Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-17-2019.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: C., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov -. o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa za otca, takto
rozhodol:
I. Súd dáva za otca matke maloletej C. súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej z priezviska „T. na priezvisko „C.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej C. sa návrhom zo dňa 19.3.2019, doručeným súdu dňa 27.3.2019 domáhala rozhodnutia, ktorým by jej súd dal za otca súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej z „T.“ na priezvisko „C.“. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 3.1.2017 opustila aj s maloletou spoločnú domácnosť v ktorej bývali spolu s otcom dieťaťa. Následne bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 100 eur mesačne. Od doby rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej, otec C. nevidel, nekontaktoval a neplatí ani výživné. O dcéru nejaví žiaden záujem. Otca maloletej pred podaním návrhu kontaktovala listom, na ktorý neodpovedal.
2. Otcovi bol návrh matky doručený dňa 17.10.2019, k tomuto sa nevyjadril.
3. Procesný opatrovník dieťaťa doporučil návrhu matky vyhovieť, pretože z rozhovoru s matkou zistil, že maloletá sa cíti byť v domácnosti v ktorej žije cudzia, a to práve preto, že má iné priezvisko ako matka a všetci ostatní v tejto domácnosti. Nezáujem otca o dieťa je dlhodobý, čo je taktiež dôvodom pre vyhovenie návrhu. Dňa 12.10.2017 vykonali šetrenie v domácnosti matky, pri ktorom bolo zistené, že matka sa o dieťa riadne stará, má vytvorené v domácnosti riadne podmienky pre výchovu maloletej a skutočne sa všetci v domácnosti v ktorej dieťa žije, volajú C..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením procesného opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletej, s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý mal predvolanie riadne doručené, pričom svoju neúčasť z vážnych dôvodov neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.
5. Maloletá C. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí spolu žili do X.X.XXXX, kedy sa matka spolu s dieťaťom odsťahovala ku svojim rodičom, kde bývajú doteraz. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 40P/6/2017-45 zo dňa 22.9.2017 právoplatným dňa 11.10.2017, schválil súd dohodu rodičov, ktorým
bola maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na maloletú sumou 100 eur. Zároveň bol upravený styk otca s dieťaťom dňa 24.12.2017 v čase od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny.
6. Matka dieťaťa v rámci svojho prednesu uviedla, že dôvodom pre podanie návrhu je jednak to, že maloletá má iné priezvisko ako ona samotná, ale hlavným dôvodom je to, že otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma a to už približne dva roky. Výkon rodičovských práv k maloletej bol upravený rozsudkom súdu právoplatným dňa 11.10.2017, pričom v podstate od tohto rozhodnutia si otec neplní vyživovaciu povinnosť. V období kedy súd rozhodol, zaplatil otec matke výživné len jeden krát v sume 150 eur, čo predstavovalo výživné na jeden mesiac a splátku zročného výživného, následne jej zaslal ešte sumu 40 eur. Od tej doby výživné už neplatí vôbec, takže zameškané výživné v súčasnej dobe predstavuje približne XXXX eur. Spočiatku podala návrh na výkon rozhodnutia, exekútor však od otca nevymohol žiadnu sumu, následne na otca podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Minulý mesiac bolo v trestnej veci nariadené pojednávanie, na ktoré sa otec nedostavil, pretože by mal byť vo výkone trestu, avšak v inej veci, nie pre neplatenie výživného. Na základe rozhodnutia súdu, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu, bol otec oprávnený stretnúť sa s dieťaťom dňa 24.12.2017 od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny, možnosť stretnúť sa s dieťaťom v tomto dni nevyužil, a ani v ďalšom období sa stretnutia s maloletou nedomáhal. Otec matku vôbec nekontaktoval so záujmom informovať sa na maloletú, telefonicky, správami, ani žiadnym iným spôsobom, o maloletú viac neprejavil záujem a to ani pri príležitosti jej sviatkov, Vianoc, narodenín či menín dieťaťa, neposlal jej darček ani pozdrav. V čase pred narodením dieťaťa sa na priezvisku maloletej s otcom dohodli. Teraz je však matka toho názoru, že maloletá nie je stotožnená so svojím priezviskom, pretože sa jej pýta na to, prečo sa každá z nich volá inak. Dieťa tiež vyzvedá, odkiaľ má toto svoje priezvisko a prečo sa nevolá ako matka alebo ako jej babka, keďže spolu s maloletou bývajú u matkiných rodičov, kde všetci príslušníci rodiny majú priezvisko ako má matka, iba maloletá má priezvisko T.. V čase posledného rozhodovania súdu bol od starých rodičov zo strany otca maloletej doručený balík so sladkosťami na Mikuláša, od tej doby však ani z ich strany nie je žiadny kontakt. Matka písomne vyzvala otca v auguste 2018, aby jej dal súhlas k zmene priezviska dieťaťa, na čo vôbec nereagoval.
7. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“), štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Po oboznámení sa s predmetom konania dospel súd k záveru, že je potrebné sa návrhom matky zaoberať, keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 35 Zákona o rodine, s ktorou otec maloletej nesúhlasí.
13. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že je potrebné návrhu matky vyhovieť, nakoľko maloletá žije v rodine, kde všetci jej členovia majú spoločné priezvisko a to vrátane jej matky. Tým, že maloletá začala navštevovať predškolské zariadenie, viac si uvedomuje rozdielnosť v priezvisku členov rodiny. Doposiaľ má priezvisko svojho otca a nie meno matky, preto súd dospel k záveru, že je v jej záujme, aby mala rovnaké priezvisko ako celá jej najbližšia rodina. Otec o maloletú dlhodobo nejaví žiaden záujem, neplatí výživné v súdom určenej výške, matku nekontaktuje s cieľom informovať sa o vývoji maloletej, s dieťaťom sa dlhodobo nestretáva a nevyužil ani možnosť stretnúť sa s dieťaťom v súdom stanovenom rozsahu. Matke na jej žiadosť o udelenie súhlasu k zmene priezviska nereagoval. Podľa názoru súdu, absolútny nezáujem o dieťa otec prejavil aj v predmetnom konaní, keď sa k návrhu matky ktorý mu bol doručený, žiadnym spôsobom nevyjadril, a na pojednávanie súdu, na ktoré bol riadne predvolaný, sa bez vážnych dôvodov nedostavil, aby tak priamo pred súdom sa k návrhu matky vyjadril a zaujal voči nemu stanovisko. Žiadny vážny dôvod, ktorý by bránil zmene priezviska maloletej, tak otec neuviedol a ani súd žiaden takýto dôvod nezistil.
14. Nakoľko súd pri rozhodovaní vo veciach v starostlivosti o maloletých je povinný prihliadať predovšetkým na záujem samotného maloletého dieťaťa, s poukazom na už vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď bol toho názoru, že zmena priezviska dieťaťa je v danom prípade dôvodná, aby malo dieťa priezvisko zhodné s priezviskom ďalších členov rodiny v ktorej žije, a nie priezvisko otca, ktorý o dieťa dlhodobo nejaví žiaden záujem a neplní si voči nemu ani základnú povinnosť ktorú ako otec má, a to platenie výživného.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).