Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/67/2019

Potvrdené rozhodnutím 26CoCsp/38/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzsko, Paríž, Boulevard Haussmann 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: R. G., nar. X. I. XXXX, trvale pobytom E. A. XXX, A., o zaplatenie 484,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 5. novembra 2019 č.k. 19Csp/67/2019-89 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, E. A. XXX, A., o 484,41 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Zamieta sa žaloba o 484,41 € s 18,16 %-ným ročným úrokom:

- zo sumy 497,30 € od 03.06.2016 do 26.10.2016 a

- zo sumy 484,41 € od 27.10.2016 do zaplatenia, a s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 542,41 € od 03.06.2016 do 01.10.2016,

- zo sumy 533,41 € od 02.10.2016 do 26.10.2016 a

- zo sumy 484,41 € od 27.10.2016 až do zaplatenia.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 18.05.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku I a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 669 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 33,45 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal sa do omeškania, pôvodný veriteľ úver 02.06.2016 „zosplatnil“. Žalovaný celkovo zaplatil 332,15 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že má vysoké mesačné náklady a pohľadávku žalobcu nevie naraz splatiť.

3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [ ; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa , a skutočností známych súdu v zmysle v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o

spotrebiteľskom úvere (č. l. 13 až 20), splátkový kalendár (č. l. 23), prehľad platieb a ich započítanie (č. l. 24), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 25), doručenka (č. l. 26), výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom (č. l. 32 až 45), ustálil súd tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 13 až 20).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „zmluva“; č. l. 13 až 20), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:

Výška úveru: 669 EUR Výška mesačnej splátky: 33,45 EUR Počet mesačných splátok: 24 Výška úrokovej sadzby: 18,16 % p. a. - fixná RPMN: 19,75 % Priemerná RPMN: 34,42 % Celková čiastka k zaplateniu: 802,80 EUR … Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Poplatok za poistenie: 0 % Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.04.2015 Konečná splatnosť Úveru: 15.03.2017“.

7. V Časti 1 článku 2 s názvom „Trvanie [zmluvy]“ sa strany dohodli o. i. na tomto:

„2.2 [Zmluva]… účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru Dlžníkovi. …

8. V Časti 3 článku 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:

„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru… … 3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve] …“

9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému sumu 669 € dňa 06.03.2015 (nesporná skutočnosť). Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátky splatnej 15.11.2015 a hoci celkovo zaplatil 332,15 €, ďalšie splátky už riadne a včas nesplácal (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 24).

10. Listom z 09.06.2016 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 02.06.2016 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru; č. l. 25). Zásielka s listom bola pre žalovaného uložená na pošte do 04.07.2016, keď ju pošta vrátila pôvodnému veriteľovi (doručenka, č. l. 26).

11. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom, č. l. 32 až 45).

B. Právne posúdenie

12. Podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže zmluva nadobudla účinnosť v zmysle časti 1 článku 2 ods. 2.2 zmluvy až poskytnutím spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, takto

vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa (ďalej len „“), ktorá je reálnym kontraktom. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

13. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených . Tento zákon v , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. , a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12, teda aj na zmluvu, ktorá je predmetom konania v tejto veci.

14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 669 € v súlade s . V zmysle časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 24 mesačnými splátkami po 33,45 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle . Keďže splátky prestal od novembra 2015 riadne a včas splácať, dostal sa do omeškania ( ). Pôvodný veriteľ si napokon uplatnil právo dohodnuté na základe v časti 3 článku 3 ods. 3.1 a 3.4 zmluvy a pôžičku „zosplatnil“. Zásielka s týmto právnym úkonom pôvodného veriteľa bola pre žalovaného uložená na pošte a pošta ju 04.07.2016 vrátila pôvodnému veriteľovi ako neprevzatú v odbernej lehote. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, teda len čo sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (R 27/2011). Z doručenky k listu pôvodného veriteľa vyplýva, že zásielka určená žalovanému bola najneskôr 04.07.2016 uložená na pošte, a preto v súlade s judikatúrou (R 85/2018) platí, že mal možnosť oboznámiť sa obsahom zásielky. To znamená, že „zosplatňujúci“ úkon mu bol účinne doručený v zmysle , a to bez ohľadu na to, že si uloženú zásielku na pošte napokon nevyzdvihol. Tým vzniklo pôvodnému veriteľovi právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.

15. Žalobca, ktorý sa podľa v spojení s stal k 22.08.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, vstúpil k tomuto okamihu do práv pôvodného veriteľa súvisiacich s danou pohľadávkou voči žalovanému.

16. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať brániaci jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie bolo do , ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. sa do zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie , podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný , a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou

povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj , ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.

17. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti , a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa .

18. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať úver, keď od novembra 2015 splátky neplatil v predpísanej výške a splatnosti. Keďže toto omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, pôvodný žalobca si uplatnil právo na okamžité splatenie celého úveru podľa .

19. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa a nasl. . Podľa plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak však veriteľ využil svoje právo na základe a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky ( in fine ). Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky ( in fine ). Právo veriteľa podľa v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie , ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa , pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. a by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka, na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle in fine bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Zároveň platí, že právo veriteľa „zosplatniť“ dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v mesačných intervaloch, nezaniklo len preto, že medzičasom sa stali splatnými aj ďalšie mesačné splátky.

20. V danej veci pôvodný veriteľ listom z 09.06.2016 vyhlásil „mimoriadnu splatnosť dlhu“. Z toho potom vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli splátke splatnej viac ako tri mesiace pred týmto dátumom, teda kvôli splátke splatnej 15.02.2016. Trojročná premlčacia doba preto uplynula 15.02.2019. Žaloba však bola na súd podaná až 18.05.2019, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčané je aj jej príslušenstvo, ktoré podľa tvorí úrok, úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, keďže sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s .

21. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa nemožno vymáhať. Zo žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže dlžník dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).