Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-22-2019.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Mariána Mačuru, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.11.2019, v trestnej veci obžalovaného B. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/95/2015 zo dňa 04.03.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného B. A. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v presne nezistených dňoch a v presne nezistenej dobe v období od roku 2010 až do dňa 05.01.2015 v rodinnom dome vo Z. L., na ul. ŽeleJ. XXX/XX, U.. C. opakovane viackrát pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej manželke Q. A., fyzicky ju napádal a to tak, že ju rukou udieral po tvári a po hlave, kde menovaná po týchto fyzických napadnutiach nevyhľadala lekárske ošetrenia a nebola práceneschopná, vyhrážal sa jej, že najprv zabije ju a potom aj seba, že podpáli dom, gestom ruky jej ukazoval, že jej podreže krk, čím spôsobil u Q. A. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 42 ods.1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu na 4 roky. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/154/2017 zo dňa 15.08.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom pre jeho výkon na skúšobnú dobu 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil súd obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste a v zákonom stanovenej lehote podal písomne odvolanie aj obžalovaný.
V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor argumentoval, že obžalovaný B. A. bol síce v minulosti súdne trestaný a postihnutý priestupkovo, pričom pri predchádzajúcich odsúdeniach je možné konštatovať, že došlo k ich zahladeniu, avšak táto okolnosť nebráni tomu, aby pri hodnotení osoby obžalovaného bolo prihliadnuté na skutočnosť, že už v minulosti opakovane spáchal trestný čin, za ktorý mu bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody, z čoho možno usúdiť, že evidované odsúdenia
mu nebránia porušiť záujmy spoločnosti chránené trestným zákonom a svedčia o jeho sklonoch ďalej páchať trestnú činnosť. Významná je aj tá skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/154/2017 zo dňa 15.08.2018, na ktorý bolo potrebné prihliadať pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody, bol obžalovaný B. A. odsúdený pre rovnaký trestný čin, ako sa mu kladie za vinu v tejto trestnej veci, pričom tohto sa dopustil voči tej istej poškodenej, a to bývalej manželke Q. Z., predtým A., rovnakým spôsobom spočívajúcim vo vyhrážkach zabitím. Vyššie uvedené skutočnosti vedú k záveru, že doterajšie postihy obžalovaného za trestné činy ho žiadnym spôsobom neodrádzajú od páchania ďalšej trestnej činnosti, pričom v ďalších posudzovaných prípadoch mal opakovane útočiť voči chránenej osobe spôsobom vzbudzujúcim obavu o jej život a zdravie. Pre naplnenie účelu trestu, ktorý plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu a aj represie a obsahuje prvok výchovy páchateľa k riadnemu životu, ako aj výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti, podľa názoru prokurátora uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere, ako uložil súd, nemožno považovať za postačujúce. Okresný súd, podľa jeho názoru, náležite nevyhodnotil a nezohľadnil okolnosti významné pre určenie primeraného trestu za prejednávanú trestnú činnosť a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný napadol odvolaním rozsudok tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, pričom trval na svojej nevine, s rozsudkom okresného súdu nesúhlasil, lebo ho považuje za nesprávny a nespravodlivý. Okresný súd podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil všetky súvisiace okolnosti, ktoré sa mu kladú za vinu a majú byť trestným činom. Na okresnom súde sa pokúšal preukázať, že viaceré tvrdenia poškodenej, z ktorých vychádza obžaloba, sú lživé. On sa snažil tieto vymyslené tvrdenia vyvrátiť aj prostredníctvom osobného svedectva ošetrujúceho lekára poškodenej. Tento svedok, M.. M. M., pozná poškodenú už od jej detstva, pretože bol jej ošetrujúcim lekárom aj v detstve a naďalej ním je. Podľa názoru odvolateľa, táto výpoveď vyvrátila tvrdenia poškodenej. Deklarovaný strach o život poškodenej po domnelom útoku na poškodenú zo dňa 03.04.2015, ktorý je jedným z rozhodujúcich aspektov pri naplnení trestného činu nebezpečného vyhrážania, bol vyvrátený obhajobou a potvrdený aj súdom spolu s konštatovaním, že poškodená nevedela o žiadnom jeho útoku zo dňa 03.04.2015, za ktorý ho vzali dňa 07.04.2015 do väzby. Poukázal na ustálenú súdnu rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej strach o život z vyhrážok musí mať parametre vyššieho stupňa tiesnivého pocitu zla, čo podľa jeho názoru, žiadnym spôsobom naplnené nebolo a nepreukázalo sa ani v rámci konania. Pokiaľ by tomu tak bolo, žeby poškodená z vyhrážok obžalovaného pociťovala vyšší stupeň tiesnivého pocitu zla, je možné s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvrdiť, že poškodená by nebola čakala od 05.01.2015 do 07.04.2015 s podaním trestného oznámenia na jeho osobu za skutok, ktorý sa obžalovanému súdom považuje za preukázaný. 07.04.2015 (utorok po Veľkej noci) bol vzatý do väzby za skutok z 03.04.2015 (Veľký piatok), pričom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že v tento deň (03.04.2015) od skutku upustil. Okresný sudca sa však podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nevyrovnal s dôvodmi a prekročenou dĺžkou aj tak nezákonnej väzby, ktorá bola spojená s neexistujúcim skutkom vymysleným poškodenou, na ktorý si sama poškodená vôbec nepamätala. Ďalej poukázal aj na zásadu ne bis in idem. Ďalej poukázal na to, že poškodená si pre odstup času nepamätala na dôležité okolnosti a jej výpoveď poskytuje komplexný obraz o vzťahoch s obžalovaným, čo je nesprávne zistenie a tvrdenie súdu. Ani toto zistenie súdu neobstojí, pretože súd mal odstrániť rozpor tvrdení poškodenej so skutočným stavom, kedy sa on mal vyhrážať poškodenej, keď táto tvrdila, že v čase útokov na ňu, mala ich dcéra Q. jeden rok. Ich dcéra Q. je narodená v roku 2007 a nemohla mať v roku 2010 jeden rok. Aj táto skutočnosť svedčí podľa odvolateľa o tom, že poškodená si veci prispôsobuje s cieľom, aby ho dostala do väzenia. Na prvý pohľad pomerne uveriteľným príbehom o jeho nebezpečnom vyhrážaní a bití prevažne po hlave, bez zanechania modrín alebo podobných stôp, uveril súd, minimálne okresný. Nikdy nepoprel, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k slovným hádkam obsahujúcim niekedy vulgarizmy, avšak popiera, aby akékoľvek vyjadrenia vo vzťahu k poškodenej mali mať reálne základy hrozby ublíženia na zdraví alebo živote, a to ako poškodenej, tak aj vo vzťahu k ich spoločným deťom. Skutočnosť, že ho veľmi rozčúlila správa o pohlavnej chorobe poškodenej, ktorou ho mohla nakaziť a že v tejto súvislosti použil veľmi expresívne výrazové prostriedky, bola ľudskou reakciou plnou jeho osobných emócií bez akýchkoľvek náznakov preukazujúcich vyšší stupeň tiesnivého pocitu zla, na čo súd vôbec neprihliadal. Je pravdou, že ho poškodená dala dňa 05.01.2015 zavrieť na psychiatriu do Levoče, nakoľko bol z celej situácie mimoriadne znepokojený a znechutený, vtedy si vypil a tvrdšie zaspal, z čoho ho prebralo až búchanie na vchodové dvere, kde boli policajti a záchranári, ktorých privolala poškodená. Pri jeho hospitalizácii na psychiatrickom oddelení poškodená tvrdila, že je emočne nestabilný, čo bolo uvedené v jeho zdravotnej
dokumentácii. Znalkyňa U. však žiadnu diagnózu o emočne nestabilnej osobe pri znaleckom skúmaní nezistila. Aj tvrdenia svedkyne M. Z., jeho bývalej svokry, považuje za výrazne účelové, v snahe pomôcť poškodenej a definitívne sa ho zbaviť ako z rodinného domu, tak aj zo života. Rovnako tak hodnotí aj výpoveď brata poškodenej, svedka P. Z.. Poprel, aby obhajca žiadal, aby bola čítaná na hlavnom pojednávaní svedecká výpoveď M. Z. z prípravného konania. Taktiež namietal, že neboli odstraňované rozpory vo výpovediach svedka P. Z.. K znaleckému posudku M.. Q. P., ktorá ho jednorazovo a na veľmi krátky čas, asi 30 minút, navštívila v Ústave na výkon väzby v Prešove, uvádza, že táto sa nevyjadrila k podstate trestného činu, ale iba ku konzumovaniu alkoholických nápojov, preto navrhol súdu, aby na znalecký posudok M.. P. neprihliadal a po posúdení dôvodnosti uloženia ochranného opatrenia v tomto konaní, túto časť rozhodnutia súdu (výrok IV. - ochranné opatrenie) v celom rozsahu zrušil. Ďalej poukázal na ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. poriadku a poukázal na jeho právoplatné odsúdenie vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T/155/2017, kde v tejto súvislosti poukázal na zásadu trestného práva ne bis in idem. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho trestné stíhanie podľa § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku, § 320 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, § 281 ods. 1 Tr. poriadku, zastavil. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení a aby ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil a trestné stíhanie proti nemu zastavil. Poukázal aj na nezákonnosť uvalenej väzby voči jeho osobe.
Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Dovolacie dôvody v prejednávanej veci krajský súd nezistil.
V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že tento obžalovaný spáchal a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie obžalovaný poprel, keď uviedol, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, kde on jej vulgárne nadával, udrel ju dlaňou ruky a ťahal ju za vlasy, mohol pri hádke povedať, že ju zabije, ale nebolo to myslené vážne a poškodená sa toho chytila, aby sa ho zbavila, lebo mala milenca. On spolu so svokrou sa starali o deti, keď poškodená chodila domov neskoro z práce, poškodená ho chcela dostať z domu.
Zo spáchania skutku tak, ako je tento obžalovanému kladený za vinu je však obžalovaný v celom rozsahu usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne Q. Z., predtým A., ktorá síce na hlavnom pojednávaní vzhľadom na časový odstup viac ako troch rokov nevypovedala v podrobnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, avšak v podstatných bodoch sa od svojich výpovedí v prípravnom konaní neodchýlila, keď uviedla, že obžalovaný ju od roku 2010 fyzicky napádal, vulgárne jej nadával, a po tom, čo podala návrh na rozvod (v decembri 2014) sa vyhrážal, že ju zabije a potom zabije aj seba, lebo jeho život ďalej nemá význam. V dôsledku vyhrážok samovraždou aj bola privolaná polícia a obžalovaný bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení ( v januári 2015). S blížiacim sa termínom pojednávania vo veci rozvodu (29.4.2015) sa jeho vyhrážky voči nej stupňovali, poškodená sa zamykala s deťmi v izbe, neskôr odišla bývať do bytu mamy. Po tom, čo zistila, že obžalovaný zháňal zbraň spolu s tým, že bol pre suicidálne vyhrážky hospitalizovaný na psychiatrii, u nej rástli obavy z toho, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční, a podala na obžalovaného (dňa 7.4.2015) trestné oznámenie.
Výpoveď poškodenej je pritom podporená aj výpoveďou svedka P. Z., brata poškodenej, ktorý potvrdil, že si na sestre všimol modriny, počul hádky a v jednom prípade aj že sa obžalovaný poškodenej vyhrážal zabitím. Keďže matka poškodenej M. Z. medzičasom zomrela, postupoval okresný súd v súlade s ustanovením § 263 ods.3 písm. a) Tr. por. a jej výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal. Aj táto svedkyňa, ktorá žila vo viacgeneračnom dome spolu s obžalovaným a poškodenou a synom P. Z. potvrdila, že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo konfliktné, videla u poškodenej modriny a počula, že sa jej vyhrážal smrťou, že pochovajú jeho (obžalovaného) ako aj poškodenú.
Svedkovia Ľ. A., M. Š. Q. L. Z. uviedli, že si nič zvláštne na vzťahu obžalovaného a poškodenej nevšimli, obžalovaného charakterizovali pozitívne, avšak, títo nemuseli byť prítomní pri konfliktoch, keďže išlo buď o susedov respektíve o švagrinú obžalovaného, ktorá žila v dome až od roku 2014. Svedkyňa Q. A., matka obžalovaného potvrdila, že v jej prítomnosti k násiliu ani k vyhrážkam nedošlo, a že príčinou konfliktu bola nevera zo strany poškodenej, na druhej strane však aj táto svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej na vyhrážanie obžalovaného zabitím sťažovala.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia navyše plynie, že poškodená nemá tendenciu skresľovať skutočnosti a mohla byť ovplyvnená informáciami o viacerých tragických udalostiach, keď sa vyhrážky agresora brali na ľahkú váhu. Táto znalkyňa vyšetrovala poškodenú a preto sa ani nemohla vyjadrovať k osobe obžalovaného (to pokiaľ obhajoba namieta, že táto znalkyňa u obžalovaného nezistila emočne nestabilnú osobu).
Nepochybne pokiaľ obžalovaný pod vplyvom alkoholu a po tom, čo bol hospitalizovaný kvôli tomu, že sa vyhrážal samovraždou a po tom, čo podala poškodená návrh na rozvod tejto vyhrážal, že ju zabije, a zabije aj seba, tieto vyhrážky boli objektívne spôsobilé v poškodenej vyvolať obavu, že tak naozaj môže urobiť.
Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b) Tr. zák., keď bolo preukázané, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenej usmrtením takým spôsobom, že to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, že tak urobí. Tieto vyhrážky sa pritom stupňovali s blížiacim sa termínom pojednávania o rozvode, pričom v tom čase sa poškodená v izbe pred obžalovaným zamykala a neskôr odišla do bytu matky, čo tiež potvrdzuje jej obavy. Pokiaľ namietal obžalovaný, že v tejto veci už bol potrestaný iným rozsudkom okresného súdu, tu krajský súd uvádza, že ide o dva samostatné trestné činy, dokonca nejde ani o pokračovací trestný čin, pretože medzi týmito skutkami bolo obžalovanému vznesené obvinenie a teda jeho námietky v tomto smere sú nedôvodné.
Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom okresného súdu pokiaľ ide o trest, keď tento uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 154/2017, kde bol obžalovaný uznaný vinným rovnako z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b) Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil dňa 7.4.2017, teda išlo o samostatný skutok a okresný súd tým neporušil zásadu ne bis in idem.
Pokiaľ ide o výšku trestu a jeho druh, krajský súd konštatuje, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v tejto trestnej veci sa stal v apríli roku 2015, teda pred viac ako štyrmi rokmi, obžalovaný pracuje, zamestnávateľom je hodnotený pozitívne, čo spolu so skutočnosťou, že v tejto trestnej veci vykonal väzbu vo výške viac ako jeden rok, ako aj skutočnosťou, že s poškodenou sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, umožňuje urobiť záver o tom, že v tomto prípade aj vzhľadom na to, že predchádzajúce odsúdenia ( z roku 1996 pre trestný čin krádeže, 2012 a 2013 z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) sú zahladené, že na jeho nápravu postačí trest nespojený s jeho výkonom.
Správne postupoval okresný súd aj pokiaľ obžalovanému uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, pretože obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal pod vplyvom alkoholu, zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria pritom plynie, že obžalovaný pitie alkoholu bagatelizuje a racionalizuje, a to aj napriek tomu, že preukázateľne sa aj v minulosti dopustil trestných činov, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, konštatovala u neho syndróm závislosti na III. vývojovom štádiu podľa Jellineka. Pri prijatí na psychiatrické oddelenie bola u obžalovaného konštatovaná porucha psychiky a správania pri nadužívaní alkoholu a emočne nestabilná porucha osobnosti-impulzívny typ. Napokon aj pri zadržaní dňa 7.4.2015 bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu (0,53 mg/l). Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k tejto znalkyni, tieto sú jeho subjektívnym názorom na závery znaleckého skúmania bez akejkoľvek vecnej pripomienky.
Z týchto dôvodov, keďže sa okresný súd so všetkými podstatnými okolnosťami vysporiadal a tieto podrobne a presvedčivo v odôvodnení rozhodnutia uviedol, a v podrobnostiach na nich odvolací súd poukazuje, krajský súd odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.