Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-277-2005.pdf
PDF · 71.83 KB
Case nature
Subarea
14Er/277/2005
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, 29.augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: SATÍVA spol. s.r.o., IČO: 36 318 850, SNP 956/37, 924 01 Galanta, za účasti súdneho exekútora JUDr. Jozef Matejov, Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1 867,22 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
odôvodnenie:
1.Na návrh oprávneného sa dňa 25.5.2005 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn. 14Er/277/2005 zo dňa 9.6.2005, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1867,22 Eur a ďalších trov exekúcie.
2.Dňa 19.10.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Zároveň uviedol, že si v predmetnom exekučnom konaní uplatňuje náhradu trov exekúcie.
3.Súd mal preukázané, že povinný bol dňa 5.1.2011 vymazaný z obchodného registra. Súd následným skúmaním podmienok konania, zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, č.k. 700-0840015904-GC04/04 zo dňa 5.4.2004, je prekludované. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2004. Ide teda o prekludovaný exekučný titul, pretože prekluzívna lehota uplynula dňa 31.05.2004. Týmto dňom sa rozhodnutie č. 700-0840015904-GC04/04 zo dňa 5.4.2004 stalo právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom).
4.Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7.Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8.Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
9.Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
10.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil. Súd podotýka, že sa nestotožnil sa z dôvodom zastavenia exekúcie navrhovaným exekútorom, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže mal za to, že právo priznané rozhodnutím oprávneného (exekučným titulom), bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
11.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14.Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15.Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V nadväznosti na uvedené o náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, ten stratil procesnú spôsobilosť ako aj spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí
viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“. Navyše súd záverom podotýka, že súdny exekútor mohlo podať podnet na zastavenie exekúcie už v roku 2011, keď došlo k výmazu povinného z obchodného registra. V zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V danom prípade tu teda existujú aj dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov súdnemu exekútorovi v zmysle ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, nakoľko súdny exekútor mal dostatočný časový priestor na predloženie podnetu na zastavenie exekúcie, čo však opomenul.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.