uzavretiu nájomnej zmluvy, pozemok pod garážou v Bratislave, m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov a k výzve k zaplateniu platby za užívanie pozemku v roku 2014, 2015 a 2016 zo dňa 14.07.2016, 2/ k plateniu úhrady za užívanie pozemku pod garážou v Bratislave, m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov a k uzavretiu nájomnej zmluvy zo dňa 12.09.2016 a 3/ k plateniu úhrady za užívanie pozemku pod garážou v Bratislave, m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov zo dňa 12.09.2016, ktoré sú obsahovo totožné s vyššie uvádzaným vyjadrením ich právnej zástupkyne žalovaných k žalobe. 7. Dňa 31.12.2018 žalovaní podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd v predmetnom konaní vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny na LV č. X pre obec Bratislava, m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov, parcela registra C KN, pozemok, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha, vo výmere 18 m2) pod garážou vo vlastníctve žalovaných v 1.) a 2.) rade. 8. Súd uznesením zo dňa 16.01.2019, č.k. 9C/70/2017-256 konanie vo veci vzájomnej žaloby podanej žalovanými dňa 31.12.2018 zastavil pre prekážku litispendencie, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2019.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2019 doručenom súdu dňa 17.01.2019 uviedol, že napriek skutočnosti, že žalovaní ako vlastníci garáže opakovane žiadali žalobcu o odkúpenie pozemku a naposledy podaním zo dňa 24.05.2017 žiadali o predaj pozemku (uvedenú skutočnosť potvrdili aj v ich vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.01.2018 ako aj v predmetnom žalobnom návrhu), naviac v podaní zo dňa 14.07.2016 uvádzajú, že „ako vlastníci garáže žiadali písomne opakovane, viackrát, vlastníka pozemku zastavaného garáže, t.j. Hl. mesto Bratislavu o odkúpenie“. A taktiež úhradami od 16.11.2016 do 19.12.2017 uhradili žalobcovi sumu vo výške 175,- € titulom úhrad za užívanie predmetného pozemku. Z výpisu z LV č.X je zrejmé, že vlastníkom predmetného pozemku je žalobca, nebol preukázaný opak. Z odpovede Okr. úradu BA, odbor katastrálny z 29.06.2017 len vyplýva, že vlastníctvo k pozemku bolo žalobcovi zapísané na základe jeho žiadosti a príslušných listín a nebol ním preukázaný opak. Geometrický plán z r. 1986 bol vytvorený len na zameranie garáže na predmetnom pozemku, nepreukazuje, že žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku. Zo žiadosti žalobcu o zápis vlastníckeho práva zo 06.05.2004, ktorá bola adresovaná Správe katastra pre hl.m. SR Bratislavu a doručená bola dňa 08.05.2004 aj s priloženou identifikáciou parciel, PKV vložkou č. 250, a konfiškačným rozhodnutím vyplýva, že žalobca požiadal o zápis vlastníckeho práva okrem iného aj k predmetnému pozemku a nie je pravdou, že by odôvodňoval a požadoval vykonať zápis podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb o majetku obcí. V žiadosti je uvedené, že sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a to na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe uvedenej žiadosti došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca predložil PKV č. 250 a konfiškačné rozhodnutie. Citujúc § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. a § 2 ods. 1) zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Žalobca nadobudol ex lege majetok vymedzený v § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Tento majetok sa tak bez ďalšieho stal vlastníctvom obce na základe teritoriálneho princípu. K tvrdeniam žalovaných, že žalobca nikdy Správe katastra nepredložil žiadne verejné listiny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré sú podľa ich tvrdenia potrebné na vykonanie záznamu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené to nebolo s ohľadom na stav veci ani potrebné a nakoľko došlo k zápisu vlastníckeho práva záznamom potvrdzuje to skutočnosť, že Správa katastra posúdila žiadosť žalovaného ako spôsobilú na záznam. Síce v § 14 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je stanovená povinnosť spisovať o prechádzajúcom majetku písomné protokoly, avšak na prechod vlastníctva tieto nemajú vplyv, nakoľko nadobúdacím titulom je samotný zákon. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok bývalého štátu, ktorý prešiel na obec bol v neusporiadanom stave, absentovala evidencia, listiny, zoznamy majetku, nebolo možné uvedené protokoly pri každom majetku spísať. Skutočnosť, že bývalé štátne orgány nedôsledne splnili svoju povinnosť majetok riadne evidovať a potom ho protokolárne odovzdať v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nemôže ísť na škodu obciam, v tomto prípade žalobcovi. K námietke žalovaných, že v
PKV č. 250 nebolo vyznačené, že na základe Konfiškačnej komisie došlo ku konfiškácii celého majetku Q.. S. ml. žalobca uvádza, že nevyznačenie samotnej konfiškácie do pozemkovoknižnej vložky nemôže byť vykladaná na ťarchu osoby, v prospech ktorej bol následne skonfiškovaný majetok pridelený. Aj keď to nie je vyznačené, je potrebné tento majetok považovať za skonfiškovaný a to najmä s poukazom na Rozhodnutie Konfiškačnej komisie z 18.2.1948, v zmysle ktorého v rozsahu § 2 nar. č. 104/1945 Sb. N. SNR, patriaci vlastníckym právom a je skonfiškovaný ku dňa 01.03.1945. Tvrdenie žalovaných, že „pokiaľ aj rozhodnutie o konfiškácií z 18.2.1948 bolo doručené Okresnému súdu, pozemnoknižné odd. v Bratislave , tento zrejme dôvodne rozhodol tak, že nepovolil v pozemkovej knihe, PKV č. 250 zápis vlastníckeho práva v prospech Čsl. štátu, ani zápis o správe poľnohospodárskeho majetku príslušným národným výborom“ nie je ničím preukázané a jedná sa len o domnienku žalobcov bez uvedenia dôkazu o takomto tvrdení. K tvrdeniu žalovaných, že v prípade výkonu dočasnej správy nebol a nie je možný zákonný prechod nehnuteľnosti do vlastníctva obce ako aj k tvrdeniu žalobcov, že „ObNV Ba II mal pozemky iba v dočasnej správe vrátane pozemku parc. č. XXX/X v býv. k.ú. Prievoz v súčasnosti k.ú. Ružinov“ uvádza, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehovorí o správe trvalej, či dočasnej, ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V danom poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 68/08 : "Pokiaľ ide o právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že dočasná správa, ktorá patrila národnému výboru nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce, s týmto názorom dovolací súd nesúhlasí, pretože zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako ani Hospodársky zákonník nerozlišuje právo hospodárenia štátnej organizácie, resp. národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí, a teda právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci bola existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu 24. 11. 1990, pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu nehnuteľností." Zhodný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 7/02, ktorý v odôvodnení uvádza, „že je zrejmé že v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, a teda musí ísť 1. o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy (to znamená, že môže ísť o akúkoľvek (aj poľnohospodársku) nehnuteľnosť, ku ktorej 2. patrilo právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a "trvalosti" alebo "dočasnosti' práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú.“ V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že zákon nevyžaduje preukázanie trvalej správy, a ustálená súdna prax to potvrdzuje. Ochrana, ktorú poskytuje kataster nehnuteľností v ňom zapísanému vlastníkovi, spočíva práve v tom, že až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým by sa určilo vlastnícke právo v prospech inej osoby, je potrebné za vlastníka nehnuteľnosti považovať toho, kto je takto zapísaný v katastri nehnuteľností. Aj v prípade, ak by zápis vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku v katastri nehnuteľností bol neoprávnený, s čím sa žalobca nestotožňuje, boli tu naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, ktorými sú oprávnená držba nehnuteľnosti - predmetného pozemku po dobu 10 rokov. Žalovaný je spôsobilým subjektom oprávneným k vydržaniu a predmetným pozemok je spôsobilým predmetom vydržania. So zreteľom na všetky okolnosti je žalovaný dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby uvádza, že nakoľko došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného už v roku 2004 a žalobcovia až do ich podania doručeného súdu dňa 09.01.2018 nespochybňovali vlastnícke právo žalovaného k predmetnému pozemku a určenia o neexistencii vlastníctva žalovaného sa domáhajú až podaním žaloby dňa 31.12.2018 ani neiniciovali do uvedeného času súdne konanie o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku a ani neiniciovali konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a ani nikto iný sa takého určenia nedomáhal, žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že vlastníkom pozemku nie je, resp. že vlastníkom pozemku je niekto iný. Čo sa týka vydržacej doby uvádza, že táto predstavuje časový úsek, počas ktorého musia byť zo strany oprávneného držiteľa, v tomto prípade žalovaného splnené podmienky vydržania (pre začiatok a trvanie vydržacej doby sa primerane aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o plynutí premlčacej doby). V zásade platí, že vydržacia doba musí byť nepretržitá, čo v danom prípade je naplnené. Samotné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nastáva uplynutím kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Vlastnícke právo je k predmetnej nehnuteľnosti bolo v konaní riadne preukázané, preukazuje to list vlastníctva č. X, list žalobcu zo dňa 06.05.2004 adresovaný Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a skutočnosť, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/ XXX bol vo vlastníctve súkromnej osoby a pôvodne sa jednalo o pozemkovoknižnú parc. č. XXX/ X, pôvodné k.ú. Prievoz, ktorá bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 250. Tomuto vlastníkovi bol okrem iného predmetný pozemok skonfiškovaný a podľa ustanovení Vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o
správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem nakladal s pozemkom príslušný Okresný národný výbor.
10. Žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2019 uviedli, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku pod garážou, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, resp. že ich nadobudol v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Záznam o vlastníctve k pozemkom pod garážami, vrátane pozemku parc.č. XXXX/XXX bol v katastri nehnuteľnosti na LV č. XX vykonaný iba formou Záznamu - 1347/04 podľa § 34, § 35 zák.č. 162/1995 Z.z., pričom takýmto zápisom nedochádza k vzniku, zmene, či zániku vlastníckeho práva, tento zápis má len evidenčný charakter. K vzniku, zmene, či zániku práva, v danom prípade vlastníctva môže dôjsť dňom uvedeným vo verejnej listine, alebo inej listine, ktorá je predložená na zápis. V danom prípade bol žalobca oprávnený a nie iný, „neexistujúci subjekt“, podať iba taký návrh na zápis vlastníctva k pozemkom pod garážami v prospech Hl.mesta Bratislava, ku ktorému by bola priložená aj „verejná listina“, ktorá by potvrdzovala vznik vlastníckeho práva zo zákona v prospech žalobcu k pozemkom, vrátane práva k pozemku parc.č. XXXX/XXX . Keďže z podania žalobcu z 12.09.2018, doručenom súdu 19.9.2018, vyplýva , že žalobca mal nadobudnúť pozemky do vlastníctva v zmysle ust.§ 2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí , tak bolo jeho povinnosťou podať vo svojom mene taký návrh na vykonanie na zápis o vlastníctve formou záznamu, ku ktorému by bola priložená verejná listina , a to podľa § 1 ods.1,2 cit.zák. Žiaden „písomný protokol“ o prechode vlastníctva k pozemkom pod hromadnými garážami v Bratislave, k.ú. Ružinov však nebol spísaný medzi odovzdávajúcim a preberajúcim orgánom miestnej štátnej správy , t.j medzi ObNV Bratislava II. a mestským zastupiteľstvom mesta Bratislava , ani žiadny Zoznam o majetku, nehnuteľnosti : pozemkov pod garážami , vrátane pozemku parc.č. XXXX/XXX ku ktorým mal žalobca údajne nadobudnúť vlastníctvo podľa § 2 ods.1 cit.zák., však zrejme spísaný nebol a žalobca to nikdy ani netvrdil, ani nepreukázal. Žiadna verejná listina opatrená podpisom a pečiatkou orgánu štátnej správy priložená k žiadosti zo 6.5.2004 nebola a listiny pripojené k návrhu na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti neboli relevatné. Napriek tomu v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný Záznam o vlastníctve v prospech žalobcu. Žiadosť zo 6.5.2004 bola podaná neexistujúcou osobou, Magistrátom Hl.m.SR Bratislavy, ktorý nie je nositeľom práv ani povinnosti a k podpisu bol pripojený odtlačok pečiatky Magistrátu, neexistujúceho subjektu. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností zjavne nebol podaný žalobcom, ani osobou, ktorá by konala za žalobcu. Majetok, pozemky pod hromadnými garážami nebol, ani nemohol byť žalobcovi odovzdaný, pretože ObNV mohol mať, či mal ku dňu 24.11.1990 tieto pozemky, ktoré boli vo vlastníctve Československého štátu , iba v dočasnej správe podľa vyhl.č. 61/1986 Zb. a nemal k tomuto majetku, ani nevykonával žiadne právo hospodárenia podľa Hospodárskeho zák.č.109/1964 Zb. , či vyhl.č. 119/1988. Vyhl.č. 61/1986 Zb,. tiež vyhl.č. 119/1988 Zb. boli zrušené dňom 31.12.1993, pretože od 1.1.1994 nadobudol účinnosť zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žiadne trvalá správa k tomuto majetku vo vlastníctve Československého štátu nevznikla, ani podľa vyhl.č.158/1959 Ú.v. aj keď sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, majetok konfiškovaný a nepridelený, a to pre nesplnenie podmienok uvedených v § 3 cit. vyhl.. Ani vlastníctvo v prospech čsl. štátu, ani žiadna správa k tomuto majetku v prospech ObNV Ba II., nikdy neboli zapísané v PKV č. 250 v ktorej PK vložke zostal majetok, parc.č. 433/1 aj naďalej zapísaná.
11. Žalovaní písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2019 uviedli, že vzhľadom k tomu, že procesné uznesenie Okresného súdu Ba II. zo dňa 16.01.2019 vydané v prejedávanej veci nadobudlo právoplatnosť a súdne konanie vo veci vzájomnej žaloby podanej žalovanými dňa 31.12.2018 bolo zastavené , žalovaní trvajú na tom, aby v prejednávanej veci o peňažné plnenie bola posúdená ako predbežná otázka vlastníctva žalobcu k pozemku zapísaného na LV č.X pre obec Bratislava, m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov ako parc. CKN, pozemok parc.č. XXXX/XXX, zast. plocha vo výmere 18 m2 , ktorá bola vytvorená X. Č.. XXX-XXX-XXX-XX vyhotoveným 13.11.1986, úradne overeným 21.11.1986 vyčlenením z pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, zapísanej v PKV č. XXX. Žalobca nikdy nedal žalovaným žiadnu písomnú odpoveď k ich žiadosti a odpovede Magistrátu Bratislavy z 2.06.2016, či zo 16.8.2016, z 30.09.2016 z 21.06.2017 ako neexistujúceho subjektu. Žalobca , označujúci sa za vlastníka, sa nikdy nestaral o predmetné pozemky. V žiadnom geometrickom pláne vyhotovenom ku dňu 24.11.1990, ktorý sa týkal rozdelenia pozemkov vo vlastníctve Čsl. štátu podľa zápisov v PK vložke , či podľa evidencie na evidenčných listoch / EL/ vedených v evidencií nehnuteľnosti, a v prípade vytvorenia nových parciel, nebol žalobca označený ako vlastník pozemkov, pretože týmto bol Čsl. štát, a iné osoby
mohli byť vyznačené iba ako správca, či užívateľ pozemku. Žalobca teda vlastníkom pozemku , ani iných pozemkov nebol , ani nemohol byť tak označený v EN na EL. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa geometrického plánu z r. 1986 žalovaní popierajú. Žiadosť o zápis vlastníckeho práva k pozemkov pod garážami zo dňa 6.5.2004 bola podaná Správe katastra pre Hl.m.BA - Magistrátom mesta Bratislava, t.z. neexistujúcim subjektom, bez právnej subjektivity. Zo žiadosti je zrejme, že osoba, ktorá podpisovala žiadosť, nekonala za žalobcu, Hl.mesto Bratislava. V čase doručenia žiadosti Správe katastra, bol iba starosta oprávnený zastupovať obec vo všetkých druhoch vonkajších vzťahov, to sa týkalo aj podpisovania žiadosti pokiaľ by táto bola podaná štátnemu orgánu v mene žalobcu, k čomu však nedošlo a tak, žiadosť nie je možné považovať ani za právny úkon vykonaný žalobcom, na viac keď sa jedná úkony týkajúce sa majetku obce podľa zák.č. 138/1991 Zb. Pracovníci žalobcu nemohli za mesto vykonávať právne úkony. Správa katastra vyznačila pod položkou výkazu zmien PVZ č. XXXX/XX vlastníctvo k pozemkom v prospech žalobcu verejnej listiny podľa § 14 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorou je Protokol o prechode vlastníctva majetku spísaný medzi odovzdávajúcim príslušným orgánom štát. správy a nadobúdateľom majetku. Takáto verejná listina bola rozhodujúcim dokladom na vykonanie zápisu vlastníctva v prospech žalobcu formou záznamu, čo vyplýva aj z ust.§ 35 ods.2 písm.c/ zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti. Listiny priložené k návrhu na vykonanie zápisu vlastníctva zo 6.5.2004 neboli podkladom v zmysle zákona pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe ust.§2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalobcovi takýmto spôsobom a pre nesplnenie zákonných podmienok potrebných k nadobudnutie vlastníctva podľa § 2 ods.1 nikdy nevzniklo vlastnícke právo k pozemku pod garážou vo vlastníctve žalovaných. Pokiaľ žalobca je oprávnený nadobudnúť majetok na základe zákona, tak v danom prípade museli byť splnené podmienky ustanovené zákonom č. 138/1991 Zb. potrebné pre nadobudnutie vlastníctva, vrátane spísania Protokolu o prechode vlastníctva na žalobcu, preukázanie vlastníctva štátu, preukázanie práva hospodárenia s týmto majetkom príslušným Národným výborom ku dňu 24.11.1990. Nie je rozhodujúce ako Správa katastra žiadosť posúdila, lebo tento orgán posudzoval žiadosť iba po formálnej stránke. Žalobcovia namietajú tvrdenia žalobcu ohľadne vydržania predmetného pozemku, nakoľko žalobca neuviedol okolnosti majúce pri posudzovaní splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním rozhodujúci význam, keď neuviedol, kedy sa táto „oprávnená držba“ a na základe akých objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, k právnemu titulu žalobcom neuvedenému začala , na základe čoho malo Hl. mesto Bratislava konať v dobrej viere a byť dobromyseľným o tom, že mu pozemok patrí, z čoho odvodzoval žalobca „ poctivosť a právny dôvod konania“, tiež nakladania s nehnuteľnosťami , ako s týmito pozemkami nakladal, ako sa o ne staral, ich udržiaval, na základe čoho ako držiteľ konal žalobca v dobrej viere , že je vlastníkom týchto pozemkov, či pozemku a to „so zreteľom na všetky okolnosti“, ktoré mu boli dobre známe, keď pri konaní s náležitou opatrnosťou, ktorú bolo možné od neho požadovať, dobre vedel, že nehnuteľnosť tvoriace jeden celok sú vo vlastníctve štátu, a to tiež v nadväznosti na výsledok súdnych sporov, v ktorých z jeho podnetu bola riešená rovnaká otázka nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam a to v prospech SR - Okresný úrad Bratislava. Žalobca tiež neuviedol, ako fakticky tieto nehnuteľnosti ovládal, ako a aké práva v spojitosti nehnuteľnosťami vykonával, tiež aké povinnosti vyplývajúce z oprávnenej držby , keďže konal v domnienke, že mu nehnuteľnosť patrí, v čom spočíval obsah ním vykonávanej oprávnenej držby a dobromyseľného konania. Z tvrdení uvedených žalobcom nevyplýva, nie je preukázané splnenie základných zákonných predpokladov podľa § 134 OZ, žalobca nepreukázal, že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, že bol držiteľom oprávneným, že konal v dobrej viere, že nerozpoznal, že nie je subjektom práva, že mu neboli známe skutočnosti, ktoré vydržanie vlastníctva vylučovali a iné. Žalovaní považujú tvrdenia žalobcu o údajnom vydržaní vlastníctva za nepravdivé, ktoré nemohli mať za následok nadobudnutie vlastníctva k pozemku vydržaním v súlade s ust. § 134 OZ.. Žalovaní po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, v zmysle podania žalobcu doručeného súdu 29.1.2018 z opatrnosti namietajú premlčanie práva na zaplatenie peňažnej sumy za obd. 10/2015 vrátane úroku z omešk. s prihliadnutím na doručenie žaloby súdu 8.11.2017. Žalovaní namietajú, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutia primátora mesta Bratislava, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú v tomto prípade nezáväzné, bez právneho významu a práv. účinkov.
12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 289,60 € spolu s príslušenstvom späť (t.j. v premlčanej časti za obdobie od 14.06.2014 do 30.09.2015 vo výške 279,60 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti 10,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania uhradených dňa 14.11.2017 a priradených na mesiac 09/2017 - nakoľko žalovaní uhrádzajú za užívanie pozemku mesačne sumu vo výške 10,- €), súd konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku.
14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 276,84 € s príslušenstvom, ktoré si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných.
15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov, listu vlastníctva č. X súd zistil, že vlastníkom pozemku vo výmere 18 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria je žalobca.
17. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov súd zistil, že je na liste vlastníctva č. XXXX sú ako vlastníci stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby
- garáž („ďalej len „garáž“), zapísaní žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade v podiele 1/1 s tým, že túto garáž nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy a vklad vlastníctva v ich prospech bol povolený dňa 01.07.2002 (M.-XXXX/XX)
18. V prejednávanej veci nebolo sporné, že na pozemku vo výmere 18 m2, katastrálne územie Ružinov, parcela č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, je umiestnená stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom sú žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade v podiele 1/1, ktorú nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim V. N. dňa 20.06.2002 a vklad vlastníctva v prospech žalobcov bol povolený dňa 01.07.2002.
19. Z Konfiškačného výmeru K.-M.-XXXX zo dňa 18.02.1948 súd zistil, že pozemok registra ,,C“ parc. č. XXXX/XXX vo výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria 2 - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne pozemok určeného operátu parc. č. XXX/X, k.ú. Prievoz, zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXX od roku 1948 podľa Konfiškačného výmeru: K.-M.-XXXX zo dňa 18.02.1948 prešiel do vlastníctva štátu. 20. Z listu žalobcu zo dňa 06.05.2004 súd zistil, že žalobca dňa 06.05.2004 požiadal Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na základe identifikácie parciel a právnych listín, ktoré tvorili identifikácia parciel, pozemkovoknižná vložka č. XX0, k.ú. Prievoz a konfiškačné rozhodnutie, o zápis vlastníckeho práva na pozemky v katastrálnom území Ružinov, v rámci ktorého aj o zápis vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XXXX/XXX, kde bolo uvedené, že žalobca sa stal vlastníkom predmetných pozemkov na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. D. - XXXX/XX. Žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku podložil výpisom z PK vložky č. XXX, k.ú. Prievoz, konfiškačným rozhodnutím č. K-M. zo dňa 18.02.1948. Zápis v PK vložke svedčí v prospech vlastníka - Q. S., ktorému boli konfiškačným rozhodnutím č. K.-M.- XXXX zo dňa 18.02.1948 tieto nehnuteľnosti skonfiškované. 21. Správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech Hlavného mesta pod PVZ č. XXXX/XX na základe žiadosti Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 06.05.2004 a príslušných listín - pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k.ú. Prievoz, konfiškačného rozhodnutia č. K.-
M.-XXXX zo dňa 18.02.1948 a upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 50.691/48-IX/1 - v katastrálnom konaní vedenom pod č. D. - XXXX/XX. 22. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava zo dňa 20.09.2018 vyplýva, že tento zaslal výpis z evidencie nehnuteľnosti s históriou od 01.04.1964 týkajúci sa pozemku evidovaného v PKV vložke č. XXX k.ú. Prievoz ako parcela č. XXX/X, podľa ktorého vlastnícke právo k pozemku registra C parc. XXXX/XXX bolo na LV č. 1 k.ú. Ružinov v prospech Hlavného mesta SR Bratislava zapísané položkou výkazu zmien č. XXXX/XX na základe žiadosti Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 06.05.2004 a príslušných listín (pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k.ú. W., konfiškačného rozhodnutia č. K.-M.-XXXX a upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 50.691/48- IX/1, identifikácia pôvodného pozemku parc.č. XXX/X k.ú. Prievoz), v katastrálnom konaní vedenom pod č. D. - XXXX/XX. 23. Z čl. 1 ods. 1) rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy súd zistil, že týmto rozhodnutím primátor hlavného mesta SR Bratislavy ustanovil ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno pozemkov, stavieb, nebytových priestorov , technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy do 31.12.2015, podľa prílohy č. 1 k rozhodnutiu č. 28/2011
- tabuľky cien prenájmu nehnuteľného majetku, je cena za prenájom ,ktorej účelom sú radové a samostatne stojace garáže, 12 €/m2/rok. 24. Z rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy súd zistil, že týmto rozhodnutím primátor hlavného mesta SR Bratislavy ustanovil ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno pozemkov, stavieb, nebytových priestorov , technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy od 01.01.2016, podľa prílohy č. 1 k rozhodnutiu č. 33/2015 - tabuľky cien prenájmu nehnuteľného majetku, je cena za prenájom ,ktorej účelom sú radové a samostatne stojace garáže, 12 €/m2/rok.
25. V čl. 1 ods. 2) rozhodnutia č. 28/2011 a rozhodnutia č. 33/2015 sa uvádza, že cenami prenájmov sa riadia všetky odborné útvary Magistrátu hlavného mesta, ktoré realizujú zmluvné vzťahy k nehnuteľnému majetku hlavného mesta.
26. Z kópii Zmlúv o nájme pozemkov č. XX XX XXXX XX XX, č. XX XX XXXX XX XX a XX XX XXXX XX XX súd zistil, že tieto zmluvy boli uzavreté medzi žalobcom a tretími osobami, ktorým boli prenechané do nájmu pozemky žalobcu na Čmelíkovej ulici (t.j. kde sa nachádza aj garáž žalovaných), pod stavbou garáží vo vlastníctve tretích osôb, za odplatu 12€/ m2/rok) v k.ú. Ružinov.
27. Po právnej stránke posúdil vec nasledovne: Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,katastrálny zákon“) údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu /23. a 24. 11.1990/ právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu s účinnosťou od 1.1.1994, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo zákona a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvod sa takýto majetok štátu nachádza.
Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.
Podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.
Podľa § 16 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým, „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.
Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave je primátor štatutárnym orgánom Bratislavy v majetkovoprávnych vzťahoch Bratislavy a v súlade s týmto ustanovením a v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Podľa čl. 15 ods. 3) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy organizáciu magistrátu Bratislavy, náplne činností útvarov magistrátu Bratislavy a počet zamestnancov magistrátu Bratislavy ustanovuje organizačný poriadok magistrátu Bratislavy, ktorý vydá primátor.
Podľa čl. 1 bod 7 Rozhodnutia č. 35/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov primátor poveril riaditeľov sekcií podpisovaním právnych podaní (návrhy, žaloby) na súdy vo veciach, ktorých predmet konania je vo výške do 8.300,- Eur ako aj bežnú korešpondenciu vyplývajúcu z náplne úseku riaditeľa sekcie.
Podľa č. 1 bod 9 rozhodnutia č. 35/2015 je riaditeľ sekcie právnych činností poverený na podpisovanie právnych podaní (návrhy, žaloby) na súdy vo veciach, ktorých predmet konania je vo výške do 8.300,- Eur.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník musí byť dlh splnený riadne a včas. 28. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a s poukazom na zistený skutkový a právny stav veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 29. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie po čiastočnom späťvzatí premlčanej časti nároku od 01.10.2015 do 30.09.2017 voči žalovaným, za užívanie pozemku vo výmere 18 m2, parcela č. XXXX/XXX, okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov, ktorého je vlastníkom žalobca (podľa listu vlastníctva č. X) a na ktorom je umiestnená garáž žalovaných, dôvodiac, že tento pozemok žalovaní užívajú bez právneho dôvodu.
30. Žalovaní v konaní primárne namietali vlastnícke právo žalobcu k pozemku pod ich garážou, zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov, na liste vlastníctva č. X vo výmere 18 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.
31. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, preto súd podrobne posúdil všetky námietky žalovaných ohľadne správnosti zápisu v katastri nehnuteľností na LV č.X, parcely č. XXXX/XXX vo výmere 18 m2, okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov v časti zápisu žalobcu ako vlastníka tejto nehnuteľnosti a dospel k záveru, že sa v tomto konaní nepreukázalo tvrdenie žalovaných ohľadne preukázania opaku tohto zápisu.
32. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Ak žalobca v podanej žalobe žiada určiť, že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide, je jeho povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať.
33. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť, pozemok registra C parcela č. XXXX/XXX, pozemok evidovaný v PKV vložke č. 250 k.ú. Prievoz pôvodne ako parcela č. XXX/X, bol na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie č. K-M.-XXXX zo dňa 18.2.1948 skonfiškovaný pôvodnému vlastníkovi Q. S. a prešiel do vlastníctva štátu. Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zák. č. 279/1949 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/279/> Zb. o finančnom hospodárení národných výborov.
34. V súlade s ust. § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí veci, okrem hnuteľných vecí patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národným majetkom, na území ktorých sa nachádzajú. V zmysle ustálenej judikatúry súdov, nie je rozhodujúce, či orgánom miestnej štátnej správy patrilo ku dňu účinnosti tohto zákona právo hospodárenia dočasné alebo iné, nakoľko zákon v tomto ustanovení prechod majetku z vlastníctva štátu viaže na splnenie podmienok a to, že musí ísť o nehnuteľný majetok patriaci orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorej patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom /bez rozlíšenia o trvalosti alebo dočasnosti práva hospodárenia/, na území ktorých sa nachádzajú. Pokiaľ boli splnené tieto podmienky, prešla vec ex lege dňom účinnosti zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obce. 35. Správu národného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil zákon č. 278/1993 Z.z. /§ 5/ o správe majetku štátu účinný od 1.1.1994, podľa ktorého majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu za splnenia iných podmienok, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza. Z § 16 cit. zákona vyplýva, že ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „právo hospodárenia s národným majetkom“ rozumie sa tým „správa národného štátu“. 36. Podľa vládneho nariadenia č. 90/1950 Zb. národným majetkom, ktorý národné výbory spravujú v deň začiatku účinnosti tohto nariadeniam, t.j. od 27.5.1950, je národným majetkom zvereným im do správy v zmysle ust. § 31 ods. 2 cit. zákona. 37. Pokiaľ žalovaní v prejednávanej veci argumentujú, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prechod vlastníctva pozemkov na obec podľa zák.č. 138/1991 Zb. poukazujúc na vyhl.č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku súd dáva do pozornosti, že uvedená vyhláška o správe poľnohospodárskeho majetku z pozemkových reforiem pojem dočasnej správy nepozná. Podľa § 1 cit. vyhl. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku podľa predpisov o pozemkových reformách /nar. SNR č. 104/1945 Zb./, a ktorý doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku /vládne nar.č 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhl.č. 250/1958 Ú.v., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku. Citovaná vyhláška nepoznala pojem dočasná správa. Na viac vo veci bolo nesporné, že na predmetnom pozemku sú postavené garáže, vrátane garáže, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Podľa vyjadrenia žalobcu, listiny súvisiace s nakladaním s predmetnou nehnuteľnosťou vydával vecne a miestne príslušný národný výbor. Z uvedeného je teda zrejmé, že nemohlo ísť o dočasnú správu, pretože správca jednak zmenil charakter pozemku z poľnohospodárskeho na ostatné a zastavané plochy a jednak pozemkom disponoval.
38. Zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako aj Hospodársky zákonník nerozlišuje právo hospodárenia štátnej organizácie, resp. národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí, a teda právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci bola existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu 24.11.1990, pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu. 39. Vzhľadom na spornosť výkladu pojmu „dočasná správa“ medzi sporovými stranami, bolo potrebné posúdiť i uvedenú otázku. S prihliadnutím na ustanovenia Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. a vyhl.č. 119/1988 Zb. o správe národného majetku pojem „právo hospodárenia“ je používaný v obdobnom význame ako pôvodný pojem „správa“. I keď „právo hospodárenia“ nie je presne definované, možno z neho vyvodiť, že toto právo zahrňovalo oprávnenie s vecou nakladať, držať ju, užívať a tiež viaceré povinnosti. Právna úprava hospodárenia bola postavená na roveň vlastníckemu právu a vlastníkovi / štátu/ zostalo v podstate tzv. holé vlastníctvo a práva vlastníka vykonával subjekt, ktorému patrilo právo hospodárenia. Právo hospodárenia s vecami, ktoré boli súčasťou národného majetku patrilo tej organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúžil. Národné výbory mali právo hospodárenia aj s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúžil na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžadoval, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy /rozsudok NS SR č. 3Cd 7/02/. Zákon č. 138/1991 Zb. nerozlišuje právo hospodárenia národného majetku z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Nakoľko k 24.11.1990 mal právo hospodárenia k uvedenej nehnuteľnosti národný výbor Bratislava II - keď sa táto nehnuteľnosť sa nachádzala na jeho území - a táto následne prešla v súlade s ust. § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva žalobcu. Kataster nehnuteľností ako informačný systém slúži aj na ochranu práv k nehnuteľnostiam (§ 2 katastrálneho zákona), pričom údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú záväzné a hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona) a na viac, ochrana ktorú poskytuje kataster nehnuteľností v ňom zapísanému vlastníkovi (v tomto prípade žalobcovi), spočíva práve v tom, že až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým by sa určilo vlastnícke právo v prospech inej osoby, je potrebné za vlastníka nehnuteľnosti považovať toho, kto je takto zapísaný v katastri nehnuteľností. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 7/2002) 40. Nakoľko žalovaní v konaní nepreukázali svoje tvrdenia, že by bol zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. X, parcely č. XXXX/XXX, v katastri nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, kat. úz. Ružinov, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 18 m2, nesprávny a teda že by vlastníkom tohto pozemku nebol žalobca, súd pristúpil k posúdeniu žalobného nároku, uplatneného v tomto konaní. 41. Žalobca si uplatnil voči žalovaným vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania jeho pozemku na ktorej stojí garáž žalovaných, a to parc. č. XXXX/XXX, bez právneho dôvodu, ktoré vyčíslil sumou 276,84 € , spolu s úrokom z omeškania. Žalovaní tento nárok žalobcu namietali čo do dôvodu aj výšky.
42. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaní užívajú predmetný pozemok žalobcu parc. č. XXXX/ XXX, na ktorej je postavená ich garáž, že žalovaní od 12.12.2016 uhrádzajú žalobcovi za užívanie predmetného pozemku mesačne sumu vo výške 10 € (ktoré úhrady priraďoval žalobca za obdobie užívania nehuteľnosti od 01.11.2016) a tiež že medzi žalobcom a žalovanými nedošlo doposiaľ k uzavretiu nájomnej zmluvy a ani medzi nimi nedošlo k inej úprave vzájomných majetkovoprávnych vzťahov týkajúcich sa sporného pozemku ( vo vlastníctve žalobcu) a garáže, na tomto stojacej ( vo vlastníctve žalovaných). Z uvedeného dôvodu súd pritúpil k preskúmaniu nároku žalobcu na úhradu plnenia (t.j. za užívanie pozemku) za obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2017 vo výške 276,84 €. 43. Nakoľko medzi sporovými stranami nebula podpísaná žiadna zmluva a ani nebol medzi nimi inak dohodnutý režim upravujúci ich vzájomné práva a povinnosti ohľadne užívania pozemku žalobcu, na ktorom sa nachádza garáž žalovaných, podľa názoru súdu žalovaní užívali tento pozemok v relevantnom case (t.j. v období za ktoré si uplatňuje bezdôvodné obohatenie) bez právneho dôvodu. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo v tomto prípade tak, že žalovaní ako vlastníci garáže, stojacej na pozemku žalobcu, tento užívali. Nárok žalobcu, požadovať plnenie za užívanie svojej nehnuteľnosti od žalovaných je preto v danom prípade oprávnený. 44. Vyššie citovaný § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce neustanovuje, v akej výške sa má peňažná náhrada za bezdôvodné obohatenie poskytnúť, avšak nakoľko peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, je potrebné vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. V prípade,
že by žalovaní neposkytovali žalobcovi protihodnotu za užívanie jeho pozemku, by sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatili. 45. V konaní nebo sporné, že žalovaní od 12.12.2016 uhrádzajú žalobcovi mesačne sumu vo výške 10 €, pričom podľa vyjadrenia žalobcu sú tieto úhrady priraďované na obdobie od 01.11.2016. 46. Žalobca v konaní žiada vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku v jeho vlastníctve, ktorého výšku odôvodňuje Rozhodnutím č. 28/2011 primátora HM SR Bratislavy zo dňa 1.11.2011 a Rozhodnutím č. 33/2015 primátora HM SR Bratislavy účinného dňa 1.1.2016 s tým, že týmito stanovil ceny za prenájom predmetných pozemkov vo výške 12,-€/m2/rok. 47. Napriek tomu, že žalobca v konaní predložil tri nájomné zmluvy na obdobné pozemky, kde bola medzi stranami dojednaná výška nájmu sumou 12,- €/m2/rok, podľa názoru súdu z týchto vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nemožno. Za prvé, tieto zmluvy predstavujú len dvojstranné právne úkony, kde výsledná výška nájmu bola dojednaná prejavom vôle dvoch zmluvných strán a nemôže predstavovať základ pre určenie obvyklej výšky nájmu; ak žalobca v tejto sume navrhuje jednotlivým subjektom uzavretie nájomných zmlúv a tieto subjekty s ňou súhlasia, je to iba výsledok akceptácie zmluvných návrhov, avšak pre určenie výšky relevantného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúca. Za druhé, Rozhodnutia primátora Hlavného mesta SR Bratislavy v tomto smere pre súd záväzné nie sú. 48. Žalovaní namietali výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, pričom dôkazné bremeno jeho oprávnenosti (čo do dôvodu aj výšky) v konaní zaťažovalo žalobcu. 49. Peňažné plnenie uplatňované titulom bezdôvodného obohatenia musí spĺňať atribút primeranosti, kedy peňažný ekvivalent musí zodpovedať peňažnému ekvivalentu, aký sa v danom mieste a v danom čase všeobecne poskytuje za rovnaké poskytované plnenie, čo preukázať bolo v danom konani povinnosťou žalobcu. Pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia totiž súd vychádza nie z výšky plnenia, ktoré považuje za relevantné a subjektívne uspokojivé oprávnený subject (v tomto prípade žalobca), ale z výšky plnenia, ktoré možno ustáliť na základe faktorov, determinujúcich výšku obdobných plnení. 50. Ak si v prejednávanej veci žalobca uplatňuje od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku ktoré je v jeho vlastníctve, bolo povinnosťou žalobcu aj preukázať, že výška, ktorú si v tomto konaní (za bezdôvodné obohatenie) uplatňuje, zodpovedá trhovej výške nájomného. Žalobca na preukázanie ním uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia predložil listinné dôkazy a to Rozhodnutie č. 28/2011 primátora HM SR Bratislavy zo dňa 1.11.2011 a Rozhodnutia č. 33/2015 primátora HM SR Bratislavy účinného dňa 1.1.2016, na základe ktorých jednostranne stanovil ceny za prenájom pozemkov a podľa ktorých výška nájmu rovnakých pozemkov predstavuje sumu 12,-€/m2/ rok. Súd však uvádza, že predmetné Rozhodnutia nemôžu predstavovať základ pre určenie obvyklej výšky nájmu, ako nemôžu predstavovať základ pre určenie obvyklej výšky nájmu ani predložené zmluvy o nájme týkajúce sa nájmu pozemkov v jeho vlastníctve, v rovnakej lokalite ako pozemok žalovaných na Čmelíkovej ulici v Ružinove, Bratislava, a to z dôvodov už podrobne uvádzaných vyššie. Súd tieto listinné dôkazy za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia preto nemohol posúdiť ako relevantné, keď majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je vždy peňažná suma, ktorá však musí zodpovedať sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci , s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd ustálil skutkovú bázu rozhodnutia vo veci samej tak, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať oprávnenosť výšky ním uplatneného bezdôvodného obohatenia, ktorým sa žalovaní obohatili na úkor žalobcu. Na základe tohto možno vyvodiť právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu v otázke uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia žalovaných v konaní. V civilnom sporovom konaní, ovládanom striktne zásadou kontradiktórnosti, je sporová strana nositeľom dôkaznej povinnosti. Ako taká, aby mohla byť v konaní úspešná, je povinná preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. V prípade, že sa jej to nepodarí, nesie ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní. V takomto prípade súd žalobnému návrhu vyhovieť nemôže, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby aj v tomto konaní.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.