Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-59-2018.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie neplatnosti niektorých úkonov v notárskej zápisnici č. N124/2005, Nz 10681/2005, NCR1s 10577/2005 zo dňa 11.03.2005, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2018, po zmene petitu pripustenej uznesením súdu dňa 07.09.2019, voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že v notárskej zápisnici č. N124/2005, Nz 10681/2005, NCRIs 10577/2005 osvedčenie o priebehu dražby zo dňa 11.03.2005 notárkou D.. E. H. sú neplatné zápisy v bodoch: 7/ Po výzve licitátora o urobení podania vo výške 1.800.000,- Sk / slovom jeden milión osemstotisíc slovenských korún/ urobil podanie pod č. 7. Nakoľko po opakovaných výzvach licitátora neurobil žiadny účastník podanie vyššie, účastníkovi pod č. 7 bol udelený príklep, a 8/ Vydražiteľom predmetu dražby sa stal: C. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX H. XXX. Bývalým vlastníkom predmetu dražby bol: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XX. Alebo aby súd alternatívne určil, že v notárskej zápisnici č. N124/2005, Nz 10681/2005, NCRIs 10577/2005 osvedčenie o priebehu dražby zo dňa 11.03.2005 notárkou D.. E. H. sú neplatné úkony obsiahnuté v bode 7 licitácia predmetu dražby posledný zápis „účastníkovi pod č. 7 bol udelený príklep.“ a v bode 8 vydražiteľom predmetu dražby sa stal: C. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXXXX H. XXX a v bode 8., Bývalým vlastníkom predmetu dražby bol: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XX. Určuje sa, že notárska zápisnica nebola spôsobilá zrušiť list vlastníctva katastrom nehnuteľnosti č. XXX na parcelu č. XXX4 a nebola spôsobilá vystaviť nový list vlastníctva katastrom nehnuteľností č. XXXX zo 30.10.2005 na parcelu č. XXXX katastrálnom území P. R. T.. Určuje sa povinnosť pre Kataster, aby dal listy vlastníctva do pôvodného stavu ako bol pred vyhotovením tejto Notárskej zápisnice zo dňa 11.03.2005 vzhľadom na neplatnosť právnych úkonov vyplývajúcich z neplatnosti zápisov.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dobrovoľnej dražbe prišiel o nehnuteľnosť, avšak spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, keďže jeho nehnuteľnosť bez jeho súhlasu previedol nevlastník na tretiu osobu (C. U.). To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej nebola podaná žaloba o neplatnosť v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z.z., nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Uvedené odôvodnil tým, že zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje ustanovenie, ktoré by zásadu nemo plus iuris prelamovalo. Uviedol, že sa domáhal určenia neplatnosti dražby, čo však bolo zamietnuté. Naliehavý právny záujem na tomto určení vidí žalobca v tom, že súd v konaní o určenie neplatnosti
dražby a o určenie vlastníctva sa neriadil judikátom a závermi v zmysle rozhodnutia NS SR zo dňa 18.12.2012, sp. zn. 2M Cdo 20/2011, a že je potrebné vyriešiť vlastnícke práva, čo bolo nespravodlivými rozsudkami zmarené. Naliehavý právny záujem vidí žalobca aj v tom, že je potrebné s konečnou platnosťou vyriešiť zákonnosť prechodu vlastníckych práv v kontexte so zásadou nemo plus iuris, keďže v rozpore s touto zásadou boli porušené práva žalobcu v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv. Žalobca označil ako odporcu Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko uplynula prekluzívna lehota na dovolanie sa neplatnosti dražby, na ktorej žalobca prišiel o svoju nehnuteľnosť, a súdy vo viacerých konaniach sa nezaoberali zásadou nemo plus iuris.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Petit žaloby aj po zmene považoval za nevykonateľný, uviedol tiež, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní.
4. Žalobca v replike navrhol zmeniť žalobný petit tak, aby súd určil neplatnosť úkonov v zápisnici z dobrovoľnej dražby, pretože sa priečia zákonom, a uviedol tiež, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z tohto, že notárka, ktorá spísala zápisnicu v rozpore so zákonom, je súčasťou Notárskej komory SR, pričom štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov vykonáva žalovaný. Zároveň navrhol, aby súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom o jeho žalobe v pôvodnom znení.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil, nasledovný skutkový stav: V Notárskej zápisnici č. N 124/2005, Nz 10681/2005, NCRIs 10577/2005 spísanej dňa 11.03.2005 na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 3, notárkou D.. E. H. je osvedčené, že vydražiteľom predmetu dražby (nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území P. R., obec T. - mestská časť P. R., okres T. O., zapísaná na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pracovisko T. O., pozemok p. č. XXXX, o výmere 283 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinný dom súp. číslo XXX, na p.č. XXXX) sa stal C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, pričom bývalým vlastníkom predmetu dražby bol žalobca.
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Žalobca chcel žalobou dosiahnuť, aby sa stal opätovne vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe, ktorej bol pôvodným vlastníkom. Uvádzal, že z dôvodu uplynutia 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty sa nemôže domáhať určenia neplatnosti dražby, na základe ktorej sa vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti stal C. U., a z dôvodu predchádzajúceho neúspechu v súdnom konaní sa nedomáha ani určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Zvolil žalobu o určenie neplatnosti úkonov v notárskej zápisnici, ktorou bol osvedčený priebeh verejnej dražby, na základe ktorej žalobca prišiel o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nadobudol ho C. U..
9. Žalobca na podporu svojej argumentácie na odôvodnenie žaloby odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 2 M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012 vyslovil, že zo znenia zákona o dobrovoľných dražbách nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka, a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“, t.j. zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. V prejednávanom prípade išlo o žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa pôvodný vlastník predmetu dražby domáhal voči neskorším nadobúdateľom určenia svojho vlastníckeho práva žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že otázkou neplatnosti dobrovoľnej dražby sa v danom prípade nezaoberal, nakoľko túto otázku súd nemôže skúmať v inom konaní ako v konaní o určenie neplatnosti dražby. Najvyšší súd teda neskúmal otázku neplatnosti dražby, ale svoje rozhodnutie oprel o to, že ak je navrhovateľom dobrovoľnej dražby nevlastník, nemôže nastať zákonom predpokladaný následok vykonania dražby, t.j.
nadobudnutie vlastníckeho práva na strane vydražiteľa. Z hľadiska tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR teda platí, že aj keď dôjde k vykonaniu dobrovoľnej dražby, voči ktorej nebola v zákonom stanovenej lehote podaná žaloba o neplatnosť dražby, nemôže takáto dražba spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak tento nebol osobou oprávnenou navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.
10. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, od ktorého žalobca odvodzoval právo podať žalobu o určenie neplatnosti úkonov predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že sa možno domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo od nevlastníka, a to aj v prípade dobrovoľnej dražby. To znamená, že brániť sa proti strate vlastníctva na dobrovoľnej dražbe možno okrem žaloby o určenie neplatnosti dražby aj žalobou o určenie vlastníctva, a to v takom prípade, ak došlo k prevodu vlastníctva v rozpore so zásadou nemo plus iuris. Žalobca sa však v konaní nedomáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c), domáhal sa určenia právnej skutočnosti - neplatnosti úkonov v notárskej zápisnici, pričom podľa § 137 písm. d) C.s.p. je možné takúto žalobu podať len ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo v uvedenom prípade splnené nie je, a preto už z tohto dôvodu žaloba nemôže byť úspešná.
11. V prvom rade je však žaloba neúspešná z dôvodu, že žalovaný subjekt nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Keďže žalobca v konaní o neplatnosť úkonov notárskej zápisnice označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému nesvedčí z uvedeného úkonu žiadne právo ani povinnosť, navyše žalovaný ani len nebol účastný tohto úkonu spísania notárskej zápisnice (ani samotnej dobrovoľnej dražby) a nezodpovedá za jeho vyhotovenie, súd žalobu ako nedôvodnú už z tohto dôvodu zamietol. Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného súd nevyhovel ani žalobcovmu návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý považoval tiež za neúčelný a nedôvodný.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).