Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/11/2024

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX G. X. F., H. I. XX, C. XXX/XX, XXX XX D. v bytovom dome J. I. XXX postaveného na pozemku (druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie) parcelné číslo XXXX/X v katastrálnom území D., obec D., K. D. evidovanom na LV č. XXXX a do spoločných priestorov tohto bytového domu.

II. Ukladá žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

III. Žalobkyni ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 5.2.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX G. X F. G. L. C. XXX/XX, D. a zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť, ktorá bude bezpečná s odôvodnením, že je agresor, má strach, že jej môže ublížiť, nakoľko dňa X.X.XXXX bola naňho podať trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu zanedbania povinnej výživy na maloleté dieťa. Neraz jej povedal a napísal, že ešte jeden papier z polície alebo súdu, pričom použil vyhrážky a zastrašovanie. Myslí si, že teraz to bude horšie vzhľadom na to, že je obvinený z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia XX mesiacov s podmienečným odkladom na XX mesiacov.

2. Podľa a (ďalej len “) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a. poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b. zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c. nenakladala s určitými vecami alebo právami, d. niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e. nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f. nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h. sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

10. Podľa -4 ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

11. Podľa ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

12. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. V rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

14. Predbežné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nemusí nariadiť pojednávanie a účastníkov nemusí ani vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umožniť, aby pred rozhodnutím o tomto návrhu sa mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých bude robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

15. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Súd musí tieto okolnosti zvážiť. Aby sa tak mohlo stať, je predovšetkým na žalobcovi, aby uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré majú relevantný vplyv na to, aby jeho návrhu bolo vyhovené. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca produkovať také skutočnosti, ktoré môžu smerovať k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia (viď aj rozhodnutie č. 15/1972 v zbierke súdnych rozhodnutí a stanov).

17. Neodkladné opatrenie je preventívny prostriedok, ktorým sa poskytne okamžitá ochrana porušeným alebo ohrozeným právam ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude zmarená. Predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana; odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo odôvodnenosť, že exekúcia bude ohrozená. Je nevyhnutné aby bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Nebezpečenstvo, že exekúcia bude zmarená musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

18. Súd posudzuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v kontexte požadovanej ochrany, a to či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;

- navrhovateľom tvrdené skutočnosti sú osvedčené a či odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie;

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha;

- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav;

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah;

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho

práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb ( ). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.

20. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa až h) nie je vylúčená.

21. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie charakter osvedčovania skutočností, ktoré ak sa vyznačujú vysokým stupňom pravdepodobnosti, sú pre súd určujúce. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa kladie dôraz na procesnú diligenciu strany, ktorá podala návrh, v ktorom musí uviesť rozhodujúce skutočnosti, osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie nároku a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha.

22. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)pravdepodobné.

24. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavuo ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. )

25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

26. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia , a slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody, pre ktoré je možné sa domnievať sa, že život týchto osôb je ohrozený, resp. je ohrozená ich telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie vykonávania násilia na druhých osobách a to všetkými formami, akými sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie.

27. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení podľa , ktorým sa ukladá zákaz vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia, musí mať súd za osvedčené, že vo vzťahu k žalovanému existuje dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi neodkladného opatrenia, pričom v dôsledku tohto násilia mohla byť ohrozená osobná integrita navrhovateľa.

28. Pojem násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný (s výnimkou , ktorý v ustanovení uvádza, že trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.), avšak Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. konštatuje, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím nie je konflikt, keďže v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. V takom prípade, ak má súd za osvedčené, že zo strany žalovaného dochádzalo voči navrhovateľke neodkladného opatrenia k násiliu, vydá neodkladné opatrenie podľa , nakoľko tým zabezpečí účel predmetného neodkladného opatrenia a to eliminuje možný kontakt medzi páchateľom domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.

29. V posudzovanej veci súd mal súd za osvedčené dôvodné podozrenie z psychického násilia žalovaného voči žalobkyni majúceho až charakter stalkingu a to s poukazom na trestnú vec tunajšieho súdu vedenú pod sp. zn. XX/X/XXXX, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol trestným rozkazom č.k. XX/X/ XXXX-125 zo dňa X.X.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX, odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno i) na tom skutkovom základe, že v dobe od XX. XX. XXXX až do XX.XX.XXXX v nepravidelných intervaloch telefonicky z telefónnych čísel +XXXXXX XXX XXX, +XXXXXX XXX XXX, +XXXXXX XXX XXX, +XXXXXX XXX XXX ako aj formou SMS správ zaslaných z týchto čísel a správ prostredníctvom aplikácie Viber, opakovane kontaktuje svoju bývalú manželku A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, K. H. G. M., toho času bez prihlásenia D., C. XXX/XX, na jej telefónnom čísle +XXXXXX XXX XXX ako aj prostredníctvom aplikácie Viber registrovanej na jej telefónnom čísle +XXXXXX XXX XXX, v ktorých okrem iného menovanej

vulgárne nadáva a to aj napriek tomu, že uznesením C. J. H. F. spisová značka XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorému predchádzalo uznesenie K. J. H. G. M. spisová značka 11 N. zo dňa XX.XX.XXXX a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, mu bolo súdom v odseku IV uvedeného uznesenia zakázané písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať poškodenú A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, K. H. G. M., čím takto uvedeným konaním maril výkon predmetného rozhodnutia súdu. Súd podľa upustil od uloženia súhrnného trestu podľa , pretože pokladal trest uložený mu trestným rozkazom K. J. H. G. M. číslo konania XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, (ktorý bol doručený obvinenému dňa XX.XX.XXXX) a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní XX (B.) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trvaní XX (E.) mesiacov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

30. V tomto prípade súd vychádzajúc zo spomenutého tzv. testu proporcionality mal za to, že na osvedčenie skutkových tvrdení postačoval trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. XX/X/XXXX.

31. Žalobkyňa teda v dostatočnom rozsahu osvedčila svoje tvrdenia, z ktorých možno vyvodiť, že medzi ňou a žalovaným dochádza ku konfliktom, pričom žalovaný nerešpektoval ani rozhodnutia súdu (viď uznesenie K. J. H. G. M. sp. zn. XXX/XX/XXXX v spojení s uznesením C. J. H. F. sp. zn. XXXX/XX/ XXXX), ktorým mu uložil zákaz kontaktovať sa so žalobkyňou a konaním o charaktere stalkingu ju opakovane kontaktoval, pričom u žalobkyne je dôvodná obava, že zo strany žalovaného môže dôjsť k zásahu do jej duševnej a telesnej integrity. Vzhľadom na osvedčenie nároku žalobkyne súd považoval za dôvodný návrh na vydanie neodkladného opatrenia v časti uloženia dočasného zákazu žalovanému nevstupovať do bytu, v ktorom žalobkyňa žije a taktiež v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha, aby sa žalovaný nepribližoval k nej.

32. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu, ktorá je odôvodnená ústavným právom žalobkyne na ochranu života, zdravia, ako aj právom na ochranu jej osobnej integrity a nedotknuteľnosti osoby, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na a SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to i žalovaného, za účelom ochrany telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktorá jednoznačne konaním žalovaného je ohrozená. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma.

33. nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Dočasným obmedzením žalovaného vo vstupe do spoločného obydlia účastníkov konania a priblíženia sa k žalobkyni sa poskytne žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožní sa jej pokojné bývanie.

34. Zároveň súd s poukazom na ust. , uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v súvislosti s vydaným neodkladným opatrením , nakoľko má za to, že týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ide len o dočasnú úpravu a preto je potrebné v zmysle podať žalobu vo veci samej.

35. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Žalobkyňa bola v danom spore v celom rozsahu úspešná a preto súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).