Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-111-2019.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej U. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. W. XX, XXX XX W., o zaplatenie 149,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/87/2019-50 zo dňa 31.07.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: „I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení uviedol, že Dňa 23.05.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 262589535262917, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti stanovené v zmluve. Cena tovaru bola uvedená 312,62 eura, pričom priama platba predajcovi bola 31,26 eura, výška úveru tak bola 281,36 eura. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 32,30 eura, počet mesačných splátok 10, splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15.06.2015, konečná splatnosť úveru 15.03.2016. Výška úrokovej sadzby bola uvedená 23,56 % ročne, RPMN 26,25 %, odplata 23,56 %, priemerná RPMN 21,35 %, celková čiastka k zaplateniu 312,60 eura. Žalovaná si zvolila základný súbor poistenia za poplatok 3,33 %. Z prehľadu splácania poskytnutého úveru (úverový prípad č. XXXXXXXXXXXXXX) je zrejmé, že žalovaná čerpala úver 281,36 eura a uhradila sumu 193,80 eura (6 x 32,30 eura). posledná (10.) splátka úveru bola splatná dňa 15.03.2016. Žalobca v žalobe síce uviedol, že zročnosť poslednej splátky nastala 15.04.2016, uvedené tvrdenie však nepodporil žiadnym ďalším skutkovým tvrdením t.j. nezdôvodnil prečo podľa jeho názoru mala nastať splatnosť poslednej splátky o mesiac
neskôr ako bolo dohodnuté v zmluve a zároveň nepredložil žiadny dôkaz o uvedenom. Nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa 17.04.2019, z ktorej vyplýva predbežné právne posúdenie súdu. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená súdu dňa 09.04.2019, žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15.03.2019. Okrem toho súd uvádza, že v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti (ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach) a tak všetky splátky splatné 3 roky spätne pred podaním žaloby sú premlčané. Preto nepremlčanou by mohla byť iba splátka (podľa žalobcu) splatná 15.04.2016, avšak ako bolo uvedené vyššie, žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že došlo napr. k predĺženiu splatnosti, resp. odkladu splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej mesačnej splátky mala nastať dňa 15.03.2016, avšak z bodu 2.2. časti 1. úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 16.06.2015, a to spôsobom dohodnutým bode 1.4. časti 1. úverovej zmluvy tak, že Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca riadne predložil súdu spolu s návrhom na začatie konania. Z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci. V prípade, ak bolo v zmluve uvedené, že splatnosť prvej splátky nastane 15.06.2015, ale úver bol žalovanému poskytnutý až 16.06.2015, muselo automaticky dôjsť k zmene splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 22.09.2016. V predmetnom podaní bol žalovaný riadne informovaný o tom, že splatnosť poskytnutého úveru nastala dňa 15.04.2016. Žalovaný v konaní toto tvrdenie žalobcu nerozporoval. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu desiatej mesačnej splátky splatnej k 15.04.2019 vo výške 32,30 Eur s prísl.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd naviac uvádza, že tvrdenie, že v predmetnom prípade došlo k posunu splatnosti poslednej splátky na deň 15.04.2016 nemožno považovať za nesporné, keďže toto je v rozpore s predloženým listinným dôkazom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej konečná splatnosť úveru bola určená na deň 15.03.2016. Odvolací súd nepopiera, že zmluvné podmienky, dojednania je možné meniť, v danom prípade je však zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Pre tento typ zmluvy sa vyžaduje písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), a preto aj akékoľvek jej zmeny, dodatky musia byť uskutočnené v písomnej forme. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi ním (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanou došlo k posunu splatnosti poslednej splátky na deň 15.04.2016 na základe písomnej dohody. Neobstojí preto argument žalobcu, že k posunu splatnosti došlo automaticky vzhľadom na čas poskytnutia úveru. Zo zmluvy nevyplýva, že by čas poskytnutia úveru mal vplyv na termíny, posun splatnosti splátok vymedzených v zmluve. Vo vzťahu k posunu splatnosti poslednej splátky je tiež bezpredmetné, že žalobca žalovanej zasielal predžalobnú upomienku, v ktorej uviedol, že konečná splatnosť úveru nastala 15.04.2016, keďže takáto informácia zo strany žalobcu bola žalovanej oznámená spätne, a nie už pred uplynutím konečnej splatnosti dohodnutej v zmluve. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že uplatnený nárok je premlčaný, keď žaloba bola na súd podaná až po uplynutí troch rokov od splatnosti poslednej splátky (žaloba podaná 10.04.2019, posledná splátka splatná 15.03.2016).
Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.