Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. novembra 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa Mikluša, o odvolaní obžalovaného F. P. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 25.03.2019, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 25.03.2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa o d s u d z u j e obžalovaného F. P., nar. XX.XX.XXXX podľa , , , Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e sa výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.01.2017, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu pobytu na 3 roky. Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 25.03.2019 bol obžalovaný F. P. uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21. 02. 2014 v čase 0 16.10 h vo F. B. po telefonickom kontaktovaní L. F. prostredníctvom jej pevnej telefonickej linky pod falošnou legendou predstieraného telefonátu jej sesternice S. Q. vylákal od L. F. peniaze za účelom poskytnutia pôžičky na podnikateľské účely vo výške 2 000,- Eur, L. F. vylákané peniaze vybrala z vkladnej knižky vedenej vo F., a. s., pobočka ktorej sa nachádza na ul. M. vo F. B., vybrané peniaze asi o 16.50 h pred predmetnou pobočkou banky L. F. odovzdala tam čakajúcemu F. P. predstavujúcemu sa ako manažér sesternice S. Q., ktorá o pôžičke nemala žiadnu vedomosť, čím takýmto konaním spôsobil L. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B., B. M. XXX/XX, škodu vo výške 2 000,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 5 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu pobytu v okrese F. B. a v okrese D. P. na dobu 3 roky.

Podľa bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. M. XXX/XX, F. B., škodu vo výške 2.000,- Eur.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19.01.2017, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu pobytu v okrese D. P. na dobu 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie sám obžalovaný, ako aj cestou svojho obhajcu.

Obžalovaný v samostatnom písomnom odôvodnení odvolania uvádza, že v minulosti bol okresným súdom v danej veci oslobodený so záverom, že skutok nespáchal. Po ôsmich mesiacoch ho súd uznal vinným a odsúdil napriek rovnakým dôkazom.

Cestou obhajcu obžalovaný v odvolaní uviedol, že poškodená na základe televíznej reportáže došla k záveru, že ju oklamal on. Následne bola vykonaná rekognícia podľa fotografií, pri ktorej mala byť ako nezúčastnená osoba Y. F., ktorá si pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nevedela spomenúť, za akých okolností rekognícia prebehla. Uvádzala to napriek tomu, že podľa nej v daný rok to bola jediná rekognícia, ktorej sa zúčastnila. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o jej prítomnosti. Vykonanú rekogníciu preto považuje za nezákonnú. Následne bola poškodená s ním konfrontovaná, on však konfrontáciu odmietol, napriek tomu ho vyšetrovateľka vyzvala k hlasovému prejavu, hoci mal byť poučený o jeho práve odmietnuť hovoriť. Nemožno podľa jeho názoru dospieť k záveru o jeho vine tiež len z toho, že v minulosti bol viackrát súdne trestaný. V tomto smere poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby ho krajský súd spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu k skutkovým zisteniam je nedôvodné. Odlišná situácia je vo vzťahu k trestu.

Obžalovaný od počiatku popiera, že by s poškodenou niekedy prišiel do kontaktu a teda nemohol spáchať trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu.

Na druhej strane bol obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej L. F., ktorá popísala, ako ju obžalovaný oklamal a vylákal od nej peniaze, pričom po nejakom čase zaregistrovala v televízii podobný prípad, pričom páchateľ jej pripomínal osobu, ktorá ju oklamala. Túto skutočnosť oznámila polícii. Potom jej políciou bola predložená sada fotografií, kde jednoznačne opoznala obžalovaného, najmä podľa očí. Poškodená aj na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že na fotografii jednoznačne poznala obžalovaného, pritom nič nemení na zákonnosti rekognície ani to, že obhajoba spochybňuje účasť nezúčastnenej osoby svedkyne F., u ktorej nemožno vylúčiť, že si predmetnú rekogníciu po dvoch rokoch nepamätala. Navyše pri rekognícii bol prítomný aj policajný technik a poškodená potvrdila, že ju nikto nenavádzal a sama bez pochýb opoznala obžalovaného. Totožnosť obžalovaného ako osoby, ktorá ju oklamala a spôsobila jej škodu poškodená potvrdila aj pri konfrontácii napriek tomu, že obžalovaný mal okuliare a nechal si medzičasom narásť bradu. Krajský súd preto túto rekogníciu na rozdiel od okresného súdu pokladá za zákonnú. Okresný súd navyše nezákonnosť rekognície objasňoval značne nezrozumiteľne a nelogicky. Krajský súd reagujúc na argumentáciu obhajoby, že na pripísanie spáchania trestnej činnosti

obžalovaným nepostačujú predchádzajúce súdne tresty, sa s takýmto záverom síce stotožňuje, avšak je potrebné vychádzať zo spôsobu „rukopisu“ predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného, ktorá je úplne totožná s prejednávanou trestnou činnosťou.

Nepochybil potom okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinu podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák., pretože obžalovaný na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, využitím dôverčivosti a teda neskúsenosti staršej osoby.

Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. za inú trestnú činnosť. Bolo potom potrebné ukladať súhrnný trest, ktorý musí byť prísnejší v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., ako trest uložený skorším rozsudkom. Trest sa potom ukladal v zmysle najprísnejšieho ustanovenia za zbiehajúce sa trestné činy, a to v zmysle § 222 ods. 3 Tr. zák. (okresný súd nesprávne uviedol § 221 ods. 3). V zmysle tohto ustanovenia bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov. Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol k prevahe priťažujúcich okolností a v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. spodnú hranicu trestnej sadzby zvýšil na 5 rokov a 4 mesiace (teda o tretinu rozdielu medzi vrchnou a spodnou hranicou trestnej sadzby).

Uložený trest okresným súdom krajský súd pokladať za neprimerane prísny, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., kde sa uvádza, že ustanovenie o prevahe priťažujúcich okolností sa nepoužije, ak sa ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest v zmysle § 41 ods. 2 alebo § 42 Tr. zák. O daný prípad sa jedná, keďže obžalovanému bol ukladaný zvýšený súhrnný trest (jeden z trestných činov je zločinom), pričom sa zvyšovala vrchná trestná sadzba o 3 roky a 4 mesiace. Obžalovanému tak bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace.

Krajský súd po zrušení trestu odňatia slobody uloženého okresným súdom sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 4 roky a 6 mesiacov s tým, že tento trest je prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom a bude dostatočný na prevýchovu obžalovaného. Keďže obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o treste zákazu pobytu a výrok o náhrade škody z preskúmavaného rozsudku zostal zrušením nedotknutý, keďže odvolací súd tieto výroky pokladal za zákonné.

Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 20.10.2016, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.