Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/190/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: L. XXXX, trvale bytom L., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom exekútorského úradu Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, pod sp. zn. 66EX 45/18, na vymoženie pohľadávky vo výške 12 865,60 eura s príslušenstvom, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. novembra 2018 z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 184,04 eura, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej, na vymoženie pohľadávky vo výške 12 865,60 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Z. pod sp. zn. XXX/XX/XX., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 12. 2016 a vykonateľnosť dňa 03. 01. 2017 (ďalej aj ako len „exekučný titul“, resp. „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, ktorý ju vedie pod sp. zn. 66EX 45/18.

2. Povinná podala v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Uviedla v ňom, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne, a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom. Ďalej poukázala na skutočnosť, že exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom a je neúčinný. Mala za to, že je nepredstaviteľné, aby v demokratickom a právnom štáte priznal súd oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi úžeru, ďalšie trovy exekútora spolu s ďalšou vyčíslenou pohľadávkou bez právneho nároku. Žiadala preto, aby súd prihliadal na právny poriadok Slovenskej republiky, a únijné právo. Dala do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré si prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky, nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov.

3. Právny zástupca oprávneného s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Podotkol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať už len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mala povinná možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom, ktorú možnosť však nevyužila. Povinnou tvrdené skutočnosti nie je možné obsahovo zaradiť ani pod

ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie obsahuje len citáciu právnych predpisov, najmä ustanovení Exekučného poriadku, ktoré sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie už neúčinné.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. zo dňa 21. novembra 2018 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 183,33 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, že : „Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle citovaného § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaná nachádzacom. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať. K samotným tvrdenia povinnej na zastavenie exekúcie súd uvádza, že tá nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jej návrh na zastavenie dôvodný. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie, a po preskúmaní zistil, že skutočnosti, ktoré povinná namieta, mala povinná uplatniť a namietať pred vydaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní a nie v exekučnom konaní. Súd namietané skutočnosti považuje za nedôvodné, ide totiž o skutočnosti, ktoré mala povinná v prvom rade namietať pred vydaním exekučného titulu, resp. po vydaní rozhodnutia mala možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote návrh na zrušenie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinná nepredložila relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nej vedená mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť (odvolanie).

6. Právny zástupca oprávneného navrhol, aby súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol.

7. Sudca k veci udáva nasledovné:

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

10. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preštudovaní veci sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol vecne správne a stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zároveň dáva do pozornosti aj znenie § 61k ods. Exekučného poriadku - zastavenie exekúcie súdom.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu /napríklad nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú.v. EÚ L 143, 30.4.2004) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú.v. EÚ L 399, 30.12.2006) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú.v. EÚ L 199, 31.7.2007) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181, 29.6.2013), pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

17. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdom môžeme vnímať ako relatívne samostatný spor medzi oprávneným a povinným, v ktorom sa rieši sporná otázka, či je exekúcia vedená po práve. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinný má právo do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených pod písm. a), b), c), d) Exekučného poriadku. V takom prípade má podaný návrh povinného odkladný účinok. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie v štádiu do uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie, ktoré už ale odkladný účinok nemajú. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na

zastavenie exekúcie. Zároveň sudca dáva do pozornosti, že podľa § 61l ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Toto ustanovenie súd aplikoval aj na daný prípad, nakoľko predložené listinné dôkazy považoval za postačujúce pre vydanie svojho rozhodnutia. Tiež udáva, že proti predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (sp. zn. zo dňa 17. mája 2018) sa už povinný nemôže brániť podaním opravných prostriedkov - odvolania, dovolania, príp. jeho správnosť namietať v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

18. Oprávnený si voči povinnej uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k sťažnosti povinnej a to vo výške 184,04 eura vrátane DPH; zo sumy 12 865,60 eura vo výške 172,28 eura vrátane DPH /143,57 eura + 20 % DPH/ + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 eura vrátane DPH /9,80 eura + 20% DPH/).

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

23. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 12 865,60 eura, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby v súlade s vo výške 143, eura. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu a DPH tak predstavujú sumu 184,04 eura /143,57 eura + 9,80 eura (režijný paušál v roku 2019) + 30,67 eura (20% DPH)/.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.