Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-61-2015.pdf
PDF · 86.5 KB
No categories available
4T/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom J., Š. č. XXX/XX, riaditeľ obchodnej spoločnosti, rozvedený, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako konateľ spoločnosti STEPFLOOR, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 264/30, Námestovo, IČO: 45585831, v období od 25.04.2011 zaúčtoval do účtovnej evidencie spoločnosti nepravdivé faktúry dodávateľov:
- KOBAU SLOVAKIA, s.r.o., Iliašovce č. 275, IČO: 36434027, faktúra č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011, ktorej predmetom je čistenie a tmelenie na stavbe, s fakturovanou sumou 11.760,- eur,
- ViVis Group, s.r.o., Neresinská cesta č. 6430, Zvolen, IČO: 36434027, faktúry číslo 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, ktorých predmetom sú betonážne práce na stavbách, s celkovou fakturovanou sumou 59.048,40 eur, taktiež zaúčtoval do svojej evidencie výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených faktúr, a to aj napriek tomu, že s menovanými firmami deklarované obchody neurobil, následne obžalovaný na základe takto skreslenej účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 na Daňovom úrade v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o sumu 11.801,40 eur,
t e d a
vo väčšom rozsahu skrátil daň,
t ý m s p á c h a l
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť - zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 11.801,40 eur.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.
odôvodnenie:
Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 19.08.2015 na Z. N. obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania vo svojej neprítomnosti.
Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde taktiež využil svoje právo a k veci nevypovedal.
Svedok Z. K. v zápisnici o výsluchu uviedol, že obžalovaného nepozná. V spoločnosti Cobalt Slovakia s.r.o. bol konateľom. Spoločnosť sa zaoberala stavebníctvom, maliarstvom a natieračstvom. Čo sa týka faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011, ktorá znie na sumu 11.760,- eur, tak on požičal pečiatku L., ktorý v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Podpis na tejto faktúre je napodobnenina jeho. Čo sa týka príjmových pokladničných dokladov, ktoré sa nachádzajú na čl. 78, nevedel o čo sa jedná a ani podpis na týchto dokladoch nie je jeho. Čo sa týka osoby, ktorej požičiaval svoju pečiatku, volal sa F. L., je to starší pán a býva v O. H., taktiež na ulici U.. K vystaveniu tejto faktúry mu nedoniesol žiadne doklady.
Z výsluchu svedka F. L. vyplynulo, že osobu menom Z. N. nepozná, taktiež mu nič nehovorí názov spoločnosti Stepflor Slovakia a Kobau Slovakia. Z. K. pozná, je z rodiny, nikdy mu nepožičiaval pečiatku. Čo sa týka faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 (čl. 77 vyšetrovacieho spisu), tak ani pečiatka, ani podpis mu nič nehovorí. Rovnako príjmové pokladničné doklady (čl. 78 vyšetrovacieho spisu) sú pre neho neznámym dokladom a nič mu nehovorí ani pečiatka, ani podpis na ňom. V roku 2011 prevádzkoval živnosť na stavebné práce. Mal vlastnú pečiatku, ale s podnikaním skončil.
Svedok S. E. v zápisnici o výsluchu uviedol, že čo sa týka spoločnosti VIVIS GROUP s.r.o., v roku 2011 bol jej konateľom. Osobu menom Z. N. nepozná a nikdy s ním neobchodoval. Čo sa týka faktúr, pečiatka, ktorou sú opatrené nie je jeho, v podstate nevedel, či bol v tej dobe konateľom. K príjmovým pokladničným dokladom sa vyjadril, že vo firme takéto doklady nepoužívali. Nevedel sa vyjadriť na akých stavbách v minulosti pracoval. Pripustil, že je možné, že bol na Daňovom úrade v Dolnom Kubíne podpisovať zápisnicu, ale bolo to už veľmi dávno. V ďalej časti svojho výsluchu uviedol, že je možné, že čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v spise na čl. 115 podpisoval, len si nepamätá, či skutočne s obžalovaným obchodoval, alebo nie. Keďže firma zanikla v roku 2015, tak sa do toho nestará. Je možné, že mal vo firme daňovú kontrolu, ale nepamätal sa, kedy to bolo. Rozpory vo svojej výpovedi vysvetliť nevedel a na svoju obranu uviedol, že toho má veľa.
Z výpovede svedka Ing. M. H. vyplynulo, že si už na presné detaily nepamätá. Vie, že kontrola sa týkala dane z pridanej hodnoty za marec 2011. Daňový subjekt si uplatnil nadmerný odpočet okolo 200.000,- s tým, že rozdiel tam bol okolo 11.000,-, ktoré mal doplatiť. Pán N. bol u neho asi len raz s tým, že mu posielali výzvu, že sú tam nejaké nezrovnalosti, ale on na túto výzvu nereagoval a ani nepredložil žiadne dôkazy, resp. dodatočné dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Predložené doklady
preverovali. Záver kontroly bol taký, že daňovému subjektu nebol uznaný nadmerný odpočet a bola mu vyrúbená povinnosť doplatiť rozdiel dane. Nevedel sa vyjadriť, či voči tomu dovyrúbeniu dane bol podaný opravný prostriedok a či bol nedoplatok na dani doplatený.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to dokladov z daňového konania, faktúr, príjmových pokladničných dokladov, daňového priznania - daň z pridanej hodnoty, uznesenie OR PZ v Pezinku č. ORP-106/OEK-PK-2012, listinného materiálu, listinného materiálu od N. N., daňového priznania, účtovných dokladov, správy sociálnej poisťovne, správy obchodných partnerov, výpisov z Obchodného registra, správy sociálnej poisťovne, správy Mesta Námestovo, správy OÚ Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy ÚPSVaR Námestovo, správy OR PZ DK, odd. dokladov, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu registra trestov, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen a správy OO PZ Námestovo.
Zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu skrátil daň.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, naplnil svojim konaní všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Predmetom trestného stíhania bola skutočnosť, že obžalovaný mal zaúčtovať do účtovnej evidencie spoločnosti STEPFLOOR s.r.o. nepravdivé faktúry dodávateľov a to faktúru č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 spoločnosti KOBAU SLOVAKIA s.r.o. na sumu 11.760,- eur a faktúry, predmetom ktorej bolo čistenie a tmelenie na stavbe a spoločnosti ViVis Group s.r.o., faktúry č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, ktorých predmetom boli betonážne práce na stavbách s celkovou fakturovanou sumou vo výške 59.048,40 eur, pričom do účtovnej evidencie zaúčtoval aj výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených faktúr a na základe takejto účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011. Svedok Z. K. sa k príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 30.03.2011 vystavenému spoločnosťou KOBAU s.r.o. na sumu 11.760,- eur vyjadril v zápisnici o výsluchu svedka, kde poprel vystavenia takéhoto dokladu a taktiež namietol podpis, ktorým je príjmový pokladničný doklad opatrený. Taktiež poprel vystavenie faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur. Vo svojom výsluchu uviedol, že pečiatku v tom obdobní požičal F. L., ktorý v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Rovnako aj svedok F. L. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o faktúre č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 a taktiež sú mu neznáme príjmové pokladničné doklady zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur, ktorý doklad bol vystavený spoločnosťou KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ani ďalší príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.03.2011 na sumu 25.868,- eur vystavený spoločnosťou ViVis Group s.r.o.. Priznal, že Z. K. je jeho rodina, ale nikdy si od neho nepožičiaval pečiatku, nakoľko mal vlastnú. Čo sa týka spoločnosťou ViVis Group s.r.o. a ňou vystavených faktúr č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, predmetom ktorých sú betonážne práve na stavbách, s celkovou fakturovanou sumou 59.048,40 eur, je síce pravdou, že sa v spise nachádza čestné prehlásenie konateľa spoločnosti S. E. zo dňa 01.02.2012, obsahom ktorého je jeho prehlásenie, že jeho spoločnosť dodávala práve pre spoločnosť STEFLOOR s.r.o. v roku 2011, avšak v zápisnice o jeho výsluchu poprel, že by pečiatka, ktorou sú opatrené sporné faktúry bola jeho. Taktiež poprel, že by poznal obžalovaného a nevedel sa vyjadriť, či s ním obchodoval, alebo nie. Zmätočnosť svojej výpovede vysvetlil tým, že už nepodniká a preto sa o tieto veci nestará. Súd vyhodnotil túto výpoveď ako nevieryhodnú a to s poukazom na zmätočné vyjadrenie svedka, ktorý v čestnom prehlásení potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť, ktorej konateľom bol obžalovaný a vo svojom výsluchu poprel, že by vôbec obžalovaného poznal. V neprospech obžalovaného svedčia aj daňové priznania vyššie uvedených svedkov ako aj skutočnosť, že v konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by boli práce, fakturované sporným faktúrami skutočne pre obžalovaného vykonané. V jeho neprospech svedčí aj skutočnosť že dňa 25.04.2011 podala daňové priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených fiktívnych faktúr.
Preto súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania uznal obžalovaného vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že v danom prípade je na mieste uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil vo výmere 3 rokov. Súčasne mu uložil aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 11.801,40 eur. Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.