Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_19Csp-21-2019.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát v Senci, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, Z..O..Y. XXXX/XX, S. O., o 661,90 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 194,90 € s 0,55 %-ným ročným úrokom z omeškania od 06.03.2016 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 521,70 € s prevyšujúcimi sankciami za omeškanie.
III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 01.02.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 661,90 €, zmluvnej pokuty 0,04 % denne z tejto sumy od 06.03.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania 0,55 % ročne tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala zákonom maximálne dovolenú hranicu. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.500 €, ktorý mal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 53,25 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Zmluvnú pokutu požadoval na základe č. 8 ods. 8.1 zmluvy pre omeškanie žalovaného. Zároveň si uplatnil náhradu nákladov spojených s pokusom o zmier. Žalovaný však svoj dlh neuhradil.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 02.07.2019, avšak tento na výzvu nijako nereagoval.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (č. l. 8 a 9), zmluvné dojednania (č. l. 11 až 14), výňatok z výpisu z účtu žalobcu (č. l. 15), oznámenie veriteľa o schválení úveru (č. l. 10), prehľad platieb (č.
l. 19), oznámenie o „zosplatnení“ (č. l. 16) s doručenkou (č. l. 17), pokus o zmier (č. l. 18) ustálil súd tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere).
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali v dňoch XX. a XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), v ktorej sa dohodli na nasledujúcich parametroch úveru:
„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 €. Splatnosť úveru (počet splátok): 36. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 53,25 €. Celková čiastka, ktorú musí [žalovaný] zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1.967 €. RPMN za úver (v %): 20,91. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,03 … Priemerná RPMN za úver (v %): 44,06. Poskytnutá čiastka revolvingu: 0 … Poplatok za poskytnutie úveru: 50 €. … Účel čerpania úveru: zariadeine domácnosti.“
7. V bode 7 zmluvy o revolvingovom úvere sa o. i. uvádza, že „[žalovaný]… a [žalobca] v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu…, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Žalovaný ďalej v tomto bode potvrdil, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
8. Bod 8 zmluvy obsahoval o. i. aj toto ustanovenie:
„8.1 V prípade omeškania [žalovaného] s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti… je [žalovaný] povinný zaplatiť [žalobcovi] zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania [žalovaného] s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali… okamžite splatnými všetky záväzky [žalovaného]… je [žalovaný] povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“
9. Bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „ZDZ“) stanovuje:
„… termín splatnosti splátky… bude… stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru… bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až 15 dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní a súčasne nie dlhšie ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“
10. Bod 2.2 ZDZ o. i. stanovuje:
„[Žalobca] je povinný odoslať [žalovanému] oznámenie… o schválení úveru... Oznámenie… podľa predchádzajúcej vety bude… obsahovať nasledovné údaje: … splatnosť prvej splátky úveru…“.
11. Bod 2.3 ZDZ definuje Deň poskytnutia úveru ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, v ktorý žalobca poskytne žalovanému úver na účet žalovaného uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.
12. Bod 2.5 ZDZ stanovuje, že „poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy“ a „poplatok za poskytnutie revolvingu je splatný v deň poskytnutia revolvingu“.
13. Bod 13.1 ZDZ o. i. stanovuje, že „v prípade… omeškania [žalovaného]… s úhradou mesačnej splátky úveru… o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti… a) všetky záväzky [žalovaného] …, ktoré sa podľa [zmluvy o revolvingovom úvere] mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak…“
14. Žalobca súčasne s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere oznámil žalovanému, že splatnosť prvej splátky je 01.10.2014 (oznámenie žalobcu o schválení úveru, č. l. 10).
15. Žalobca poskytol žalovanému na jeho účet sumu 1.450 € a žalovaný z úveru splatil 1.255,10 € (nesporné skutočnosti, prehľad platieb, č. l. 19, výňatok z výpisu z účtu, č. l. 15). Nebolo preukázané, že by žalovaný úver čerpal vo forme revolingu.
16. Žalobca žalovanému listom, ktorý bol žalovanému doručený 18.02.2016, oznámil, že z dôvodu omeškania so splátkami č. 15, 16 a 17 dochádza k „zosplatneniu“ celého úveru (oznámenie žalobcu, č. l. 16; doručenka, č. l. 17).
17. Žalobca po viacerých písomných upomienkach (nesporná skutočnosť) vyhotovil dňa 09.03.2016 list určený žalovanému s názvom „pokus o zmier“, kde ho vyzval na zaplatenie jeho dlhu a rovnako konštatoval, že mu už zaslal „viacero upomienok“ (pokus o zmier, č. l. 18).
18. Žalovaný ďalšie splátky žalobcovi nezaplatil (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
19. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť spolu s úrokmi. Suma úveru bola pritom dohodnutá ako „1.500 €“. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
20. Posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného, ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na zmluve. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy bol prijatý.
21. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento typ zmlúv kládol zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
22. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), čo vyplýva z § 9 ods. 2 písm. g) a j) cit. zákona.
23. Čo sa týka RPMN, tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].
24. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému na jeho účet sumu 1.450 €. Suma uvedená v zmluve ako „poskytnutá čiastka úveru“ 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej sumy, pretože zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok) vo výške
50 €. Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí. Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81 a nasl.), podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V opačnom prípade bude RPMN podhodnotená (pozri cit. rozsudok, bod 87). Pokiaľ teda žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (1.500 €) zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie (50 €), postupoval v rozpore s platnou právnou (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal preto správne zohľadňovať skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá ako istina úveru len suma 1.450 € a suma 50 € predstavovala de iure náklady. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 €, celková čiastka, ktorú musí žalovaný ako dlžník zaplatiť síce zostane nezmenená (1.967 €), no výsledná RPMN bude vždy vyššia (v danom prípade 23,68 %). RPMN bola teda v zmluve o revolvingovom úvere uvedená nesprávne len vo výške 20,91 %. Navyše, vzhľadom na to, že bola nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.03.2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora EÚ zo 16.11.2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70). Preto treba RPMN považovať za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bezpoplatkový a bezúročný.
25. Vzhľadom na zistenia uvedené v predchádzajúcom bode možno tiež konštatovať, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. sa pod týmto pojmom rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako bolo vysvetlené vyššie, táto suma musí zodpovedať sume reálne poskytnutej spotrebiteľovi. Keďže žalobca poskytol žalovanému nižšiu sumu, než akú uviedol v zmluve ako celkovú výšku spotrebiteľského úveru, treba vychádzať z toho, že zmluva nespĺňa náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. , čo je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona ďalším dôvodom na posúdenie spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov.
26. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.450 €), bez toho, čo už žalovaný medzičasom zaplatil (1.255,10 €), teda vo výsledku jeho nárok predstavuje 194,90 €. Žaloba je v tejto časti dôvodná.
27. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť splátky úveru a zosplatnený dlh včas. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne. Tento nárok je však nedôvodný.
28. V prvom rade je súd toho názoru, že aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. „poplatkom“, na ktorý veriteľ nemá nárok, ak sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 tohto zákona ako bez poplatkový. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“, celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty.
29. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať ani pre jej neprijateľnosť. Aby totiž bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
30. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na čl. 8 ods. 8.1 zmluvy. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Dotknuté ustanovenie sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere a jej zmluvné dojednania sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva o revolvingovom úvere a zmluvné dojednania uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom možno pristúpiť k skúmaniu dotknutého ustanovenia o zmluvnej pokute z hľadiska jeho neprijateľnosti.
31. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa v zmysle § 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
32. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane do omeškania (napr. s prvou splátkou). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 % ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta, ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne také okolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Súd preto dospel k záveru, že dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute požaduje od žalovaného za nesplnenie jeho povinnosti zaplatenie neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy, nie je podstatné, že žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne. Dôležité totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi od počiatku zmluvného vzťahu požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.
33. Ani žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti so zaslaním pokusu o zmier pred začatím súdneho konania (60,10 €) nie je
dôvodný. Takéto náklady nie sú totiž účelné. Od úkonu v podobe písomného pokusu o zmier nijako nezávisí žalobcovo právo podať žalobu. Ani sa v dôsledku takéhoto úkonu jeho postavenie v konaní nijako nezmení a nezlepší sa ani jeho dôkazná situácia. Žalobca sám dokonca tvrdil, že tento úkon nasledoval po viacerých bezvýsledných upomienkach. Pokiaľ ani tieto predbežné úkony neviedli k tomu, aby žalovaný svoj dlh zaplatil, nemohol žalobca dôvodne očakávať, že sa to zmení, ak žalovanému zašle ďalšiu písomnú výzvu. Vzhľadom na všetky tieto úvahy preto nemožno žalobe vyhovieť ani v tejto časti.
34. Žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a to v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 13.1 ZDZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení, ktoré bolo doručené žalovanému 18.02.2016. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 06.03.2016, no len v ročnej sadzbe 0,55 % (zmluvná pokuta pre svoju neplatnosť nikdy nedosiahne žalobcom uvádzanú sumu), preto nebolo možné prisúdiť mu viac (§ 216 ods. 2 CSP).
35. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania podľa sadzby požadovanej žalobcom (výrok I) a žalobu vo zvyšku (467 € + 60,10 €) spolu s ďalšími sankciami za omeškanie v zmysle § 3a ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z. z. vrátane zmluvnej pokuty zamietol (výrok II).
36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.