Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nt/27/2022

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/82/2024
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 26. augusta 2024 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Evy Kyselovej, prejednal sťažnosť odsúdeného A. B. C. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2Nt/27/2022 z 5.2.2024 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. C. zamieta ako nedôvodnú."

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich A. B. a A. C. na verejnom zasadnutí dňa 5. 2. 2024 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Podľa súd z a m i e t a návrh odsúdeného D. E. F., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom B. B. XX, H. I. J., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch, na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 20. 8. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 23. 6. 2021.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš spisová značka zo dňa 20.08.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline spisová značka zo dňa 23.06.2021 bol D. E. F. odsúdený za zločin všeobecného ohrozenia podľa na tom skutkovom základe,

že

v období od 14. 8. 2012 do dňa 13. 8. 2013 v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou č. 8/2011, a na jej základe vydaným stavebným povolením zo dňa 23. 11. 2011 č. SOcU/LJ-140/2011 svojvoľne zasahoval do prestavby budovy Obecného úradu obce Demänovská Dolina, IČO: 00 315 168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský Mikuláš s prideleným súpisným číslom 258, postavenej na parcele č. 2925/7 zapísanej na liste vlastníctva č. XX vedeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec B. B., katastrálne územie B. B., a to napriek opakovaným upozorneniam D. K. L., osobou poverenou stavebným dozorom D. E. L. a statikom D. M. N., pričom v interiéroch nehnuteľnosti sa pravidelne pohybovalo najmenej 9 osôb, pričom svojimi rozhodnutiami spôsobil po statickej stránke na stavbe havarijnú situáciu s bezprostrednou hrozbou zrútenia krovu a časti nosných konštrukcií, čo na strane obce Demänovská Dolina viedlo za účelom zabezpečenia stavby proti jej zrúteniu k vzniku nákladov vo výške najmenej 42.576,35 eura.

Zato bol odsúdený podľa s použitím na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom ňom stráženia. Súčasne súd uložil menovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej obce Demänovská dolina vo výške 34.336,43 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodený subjekt na civilný proces. Odsúdený prostredníctvom obhajcu podal proti vyššie uvedenému rozsudku návrh na povolenie obnovy konania. Odôvodnil to tým, že dňa 28.7.2020 podal na Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Liptovskom Mikuláši trestné oznámenie na J. M. C. pre podozrenie (okrem iného) zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa na tom skutkovom základe, že od 6.12.2013 do februára 2014 umožnila užívať budovu obecného úradu na adrese Demänovská dolina 258, okr. Liptovský Mikuláš aj napriek tomu, že budova obecného úradu bola z pohľadu statiky v havarijnom stave a že

rozhodnutím stavebného úradu – obce Liptovský Ján zo dňa 6.12.2013, č. SOcÚ/LJ-206-2013 boli pozastavené všetky stavebné práce na stavbe nadstavby a prestavby obecného úradu a vlastníkovi stavby bolo nariadené vykonať okamžité zabezpečovacie práce podľa statického posudku D. M. N., čím vystavila poslancov obecného zastupiteľstva, administratívu obecného úradu a predajňu potravín umiestnenú v budove obecného úradu ohrozeniu. Uvedené trestné oznámenie bolo uznesením zo dňa 25.8.2021, ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020 podľa odmietnuté, nakoľko podľa vyšetrovateľa PZ nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . V rámci preverovania jeho trestného oznámenia bolo na zápisnicu podľa vypočutých viacero osôb, a to v nasledovnom rozsahu: 1. J. M. C., starostka obce Demänovská dolina od 25.1.2014, pričom od 12.8.2013 zastávala funkciu zástupcu starostu obce Demänovská dolina, ktorá okrem iného uviedla: „Na základe toho rozhodla, že úrad presťahuje na záchytné parkovisko pod obcou Pavčiná Lehota do priestorov obce. Do týchto priestorov sa obecný úrad presťahoval asi tak za dva mesiace. Ďalej uviedla, že v rozhodnutí zo dňa 6.12.2013 č. SOcÚ/LJ-206-2013 mali uvedené, že budovu nedoporučujú užívať, že je po statickej stránke v havarijnom stave, no v rozhodnutí nemali uvedené, že budovu je potrebné okamžite vypratať. Na vypratanie budovy by musel obecný úrad Lipt. Ján vydať samostatné rozhodnutie, pričom takéto rozhodnutie však vydané nebolo.“ 2. D. O. O. vykonávajúca inžiniersku činnosť a stavebný dozor ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň vykonávajúca zabezpečenie stavby, a to prestavby obecného úradu Demänovská dolina, ktorá k veci uviedla „Narušená statika nezasahovala do starého stavu budovy, kde bola umiestnená pošta a potraviny, čo bol jeden priestor. K potravinám a k pošte uviedla, že tu nedošlo k ohrozenou osôb, ktoré navštevovali toto zariadenie. K ohrozeniu ľudí nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že vchod do priestorov pošty a potravín bol separovaný od staveniska. Statika bola narušená v priestoroch, kde sa vykonávala rekonštrukcia.“ 3. D. C. P., referentka Stavebného úradu obce Liptovský Ján, ktorá vydala rozhodnutie zo dňa 6.12.2013 č. SOcÚ/LJ-206-2013, ktorá uviedla „Na základe tohto statického posudku, obec vydala rozhodnutie zo dňa 6.12.2013 (právoplatné dňa 27.12.2013), ktorým boli všetky stavebné práce na „nadstavbe a prestavbe OÚ Demänovská dolina“ a prístavbe garáže na Starom koliesku zastavené, a to z dôvodu toho, že stavba nie je v podstatnej časti realizovaná podľa projektu statiky a stavebnej časti, ani jeden nosný prvok, stĺp a preklady nie sú realizované podľa projektu statiky a že krov je nefunkčný po statickej stránke. Zároveň týmto rozhodnutím bolo nariadené vykonať vlastníkovi stavby zabezpečovacie práce v rozsahu uvedenom v statickom posudku. Pred vydaním uvedeného rozhodnutia bola vykonaná obhliadka stavby a zhodnotenie stavby. V tej dobe v stavbe bol obecný úrad, ktorý fungoval a bola tam ešte prevádzka, ktorá však nebola fungujúca. V čas obhliadky boli začaté zabezpečovacie práca nevyhnutné podľa statického posudku, nakoľko išla zima a v prípade zaťaženia snehom, by hrozilo zrútenie krovu. Rozhodnutím zo dňa 6.12.2013 sa nezakázalo užívať budovu, bolo na majiteľovi budovy, či dovolí alebo nedovolí vstup stránok, čiže občanov do budovy na ktorej sa vykonávala prestavba. Obec Demänovská dolina zaslala na obec Liptovský Ján aj žiadosť o vyjadrenie sa k rozhodnutiu zo dňa 6.12.2013 čiže k užívaniu stavby. Obcou L. Ján im bolo zaslané stanovisko, že je na majiteľovi stavby, či stavbu bude ďalej užívať alebo bude stavba vyprataná. Rozhodnutím nebolo uložené zakázané užívať priestory obecného úradu.“ 4. D. E. O., poslanec obecného zastupiteľstva obce Demänovská dolina v rokoch 2010-2014, ktorý k veci uviedol „K ohrozeniu života a zdravia osôb, ktoré pracovali na obecnom úrade a obchode a aj návštevníkov obchodu a obecného úradu nemohlo dôjsť a to z toho dôvodu, nakoľko sa tieto zariadenia nachádzali v pôvodnej prednej časti pôvodného objektu ktoré staticky neboli narušené. Kde je v súčasnosti vstup do nových horných nadzemných podloží bola osadená mreža, aby sa zabránilo vstupu osôb na tieto priestory.“ Na základe vyššie uvedených výpovedí dospel vyšetrovateľ PZ k záveru, že J. C. nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia keďže „všeobecné nebezpečenstvo nastáva vtedy, ak ľuďom hrozí konkrétne nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudziemu majetku škoda veľkého rozsahu. Z vykonaného preverovania trestného oznámenia vyplynulo, že starostka J. M. C. sama iniciovala preskúmanie realizovanej stavby budovy obecného úradu Demänovská dolina po statickej stránke, následne vykonala kroky smerujúce k zabezpečeniu budovy a aby bola po statickej stránke bezpečná po prestavbe. Taktiež zabezpečila presťahovanie obecného úradu Demänovská dolina do priestorov patriacich pod obec Demänovská dolina na záchytnom parkovisku pod obcou Pavčiná Lehota počas prestavby. Taktiež z výsluchov vyplynulo, že v časti budovy obecného úradu, ktoré boli užívané nebola narušená statika a bola oddelená od časti kde prebiehala prestavba.“

Okresný súd Liptovský Mikuláš v Rozsudku na strane 45 uvádza „Zároveň mal súd za preukázané, že obžalovaný ako starosta obce mal nepochybne riadnu vedomosť o tom, že v priestoroch obecného úradu sa denne pohybovalo 5 zamestnancov, ďalej 3-4 zamestnankyne obchodu a pizérie, do ktorých prichádzali zákazníci, denne sa na obecný úrad dostavovali aj občania a v neposlednom rade sa v týchto priestoroch pohybovali aj stavební robotníci. (...)“ V iných častiach Rozsudku sa súd prvého stupňa už údajným vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví nezaoberal. V tomto prípade je nutné podotknúť, že v konaní vedenom pod ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020 vyšiel najavo nový dôkaz, ktorý súd v Rozsudku nezohľadnil, a to konkrétne z výpovede D. E. O. a D. O. O., z ktorých vyplynulo, že budova obecného úradu je rozdelená na dve časti, pričom v jednej sa realizovala rekonštrukcia obecného úradu a v druhej, v ktorej sa nachádzali potraviny a pošta, tá mala osobitný vchod a bola separovaná od staveniska (obecného úradu, ktorý bol rekonštruovaný). Z uvedeného je tak zrejmé, že na obecnom úrade, na ktorom sa realizovala rekonštrukcia sa nemohlo nachádzať viac ako 7 ľudí. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu všeobecného ohrozenia sa vyžaduje, aby páchateľ vydal do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví minimálne 7 osôb. Odsúdený má za to, že v danom prípade sa tak jedná o nový dôkaz, ktorý má zásadný vplyv pre posúdenie viny v jeho prípade. Keďže budova je rozdelená na dve časti, ktoré sú od seba funkčne oddelené a budova obchodu a pošty mohla fungovať bez toho, aby aj prípadné zrútenie krovu malo na ich fungovanie akýkoľvek dopad, je evidentné, že odsúdený svojim konaním nemohol spôsobiť nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viac ako 7 osobám. V budove obecného úradu sa totiž mohlo zdržiavať v pracovnom čase maximálne 5 osôb a aj to bolo skôr ojedinelé, než pravidelne. Len pre úplnosť stále zotrváva na tom, že žiadne pokyny v rozpore s projektovou dokumentáciou, ktoré by viedli k zrúteniu krovu nikomu nezadával.

Zároveň odsúdený poukázal na dôležité časové súvislosti, ktoré vyšli najavo v konaní vedenom pod ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020, ktoré rovnako súd v Rozsudku nezohľadnil, a to, že od 13.8.2013 funkciu starostky obce (ako zástupkyňa starostu) prevzala J. C., k vypracovaniu statického posudku D. N. došlo dňa 22.11.2013 a k vyprataniu obecného úradu došlo vo februári 2014. Z uvedeného je tak zrejmé, že počas obdobia skoro šiestich mesiacov obecný úrad, ktorý bol podľa vyjadrenia D. N. v havarijnom stave bol naďalej funkčný a prístupný verejnosti. V prípade, ak odsúdený zapríčinil havarijný stav na obecnom úrade jeho údajnými nesprávnymi pokynmi ako ustálil v Rozsudku Okresný súd Liptovský Mikuláš a týmto konaním vydal do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví najmenej sedem ľudí, je prekvapujúce, že v udržiavaní tohto stavu pokračovala aj ďalšia starostka obce J. C., ktorá v uvedenej budove obecného úradu vykonávala činnosť ešte ďalšieho polroka. Ešte prekvapujúcejšie je však to, že J. C. nebola za toto konanie ani trestne stíhaná, nakoľko vyšetrovateľ skonštatoval, že svojim konaním nenaplnila objektívnu stránku trestného činu všeobecného ohrozenia. Navyše v danom prípade má odsúdený dôvodne za to, že k objektivizácii nebezpečenstva zrútenia krovu a tým vydaniu osôb do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví došlo de facto až 22.11.2013, pričom obecný úrad sa z uvedených priestorov odsťahoval až vo februári 2014. Považuje preto za nelogické, že jeho konanie bolo posúdené ako konanie napĺňajúce skutkovú podstatu zločinu všeobecného ohrozenia, avšak konanie J. C. takto kvalifikované nebolo, a to obzvlášť, keď počas jej funkčného obdobia bol vypracovaný statický posudok dňa 22.11.2013 a vydané rozhodnutie stavebného úradu dňa 6.12.2013. Všeobecné ohrozenie nastáva vtedy, ak ľuďom hrozí bezprostredné konkrétne nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví. Nestačí, ak konaním páchateľa bola vytvorená len taká situácia, že všeobecne nebezpečný následok môže síce nastať, ale len po splnení ďalších podmienok, ktoré páchateľ alebo tretia osoba môže realizovať. Pre stav všeobecného ohrozenia je charakteristické nielen priblíženie sa k poruche, t.j. bezprostrednej, konkrétnej hrozby jej vzniku, ale aj určitá živelnosť a neovládateľnosť priebehu vyvolanej udalosti, keď vznik poruchy na zákonom chránenom záujme nie je závislý iba od konania páchateľa, ale predovšetkým od náhodných okolností. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z konania vedeného pod ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020 je evidentné, že o bezprostrednú hrozbu smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, ktorú mal odsúdený konaním popísaným vo výrokovej časti Rozsudku spôsobiť, nemohlo dôjsť, keďže tento stav pretrvával aj počas funkčného obdobia novej starostky J. C., a to v období najmenej ďalšieho polroka. V prípade, ak by po ukončení jeho funkčného obdobia existovalo bezprostredné nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví ľudí nachádzajúcich sa v dotknutom objekte, títo by boli okamžite z neho evakuovaní. K uvedenému však nikdy nedošlo a objekt bol prístupný verejnosti počas celého obdobia rekonštrukcie, a to aj po odchode odsúdeného z postu starostu a ešte najmenej polroka potom. V danom prípade neexistovala ani určitá živelnosť a neovládateľnosť priebehu vyvolanej udalosti, pretože tento stav bolo možné bez problémov zvrátiť, a to tak ako to aj vykonané bolo – spevnením stavby. Vzhľadom na to je

evidentné, že jeho konanie nie je možné subsumovať pod všeobecné ohrozenie, pretože toto konanie nenapĺňa obligatórny znak objektívnej stránky tohto trestného činu. Navyše je nutné prihliadnuť aj na výpoveď J. C. v konaní vedenom pod ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020 že v prípade, ak by reálne hrozilo zrútenie krovu a ohrozenie životov ľudí, dotknutý stavebný úrad by nepochybne v predmetnom rozhodnutí nariadil povinnosť vypratania Obecného úradu do času kým sa nevykonajú zabezpečovacie práce na Obecnom úrade. Keďže v identifikovanom rozhodnutí nie je o vyprataní Obecného úradu ani zmienka a stavebný úrad ani nevydal takéto samostatné rozhodnutie o vyprataní, odsúdený je presvedčený, že stav na Obecnom úrade nebol ani zďaleka taký dramatický a už vôbec nie havarijný ako účelovo uvádzali svedkovia vo svojich výpovediach. Navyše opätovne zdôrazňuje, že tak potraviny ako aj pošta, ktoré sa nachádzajú v budove Obecného úradu boli v plnej prevádzke aj po 6.12.2013, kedy Obecný úrad Liptovský Ján zastavil stavebné práce na Obecnom úrade a kedy starostkou obce Demänovská dolina už bola J. C.. Zhrnúc uvedené je zrejmé, že pri prestavbe Obecného úradu sa v budove nenachádzalo minimálne 7 osôb tak ako to tvrdila najmä svedkyňa J. C. a ktorej výpoveď si osvojil aj súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania totiž muselo byť súdu zrejmé tak ako to bolo neskôr konštatované aj v Uznesení, že vstup do potravín a pošty je samostatný, tzn. existuje osobitný vchod do týchto priestorov, v dôsledku čoho fakticky nie je možné, aby osobám, v týchto priestoroch hrozilo v dôsledku možného zrútenia krovu akékoľvek nebezpečenstvo. Navyše je toho názoru, že v prípade, ak by bezprostredne hrozilo zrútenie krovu, tak stavebný úrad Liptovský Ján by nariadil vypratanie tohto priestoru a neponechal by uvedené rozhodnutie na osobách odborne nekompetentných túto skutočnosť odborne posúdiť. Navyše odsúdený poukázal na to, že presťahovanie obecného úradu po tom ako svedkyňa J. C. prevzala Obecný úrad považuje za účelové smerujúce výlučne k dramatizácii celej situácie ako aj k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami. Odsúdený je názoru, že na verejnom zasadnutí je potrebné vykonať tento nový dôkaz spolu s výsluchmi vyššie uvedených osôb, ktorými sa preukáže, že nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol odsúdený.

Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na podanom návrhu.

Prokurátor k návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí uviedol, že neboli naplnené zákonné požiadavky v zmysle umožňujúce návrhu odsúdeného vyhovieť. Skutočnosti tvrdené v návrhu nie sú novými ako súd prvého stupňa, tak súd odvolací sa nimi zaoberal, nakoľko bezprostredne vyplývajú zo statického posudku D. N. a znaleckého posudku D. I., ktoré sa týkali budovy ako celku a je teda irelevantné, či vôbec a ako táto bola vnútorne a stavebnotechnicky členená. Pre úplnosť dal do pozornosti súdu, že v intenciách Tr. zákona je nesporné, že na zdraví a živote boli popri zamestnancoch pošty, potravín, obecného úradu reálne ohrozovaní aj pracovníci pracujúci na stavbe ako takej a je teda zrejmé, že právna požiadavka súčasného ohrozenia najmenej 7 fyzických osôb naplnená bola. Vyššie konkretizovaná skutočnosť vyplývajúca z návrhu na povolenie obnovy nie je novou a nie je spôsobilou objektívne privodiť iné rozhodnutie súdu než aké už bolo v dvoch inštanciách urobené. Nepovažuje za relevantné vykonávať v tomto smere ani navrhované dôkazy. V rámci návrhu na povolenie obnovy konania sú odsúdeným porovnávané dve diametrálne odlišné skutkové okolnosti, kedy odsúdenému bolo kladené za vinu neodborné a v konečnom dôsledku protiprávne zasahovanie do stavebných prác, čo viedlo k následku upravenom v Tr. zákona. V prípade jeho nástupkyne J. M. C. išlo už len o sanáciu ním vyvolaného následku s tým, že táto na rozdiel od D. E. F. preukázateľne vyvíjala v tomto smere aktivity a prijímala opatrenia. Pre nesplnenie zákonných požiadaviek nie je možné návrhu vyhovieť a preto navrhol v intenciách návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí bolo vykonané dokazovanie prečítaním podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. a pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020 (označeného odsúdeným v návrhu na povolenie obnovy konania).

Z obsahu vyšetrovacieho spisu vedeného na OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-343/1-VYS- LM-2020 vyplýva, že na základe tvrdení D. E. F. na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. prokurátor v zmysle ust. (per analogiam) odovzdal vyšetrovateľovi ORPZ, odbor kriminálneho vyšetrovania Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie a rozhodnutie D. F. verbalizované podozrenia z rôznej trestnej činnosti vrátane podozrenia zo spáchania zločinu všeobecného ohrozenia podľa Tr.

zákona na skutkovom základe, že neznámy páchateľ ako osoba oprávnená konať v mene Obce Demänovská Dolina umožnil dosiaľ neustálenému okruhu fyzických osôb používať priestory obecného úradu napriek tomu, že budova obecného úradu bola z pohľadu statiky v havarijnom stave a že rozhodnutím príslušného stavebného úradu zo dňa 6. 12. 2023 boli zastavené všetky stavebné práce na stavbe nadstavby a prestavby obecného úradu a vlastníkovi stavby bolo nariadené vykonať okamžite zabezpečovacie práce v rozsahu uvedenom v statickom posudku D. M. N.. V rámci preverovania uvedeného podozrenia boli vypočuté osoby J. M. C., D. C. P., D. E. O. a D. O. O.. Uvedené osoby vypovedali tak ako je uvedené v písomnom návrhu na povolenie obnovy konania. Trestné oznámenie vo veci vyššie uvedeného podozrenia bolo právoplatne odmietnuté.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Z ustanovení , ako aj rozsiahlej súdnej praxe vyplýva, že podmienkou pre povolenie obnovy konania je existencia novej skutočnosti a nového dôkazu, ktoré neboli známe súdu v pôvodnom konaní a ktoré sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci ( v otázke viny, resp. v otázke trestu ). Súdna prax interpretuje ustanovenie v tom zmysle, že novou skutočnosťou je potrebné rozumieť okolnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní.

Podľa návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania novou okolnosťou (ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní) je tvrdenie, že budova obecného úradu Obce Demänovská Dolina je rozdelená na dve časti, pričom v jednej sa realizovala rekonštrukcia obecného úradu a druhá časť, v ktorej sa nachádzali potraviny a pošta, mala samostatný vchod a bola oddelená od staveniska, t. j. obecného úradu, ktorý bol rekonštruovaný. Vzhľadom na ich funkčné oddelenie budova obchodu a pošty mohla fungovať bez toho, aby aj prípadné zrútenie krovu malo na ich prevádzku dopad. Na základe uvedeného zistenia prijal odsúdený záver, že svojim konaním nemohol spôsobiť nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viac ako 7 osobám, keďže v budove obecného úradu sa mohlo zdržiavať najviac 5 osôb. Odsúdeným vyššie označenú novú skutočnosť nemožno považovať za okolnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Stavebno-technické riešenie budovy, v ktorej sa nachádzal aj obecný úrad Obce Demänovská Dolina, bolo nepochybne známe odsúdenému v pôvodnom konaní a uvedená otázka bola predmetom dokazovania v pôvodnom trestnom konaní. Uvedená okolnosť musela byť známa aj znalcovi D. E. I., ktorý vypracoval znalecký posudok z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, statika stavieb. Jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku bolo aj miestne šetrenie spojené s ohliadkou predmetnej budovy. Závery vyplývajúce zo z uvedeného znaleckého posudku, resp. výpovede znalca o zásahoch do stavby v rozpore s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením, ako aj o existencii havarijného stavu vzniknutého v dôsledku vyššie uvedených zásahov, sa vzťahujú na budovu (v ktorej prebiehali stavebné práce) ako celok. Zo záverov znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že primárnou a bezprostrednou príčinou, ktorá spôsobila vznik všeobecného nebezpečenstva spočívajúceho v bezprostrednom ohrození zdravia a života osôb, ako aj škodu na majetkových hodnotách obce vo výške náhrady na uvedenie stavby do stavu schopného užívania, bol havarijný stav s bezprostrednou hrozbou zrútenia krovu a časti nosných konštrukcií budovy obecného úradu. V súvislosti s tvrdením odsúdeného o nižšom počte ľudí (pohybujúcich sa v budove), ktorí mali byť vystavení nebezpečenstvu ich smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku zásahov do stavebných prác súd uvádza, že v prebiehajúcom konaní (o návrhu na povolenie obnovy konania) odsúdený nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorý preukazuje vydanie vyššie uvedenému nebezpečenstvu ľudí v počte nižšom ako je sedem. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že na základe dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní mal súd preukázané, že v čase vzniku havarijného stavu v priestoroch obecného úradu pôsobilo na dennej báze 5 zamestnancov, na obecný úrad prichádzali tiež zákazníci a v časti budovy dotknutej samotnou rekonštrukciou sa

nachádzali stavební robotníci. V konaní o povolenie obnovy konania neboli vykonané (ani označené) dôkazy, na podklade ktorých doposiaľ preukázaný vyššie opísaný skutkový stav (o počte osôb vydaných nebezpečenstvu smrti, resp. ťažkej ujmy na zdraví), nemôže obstáť.

Odsúdený odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania aj tým, že rovnaký stav v budove obecného úradu pretrvával aj za pôsobenia starostky J. C. v nasledujúcom období od augusta 2013 do februára 2014, počas ktorého bola budova obecného úradu prístupná verejnosti, pričom vo vzťahu ku nej nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť s odôvodnením, že neboli naplnené znaky trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona. Uvedené tvrdenie odsúdeného nie je žiadnou novou skutočnosťou, súdu skôr neznámou, pre účely konania o povolenie obnovy konania, pretože nemá žiadnu vecnú súvislosť s trestným konaním vedeným voči D. E. F. pod sp. zn. na vyššie uvedenom skutkovom základe. Odsúdeným použitá argumentácia sa vzťahuje na iný skutok, ktorého sa mala dopustiť iná osoba. Pre úplnosť súd uvádza, že dôvodom pre odmietnutie trestného oznámenia smerujúceho voči J. C. bol vyšetrovateľom zistený skutkový stav, podľa ktorého menovaná osoba sama iniciovala preskúmanie realizovanej prestavby budovy obecného úradu po statickej stránke, vykonala opatrenia smerujúce k zabezpečeniu budovy tak, aby bola po statickej stránke bezpečná po prestavbe a taktiež zabezpečila presťahovanie obecného úradu do iných priestorov.

V zostávajúcej časti návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený polemizuje a nesúhlasí so zisteným skutkovým stavom ani právnym posúdením veci a vyjadruje vlastné úvahy a predstavy, o správnosti ktorých je presvedčený. Odsúdený sa tiež „týmto spôsobom“ snaží docieliť zmenu hodnotenia vykonaných dôkazov. Súd pripomína, že zmyslom konania o povolení obnovy konania je na základe iniciatívy oprávnenej osoby (v tomto prípade odsúdeného) preukazovať nové skutočnosti a nové dôkazy (súdu skôr neznáme v pôvodnom konaní) a konfrontovať tak skutkový stav zistený na základe vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní s novo zisteným skutkovým stavom preukázaným práve v konaní o povolenie obnovy konania. Je neprípustné a v rozpore s účelom a zmyslom konania o povolenie obnovy konania, aby súd v tomto konaní skúmal, či v pôvodnom konaní došlo k procesných pochybeniam orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu. V tomto konaní súd nemôže preskúmať ani vecnú správnosť rozsudku, spôsob hodnotenia dôkazov v pôvodnom konaní.

Z návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že odsúdený ani v návrhu ani na verejnom zasadnutí neoznačil žiadnu okolnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní (t. j. novú skutočnosť) a už vôbec neoznačil ani nepredložil dôkaz, súdu skôr neznámy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného.

Súd odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedkov D. C. P., D. O. O. a D. E. O. navrhnuté odsúdeným. Skutočnosti, na ktoré majú byť uvedení svedkovia vypočutí, je možné zistiť z vykonaných dôkazov a to z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-343/1-VYS-LM-2020. Z takto vykonaného dôkazu vyplýva, že vypočúvané osoby neuvádzali žiadne nové skutočnosti súdu neznáme v pôvodnom konaní, z tohto dôvodu je nadbytočné vypočúvať ich v procesnom postavení svedkov v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania. V súvislosti s návrhom na výsluch J. C. súd uvádza, že menovaná osoba zomrela.

Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Súd mal tiež preukázané, že nevyšli najavo žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odňatia slobody bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Uložený druh trestu nie je ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. Preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.